Návrh uznesenia - B8-0098/2015Návrh uznesenia
B8-0098/2015
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA

4.2.2015 - (2014/2997(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Birgit Sippel, Tanja Fajon, Ana Gomes v mene skupiny S&D
Sophia in ‘t Veld, Javier Nart v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat, Barbara Spinelli, Malin Björk, Marina Albiol Guzmán, Younous Omarjee, Sofia Sakorafa, Kostas Chrysogonos, Kostadinka Kuneva, Dimitrios Papadimoulis, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL
Laura Ferrara, Ignazio Corrao, Laura Agea, Tiziana Beghin, Rolandas Paksas, Fabio Massimo Castaldo v mene skupiny EFDD
Eva Joly, Judith Sargentini v mene skupiny Verts/ALE


Postup : 2014/2997(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0098/2015
Predkladané texty :
B8-0098/2015
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8‑0098/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA

(2014/2997(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 3, 4, 6, 7 a 21,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 18 a 19,

–       so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–       so zreteľom na príslušné nástroje OSN na ochranu ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z 20. decembra 2006,

–       so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach al-Nashiri/ Poľsko, Abu Zubaydah/ Litva, Husayn (Abu Zubaydah)/ Poľsko, El-Masri/ bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Nasr a Ghali/ Taliansko a al-Nashiri/ Rumunsko,

–       so zreteľom na rozsudok talianskeho súdu, ktorým usvedčil a odsúdil na tresty odňatia slobody v neprítomnosti 22 agentov CIA, jedného pilota Air Force a dvoch talianskych agentov za ich úlohu v únose milánskeho imáma Abu Omara,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o údajnom využívaní európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov podľa predbežných výsledkov práce dočasného výboru[1],

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov[2],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP[3],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA[4],

–       so zreteľom na štúdiu užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu Spojených štátov (SSCI) o programe Ústrednej spravodajskej služby (CIA) pre zadržiavanie a vypočúvanie a používaní rôznych foriem mučenia zadržaných osôb službou CIA medzi rokmi 2001 a 2006,

–       so zreteľom na svoje uznesenia o Guantáname, z ktorých posledné je uznesenie z 23. mája 2013 o Guantáname: hladovka väzňov[5],

–       so zreteľom na závery Rady týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2013 (Luxemburg 5. a 6. júna 2014),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)[6],

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–       so zreteľom na Správu EÚ o boji proti korupcii z 3. februára 2014 vypracovanú Komisiou (COM(2014)0038),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí[7],

–       so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

B.     keďže Európsky parlament opakovane odsúdil program CIA na tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, ktorý viedol k opakovanému porušovaniu ľudských práv vrátane mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, únosov, tajného zadržiavania, väznenia bez súdneho konania a porušovania zásady nevyhostenia;

C.     keďže politiky vnútornej bezpečnosti a boja proti terorizmu napriek svojej osobitnej povahe nie sú oslobodené od zásady zodpovednosti a nemôže existovať beztrestnosť v prípade porušovania medzinárodného práva a ľudských práv;

D.     keďže zodpovednosť za mimoriadne vydávanie, únosy, nezákonné tajné zadržiavanie a mučenie je nevyhnutná pre účinnú ochranu a podporu ľudských práv v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ a pre zabezpečenie legitímnych a účinných bezpečnostných politík založených na zásadách právneho štátu;

E.     keďže Parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie spolupráce členských štátov EÚ s CIA v súvislosti s programom tajného zadržiavania a mimoriadneho vydávania;

F.     keďže bývalý Parlament vo svojom uznesení z 10. októbra 2013[8] vyzval súčasný Parlament, aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Parlamentu zveril Dočasný výbor vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

G.     keďže v správe užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA sa odhaľujú nové skutočnosti, ktoré posilňujú obvinenia, že niekoľko členských štátov EÚ, ich orgány a úradníci a zamestnanci ich bezpečnostných a spravodajských služieb boli zapojení do programu CIA na tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, niekedy prostredníctvom korupčných praktík založených na vysokých peňažných sumách, ktoré poskytla CIA výmenou za ich spoluprácu;

H.     keďže správa užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA vyvracia tvrdenia CIA, že prostredníctvom mučenia boli odhalené informácie, ktoré by sa nezistili prostredníctvom tradičných, nenásilných metód vypočúvania;

I.      keďže prezident USA Barack Obama sa zaviazal zatvoriť do januára 2010 väzenské zariadenie v zálive Guantánamo, čo je zariadenie, v ktorom je 122 osôb zadržiavaných bez formálneho obvinenia, ktoré by bol proti nim vyniesol trestný súd, vrátane 54 osôb, ktorých prepustenie bolo úradne schválené;

1.      víta rozhodnutie užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA zverejniť súhrn svojej správy o programe Ústrednej spravodajskej agentúry na zadržiavanie a vypočúvanie; nabáda na zverejnenie správy v plnej miere bez toho, aby bola neúmerne a zbytočne upravovaná;

2.      vyjadruje zdesenie nad krutými vyšetrovacími postupmi, ktoré charakterizujú tieto nezákonné protiteroristické operácie, a dôrazne ich odsudzuje; zdôrazňuje základný záver Senátu USA, že násilné metódy uplatňované CIA neviedli k získaniu spravodajských informácií, ktoré by zabránili ďalším teroristickým útokom; pripomína svoje absolútne odsúdenie mučenia;

3.      domnieva sa, že atmosféra beztrestnosti v súvislosti s programom CIA umožnila, aby sa pokračovalo v porušovaní základných práv, ako ďalej ukázali programy hromadného sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a tajné služby rôznych členských štátov EÚ;

4.      vyzýva USA, aby vyšetrovali a trestné stíhali opakované porušovanie ľudských práv vyplývajúce z programov CIA týkajúcich sa vydávania a tajného zadržiavania a aby spolupracovali, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie, vydanie alebo účinné opravné prostriedky pre obete v súvislosti s programom CIA;

5.      opätovne vyzýva členské štáty, aby vyšetrili tvrdenia o tom, že na ich území boli tajné väznice, kde boli ľudia zadržiavaní v rámci programu CIA, a aby stíhali osoby zapojené do týchto operácií, zohľadňujúc všetky nové dôkazy, ktoré vyšli najavo;

6.      vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, ktorým čelia vnútroštátne parlamentné a súdne vyšetrovania týkajúce sa zapojenia niektorých členských štátov do programu CIA, zneužívania štátneho tajomstva a nenáležitej klasifikácie dokumentov vedúcej k ukončeniu trestných konaní a k de facto beztrestnosti páchateľov porušovania ľudských práv;

7.      požaduje vnútornej stratégie EÚ pre základné práva a vyzýva Komisiu, aby navrhla prijatie takejto stratégie a súvisiaceho akčného plánu;

8.      poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v súčinnosti s Výborom pre zahraničné veci, a najmä Podvýborom pre ľudské práva pokračoval vo svojom vyšetrovaní „údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA“ a aby do jedného roka predložil plénu správu o:

–  opatreniach nadväzujúcich na odporúčania uvedené v jeho uznesení z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP[9];

–  napomáhaní a podporovaní, pokiaľ ide o vzájomnú právnu pomoc uskutočňovanú v súlade s ľudskými právami, súdnu spoluprácu vyšetrujúcich orgánov a spoluprácu právnikov zapojených do zisťovania zodpovednosti v členských štátoch;

–  organizovaní vypočutia s účasťou národných parlamentov a odborníkov s cieľom zhodnotiť všetky minulé a prebiehajúce parlamentné a súdne vyšetrovania;

–  organizovaní vyšetrovacej misie Parlamentu s účasťou všetkých zainteresovaných politických skupín do členských štátov EÚ, v ktorých údajne existovali miesta tajného zadržiavania CIA;

–  zhromažďovaní všetkých relevantných informácií a dôkazov o možných úplatkoch alebo iných činoch korupcie v súvislosti s programom CIA;

9.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia