NÁVRH UZNESENIA o opatreniach súvisiacich s terorizmom
4.2.2015 - (2015/2530(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sophia in ‘t Veld, Javier Nart v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0122/2015
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA[2],
– so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) za rok 2014,
– so zreteľom na hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA) za rok 2014 vypracované Europolom,
– so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) v EÚ za rok 2013 vypracované Europolom,
– so zreteľom na stanovisko č. 01/2014 pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a ochrane údajov v odvetví presadzovania práva,
– so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia č. 2178/2014),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí[4],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[5],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ[6],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;
B. keďže nedávne tragické udalosti v Paríži boli pripomienkou toho, že Európska únia čelí neprestajnej a vyvíjajúcej sa hrozbe terorizmu, ktorá za posledné desaťročie vážne zasiahla viacero členských štátov útokmi nielen na ľudí, ale aj na hodnoty a slobody, na ktorých je Únia založená;
C. keďže bezpečnosť je jedným z práv zaručených Chartou základných práv EÚ, ktoré si vyžaduje otvorenú a transparentnú diskusiu s cieľom naplniť konečný cieľ, ktorým je zaručenie bezpečnosti pre každého a zabezpečenie právnej a verejnej prijateľnosti opatrení, ktoré sa majú vykonať;
D. keďže boj proti terorizmu a radikalizácii vedúcej k násiliu v dlhodobom horizonte by sa mal opierať o horizontálnu reakciu na všetkých úrovniach, ktorá je založená aj na politikách súdržnosti, vzdelávaní a všeobecnejšie sociálno-ekonomických politikách;
E. keďže hrozba terorizmu v EÚ má vnútorný aj vonkajší rozmer;
F. keďže rozsah výzvy, ktorej Únia čelí, si vyžaduje reakciu, ktorá by mala jasne identifikovať najvhodnejšiu a najrelevantnejšiu úroveň činnosti bez vylúčenia potenciálnej úpravy zmlúv, ak je to potrebné, a mať na zreteli potrebu zabezpečiť mechanizmy demokratickej kontroly na všetkých úrovniach; keďže chýbajúce jasné vymedzenie pojmu národnej bezpečnosti pravidelne viedlo členské štáty k obmedzeniu združovania odborných znalostí, zdieľania informácií a posilňovania spolupráce na európskej úrovni na základe toho, že predmetná vec – bezpečnosť – spadá do ich výhradnej právomoci;
G. keďže vo všetkých útokoch za posledných 10 rokov boli páchatelia známi viacerým spravodajským službám a niekedy aj priamo orgánom presadzovania práva a keďže boli jasne identifikované nedostatky v zdieľaní a oznamovaní dostupných informácií medzi orgánmi, či už na vnútroštátnej alebo európskej úrovni; keďže rozdrobenosť informácií týkajúcich sa teroristických hrozieb, ktoré sa zadržiavajú na národnej úrovni, vylučuje využitie ich plného potenciálu;
H. keďže presun zdrojov v spravodajských službách s cieľom zamerať sa viac na hromadný zber údajov a vytvorenie viacerých databáz spájajúcich výsledky programov masového zberu ovplyvnilo schopnosť takýchto služieb z hľadiska ľudskej výzvednej činnosti, ktorá sa na základe skúsenosti z predchádzajúcich útokov ukázala ako nástroj, ktorý v rozhodujúcej miere chýbal;
I. keďže rýchlo sa vyvíjajúca povaha závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, napríklad terorizmu, často poukázala na obmedzenia európskej spôsobilosti v oblasti policajnej a súdnej spolupráce, ktoré sú výsledkom nedostatku integrácie v rámci spolupráce pri presadzovaní práva a obmedzenej harmonizácie súdneho rámca potrebného na účinné stíhanie páchateľov;
J. keďže preventívne stratégie boja proti terorizmu by sa mali opierať o mnohostranný prístup zameraný na priame zabránenie príprave útokov na území EÚ, ale aj na integráciu potreby odstraňovať základné príčiny terorizmu, napríklad prostredníctvom boja proti radikalizácii vedúcej k násiliu, reagovania na teroristickú propagandu, odstraňovania nedostatkov v oblasti sociálnej integrácie a určenia rozhodujúcich faktorov;
K. keďže opatrenia prijaté na boj proti terorizmu v EÚ od útokov z 11. septembra sa niekedy nevykonávali účinne alebo vzhľadom na konkrétny kontext, v ktorom boli prijaté, nedostatočne zohľadňovali potrebu zaručiť všetky základné práva a obmedziť akékoľvek potenciálne zasahovanie do týchto práv dodržiavaním zásad nevyhnutnosti a proporcionality vzhľadom na sledované ciele; keďže vo svojom rozsudku v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 Súdny dvor vyhlásil za neplatnú smernicu o uchovávaní údajov;
L. keďže v súlade so správnou legislatívnou praxou by predloženie nových nástrojov na boj proti terorizmu malo byť sprevádzané dôkladným hodnotením existujúcich nástrojov a ich vykonávania s cieľom určiť nedostatky vo vykonávaní a právne medzery, ktorými sa treba ďalej zaoberať;
1. vyjadruje sústrasť obetiam nedávnych teroristických útokov v Paríži a ich rodinám, ako aj obetiam terorizmu na celom svete; žiada všetky členské štáty, aby účinne a urýchlene začali vykonávať smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;
2. vyzýva Komisiu a Radu, aby schválili nový plán boja proti terorizmu, ktorý by zabezpečil účinnú reakciu na súčasné hrozby a zaručil skutočnú bezpečnosť pre všetkých a zároveň zaručil práva a slobody, ktoré sú základnými zásadami európskeho projektu;
3. zdôrazňuje najmä potrebu, aby Európska únia, jej členské štáty a partnerské krajiny založili svoju stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; ďalej zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, a upozorňuje na potrebu presadzovať dialóg, toleranciu a porozumenie medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami;
4. opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby vykonali komplexné hodnotenie opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacich opatrení, najmä pokiaľ ide o ich vykonávanie v právnych predpisoch a v praxi v členských štátoch a mieru, v akej členské štáty spolupracujú s agentúrami EÚ v tejto oblasti, najmä Europolom a Eurojustom, ako aj zodpovedajúce posúdenie zostávajúcich nedostatkov, pričom využijú postup stanovený v článku 70 ZFEÚ, a uverejnili toto hodnotenie spolu s európskym programom v oblasti bezpečnosti;
Riešenie potrieb zdieľania spravodajských a iných informácií na úrovni EÚ
5. vyzýva na vytvorenie európskeho orgánu pre zdieľanie, výmenu a proaktívne oznamovanie informácií od národných spravodajských služieb s dlhodobým cieľom zriadiť povinné zdieľanie národných spravodajských informácií o teroristických hrozbách;
6. poukazuje na to, že treba jasne rozlišovať medzi zberom informácií súvisiacich s presadzovaním práva a spravodajských informácií na účely národnej bezpečnosti; trvá na tom, že zriadenie takéhoto orgánu musí byť sprevádzané vytvorením náležitého zmluvného základu a právneho rámca, ktorý zahŕňa ochranu práv občanov a mechanizmy demokratickej kontroly;
7. vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali existujúce platformy, databázy a systémy varovania na európskej úrovni, ako sú Schengenský informačný systém (SIS), Informačný systém Europolu (EIS), koordinačné stredisko Europolu pre otázku cestujúcich a Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS);
8. trvá na tom, aby sa pre členské štáty zaviedli ďalšie povinnosti, aby boli povinné zdieľať informácie týkajúce sa závažnej trestnej činnosti a terorizmu prostredníctvom hlásení v SIS, čím sa zlepší účinnosť týchto existujúcich nástrojov;
9. zdôrazňuje, že prijatie akéhokoľvek budúceho nástroja zahŕňajúceho zber, spracovanie a uchovávanie osobných údajov na účely presadzovania práva by sa malo zakladať na jasne definovanom celkovom rámci pre takéto účely;
10. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj návrh právneho rámca pre zber údajov z osobného záznamu o cestujúcom v celej EÚ tak, aby bol v súlade s primárnym právom EÚ, a zosúladila ho s najnovšou judikatúrou; žiada urýchlené a simultánne prijatie balíka o ochrane údajov, a to aj prostredníctvom prijatia všeobecného smerovania v rámci Rady, ktoré je v súlade s minimálnymi normami stanovenými v smernici 95/46/EÚ;
11. trvá na tom, že akýkoľvek nástroj, ktorý sa v budúcnosti bude vykonávať a zahŕňa zber osobných údajov, by mal dodržiavať zásady nevyhnutnosti a proporcionality;
Zlepšenie vnútornej bezpečnosti a kapacít v oblasti presadzovania práva
12. uznáva, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, ako aj úlohu Europolu; vyjadruje v tejto súvislosti ochotu spolupracovať s Radou na dosiahnutí dohody o novom právnom rámci pre Europol;
13. vyzýva Komisiu, aby zvážila návrh na vytvorenie európskeho centra na boj proti terorizmu v rámci Europolu, ktoré by bolo podobné existujúcemu Európskemu centru boja proti počítačovej kriminalite (EC3);
14. poukazuje na to, že je tiež dôležité, aby vnútroštátne právne predpisy zabezpečovali profesionalitu polície a aby dodržiavanie základných práv políciou a pri činnostiach sledovania bolo zaručené na európskej aj vnútroštátnej úrovni; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na obnovený právny rámec pre Európsku policajnú akadémiu (CEPOL);
15. trvá na tom, že schengenského acquis by sa malo zachovať a chrániť pred akýmkoľvek pokusom politicky využiť súčasnú bezpečnostnú hrozbu na obmedzenie slobody pohybu;
16. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali všetky nástroje, ktoré už majú k dispozícii, na zabezpečenie schengenského priestoru a územia Únie, a to aj kontrolou cestovných dokladov všetkých osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť na vonkajších hraniciach EÚ, aby sa zistila ich totožnosť, a nahliadaním do príslušných databáz pri každej kontrole v súlade s pružným výkladom súčasného Kódexu schengenských hraníc;
17. zdôrazňuje, že otázka potvrdení o súhlase rodičov pre maloletých opúšťajúcich územie členského štátu ich bydliska, ktoré sa v súčasnosti neuplatňujú jednotne v celej EÚ, by sa mala vzniesť aj s cieľom posúdiť, či je povinné povolenie potrebné na úrovni EÚ;
18. vyjadruje poľutovanie nad neochotou Rady dosiahnuť pokrok v navrhovanej komplexnej stratégii kybernetickej bezpečnosti, ktorá predstavuje víziu EÚ o tom, ako najlepšie predchádzať kybernetickým útokom a reagovať na ne;
Prispôsobenie európskeho justičného rámca na boj proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti
19. zdôrazňuje, že justičný rámec na európskej úrovni na účinné stíhanie závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako napríklad terorizmu, sa musí prispôsobiť a zlepšiť; v tejto súvislosti podporuje efektívny legislatívny proces zameraný na dosiahnutie reformovaného Eurojustu bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu, čím sa posilní výmena informácií o trestných stíhaniach a odsúdeniach;
20. domnieva sa, že by sa malo preskúmať povinné oznamovanie trestných stíhaní v oblasti terorizmu Eurojustu a že sa musia posilniť synergie medzi Eurojustom a Europolom v rámci ich príslušných právomocí;
21. trvá na tom, že posilnenie Eurojustu musí byť prijaté súbežne s návrhom o zriadení Európskej prokuratúry;
22. požaduje širší mandát pre Európsku prokuratúru tak, aby pokrýval určité kategórie závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, napríklad terorizmus a organizovanú trestnú činnosť, čím sa umožní účinnejšia justičná reakcia a silnejšia preventívna zložka v oblasti spravodlivosti;
23. víta nadchádzajúce prijatie aktualizovaného európskeho právneho rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí ako rozhodujúci krok, ktorý treba implementovať na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť jeho účinnosť a obmedziť tak významný zdroj financovania teroristických organizácií;
24. trvá na tom, že je potrebné zintenzívniť monitorovanie financovania terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a nezákonného obchodovania a boj proti nim ako súčasť komplexnej stratégie, ktorá sa účinne zameriava na rôzne zdroje financovania, ktoré v súčasnosti podporujú teroristické organizácie a projekty;
25. vyzýva na revíziu smernice o strelných zbraniach (smernica 91/477/EHS zmenená smernicou 2008/51/ES) s cieľom zlepšiť výmenu informácií v tejto oblasti a lepšie koordinovať európske reakcie na tento jav; domnieva sa, že boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v rámci boja proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti;
Boj proti hlavným príčinám terorizmu a radikalizácii vedúcej k násiliu
26. zdôrazňuje, že súčasná diskusia o zlepšení bezpečnostných a sledovacích opatrení na boj proti terorizmu nesmie byť jediným zámerom budúcej európskej reakcie; poukazuje na to, že potreba predchádzať a bojovať proti radikalizácii vedúcej k násiliu má prvoradý význam v záujme dosiahnutia dlhodobého cieľa ochrany Európskej únie pred teroristickými hrozbami;
27. vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri odstraňovaní faktorov, ktoré podnecujú radikalizáciu a extrémizmus vedúci k násiliu, a pri navrhovaní stratégií prevencie, ktoré zahŕňajú oblasti vzdelávania a sociálnej integrácie, úsilie bojovať proti diskriminácii a medzikultúrny a medzináboženský dialóg;
28. vyzýva na prijatie odporúčania Rady týkajúceho sa národných stratégií na predchádzanie radikalizácii vedúcej k násiliu, ktoré by sa zaoberalo širokou škálou skrytých faktorov radikalizácie a obsahovalo odporúčania pre členské štáty týkajúce sa zriaďovania programov zanechania terorizmu, rehabilitácie a deradikalizácie;
29. trvá na tom, aby sa osobitná pozornosť venovala väzniciam a podmienkam zadržiavania s cielenými opatreniami proti radikalizácii v tomto prostredí;
30. podporuje prijatie európskej stratégie na boj proti teroristickej propagande, radikálnym sieťam a online náboru, ktorá by stavala na už vynaloženom úsilí a iniciatívach, ktoré už boli podniknuté na medzivládnom a dobrovoľnom základe, v záujme presadzovania výmeny najlepších postupov a úspešných metód v tejto oblasti a prispievala k rozvoju protiargumentov zameraných na osoby, ktoré sú zvyčajne cieľom náboru;
31. je pevne presvedčený, že stratégie prevencie by mali byť strategicky zamerané aj na podporu vodcov komunít, ktorí podporujú deradikalizáciu, pričom by sa dôraz kládol na politiky zamerané na miestnu a komunitnú úroveň a zahŕňajúce rozvoj a produkciu protiargumentov a komunikačných stratégií pre konkrétne cieľové skupiny;
32. trvá na tom, že na to, aby bola stratégia zameraná na základné príčiny terorizmu a radikalizácie vedúcej k násiliu účinná a dôveryhodná, musí sa opierať aj o pozitívne posilnenie základných hodnôt, na ktorých je založená Únia; vyzýva v tejto súvislosti na prijatie paktu EÚ o demokratickej správe vecí verejných, ktorý by vytvoril záväzný a postupný nástroj na zabezpečenie účinného dodržiavania zásad demokracie a základných práv v EÚ;
33. vyzýva Komisiu, aby nadviazala spoluprácu so všetkými stranami zainteresovanými v oblasti internetu s cieľom stanoviť spoločné normy na úrovni EÚ a vymedziť bezpečnostnú reakciu na terorizmus a počítačovú kriminalitu a zároveň predísť akémukoľvek triešteniu internetu;
34. odporúča zriadenie riadiacej skupiny zloženej z odborníkov a zástupcov podnikov s cieľom definovať koordinovanú politickú reakciu, ktorá by sa zaoberala otázkami prístupu, odstraňovania obsahu a spolupráce s policajnými a justičnými orgánmi, a odporúča, aby EÚ následne stanovila spoločné normy, aby podniky mohli vykonávať politiky v oblasti prístupu, obsahu a odstraňovania jednotným spôsobom;
35. zdôrazňuje, že stratégia reakcie zameraná na internet musí zabezpečiť, že ľudské práva a základné slobody, ako sú právo na súkromie, ochranu osobných údajov, spravodlivý proces a opravné prostriedky, budú rovnako chránené na internete, ako aj mimo neho;
Prijatie vonkajšej stratégie EÚ pre boj proti medzinárodnému terorizmu
36. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prijala vonkajšiu stratégiu EÚ pre boj proti medzinárodnému terorizmu s cieľom obmedziť zdroje medzinárodného terorizmu a začleniť boj proti terorizmu do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; vyzýva ESVČ, aby vytvorila pozíciu „bezpečnostného atašé“ v rámci delegácií EÚ v tretích krajinách;
37. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali stratégiu spolupráce s tretími krajinami v boji proti terorizmu a zároveň zabezpečili dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv, najmä práva na spravodlivý proces;
38. naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby ako prioritu stanovili spoluprácu so susednými krajinami, najmä Tureckom, a to v oblasti boja proti terorizmu, kontroly hraníc a migrácie vrátane spoločnej európskej politiky v oblasti víz medzi členskými štátmi a Tureckom;
39. berie na vedomie nový jav – hybridnú vojnu, ktorá zahŕňa rozmer štátom podporovaného terorizmu a nové metódy teroristickej vojny, ako sú hospodárske a informačné útoky a kybernetické útoky;
40. zdôrazňuje význam boja proti chudobe a nerovnosti na celom svete, podpory mierových riešení medzinárodných alebo vnútorných kríz a zmierňovania ľudského utrpenia na celom svete a naliehavo vyzýva EÚ, aby neuplatňovala dvojaké normy pri presadzovaní našich hodnôt a cieľov vo vonkajších politikách;
41. podporuje vykonávanie Zmluvy o spoločnej obrane a hospodárskej spolupráci Ligy arabských štátov s cieľom zmierňovať v celom arabskom regióne hrozby vyplývajúce z vlny extrémistického džihádistického zmýšľania, ktorá sa šíri prostredníctvom Islamského štátu (IS), hnutia Húthíovcov v Jemene a iných skupín; vyzýva na pokračovanie v úsilí prinútiť kľúčových aktérov v arabskom svete, aby upustili od tzv. vojen v zastúpení v Líbyi, Sýrii, Iraku a Jemene a od finančnej podpory milícií a hľadali riešenia na dosiahnutie mieru a stability v regióne na základe rokovaní;
42. naliehavo vyzýva na zvýšenie úsilia o vytvorenie európskej obrannej spôsobilosti a zintenzívnenie vojenskej spolupráce so susednými krajinami a strategickými tretími krajinami, najmä poskytovaním pomoci v oblasti výcviku, technického poradenstva v teréne, podpory útočnej spôsobilosti a priamej vojenskej prítomnosti v miestnych silách;
43. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 45.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0418.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
- [5] Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2014)0102.