Postup : 2015/2530(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0124/2015

Predkladané texty :

B8-0124/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 11/02/2015 - 9.18
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 161kWORD 89k
4.2.2015
PE547.529v01-00
 
B8-0124/2015

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o protiteroristických opatreniach (2015/2530(RSP))


Cornelia Ernst, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat, Marina Albiol Guzmán v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice

Uznesenie Európskeho parlamentu o protiteroristických opatreniach (2015/2530(RSP))  
B8‑0000/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–       so zreteľom na články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–       so zreteľom na príslušné články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(1),,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA(2),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(4),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(5),

–       so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z 27. októbra 2010 s názvom „Skúsenosti s diskrimináciou, sociálnou marginalizáciou a násilím: porovnávacia štúdia moslimskej a nemoslimskej mládeže v troch členských štátoch EÚ“,

–       so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ESD) z 8. apríla 2014 o zrušení smernice o uchovávaní údajov,

–       so zreteľom na svoje nedávnu žiadosť, aby ESD posúdil dohodu o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) medzi EÚ a Kanadou,

–       so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže dodržiavanie základných práv a občianskych slobôd je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

B.     keďže nedávny nárast rasizmu vrátane islamofóbie, a antisemitizmu je veľmi znepokojujúci a neprispieva ku konštruktívnej diskusii o inkluzívnosti, ale slúži len na posilňovanie ďalšej polarizácie;

C.     keďže výskum ukázal, že diskriminácia a sociálne vylúčenie sú jedným z hlavných faktorov, ktoré vedú k násilnému správaniu; keďže podľa nedávneho výskumu náboženská príslušnosť nezohráva úlohu pri vysvetľovaní násilného správania(6);

D.     keďže naliehavo potrebujeme jednotné právne vymedzenie pojmu „vytváranie profilov“ založené na príslušných základných právach a normách v oblasti ochrany údajov, aby sa znížila neistota v súvislosti s tým, ktoré činnosti sú zakázané a ktoré nie;

E.     keďže ESD nedávno vyhlásil smernicu o uchovávaní údajov za neplatnú z dôvodu neprimeranosti a vo svojom rozhodnutí uviedol jasné podmienky, ktoré musí akékoľvek opatrenie rozsiahleho zhromažďovania a uchovávania údajov dodržiavať, aby bolo súlade so skúškou zákonnosti;

1.      odsudzuje všetky teroristické útoky, ku ktorým dochádza na celom svete; vyjadruje hlbokú sústrasť obetiam nedávnych teroristických útokov v Paríži a ich rodinám, ako aj obetiam terorizmu na celom svete;

2.      vyzýva všetky členské štáty, aby riadne vykonávali smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

3.      opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie obhajovať slobodu prejavu, základné práva, demokraciu, toleranciu a zásady právneho štátu, ako aj ďalšie základné zásady uvedené v charte OSN a medzinárodnom práve;

4.      vyzýva všetky členské štáty, aby prestali politicky, ekonomicky alebo vojensky podporovať režimy alebo teroristické skupiny, ktoré sa zapájajú do teroristickej činnosti alebo ju obhajujú; zdôrazňuje najmä, že je potrebné, aby EÚ, jej členské štáty a partnerské krajiny založili svoju stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu, ako v prípade všetkých ostatných foriem trestnej činnosti, na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; ďalej zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie týkajúca sa boja proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, a na politiku, ktorá je proti všetkým druhom vojenských zásahov, pričom treba dôkladne prehodnotiť pozíciu EÚ v medzinárodných rokovaniach, a upozorňuje na potrebu presadzovať dialóg, toleranciu a porozumenie medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami;

5.      poukazuje na to, že rovnako ako pri predchádzajúcich útokoch boli páchatelia útokov v Paríži bezpečnostným orgánom už známi a boli predmetom vyšetrovania a opatrení dohľadu; trvá na tom, že to vyvoláva otázky o tom, do akej miery tieto orgány mohli lepšie využiť existujúce údaje o týchto osobách, ktoré mali k dispozícii;

6.      opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby uskutočnili komplexné hodnotenie platných opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd, ako sú zakotvené v zmluvách, Charte základných práv Európskej únie a Európskom dohovore o ľudských právach, pričom by sa mal využiť postup ustanovený v článku 70 ZFEÚ, a toto hodnotenie by sa malo zverejniť spolu s európskym programom pre bezpečnosť;

7.      opäť dôrazne požaduje demokratický a súdny dohľad a mechanizmy vyvodzovania zodpovednosti, pokiaľ ide o politiky v oblasti boja proti terorizmu, pričom zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré sa pri spätnom pohľade javia ako nepotrebné, neúčinné a neprimerané na účel boja proti terorizmu, sa musia zrušiť; zdôrazňuje tiež, že treba vyšetriť a napraviť porušovanie základných práv a musia sa vypracovať nové formy demokratickej kontroly na základe právomocí, ktoré boli Európskemu parlamentu a národným parlamentom udelené Lisabonskou zmluvou;

Komplexný prístup k boju proti radikalizácii a terorizmu

8.      je presvedčený, že v záujme predchádzania násilnej radikalizácii by hlavným cieľom každej spoločnosti mala byť snaha o začleňovanie a vzájomné porozumenie kultúrneho, etnického a náboženského presvedčenia, čím sa podporuje trvalá tolerancia;

9.      vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávacích programov, ktoré rešpektujú rovnosť príležitostí, pričom znižujú sociálnu diskrimináciu od začiatku školskej dochádzky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy učiteľov v sociálnych otázkach a rôznorodosti;

10.    upozorňuje na to, že neexistencia dlhodobej perspektívy v dôsledku chudoby, nezamestnanosti, vytvárania get v predmestiach a odcudzenia celých predmestských štvrtí môže viesť jednotlivcov k pocitu bezmocnosti, či dokonca k ich ničivému sebapresadzujúcemu správaniu prostredníctvom účasti v džihádistických organizáciách alebo extrémistických pravicových hnutiach; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o znižovanie chudoby, poskytovanie perspektívy zamestnania, posilňovanie a rešpektovanie jednotlivcov, zastavenie úsporných opatrení v oblasti sociálnej starostlivosti a verejných služieb, ktoré výrazne ovplyvnilo schopnosť miestnych, regionálnych a štátnych orgánov pracovať na resocializácii, a poskytovať vhodnú sociálnu pomoc jednotlivcom a rodinám, ktoré žijú v najviac zanedbaných prímestských oblastiach;

11.    zdôrazňuje skutočnosť, že diskriminácia posilňuje radikalizáciu a násilie; zdôrazňuje, že normy týkajúce sa rovnosti a nediskriminácie musia byť doplnené o osobitné politické stratégie, ktoré sa zaoberajú všetkými formami rasizmu vrátane antisemitizmu a islamofóbie;

12.    odmieta všetky formy použitia profilov na základe rasovej, etnickej a náboženskej príslušnosti vyčleňujúce konkrétne skupiny v súvislosti s protiteroristickými opatreniami, ako opatrenia, ktoré odporujú základnej demokratickej zásade rovnosti pred zákonom, ako aj zásade nediskriminácie; poukazuje na neprimeraný vplyv postupov po udalostiach z 11. septembra 2001 na moslimské komunity;

13.    vyjadruje podporu pre programy financované štátom v spolupráci s miestnymi združeniami občianskej spoločnosti, ktoré umožňujú etnickým a náboženským menšinám, aby prispievali k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia svojich spoločenstiev v strednodobom až dlhodobom horizonte;

Dobre cielené bezpečnostné opatrenia, ktoré dodržiavajú zásady právneho štátu

14.    odmieta nesprávnu dichotómiu bezpečnosť verzus sloboda; domnieva sa, že sloboda jednotlivca a dodržiavanie základných práv sú základným predpokladom bezpečnosti v každej spoločnosti;

15.    pripomína, že akékoľvek bezpečnostné opatrenie vrátane tých, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu, by malo byť koncipované s cieľom zaručiť slobodu jednotlivca, musí byť plne v súlade so zásadami právneho štátu a musí podliehať povinnostiam vyplývajúcim zo základných práv, a to aj tých, ktoré sa týkajú súkromia a ochrany údajov, a musí vždy umožniť súdnu nápravu;

16.    zdôrazňuje, že posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti akéhokoľvek opatrenia, ktorým sa obmedzujú základné práva a slobody, má formu právnych požiadaviek uložených chartou; je v tejto súvislosti proti trendu paušálneho odôvodňovania všetkých bezpečnostných opatrení všeobecným odkazom na jeho užitočnosť v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti;

17.    opakuje, že všetky opatrenia týkajúce sa zberu údajov musia vychádzať z konzistentného právneho rámca ochrany údajov, ktorý poskytuje právne záväzné normy ochrany osobných údajov vrátane obmedzenia účelu, minimalizácie údajov, informácií, prístupu, opravy, vymazania a súdnej nápravy;

18.    je proti súčasnej atmosfére vytvárajúcej paranoidný strach, aby sa urýchlene prijalo viac protiteroristických opatrení, ako napríklad návrh o systéme osobných záznamov EÚ, pred posúdením ich právnej nutnosti alebo vyhodnotením platného súboru opatrení v oblasti boja proti terorizmu; poukazuje na skutočnosť, že v každom členskom štáte už bol prijatý súbor právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacich opatrení vrátane:

–  pasových údajov od cestujúcich, ktoré už sú overené v databázach známych páchateľov trestných činov a neprijateľných osôb;

–  orgánov presadzovania práva, ktoré majú prístup k telefonickým údajom a údajom o cestujúcich týkajúcim sa podozrivých osôb alebo dokonca skupín osôb, ak sa spájajú s konkrétnym rizikom;

–  Schengenského informačného systému, ktorý umožňuje sledovanie jednotlivcov a ich rýchle zadržanie a vydanie v prípadoch, v ktorých predstavujú ohrozenie bezpečnosti alebo plánujú spáchanie trestného činu;

19.    zdôrazňuje preto skutočnosť, že orgány presadzovania práva potrebujú využívať možnosti, ktoré už existujú, a zintenzívniť prednostne ich spoluprácu;

20.    domnieva sa, že boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; predovšetkým je presvedčený, že treba ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní; v tejto súvislosti poukazuje na odsúdeniahodné dvojaké normy viacerých členských štátov, ktoré predávajú zbrane a vojenské vybavenie určitým skupinám v niektorých oblastiach konfliktov, a zároveň odsudzujú použitie sily;

21.    požaduje urýchlené uplatňovanie nedávno dohodnutej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

22.    poukazuje na skutočnosť, že už teraz je možné vykonávať cielené kontroly jednotlivcov, ktorí majú právo na voľný pohyb, keď prekračujú vonkajšie hranice, počas určitého obdobia, na určitých trasách alebo určitých miestach hraničných prechodov, a to v závislosti od miery ohrozenia; trvá na tom, že členské štáty by mali v plnej miere a lepšie využívať súčasný schengenský rámec, a nie snažiť sa o znovuzavedenie hraničných kontrol nad rámec súčasných možností;

23.    vyzýva Komisiu, aby formálne preskúmala návrh o systéme osobných záznamov o cestujúcich EÚ z hľadiska kritérií potrebnosti a primeranosti, ktoré stanovil Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku o smernici o uchovávaní údajov; poveruje svoju právnu službu, aby do šiestich týždňov od prijatia tohto uznesenia uskutočnila podobné preskúmanie;

24.    v tejto súvislosti pripomína, že neexistuje spoločná definícia terorizmu, čo len znásobuje nejednoznačnosť navrhovaných opatrení boja proti terorizmu;

Bezpečnosť v oblasti IT

25.    pripomína, že opatrenia na obmedzenie základných práv na internete na účely boja proti terorizmu musia spĺňať požiadavku nevyhnutnosti a primeranosti; zdôrazňuje, že každé odstránenie akéhokoľvek údajného trestného obsahu by sa malo uskutočňovať len na základe jasných kritérií stanovených zákonom, na základe súdneho povolenia v súlade s príslušnými procesnými zárukami, a nie na základe súkromnej kontroly zo strany poskytovateľov internetových služieb; v tejto súvislosti pripomína právo na slobodu prejavu ustanovené v charte a nebezpečné uplatňovanie cenzúry v tretích krajinách a členských štátoch, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vedú k negatívnemu vplyvu na slobodnú a otvorenú demokratickú účasť občanov;

26.    zdôrazňuje skutočnosť, že používanie šifrovania vládami, podnikmi a občanmi je kľúčovým pilierom európskej bezpečnosti v oblasti informačných technológií; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby sa zdržali akýchkoľvek pokusov na oslabenie bezpečnosti IT prostredníctvom regulácie používania šifrovania; zdôrazňuje, že zákaz používania šifrovania predstavuje riziko zníženia bezpečnosti a zvýšenia našej zraniteľnosti voči kybernetickým útokom;

27.    zdôrazňuje význam bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom v kontexte bezpečnosti IT, pričom verejne dostupné zdrojový kód možno ľahko a nezávisle kontrolovať;

28.    pripomína odhodlanie EÚ a jej členských štátov k vykonávaniu zásady ochrany súkromia už pri tvorbe právnych predpisov o ochrane údajov;

29.    požaduje urýchlené prijatie balíka o ochrane údajov, a to aj prostredníctvom prijatia všeobecného prístupu v Rade, ktorý je v súlade s minimálnymi normami stanovenými v smernici 95/46/EÚ;

Súdny rozmer

30.    vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju justičnú spoluprácu na základe dostupných nástrojov EÚ, ako je napríklad Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), európsky zatykač a európsky vyšetrovací príkaz, a zároveň rešpektovali primeranosť a základné práva; vyzýva členské štáty, aby sa takisto urýchlene dohodli na všetkých opatreniach navrhnutých v súlade s plánom týkajúcim sa procesných práv a v ďalšom kroku sa zaoberali rozhodnutiami o zadržaní pred začatím súdu a väzenskými podmienkami;

31.    opäť vyjadruje presvedčenie, že cieľom nášho systému trestného súdnictva by mala byť náprava jednotlivcov, aby už nepredstavovali riziko pre spoločnosť po návrate do nej; vyzýva členské štáty, aby investovali potrebné ľudské zdroje s cieľom umožniť rehabilitáciu a opätovné začlenenie jednotlivcov, ktorí boli prepustení z výkonu trestu, do spoločnosti;

32.    vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vybudovali alebo posilnili systémy ochrany oznamovateľov, najmä v oblasti národnej bezpečnosti a spravodajských činností;

Vonkajší rozmer

33.    varuje pred pokušením vrátiť sa k predošlým krátkozrakým a neefektívnym postupom tajných dohôd s autoritárskymi režimami v mene bezpečnosti, stability a boja proti násilnému extrémizmu;

34.    je veľmi kritický k úlohe, ktorú rôzne západné intervencie v posledných rokoch zohrávajú pri podpore radikalizácie jednotlivcov, najmä na Blízkom východe a v krajinách južného susedstva; zdôrazňuje, že tieto politiky terorizmus skôr podporujú a nebojujú proti nemu, a preto by mali byť ukončené;

35.    je znepokojený dôrazom na vojenské „riešenia“ v politikách EÚ v oblasti boja proti terorizmu, čo viedlo k viacerým programom vojenskej pomoci autoritárskym režimom zameraným na posilnenie ich vojenských kapacít, a tým podporu ich represívnych politík;

36.    upozorňuje, že nasadenie vojenských síl v krajine je jednoznačne zakázané vo viacerých členských štátoch; zdôrazňuje, že doložka o solidarite (článok 222 ZFEÚ) nesmie byť použitá ako prostriedok na obchádzanie takýchto vnútroštátnych obmedzení; upozorňuje na nebezpečenstvo, že doložka o solidarite by sa tiež mohla použiť ako nástroj na nasadenie vojakov v rámci členského štátu pod zámienkou boja proti terorizmu na boj proti „katastrofám spôsobených ľudským faktorom“, čo by mohlo potenciálne zahŕňať aj ľudí, ktorí protestovali atď.; zdôrazňuje, že takýto výklad doložky o solidarite sa musí dôrazne odmietnuť;

37.    domnieva sa, že EÚ by mala radikálne prehodnotiť svoju vonkajšiu politiku, najmä svoju stratégiu pre oblasť južného Stredozemia, ako súčasť revízie Európskej susedskej politiky (ESP), vzhľadom na jej zlyhanie; vyzýva EÚ, aby vytvorila nový rámec vzťahov s týmito krajinami a regiónmi na základe nezasahovania do ich vnútorných záležitostí a rešpektovania ich zvrchovanosti, ktorého cieľom bude podpora rozvoja susedných regiónov a podpora zamestnanosti a vzdelávania, namiesto „dohôd o pridružení“ používaných predovšetkým na vytváranie zón voľného obchodu, ktoré slúžia obchodným záujmom na európskej strane;

38.    opäť zdôrazňuje, že členské štáty a prípadne EÚ by mali riešiť základné príčiny násilného extrémizmu riešením náboženského extrémizmu spôsobom, ktorý je v súlade s ľudskými právami a s medzinárodným právom, namiesto toho, aby pomáhali represívnym režimom alebo skupinám v týchto krajinách, alebo ich podporovali;

39.    trvá na tom, že spolupráca v oblasti bezpečnosti – od vzájomného poskytovania spravodajských informácií v oblasti právneho štátu, programov reformy súdnictva a trestnej justície až po externalizáciu azylových politík, ako v chartúmskom procese – by malo byť prísne v súlade s medzinárodným právom;

40.    je presvedčený, že v oblasti bezpečnosti by sa EÚ mala obmedziť na programy spolupráce zamerané na odstraňovanie radikalizácie a boj proti násilnému extrémizmu, ak sa to považuje za vhodné, ale nemala by presadzovať svoje ekonomické alebo politické idey na zvrchované štáty prostredníctvom vonkajších politík;

41.    v tejto súvislosti pripomína svoj odmietavý postoj k dohode o pridružení medzi EÚ a Izraelom vzhľadom na dvojitú úlohu, ktorú EÚ a mnohé jej členské štáty zohrávajú v izraelsko-palestínskom konflikte, čo naďalej zvyšuje vnímanie dvojakých štandardov a protimoslimský/protiarabský program;

42.    požaduje vyššiu transparentnosť a zodpovednosť v rozhodnutiach v oblasti zahraničnej politiky týkajúcich sa boja proti terorizmu; zdôrazňuje potrebu vhodných súdnych postupov pre jednotlivcov alebo organizácie, aby mohli požadovať súdne preskúmanie akýchkoľvek rozhodnutí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktoré sa ich týkajú;

43.    je jednoznačne proti používaniu bezpilotných lietadiel na protizákonné zabíjanie osôb podozrivých z terorizmu, a požaduje zákaz používania bezpilotných lietadiel na účely dohľadu a policajné sledovanie civilistov;

44.    požaduje, aby Komisia a členské štáty dôkladnejšie preskúmali európsku účasť na programe mučenia a vydávania osôb, ktorý vypracovali USA, a aby umožnili verejnosti poznať úroveň zapojenia a spoluúčasti svojich vlád v týchto hrozných nezákonných postupoch, podľa vzoru spravodajskej správy senátu USA;

45.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 45.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0418.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0173.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.

(5)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(6)

Pozri správu FRA s názvom: Skúsenosti s diskrimináciou, sociálnou marginalizáciou a násilím: porovnávacia štúdia moslimskej a nemoslimskej mládeže v troch členských štátoch EÚ.

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia