Návrh uznesenia - B8-0125/2015Návrh uznesenia
B8-0125/2015

NÁVRH UZNESENIA o protiteroristických opatreniach

4.2.2015 - (2015/2530(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Laura Ferrara, Ignazio Corrao, Tiziana Beghin, Fabio Massimo Castaldo, Rolandas Paksas v mene Skupiny Európa slobody a priamej demokracie

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0122/2015

Postup : 2015/2530(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0125/2015
Predkladané texty :
B8-0125/2015
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0125/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o protiteroristických opatreniach

(2015/2530(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–      so zreteľom na články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–       so zreteľom na príslušné články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–       so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2014 o ohrození medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobenom teroristickými činmi,

–       so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005[1],

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy[2],

–       so zreteľom na revidovanú stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov[3],

–       so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA[4],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)[5],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí[6],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV[7],

–       so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže mnohí Európania považovali zúrivý útok na satirické noviny Charlie Hebdo, ku ktorému došlo 7. januára 2015, za útok na svoje hodnoty a spôsob života, a keďže útok mal zásadný vplyv na pocit všeobecnej bezpečnosti občanov EÚ;

B.     keďže terorizmus vážne ohrozuje medzinárodný mier, bezpečnosť a demokraciu s cieľom oslabiť pluralitné občianske spoločnosti;

C.     keďže rasizmus a xenofóbia sú priamym porušením zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, čo sú zásady, na ktorých je založená EÚ a ktoré sú spoločné pre členské štáty;

D.     keďže boj proti terorizmu je hlavne v právomoci jednotlivých štátov a každý členský štát už príslušné právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu a súvisiace opatrenia prijal;

E.     keďže nie je potrebné zavádzať nové opatrenia na boj proti terorizmu, ale skôr by sa mali lepšie využívať existujúce pravidlá, mechanizmy a opatrenia; keďže orgány presadzovania práva musia maximálne využívať existujúce možnosti a zintenzívniť spoluprácu, okrem iného posilnením justičnej a policajnej spolupráce prostredníctvom vytvárania spoločných vyšetrovacích tímov a s pomocou agentúr EÚ, ako je Europol, Eurojust a Európska policajná akadémia (CEPOL);

F.     keďže dodržiavanie základných práv je zásadným prvkom úspešných politík v oblasti boja proti terorizmu; keďže všetky opatrenia prijaté na boj proti terorizmu by mali byť nevyhnutne späté s dodržiavaním ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu a v žiadnom prípade by nemali zbavovať občanov ich občianskych slobôd a práva na demokratickú kontrolu;

G.     keďže hlavným cieľom politík a opatrení v oblasti boja proti terorizmu musí byť ochrana a upevňovanie štruktúry každej demokratickej spoločnosti prostredníctvom posilňovania občianskych slobôd a demokratickej kontroly, zaisťovania bezpečnosti a ochrany občanov, identifikovania a stíhania strán zodpovedných za páchanie teroristických činov, reagovania na dôsledky teroristických útokov a zamerania sa na prevenciu násilného extrémizmu a eskalácie;

H.     keďže komplexná stratégia boja proti terorizmu by mala zahŕňať opatrenia zamerané na posilnenie sociálneho začlenenia, odsúdenie a potrestanie akéhokoľvek konania, ktoré podnecuje násilie alebo nenávisť, vypracovanie a vykonávanie opatrení určených na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej, posilnenie cezhraničnej justičnej a policajnej spolupráce a stanovenie jednotného právneho vymedzenia pojmu vytváranie profilov, ktoré by bolo založené na príslušných základných právach a normách v oblasti ochrany údajov;

I.      keďže účinnosť politík v oblasti boja proti terorizmu treba posudzovať so zreteľom na uvedené ciele;

1.      vyjadruje sústrasť obetiam nedávnych teroristických útokov v Paríži a ich rodinám, ako aj obetiam terorizmu na celom svete;

2.      vyzýva všetky členské štáty, aby riadne vykonávali smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

3.      opätovne potvrdzuje svoj záväzok presadzovať slobodu prejavu, základné práva, demokraciu, toleranciu a právny štát;

4.      pripomína, že účinné protiteroristické opatrenia a dodržiavanie ľudských práv nie sú v rozpore, ale skôr ide o ciele, ktoré sa dopĺňajú a navzájom posilňujú;

5.      zdôrazňuje najmä, že je potrebné, aby EÚ, jej členské štáty a partnerské krajiny založili svoju stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; ďalej zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie týkajúca sa boja proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, a upozorňuje na potrebu presadzovať dialóg, toleranciu a porozumenie medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami;

6.      poukazuje na to, že rovnako ako pri predchádzajúcich útokoch boli páchatelia útokov v Paríži už bezpečnostným orgánom známi a boli predmetom vyšetrovania a opatrení dohľadu; trvá na tom, že táto skutočnosť preukazuje, že bezpečnostné orgány a orgány presadzovania práva by mali posilniť svoju spoluprácu prostredníctvom lepšej výmeny údajov a informácií, ktoré už majú k dispozícii, a teda efektívnym využívaním databáz EÚ, ako aj prostredníctvom spolupráce s agentúrami EÚ;

7.      vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali komplexné hodnotenie opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacich opatrení, najmä pokiaľ ide o ich uplatňovanie členskými štátmi v právnych predpisoch a v praxi, a miery spolupráce členských štátov s agentúrami EÚ v tejto oblasti, najmä s Europolom a Eurojustom, ako aj zodpovedajúce posúdenie zostávajúcich nedostatkov, pričom využijú postup stanovený v článku 70 ZFEÚ, a aby uverejnili toto hodnotenie spolu s európskym programom v oblasti bezpečnosti;

8.      požaduje demokratický a súdny dohľad nad politikami v oblasti boja proti terorizmu, pričom zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré sa pri spätnom pohľade javia ako nepotrebné, neúčinné a neprimerané na účel boja proti terorizmu, sa musia zrušiť; zdôrazňuje tiež, že treba vyšetriť a napraviť porušovanie základných práv a musia sa vypracovať nové formy demokratickej kontroly na základe právomocí, ktoré boli Európskemu parlamentu a národným parlamentom udelené Lisabonskou zmluvou;

Komplexný prístup k boju proti radikalizácii a terorizmu

9.      požaduje, aby sa pozornosť sústredila na vplyv sociálnej súdržnosti pri prevencii zapájania jednotlivcov do teroristických sietí, pričom by sa mali skúmať a náležite riešiť sociálne, psychologické a hospodárske faktory, ktoré prispievajú k sociálnemu vylúčeniu a marginalizácii;

10.    vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávacích politík a programov, ktoré rešpektujú rovnosť príležitostí, pričom znižujú sociálnu diskrimináciu od začiatku školskej dochádzky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy učiteľov v oblasti sociálnych otázok a rozmanitosti;

11.    varuje, že absencia dlhodobých vyhliadok v dôsledku chudoby a nezamestnanosti by mohla u jednotlivcov vyvolávať pocit bezmocnosti a dokonca vyústiť do deštruktívneho správania na posilnenie vlastného sebavedomia prostredníctvom pripojenia sa k džihádistickým organizáciám alebo extrémistickým hnutiam;

12.    vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o znižovanie chudoby, zabezpečenie minimálneho príjmu, poskytovanie vyhliadok na zamestnanie, posilňovanie a rešpektovanie jednotlivcov, odstraňovanie prekážok zamestnanosti a riešenie diskriminácie v zamestnaní;

13.    zdôrazňuje skutočnosť, že diskriminácia môže zvýšiť radikalizáciu a upevniť vzory násilia; zdôrazňuje, že normy týkajúce sa rovnosti a nediskriminácie musia byť doplnené o osobitné politické stratégie, ktoré sa zaoberajú všetkými formami rasizmu vrátane antisemitizmu a islamofóbie;

14.    vyjadruje podporu pre programy, ktoré umožňujú etnickým a náboženským menšinám, aby prispievali k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia svojich spoločenstiev v strednodobom až dlhodobom horizonte;

15.    domnieva sa, že boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; predovšetkým je presvedčený, že treba ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní; okrem toho zdôrazňuje, že členské štáty by mali dôsledne dodržiavať spoločnú pozíciu, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu;

16.    požaduje rýchlu realizáciu nedávno schválenej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a uplatňovanie dôležitých nástrojov, ako je sieť finančných spravodajských jednotiek EÚ a programe EÚ a USA na sledovanie financovania terorizmu;

17.    trvá na tom, že členské štáty by mali v plnej miere a lepšie využívať existujúce nástroje schengenského rámca a poskytovať agentúre Frontex zdroje potrebné na zabezpečenie účinného riadenia vonkajších hraníc EÚ;

18.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala návrh o systéme osobného záznamu o cestujúcom EÚ z hľadiska kritérií, ktoré stanovil Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku o smernici o uchovávaní údajov;

19.    zdôrazňuje, že opatrenia obmedzujúce základné práva na internete na účely boja proti terorizmu musia byť nevyhnutné a primerané a najmä musia vychádzať z riadneho vymedzenia pojmu terorizmus, ktoré v súčasnosti neexistuje; ďalej kladie dôraz na to, že odstraňovanie kriminálneho obsahu by sa malo vykonávať na základe súdneho povolenia, a nie prostredníctvom súkromných kontrol zo strany poskytovateľov internetových služieb, pretože v opačnom prípade bude tendencia rozšíriť blokovanie na nespočetné množstvo ďalších foriem prejavu, ktoré s terorizmom nemajú vôbec nič spoločné; poukazuje na to, že diktátorské režimy v tretích krajinách sa budú určite snažiť napodobniť prístup EÚ;

20.    žiada urýchlené prijatie balíka týkajúceho sa ochrany údajov, a to aj prostredníctvom prijatia všeobecného smerovania v Rade, ktoré bude v súlade s minimálnymi normami stanovenými v smernici 95/46/EÚ;

21.    vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili vzájomnú justičnú spoluprácu na základe dostupných nástrojov EÚ, ako je Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), európsky zatykač a európsky vyšetrovací príkaz, a aby pritom rešpektovali proporcionalitu a základné práva; vyzýva členské štáty, aby sa v súlade s plánom týkajúcim sa procesných práv urýchlene dohodli na všetkých navrhnutých opatreniach a následne sa zaoberali rozhodnutiami o podmienkach vo vyšetrovacej väzbe a väzení;

22.    zdôrazňuje, že účelom nášho systému trestného súdnictva by mala byť rehabilitácia a opätovné začlenenie jednotlivcov do spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky, ktorých cieľom bude zabezpečiť, aby si odsúdené osoby osvojili technické zručnosti potrebné na uľahčenie prístupu k zamestnaniu a na uľahčenie a podporu opätovného začlenenia do spoločnosti;

Vonkajší rozmer

23.    varuje pred pokušením vrátiť sa k predošlým krátkozrakým a neúčinným praktikám tajných dohôd s autoritárskymi režimami v mene bezpečnosti, stability a boja proti extrémizmu;

24.    požaduje zlepšenie bezpečnostnej spolupráce s tretími krajinami, najmä v rámci južného susedstva; trvá na tom, že takáto spolupráca – od vzájomného poskytovania spravodajských informácií až po oblasť právneho štátu, reformu súdnictva a programy v oblasti trestného súdnictva – by mala byť prísne v súlade s medzinárodným právom a nemala by byť nadradená ostatným cieľom vonkajšej politiky, najmä podpore ľudských práv, právneho štátu a demokratizácie;

25.    žiada EÚ, aby zrevidovala svoju stratégiu voči južnému Stredozemiu (v rámci prebiehajúceho preskúmania európskej susedskej politiky) a zamerala sa na podporu tých krajín, ktoré sú skutočne odhodlané ctiť spoločné hodnoty a uskutočniť reformy;

26.    žiada EÚ, aby riešila základné príčiny extrémizmu, pričom nebude podnecovať či podporovať represívne trendy, ale zintenzívni svoje úsilie o podporu inkluzívnych, pluralitných a fungujúcich štátov, ktoré sú schopné zabezpečiť spravodlivosť a bezpečnosť pre svojich občanov a riešiť náboženský extrémizmus spôsobom, ktorý je zlučiteľný s právom v oblasti ľudských práv;

27.    požaduje väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a zákonnosť, pokiaľ ide o zahraničnopolitické rozhodnutia týkajúce sa boja proti terorizmu;

28.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.