Návrh uznesenia - B8-0126/2015Návrh uznesenia
B8-0126/2015

NÁVRH UZNESENIA o protiteroristrických opatreniach

4.2.2015 - (2015/2530(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Timothy Kirkhope, Charles Tannock v mene Európskych konzervatívcov a reformistov

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0122/2015

Postup : 2015/2530(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0126/2015
Predkladané texty :
B8-0126/2015
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0126/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o protiteroristických opatreniach

(2015/2530(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 [COM(2014)0365],

–       so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) na rok 2014,

–       so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2014 o hrozbách medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobených teroristickými,

–       so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ[1],

–       so zreteľom na posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA) na rok 2014, ktoré predložil Europol,

–       so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) pre EÚ na rok 2013, ktoré vypracoval Europol,

–       so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,

–       so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 29. a 30. januára 2015 v Rige,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ[2],

–       so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 11. januára 2015,

–       so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. októbra a 5. decembra 2014,

–       so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),

–       so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2015 zverejnený 16. decembra 2014 (COM(2014)0910),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ (COM (2013)0941),

–       so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a ochrane údajov v odvetví presadzovania práva (stanovisko 01/2014),

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže EÚ a jej členské štáty sú v prvom rade spoločne zodpovedné za zaistenie bezpečnosti a slobody európskych občanov a za to, aby prijali všetky vhodné opatrenia s cieľom predísť život ohrozujúcim aktom; keďže sloboda a bezpečnosť sú ciele, ktoré je potrebné sledovať súbežne, a keďže na dosiahnutie slobody by mali bezpečnostné a protiteroristické opatrenia vychádzať zo zásad nevyhnutnosti, proporcionality a dodržiavania základných práv a mali by byť v súlade so zásadami právneho štátu a medzinárodnými záväzkami;

B.     keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí riešiť na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni, aby sa posilnila bezpečnosť našich občanov, chránili základné hodnoty slobody, demokracie a ľudské práva a dodržiavalo sa medzinárodné právo;

C.     keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a znepokojujúceho nárastu radikalizácie, ktorá vedie k násiliu a terorizmu v rámci EÚ aj v susedných krajinách;

D.     keďže povaha a formy terorizmu sa menia, od centralizovaných organizácií k decentralizovanejším a autonómnejším sieťam, vyžaduje sa viacstranný prístup;

E.     keďže EÚ čelí narastajúcej hrozbe domáceho terorizmu, ktorú predstavujú „zahraniční bojovníci“, teda osoby, ktoré cestujú do štátu, v ktorom nemajú trvalý pobytu ani nie sú jeho štátnymi občanmi, aby tam páchali, plánovali alebo pripravovali teroristické činy alebo aby poskytoval či získali teroristický výcvik, a to aj v súvislosti s ozbrojenými konfliktami; keďže podľa odhadov opustilo EÚ 3 500 až 5 000 ľudí, aby sa stali zahraničnými bojovníkmi v Sýrii, Iraku a Líbyi;

F.     keďže šírenie terorizmu sa zjednodušilo a zintenzívnilo používaním internetu a sociálnych médií, vďaka ktorým sa štruktúra, metódy a spôsoby fungovania teroristických sietí stali zložitejšími a je ťažšie ich odhaliť; keďže počítačový terorizmus umožňuje teroristickým skupinám nadviazať a udržiavať styky bez fyzickej prekážky, akou sú hranice, a preto nemusia mať v jednotlivých krajinách základne alebo bunky;

G.     keďže internet a sociálne siete čoraz viac využívajú teroristické organizácie na najímanie, financovanie, výcvik a podnecovanie používateľov internetu, aby šírili terorizmus a páchali teroristické činy;

1.      čo najdôraznejšie odsudzuje kruté činy spáchané v Paríži a opäť vyjadruje svoju hlbokú sústrasť francúzskemu ľudu a vyjadruje jednotu v boji proti terorizmu a útoku na naše demokratické hodnoty a slobody;

2.      keďže politiky a opatrenia proti terorizmu môžu byť účinné iba vtedy, keď sa vykonávajú v súlade s medzinárodným právom, predovšetkým s medzinárodnými právnymi predpismi o ľudských právach;

3.      zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavujú zahraniční bojovníci a terorizmus vo všeobecnosti, si vyžaduje stratégiu boja proti terorizmu založenú na viacúrovňovom prístupe, ktorou sa budú komplexne riešiť základné prvky ako radikalizácia, budovať sociálna súdržnosť a inkluzívnosť, politická a náboženská tolerancia a analyzovať internetové podnecovanie teroristických činov a vytvorí sa protiváha, bude sa prechádzať odchodu a zapájaniu osôb do teroristických organizácií, predchádzať a zastaví sa nábor a prijímanie osôb do ozbrojených konfliktov, preruší sa finančná podpora teroristickým organizáciám a jednotlivcom, ktorých cieľom je zapojiť sa do nich, prípadne sa zaistí prísne trestné stíhanie a ktorá poskytne orgánom presadzovania práva vhodné nástroje na plnenie ich povinností pri plnom dodržiavaní základných práv;

4.      so znepokojením konštatuje, že rýchlo rastúci počet občanov EÚ, ktorí cestujú do oblastí konfliktov, aby vstúpili do teroristických organizácií a neskôr sa vrátili na územie EÚ, predstavuje pre vnútornú bezpečnosť EÚ a životy občanov EÚ riziká;

5.      so znepokojením berie na vedomie narastajúce používanie internetu a komunikačných technológií teroristickými organizáciami s cieľom komunikovať, plánovať útoky a šíriť propagandu; žiada, aby spoločnosti v oblasti internetu a sociálnych médií spolupracovali s vládami a orgánmi presadzovania práva s cieľom bojovať proti tomuto problému, pričom sa zabezpečí, že sa vždy budú dodržiavať všeobecné zásady práva na slobody prejavu a na súkromie;

6.      zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zintenzívniť predchádzanie radikalizácii a podporovať programy na jej potláčanie, a to splnomocnením spoločenstiev a občianskej spoločnosti a spoluprácou s nimi na národnej a miestnej úrovni, aby sa zastavilo šírenie extrémistických ideológií; vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN);

7.      zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaviedli iniciatívy zamerané na riešenie problému radikalizácie na najnižšej úrovni a podporovali programy integrácie spoločenstva, tolerancie, vzdelávania a potláčania radikalizácie a sociálne opatrenia, ktoré budú súbežne dopĺňať opatrenia na presadzovanie práva a súdne konania;

8.      s veľkým znepokojením poukazuje na fenomén radikalizácie vo väzniciach a nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v tejto oblasti;

9.      vyzýva členské štáty, aby predchádzali pohybu teroristov tým, že posilnia kontroly na vonkajších hraniciach, budú systematickejšie a účinnejšie kontrolovať cestovné doklady, bojovať proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a používaniu falošnej identity, ako aj identifikovaním rizikových oblastí.

10.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske agentúry a vnútroštátne orgány presadzovania práva bojovali proti hlavným zdrojom príjmov teroristických organizácií vrátane prania špinavých peňazí, obchodovania s ľuďmi a nedovoleného obchodovania so zbraňami; v tejto súvislosti vyzýva na úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti, aby bol celoeurópsky prístup koordinovaný;

11.    dôrazne podporuje lepšiu výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a agentúrami EÚ; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť, zintenzívniť a urýchliť globálnu výmenu informácií o presadzovaní práva; požaduje účinnejšiu operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi tým, že budú viac využívať také cenné existujúce nástroje ako spoločné vyšetrovacie tímy, program na sledovanie financovania terorizmu a dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR), ako aj rýchlejšiu a efektívnejšiu výmenu príslušných údajov a informácií, na ktoré sa vzťahujú primerané záruky ochrany súkromia a údajov;

12.    žiada, aby sa prijala smernica EÚ o PNR, ktorou by sa poskytol právny rámec pre výmenu informácií o cestujúcich, pričom sa zabezpečia najvyššie normy práva na ochranu údajov a práva a na nápravu, a súčasne sa odstránia nedostatky v oblasti výmeny údajov medzi orgánmi presadzovania práva, ktoré zneužívajú ťažkí zločinci a teroristi;

13.    vyzýva členské štáty, aby viac využívali Europol a Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite prostredníctvom výmeny relevantných informácií od svojich vnútroštátnych orgánov efektívnejším, včasnejším a systematickejším spôsobom;

14.    vyzýva na podporu lepšej komunikácie a spolupráce medzi existujúcimi agentúrami EÚ vrátane Europolu, Situačného centra EÚ (SITCEN) a agentúry FRONTEX s cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu informácií;

15.    vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala globálne partnerstvo proti terorizmu a úzko spolupracovala s regionálnymi aktérmi, akými sú Africká únia, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive a Liga arabských štátov, a najmä so susednými krajinami Sýrie a Iraku a krajinami, ktoré boli výrazne zasiahnuté konfliktom, ako sú Jordánsko, Libanon a Turecko, ako aj s OSN, najmä s jej protiteroristickým výborom; v tejto súvislosti vyzýva na zintenzívnenie dialógu medzi odborníkmi na rozvoj a bezpečnosť medzi EÚ a týmito krajinami;

16.    vyzýva Komisiu, aby bezodkladne posúdila súčasné nástroje a vykonala zodpovedajúce posúdenie zostávajúcich nedostatkov v boji proti terorizmu a aby dôsledne zhodnotila vykonávanie opatrení prijatých v oblasti vnútornej bezpečnosti pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy;

17.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.