Postup : 2015/2530(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0127/2015

Predkladané texty :

B8-0127/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 11/02/2015 - 9.18
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0032

NÁVRH UZNESENIA
PDF 155kWORD 96k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0122/2015
4.2.2015
PE547.532v01-00
 
B8-0127/2015

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o protiteroristických opatreniach (2015/2530(RSP))


Birgit Sippel, Jörg Leichtfried, Claude Moraes, Enrique Guerrero Salom, Juan Fernando López Aguilar, Miriam Dalli, Ana Gomes, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Viorica Dăncilă v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o protiteroristických opatreniach (2015/2530(RSP))  
B8‑0127/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(1),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA(2),

–       so zreteľom na stanovisko č. 01/2014 pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a k ochrane údajov v odvetví presadzovania práva,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(4),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(5),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(6),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – Nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160),

–       so zreteľom na protikorupčnú správu EÚ z 3. februára 2014 predloženú Komisiou,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. januára 2015 o boji proti terorizmu, predovšetkým na jej rozhodnutie posilniť výmenu informácií s partnerskými krajinami a presadzovať posilnenú spoluprácu s arabskými a so stredozemskými krajinami vrátane memoranda o porozumení s Ligou arabských štátov,

–       so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý 25. júna 2012,

–       so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland Ltd a Seitlinger a i., a na stanovisko svojej právnej služby k výkladu tohto rozsudku(7),

–       so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178(2014) z 24. septembra 2014,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže terorizmus, radikalizácia a násilný extrémizmus patria medzi hlavné hrozby pre našu bezpečnosť a naše slobody; keďže EÚ a jej členské štáty sú spoločne zodpovedné za ochranu občanov EÚ;

B.     keďže dodržiavanie základných práv je základný prvok úspešnej politiky boja proti terorizmu;

C.     keďže viaceré závažné teroristické útoky spáchané od 11. septembra na európskej pôde a najnovšie útoky z januára 2015 mali značný vplyv na to, ako občania a obyvatelia EÚ vnímajú bezpečnosť;

D.     keďže teroristické útoky v celosvetovom meradle a z nich vyplývajúce straty na životoch civilistov vzbudzujú vážne znepokojenie aj vnútri EÚ;

E.     keďže v súčasnosti hrozba terorizmu zahŕňa aj terorizmus podporovaný a sponzorovaný štátom, hospodársky terorizmus, informačný terorizmus a informačnú vojnu a kybernetické útoky;

F.     keďže nárast rasizmu vrátane antisemitizmu a islamofóbie ešte zvyšuje pocit neistoty medzi občanmi EÚ;

G.     keďže od útokov z 11. septembra EÚ zaviedla 239 protiteroristických opatrení: 26 akčných plánov a strategických dokumentov, 25 nariadení, 15 smerníc, 11 rámcových rozhodnutí, 25 rozhodnutí, 1 jednotnú akciu, 3 spoločné pozície, 4 uznesenia, 111 záverov Rady a 8 medzinárodných dohôd(8);

H.     keďže je naliehavo potrebné jednotné právne vymedzenie pojmu „terorizmus“, aby sa posilnila právna istota;

I.      keďže je naliehavo potrebné jednotné právne vymedzenie pojmu „vytváranie profilov“ založené na príslušných základných právach a normách v oblasti ochrany údajov, aby sa zmenšila neistota týkajúca sa otázky, ktoré činnosti sú zakázané a ktoré nie;

J.      keďže podľa údajov Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň investícií členských štátov do systémov trestného súdnictva(9);

1.      vyjadruje hlbokú sústrasť obetiam nedávnych teroristických útokov v Paríži, v regióne Île-de-France a na celom svete, ako aj ich rodinám;

2.      zdôrazňuje, že nevyhnutnou súčasťou boja proti terorizmu musí byť začlenenie politiky na ochranu a podporu obetí a ich rodín; žiada preto, aby členské štáty riadne vykonávali smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

3.      dôrazne a kategoricky odsudzuje všetky teroristické činy, podporu terorizmu, oslavovanie tých, ktorí sú zapojení do terorizmu, a obhajovanie extrémistických násilných ideológií bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta k nim dochádza alebo sú podporované; zdôrazňuje, že bez bezpečnosti niet slobody a bez slobody niet bezpečnosti;

4.      opätovne potvrdzuje, že terorizmus bez ohľadu na formu a prejav predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť a že každý teroristický čin je trestný a neospravedlniteľný bez ohľadu na motiváciu, miesto spáchania a osobu páchateľa;

5.      opätovne potvrdzuje svoj záväzok obhajovať základné právo občanov na bezpečnosť a slobodu;

6.      opätovne potvrdzuje svoj záväzok obhajovať slobodu prejavu, základné práva, demokraciu, toleranciu a zásady právneho štátu;

7.      zdôrazňuje najmä potrebu, aby EÚ a jej členské štáty a partnerské krajiny založili svoju stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a na dodržiavaní základných práv, ktoré sú zakotvené v súbore právnych predpisov EÚ o základných právach a v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv; okrem toho zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ v boji proti medzinárodnému terorizmu by sa mala zameriavať na predchádzanie terorizmu, boj proti nemu a jeho trestné stíhanie;

8.      upozorňuje na to, že bezpečnostné orgány často už poznajú páchateľov teroristických útokov, proti ktorým boli vedené vyšetrovania a proti ktorým boli podniknuté opatrenia dohľadu; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o rozsah, v akom si bezpečnostné orgány mohli vymieňať existujúce údaje o týchto jednotlivcov, a to v prípade potreby aj za účasti kolegov z iných členských štátov; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzájomnú výmenu informácií, ktoré sú relevantné z hľadiska boja proti terorizmu, a v prípade potreby aj ich výmenu s tretími krajinami a aby účinne využívali databázy EÚ prostredníctvom väčšej spolupráce s agentúrami EÚ;

9.      vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plnú spoluprácu so špecializovanými agentúrami, najmä s Eurojustom a Europolom, s cieľom poskytnúť čo najlepšiu pomoc prebiehajúcim vyšetrovaniam teroristických útokov v Európe; vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty údajne poslali Europolu a Eurojustu iba 50 % informácií o terorizme a organizovanej trestnej činnosti;

10.    vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali komplexné hodnotenie opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacich opatrení, najmä pokiaľ ide o ich právne a praktické vykonávanie v členských štátoch a o mieru, do akej členské štáty spolupracujú s agentúrami EÚ v tejto oblasti, najmä s Europolom a Eurojustom, a aby uskutočnili zodpovedajúce posúdenie existujúcich nedostatkov využitím postupu stanoveného v článku 70 ZFEÚ a uverejnili toto hodnotenie spolu s európskym programom pre bezpečnosť v máji 2015; vyzýva Komisiu, aby posúdila aj prípadné pretrvávajúce nedostatky v oblasti trestného stíhania;

11.    požaduje dôsledný demokratický a súdny dohľad nad politikou boja proti terorizmu a nad spravodajskou činnosťou; pripomína, že treba jasne rozlišovať medzi činnosťami v oblasti presadzovania práva a činnosťami zhromažďovania spravodajských informácií; zdôrazňuje, že treba zrušiť opatrenia na boj proti terorizmu, ktoré pri spätnom pohľade neboli nevyhnutné, účinné alebo primerané, že porušenia základných práv sa musia vyšetriť a napraviť a že je potrebné vypracovať nové formy demokratickej kontroly na základe právomocí, ktoré Európskemu parlamentu a vnútroštátnym parlamentom udeľuje Lisabonská zmluva; trvá na tom, aby súčasťou takýchto opatrení a dohôd boli ustanovenia o ukončení platnosti alebo pravidelnom opätovnom schválení;

12.    domnieva sa, že je veľmi dôležité podporiť v celej EÚ harmonizovaný prístup k novým trestným činom v súvislosti so znepokojujúcou situáciou, keď občania EÚ cestujú do zahraničia, aby sa zapojili do výcviku teroristických organizácií a bojovali za ne;

Komplexný prístup k boju proti radikalizmu a terorizmu

13.    pripomína, že príslušné právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu a súvisiace opatrenia sú už zavedené v každom členskom štáte:

– údaje uvedené v cestovných pasoch cestujúcich (systém vopred poskytovaných informácií o cestujúcich alebo APIS) sa už kontrolujú prostredníctvom databáz známych zločincov a neprijateľných osôb;

– orgány presadzovania práva majú prístup k telefonickým údajom a údajom o podozrivých osobách alebo dokonca skupinách osôb ako cestujúcich, ak sú prepojené s konkrétnou hrozbou, a

– Schengenský informačný systém zabezpečuje skryté sledovanie jednotlivcov a ich pohotové zatknutie a vydanie v prípade, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť, zamýšľajú spáchať trestný čin alebo sú podozriví zo spáchania trestného činu;

vyzýva orgány presadzovania práva v EÚ, aby naplno využívali tieto možnosti a zintenzívnili svoju spoluprácu okrem iného vytváraním spoločných vyšetrovacích tímov a s pomocou agentúr EÚ ako Europol, Eurojust a Európska policajná akadémia (CEPOL);

14.    domnieva sa, že boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; domnieva sa najmä, že treba ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní; okrem toho sa domnieva, že členské štáty by mali dôsledne dodržiavať spoločnú pozíciu, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (2008/944/SZBP); požaduje revíziu smernice o strelných zbraniach (smernica 91/477/EHS zmenená smernicou 2008/51/ES);

15.    žiada riadne vykonávanie smerníc o boji proti praniu špinavých peňazí, aby bolo možné včas odhaliť financovanie terorizmu a zločinecké siete a organizácie;

16.    poukazuje na to, že už teraz je možné vykonávať cielené kontroly jednotlivcov, ktorí uplatňujú právo na voľný pohyb, keď prekračujú vonkajšie hranice, počas určitého obdobia, na určitých trasách alebo určitých miestach hraničných prechodov, a to v závislosti od miery ohrozenia; trvá na tom, že členské štáty by mali v plnej miere lepšie využívať súčasný schengenský rámec a vyhradiť na to potrebné zdroje, a nie snažiť sa o znovuzavedenie hraničných kontrol nad rámec súčasných možností;

17.    vyzýva Komisiu, aby formálne preskúmala návrh o systéme osobných záznamov o cestujúcom EÚ z hľadiska kritérií, ktoré stanovil Súdny dvor vo svojom rozsudku o smernici o uchovávaní údajov; poveruje svoju právnu službu, aby do šiestich týždňov od prijatia tohto uznesenia uskutočnila podobné preskúmanie; naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby uskutočnili revíziu systémov umožňujúcich súkromným civilným lietadlám vstup do schengenského priestoru;

18.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala nebezpečenstvá, ktoré by vznikli, ak by viaceré členské štáty začali uplatňovať politiku tzv. zlatých víz, ktoré by zločineckým organizáciám umožňovali vstup a usadenie sa a mohli by byť zneužité na teroristické účely;

19.    zdôrazňuje, že opatrenia obmedzujúce základné práva na internete na účely boja proti terorizmu musia byť v súlade s právnymi predpismi EÚ a členských štátov potrebné a primerané a najmä musia vychádzať z náležitého vymedzenia pojmu terorizmus, ktorá v súčasnosti neexistuje; zdôrazňuje ďalej, že zločinecký obsah by mal byť odstránený na základe súdneho povolenia, a nie na základe súkromných kontrol, ktoré robia poskytovatelia internetových služieb;

20.    odmieta zákaz šifrovania ako nástroj boja proti terorizmu; pripomína svoju výzvu, aby sa podporovalo šifrovanie komunikácie vo všeobecnosti vrátane e­mailovej komunikácie a SMS komunikácie(10); zdôrazňuje, že zákaz šifrovania by poškodil ochranu osobných údajov poskytovaných prostredníctvom komunikačných, obchodných a finančných sietí a vládnych a významných infraštruktúrnych systémov, pričom by umožnil ich odpočúvanie na zločinecké a iné účely;

21.    žiada urýchlené prijatie balíka o ochrane údajov, a to aj prostredníctvom prijatia všeobecného smerovania v Rade, ktoré je v súlade s minimálnymi normami stanovenými v smernici 95/46/EÚ;

22.    vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju justičnú spoluprácu na základe dostupných nástrojov EÚ, ako je napríklad Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), európsky zatykač a európsky vyšetrovací príkaz, a zároveň rešpektovali proporcionalitu a základné práva; vyzýva členské štáty, aby sa urýchlene dohodli na všetkých opatreniach navrhnutých v súlade s plánom týkajúcim sa procesných práv a v ďalšom kroku sa zaoberali rozhodnutiami o podmienkach vyšetrovacej väzby a väzenských podmienkach;

23.    zdôrazňuje, že všeobecne sa akceptuje skutočnosť, že väzenia sú miestom, kde sa rodia radikálne a extrémistické názory, a vyzýva členské štáty, aby poskytovali viac finančných a ľudských zdrojov a tak zabezpečili, že cieľom ich väzenských systémov – a systémov trestných súdov vo všeobecnosti – bude náprava páchateľov a pomáhanie im v odvrátení sa od trestných činov a násilného extrémizmu, a nie ich ďalšie utvrdzovanie v takomto konaní;

24.    zdôrazňuje skutočnosť, že hospodárska a sociálna politika môže pomôcť pri zmierňovaní vylúčenia, segregácie a vplyvu rýchlych sociálno-ekonomických zmien, ktoré vyvolávajú rozhorčenie, ktoré často zneužívajú násilní extrémisti; žiada preto politické riešenia, ktorých cieľom bude nájsť nové spôsoby, ako podporovať hospodárske a sociálne začlenenie, integráciu a rovnosť;

25.    vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávacích systémov, ktoré podporujú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, tolerancie a rovnakých príležitostí a znižujú sociálnu diskrimináciu už od útleho veku; zdôrazňuje, že k tomu patrí vzdelávanie učiteľov v sociálnych otázkach a otázkach rozmanitosti;

26.    varuje, že nedostatok dlhodobých vyhliadok v dôsledku chudoby, nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia môže viesť k tomu, že jednotlivci sa budú cítiť bezmocní a dokonca sa ich konanie začne uberať deštruktívnym smerom tým, že sa pripoja k džihádistickým organizáciám alebo hnutiam extrémnej pravice; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o znižovanie chudoby a poskytovali pracovné príležitosti a zlepšili postavenie a rešpektovanie jednotlivcov a spoločenstiev;

27.    zdôrazňuje, že diskriminácia môže posilňovať modely radikálneho a násilného správania; zdôrazňuje, že normy týkajúce sa rovnosti a nediskriminácie musia byť doplnené osobitnými politickými stratégiami, ktoré sa zaoberajú všetkými formami rasizmu vrátane antisemitizmu a islamofóbie, ako aj prejavmi nenávisti; žiada preto Komisiu, aby dôkladne preskúmala možnú potrebu revízie rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva s cieľom efektívnejšie riešiť šírenie závažných foriem prejavov nenávisti, najmä proti náboženským a iným menšinám v EÚ;

28.    vyjadruje svoje znepokojenie nad neprimeranými účinkami postupov zavedených po 11. septembri 2001 voči určitým komunitám, najmä nad používaním rasového profilovania;

29.    zdôrazňuje, že zavedenie a posilnenie spolupráce s príslušnými komunitami v jednotlivých členských štátoch je veľmi dôležité, a to na identifikáciu špecifických rizík i ako súčasť všeobecných stratégií deradikalizácie; zdôrazňuje potrebu výrazných investícií do takýchto programov; podporuje programy, ktoré dávajú etnickým a náboženským menšinám možnosť pomáhať na miestnej i regionálnej úrovni pri strednodobom a dlhodobom zlepšovaní sociálneho a ekonomického postavenia ich komunít; poukazuje v tejto súvislosti na to, že radikalizácia v EÚ sa neobmedzuje na osobitné etnické či náboženské skupiny;

30.    zdôrazňuje potrebu špecifickejších opatrení na riešenie problému občanov EÚ, ktorí cestujú na to, aby bojovali za teroristické organizácie v zahraničí; tvrdí, že hoci v niektorých prípadoch možno uplatniť stíhanie, na predchádzanie radikalizácii, prerušenie ciest európskych a iných zahraničných bojovníkov, ako aj na riešenie otázky navrátilcov by sa mali uplatňovať iné opatrenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali najlepšie postupy na základe postupov tých členských štátov, ktoré už prijali úspešné stratégie, akčné plány a programy pre túto oblasť;

Vonkajší rozmer

31.    zdôrazňuje, že boj proti terorizmu je globálna výzva a že EÚ by mala spolu s ďalšími významnými aktérmi a regionálnymi partnermi predstavovať hybnú silu pri riešení tejto hrozby na celosvetovej úrovni;

32.    zdôrazňuje potrebu ucelenej, skonsolidovanej a proaktívnej spoločnej zahraničnej politiky s osobitným dôrazom na spoluprácu s tretími krajinami, ktoré sa môžu stať dôležitými partnermi v boji proti terorizmu;

33.    zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť politický dialóg s rôznymi náboženskými komunitami s cieľom odstrániť väzby medzi terorizmom a náboženstvom, ktoré v súčasnosti ovládajú verejné diskusie; pripomína, že boj proti terorizmu sa musí úzko spájať s otázkami ako zraniteľnosť, rozvoj a sociálne začlenenie;

34.    opätovne potvrdzuje, že v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) je potrebné dohodnúť sa na spoločnom prístupe k boju proti terorizmu už v jeho ideologických koreňoch a na presadzovaní tohto prístupu a zaujať jasné stanovisko k otázke, ako odstrániť financovanie terorizmu; vyzýva preto, aby EÚ užšie spolupracovala na zabezpečovaní spravodlivosti a bezpečnosti a riešení náboženského extrémizmu prostredníctvom všetkých vonkajších činností EÚ, najmä prostredníctvom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, SBOP, rozvojovej politiky, humanitárnej pomoci a obchodnej politiky, a to spôsobom, ktorý bude v súlade s normami EÚ a právnymi predpismi o ľudských právach;

35.    zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úsilie o budovanie vonkajších kapacít s dôrazom na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej a zabezpečiť, aby sa táto činnosť začlenila do akčných plánov a politických dialógov za účasti EÚ a jej partnerských krajín, a to nadviazaním medzinárodnej spolupráce, využívaním existujúcich programov a kapacít, ako aj spoluprácou s aktérmi občianskej spoločnosti v dotknutých krajinách v oblasti boja proti terorizmu a radikálnej propagandy prostredníctvom internetu a iných komunikačných prostriedkov;

36.    naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili výmenu informácií o nezákonných strelných zbraniach na medzinárodnej úrovni;

37.    zdôrazňuje význam začleňovania stratégií na predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu do tradičných nástrojov rozvojovej spolupráce vrátane vzdelávacích programov, najmä v štátoch, ktoré majú v prípade násilného extrémizmu najväčšie problémy;

38.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili možnosť prijať sankcie proti tým štátom a vládam, ktoré sú zodpovedné za financovanie teroristov a/alebo teroristických organizácií;

39.    zdôrazňuje potrebu zaviesť náležité a včasné postupy, čo sa týka rozhodnutí o zapísaní jednotlivca alebo skupiny na zoznam teroristov, ktorý vedie EÚ; trvá na tom, aby sa zaviedlo primerané súdne preskúmanie takýchto rozhodnutí v prípade dotknutých jednotlivcov alebo organizácií s cieľom zosúladiť postup s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie;

40.    zdôrazňuje, že protiteroristické opatrenia by sa mali zameriavať aj na potenciálne teroristické útoky na majetok členských štátov EÚ mimo EÚ;

41.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

(1)

Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 45.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0418.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.

(5)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0102.

(7)

SJ-0890/14.

(8)

Pozri http://secile.eu/catalogue-eu-counter-terrorism-measures/.

(9)

Štúdia o fungovaní justičných systémov v členských štátoch je dostupná na adrese http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/cepj_study_scoreboard_2014_en.pdf.

(10)

Pozri uvedené uznesenie Parlamentu z 12. marca 2014, bod 107.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia