Postup : 2015/2559(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0139/2015

Predkladané texty :

B8-0139/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/02/2015 - 4.6
CRE 12/02/2015 - 4.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0040

NÁVRH UZNESENIA
PDF 154kWORD 105k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0136/2015
9.2.2015
PE549.932v01-00
 
B8-0139/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (2015/2559(RSP))


Alyn Smith, Barbara Lochbihler, Karima Delli, Igor Šoltes v mene skupiny Verts/ALE

B8‑0139/2015 Uznesenie Európskeho parlamentu o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (2015/2559(RSP))  

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku a Sýrii,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku a Sýrii, najmä na závery z 15. decembra 2014,

–       so zreteľom na závery Európskej rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o Iraku a Sýrii,

–       so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2139 (2014), 2165 (2014) a 2170 (2014) a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1,

–       so zreteľom na správu OSN nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Rule of Terror: Living under ISIS in Syria (Vláda teroru: život za ISIS v Sýrii) zo 14. novembra 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o Iraku a Sýrii,

–       so zreteľom na nedávne vyhlásenia Vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa o situácii sýrskych a irackých utečencov,

–       so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO z 5. septembra 2014,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve, ochrancoch ľudských práv a presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery;

–       so zreteľom na závery medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala 15. septembra 2014 v Paríži, a následné prvé plenárne zasadnutie na úrovni ministrov pre celosvetovú koalíciu 60 krajín pre boj proti Islamskému štátu v Iraku a Levante (ISIL), ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2014 v Bruseli,

–       so zreteľom na medzinárodnú konferenciu o Situácii sýrskych utečencov – podpora stability v regióne, ktorá sa konala 28. októbra 2014 v Berlíne, a na oficiálnu konferenciu na ministerskej úrovni, ktorú zvolal Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a ktorá sa uskutočnila 9. decembra 2014, o presídľovaní a ďalších formách prijatia sýrskych utečencov,

–       so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoje legislatívne uznesenie zo 17. januára 2013 o tomto partnerstve(1),

–       so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie s názvom Elements for an EU regional strategy for Syria and Iraq as well as the Da’esh threat (Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozba Dá’iš) zo 6. februára 2015,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

(A.    keďže konflikt v Sýrii, ktorý trvá už piaty rok, viedol k humanitárnej katastrofe, aká tu nebola od druhej svetovej vojny; keďže podľa údajov OSN konflikt spôsobil smrť viac ako 200 000 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili civilisti, viac ako 7,6 milióna osôb bolo presídlených v rámci krajiny a viac ako 12,2 milióna Sýrčanov zostalo v Sýrii a sú v zúfalej núdzi o pomoc; keďže 212 000 ľudí sa stále nachádza v obliehaní – 185 000 z nich vládnymi silami a 26 500 opozičnými silami; keďže viac ako 3,5 milióna Sýrčanov utieklo zo svojej krajiny – najmä do Libanonu, Turecka, Jordánska, Iraku a Egypta – a v súčasnosti predstavujú najvyššiu populáciu utečencov v rámci mandátu UNHCR na celom svete;

B.     keďže humanitárna situácia v Iraku sa naďalej zhoršuje a potreby narastajú; keďže viac ako 5,2 milióna ľudí potrebuje naliehavú humanitárnu pomoc a viac než 2,1 milióna Iračanov je presídlených v rámci krajiny; keďže 3,6 milióna ľudí žije v oblastiach pod kontrolou Islamského štátu (IŠ), pričom 2,2 milióna z nich naliehavo potrebuje pomoc, a keďže prístup k nim je obzvlášť zložitý; keďže od leta 2014 viac ako 500 000 Iračanov utieklo z východného Iraku; keďže Irak je tiež útočiskom viac ako 233 000 sýrskych utečencov;

C.     keďže IŠ sa dopustil širokej škály zneužívania, násilia a zločinov proti obyvateľstvu v severnom Iraku a Sýrii; keďže tieto závažné akty zahŕňajú hromadné popravy a etnické čistky, ktoré sa v podstate rovnajú aktom genocídy proti konkrétnym náboženským skupinám a najmä šiitom, násilné konverzie, nútené vysídľovanie, kameňovanie a amputácie, prípady nedobrovoľného zmiznutia a mučenie; keďže IŠ sa zameriava predovšetkým na etnické a náboženské menšiny, ako sú komunity šiitov, jezídov, kresťanov, Šabakov, Kakajov a Sabejcov; keďže OSN takisto informovala o systematickom sexuálnom násilí a zotročovaní žien a detí, verbovaní detí na samovražedné bombové útoky, sexuálnom a fyzickom zneužívaní a mučení;

D.     keďže naďalej sú denne a vo veľkom rozsahu hlásené vojnové zločiny a iné formy porušovania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv ďalšími stranami konfliktu, najmä režimom Asada;

E.     keďže iba v roku 2014 zahynulo v dôsledku konfliktu v Iraku najmenej 12 000 ľudí a ďalších 22 000 utrpelo zranenia; keďže konflikt v Sýrii si od roku 2011 vyžiadal životy viac ako 200 000 ľudí;

F.     keďže útok irackej vlády na prevažne pokojných demonštrantov v západnej provincii al-Anbár, akým bolo zabitie 90 demonštrantov v apríli 2013 v al-Hawídža a 17 demonštrantov v decembri 2013 v ar-Ramádí, prispel k podnieteniu povstania proti nej; keďže šiitské milície podporované irackou vládou boli na čele bezpečnostných síl v boji proti IŠ a vo svojej posilnenej pozícii beztrestne uskutočňovali únosy, mimosúdne popravy, mučenie a hromadné vysídľovanie tisícok rodín; keďže vláda za zneužívanie, ktorého sa dopustili tieto milície alebo jej vlastné sily, nevolala na zodpovednosť nikoho;

G.     keďže vojenské pozície v Sýrii a Iraku nezaznamenali od začiatku leteckých útokov medzinárodnej koalície proti IŠ pod vedením USA v auguste 2014 žiadny výrazný vývoj; keďže IŠ má naďalej pod kontrolou prírodné zdroje a územia v rozľahlých častiach Iraku a Sýrie; keďže IŠ stratil pozície v meste Kobane/Ajn al-Arab, častiach Mosulu a niekoľkých mestách v provincii al-Anbár;

H.     keďže sýrsky režim sa naďalej vyhýba cieleniu na strategické pozície IŠ;

I.      keďže sprostredkovateľské úsilie OSN pod vedením osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu o vyjednaní politického urovnania sýrskeho konfliktu zatiaľ neprinieslo žiadny viditeľný pokrok;

J.      keďže podľa UNHCR takmer 50 % všetkých Sýrčanov prišlo o domov a 40 % utečencov je nútených znášať úplne nevyhovujúce životné podmienky s dlhodobými dôsledkami pre vzdelávanie dvoch miliónov detských utečencov; keďže podľa OSN traja zo štyroch Sýrčanov žijú v chudobe a miera nezamestnanosti prevyšuje 50 %; keďže dve tretiny sýrskych utečencov v Jordánsku žijú pod hranicou chudoby a 55 % utečencov v Libanone prežíva v nevyhovujúcich príbytkoch; keďže v mnohých hostiteľských krajinách narastá násilie a diskriminácia voči utečencom;

K.     keďže UNHCR vyzval štáty, aby dali k dispozícii aspoň 130 000 miest na presídlenie sýrskych utečencov do roku 2016; keďže členské štáty EÚ sa zaviazali poskytnúť približne 36 000 miest;

L.     keďže UNHCR varoval, že krajiny, ktoré prijali sýrskych utečencov, najmä Libanon a Jordánsko, „sú svedkom dramatickému nárastu obyvateľstva, ktorý presiahol možnosti infraštruktúry danej krajiny, škôl a nemocníc; je nadmernou záťažou z hľadiska dodávok vody a energie; vyžiadal si vysokú daň z verejných financií a mnohým obyvateľom hostiteľskej krajiny spôsobil ekonomické ťažkosti“;

M.    keďže humanitárne potreby sa prudko zvyšujú, ale agentúry OSN a iné humanitárne organizácie čelia neustálemu kritickému nedostatku finančných prostriedkov; keďže výzva UNHCR na regionálnu reakciu na problém utečencov je k januáru 2015 financovaná iba do výšky 51 %, s deficitom rozpočtu na úrovni 1,8 miliardy USD; keďže Svetový potravinový program OSN musel v decembri 2014 pre nedostatok finančných prostriedkov dočasne pozastaviť základnú potravinovú pomoc pre 1,7 milióna sýrskych utečencov;

N.     keďže EÚ mobilizovala od začiatku konfliktu pre Sýrčanov v ich krajine a utečencov v hostiteľských krajinách viac ako 3,1 miliardy EUR na núdzovú pomoc a pomoc na obnovu; keďže takisto bol aktivovaný mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom uľahčiť rýchle nasadenie pomoci a použitie odborných znalostí v regióne;

O.     keďže Vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres 29. januára 2015 uviedol, že iba dve krajiny v Európe – Švédsko a Nemecko – doteraz reagovali na úrovni, ktorá je potrebná na splnenie potrieb sýrskeho ľudu; keďže A. Guterres vyzval EÚ, aby zvážila zavedenie systému kvót, aby sa zabezpečilo spravodlivejšie zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl;

P.     keďže UNHCR posilnil svoju zimnú pomoc a spustil zimný program vo výške 206 miliónov USD na pomoc miliónom zraniteľných ľudí v regióne; keďže napriek vynaloženému úsiliu sú mnohí utečenci nútení žiť v nedokončených budovách a nevhodných príbytkoch, v ktorých sú vystavení teplotám pod bodom mrazu, silnému sneženiu a vetru; keďže približne 740 000 vnútorne vysídlených Iračanov býva v nevyhovujúcich podmienkach a UNHCR sa snaží dopraviť zimnú pomoc 600 000 vysídleným osobám v Iraku;

Q.     keďže deti tvoria 52 % populácie utečencov v regióne, pričom utečencami sú takmer 2 milióny; keďže UNICEF poskytuje zimnú pomoc 916 000 z 1,3 milióna detí v Sýrii, Iraku, Libanone, Jordánsku a Turecku; keďže UNICEF a Svetový potravinový program začali v januári 2015 zimnú kampaň peňažnej pomoci; keďže podľa asistentky generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Kyunga-wha Kang chýbajú na operácie OSN prostriedky, keďže z požadovanej sumy 2,3 miliardy USD bolo prijatých len 39 %; keďže UNHCR uviedol, že pôsobenie v dotknutých oblastiach, ktorého cieľom je poskytnúť civilistom a utečencom pomoc, ktorú potrebujú, je naďalej veľmi zložité;

1.      vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou tragédiou, ktorá pokračuje v Iraku a Sýrii, z pohľadu nedávnej histórie na bezprecedentnej úrovni;

2.      opakuje, že dôrazne odsudzuje pokračujúce a rozsiahle porušovanie ľudských práv a iné prípady porušovania, ktorých sa dopustili štátni i neštátni aktéri v oboch krajinách;

3.      uznáva, že násilie IŠ je jedným z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k humanitárnej kríze v Sýrii, Iraku a širšom regióne; v tejto súvislosti vyzýva medzinárodné spoločenstvo na podporu politického procesu na zmiernenie utrpenia miliónov ľudí zo všetkých náboženských a etnických skupín;

4.      zdôrazňuje, že napriek hrozbe ozbrojených a extrémistických skupín na všetkých stranách by reakcia EÚ na humanitárne potreby v Sýrii a Iraku mala byť naďalej zásadová a v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci a medzinárodným humanitárnym právom; vyzýva EÚ, aby pri svojej reakcii nepodriaďovala núdzovú pomoc politickej agende založenej na boji proti terorizmu;

5.      vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo, zabezpečili, aby bolo civilné obyvateľstvo chránené, malo neobmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam a humanitárnej pomoci a mohlo bezpečne a dôstojne opustiť oblasti postihnuté násilím;

6.      naďalej vyjadruje vážne znepokojenie nad hrozbou, ktorú pre obyvateľstvo Iraku a Sýrie i mimo nich predstavuje IŠ; odsudzuje extrémistickú ideológiu a zverstvá, ktoré pácha IŠ v oblastiach pod jeho kontrolou a ktoré zahŕňajú mimosúdne popravy, mimoriadne závažné násilie proti náboženským a etnickým menšinám, brutálny útlak žien a dievčat a zabíjanie rukojemníkov;

7.      zdôrazňuje, že nástup IŠ, ktorý sa stal od leta 2014 závažným regionálnym aktérom a ocitol sa v centre medzinárodnej pozornosti, by nemal znejasniť základnú a trvalú zodpovednosť ostatných aktérov v súčasnej humanitárnej katastrofe, predovšetkým Asadovho režimu, ale aj bývalej irackej vlády, ako aj ďalších miestnych milícií a bojujúcich strán;

8.      opakuje, že nanajvýš dôrazne odsudzuje zločiny páchané sýrskou vládou na jej obyvateľoch; odsudzuje použitie chemických zbraní, najmä plynného chlóru, Sýriou proti civilnému obyvateľstvu a opozičným skupinám, a to aj v apríli 2014 v rozpore s jej predchádzajúcimi medzinárodnými záväzkami;

9.      vyzýva sýrsku vládu, aby okamžite zastavila používanie zápalných zbraní v celej Sýrii; žiada signatárske štáty vrátane Ruska a Číny, aby vyzvali Sýriu, aby rešpektovala medzinárodný protokol o zákaze zápalných zbraní;

10.    odsudzuje rozsiahle používanie kazetovej munície sýrskou vládou na jej obyvateľov, porušujúc rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/182 z 18. decembra 2013, ktorú podporilo 140 štátov;

11.    odsudzuje Sýriu za neustále zhadzovanie vysokého počtu neriadených, vysoko výbušných barelových bômb na civilistov, čo je v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) 2139 z 22. februára 2013, napríklad pri leteckých útokoch sýrskej vlády na Aleppo, počas ktorých zahynulo len v roku 2014 najmenej 3 557 civilistov;

12.    odsudzuje sýrsku stratégiu obliehania zameranú na účinné vyhladovanie a napokon podrobenie civilného obyvateľstva s cieľom opäť získať územia, najmä v meste Homs, tábor al-Jarmúk v južnom Damasku, časť Darájá, východnú Ghútu a mesto Mu´zamíja aš-Šám, čo má dosah na 200 000 civilistov a čím dochádza k porušeniu rezolúcie BR OSN 2139 (2013), v ktorej sa od všetkých strán požaduje, „aby okamžite ukončili obliehanie obývaných oblastí“;

13.    vyzýva IŠ, organizáciu Džabha an-Nusra, irackú vládu, kurdské orgány v Sýrii a sýrsku vládu, aby prepustili všetkých svojvoľne zadržiavaných väzňov; vyzýva sýrsku vládu, aby prepustila viac ako 85 000 zadržiavaných osôb, ktoré drží už od začiatku sýrskej revolúcie v roku 2011 v podmienkach, ktoré sa v podstate rovnajú nedobrovoľnému zmiznutiu;

14.    odsudzuje popravy a mučenie zo strany IŠ a zároveň odsudzuje usmrtenie niekoľkých tisícov osôb zadržiavaných v roku 2014 v sýrskych vojenských nemocniciach, ako dokazujú výpovede sýrskych vojenských utečencov a mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

15.    odsudzuje využívanie detských vojakov zo strany IŠ, ako aj YPG (jednotka ľudovej obrany), kurdských policajných a vojenských síl v Sýrii a všetkých ostatných strán vrátane sýrskej vlády;

16.    víta vedúcu úlohu, ktorú zohráva EÚ a jej členské štáty v rámci medzinárodnej humanitárnej reakcie; je však naďalej znepokojený tým, že humanitárne potreby obyvateľstva stále prevyšujú medzinárodnú reakciu; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby ďalej zintenzívnilo svoje humanitárne úsilie, najmä v súvislosti s krutým zimným obdobím; vyzýva všetkých darcov, aby čo najskôr splnili svoje prísľuby a zabezpečili poskytnutie pomoci; žiada o zvýšenie príspevkov EÚ na humanitárne programy OSN a o posilnenie ich spolupráce s medzinárodnými organizáciami;

17.    víta novú stratégiu EÚ s názvom Elements for an EU regional strategy for Syria and Iraq as well as the Daesh threat (Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozba Dá’iš), najmä jej balík prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR na „pomoc pri obnove mieru a bezpečnosti, ktoré už veľmi dlho ničí terorizmus a násilie“, ako uviedla PK/VP; zdôrazňuje, že konflikty v regióne by sa nemali vnímať najskôr ako súčasť boja proti terorizmu, ale skôr ako boj za oprávnené túžby obyvateľov tohto regiónu, vyjadrené v roku 2011 ako „chlieb, sloboda, sociálna spravodlivosť a ľudská dôstojnosť“;

18.    podporuje, že EÚ kladie vo svojej novej stratégii dôraz na vzdelávanie a odbornú prípravu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa to považuje predovšetkým za opatrenie na boj proti terorizmu, zatiaľ čo vzdelávanie je právo a dôležitý nástroj na ochranu detí, a to dievčat, ako aj chlapcov;

19.    žiada objasnenie plánov EÚ na posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu s krajinami v regióne, ako navrhuje vo svojej novej regionálnej stratégii pre Sýriu a Irak, a vysvetlenie k vymedzeniu a dôsledkom neschopnosti „partnerských krajín“ splniť kritériá v oblasti ľudských práv a občianskych a politických slobôd;

20.    podporuje úsilie PK/VP o zlepšenie koordinácie pomoci poskytovanej inštitúciami EÚ a členskými štátmi; vyzýva na posilnenie úradu EÚ v tureckom Gaziantepe a otvorenie úradu EÚ v Erbile v severnom Iraku s cieľom zvýšiť účinnosť a viditeľnosť činnosti EÚ v teréne vrátane lepšej koordinácie humanitárnej a rozvojovej pomoci a podpory nezávislých organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií nezávislých médií;

21.    vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť naliehavej žiadosti Vysokého komisára OSN pre utečencov o oveľa silnejší záväzok k rozdeleniu bremena, ktorý by sýrskym utečencom umožňoval nájsť ochranu hneď za hranicami susedného regiónu prostredníctvom presídľovania, humanitárnych programov prijímania do krajiny, zjednodušeného zlúčenia rodín alebo pružnejších vízových predpisov; vyzýva členské štáty, aby urýchlili spracúvanie žiadostí o azyl čoraz vyššieho počtu sýrskych utečencov utekajúcich z oblastí konfliktu; zdôrazňuje, že je osobitne potrebné venovať pozornosť tým, ktorí sú vystavení konkrétnym hrozbám, napríklad pokiaľ ide o závažné zdravotné potreby, sexualitu, pohlavie a zdravotné postihnutie; vyzýva EÚ, aby riešila tragickú otázku smrteľných plavieb cez Stredozemné more; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby v roku 2015 aspoň 5 % utečencov zo Sýrie malo prístup k ochrane mimo regiónu, aby sa uprednostnili najzraniteľnejšie skupiny utečencov a aby sa zabezpečili ich plné práva, a to v súlade s dohovorom o utečencoch z roku 1951;

22.    odsudzuje systematické porušovanie Ženevského dohovoru členskými štátmi, pokiaľ ide o sýrskych utečencov, najmä prostredníctvom niekedy i násilného navracania sýrskych žiadateľov o azyl na pozemných a námorných hraniciach Bulharska, Španielska, Grécka a Cypru bez toho, aby dostali možnosť podať žiadosť o azyl;

23.    vyzýva jordánsku vládu, aby zastavila násilné vyhosťovanie palestínskych utečencov zo Sýrie a prestala zamietať ich vstup do krajiny;

24.    vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že všetky štyri krajiny susediace so Sýriou zamietli Sýrčanom bezpečný právny status;

25.    odsudzuje neustále marenie pokusov o poskytnutie humanitárnej pomoci v Sýrii a vyzýva všetky strany zúčastnené na konflikte, aby dodržiavali právo v oblasti humanitárnej pomoci a ľudských práv, uľahčili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými cestami, a to aj naprieč hranicami a líniami konfliktu, a aby zaručili bezpečnosť všetkých zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov v súlade s jednotlivými uzneseniami BR OSN;

26.    vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že sýrska vláda naďalej nedodržiava rezolúciu BR OSN z 2. februára 2014, ktorou sa vyžaduje bezpečný, neobmedzený humanitárny prístup naprieč sýrskymi hranicami a líniami konfliktu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že sýrska vláda neustále porušuje rezolúciu BR OSN zo 14. júla 2014, ktorou sa agentúram OSN a realizačným partnerom povoľuje poskytovať pomoc cez sýrske hranice bez vládneho povolenia;

27.    vyjadruje presvedčenie, že okamžité poskytnutie humanitárnej pomoci a ochrany musí byť doplnené dlhodobými stratégiami na podporu sociálno-ekonomických práv a možností živobytia pre navrátilcov a osoby vysídlené v rámci krajiny, s cieľom umožniť im, aby si zvolili trvalé riešenia, ktoré budú vyhovovať ich potrebám;

28.    zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť a rozšíriť poskytovanie pomoci vrátane špecializovaných zdravotníckych služieb a psychologickej podpory pre ženy a dievčatá;

29.    vyjadruje osobitné znepokojenie nad osudom obliehaného a vyhladovaného palestínskeho utečeneckého tábora al-Jarmúk na juhu Damasku v Sýrii, v ktorom bolo po väčšinu času od roku 2012 odopreté poskytnutie humanitárnej pomoci vyše 18 000 palestínskym utečencom a ktorý obliehajú milicionári pod kontrolou sýrskej vlády;

30.    opätovne odsudzuje násilie voči LGBT osobám a ich vraždenie, ku ktorým dochádza v regióne úplne beztrestne; poukazuje na to, že osoby patriace do skupiny LGBT v tomto regióne sú v mimoriadne zraniteľnej situácii vzhľadom na obmedzenú podporu zo strany rodiny a komunity a slabú ochranu zo strany štátu, ako aj preto, že ich bezpečnosť je v komunitách utečencov a niektorých hostiteľských spoločnostiach naďalej neistá; vyzýva irackú vládu, delegáciu EÚ v Iraku a veľvyslanectvá členských štátov EÚ v tomto regióne, aby osobám patriacim do skupiny LGBT poskytli ochranu a urýchlili priame presídlenie tých osôb LGBT, ktoré sú na úteku pre obavy o svoju bezpečnosť;

31.    naďalej je znepokojený v súvislosti s tým, že IŠ a pridružené skupiny využívajú ropné polia a súvisiacu infraštruktúru prostredníctvom mobilných ropných rafinérií, čo Islamskému štátu umožňuje generovať vyššie príjmy, a naliehavo vyzýva všetky štáty, aby dodržiavali rezolúcie BR OSN 2161 (2014) a 2170 (2014), v ktorých sa odsudzuje akékoľvek priame alebo nepriame obchodovanie s IŠ a pridruženými skupinami; vyzýva EÚ, aby sprísnila sankcie s cieľom zabrániť IŠ v predaji ropy; vyzýva EÚ, aby uložila sankcie všetkým subjektom (vládam a verejným alebo súkromným spoločnostiam) zapojeným do prepravy, transformácie, vylepšovania a predaja ropy vyťaženej v oblastiach pod kontrolou IŠ, spolu s prísnymi kontrolami finančných tokov, s cieľom zabrániť hospodárskej činnosti a využívaniu daňových rajov na strane IŠ;

32.    požaduje prísnejšiu kontrolu zariadení dodávaných do Iraku cez Turecko, ktoré sa používajú na výstavbu mobilných rafinérií ropy a na lepšiu koordináciu medzi tureckými orgánmi, regionálnou vládou Kurdistanu a irackými orgánmi v záujme boja proti pašovaniu ropy v regióne; víta opatrenia, ktoré v auguste 2014 ohlásil Kuvajt s cieľom zabrániť financovaniu Islamského štátu jednotlivcami v mešitách a smerovať humanitárnu pomoc prostredníctvom etablovaných charitatívnych organizácií; opakuje svoju výzvu na úplné presadzovanie sankcií EÚ na príjmy z ropy voči sýrskej vláde; víta zákaz EÚ týkajúci sa vývozu paliva sýrskym vzdušným silám od decembra 2014;

33.    zdôrazňuje, že IŠ je v prvom rade dôsledkom, a nie príčinou súčasných nepokojov, ktoré zachvátili Blízky východ a ďalšie krajiny; pripomína, že IŠ vznikol na podloží dlhotrvajúceho porušovania ľudských práv a beztrestnosti, rodinkárskeho kapitalizmu, všadeprítomnej korupcie, sektárstva, marginalizácie a diskriminácie celých skupín, najmä sociálne znevýhodnených arabských sunitov, ako aj dlhej histórie vonkajšej manipulácie a zasahovania zo strany regionálnych a západných aktérov; preto sa domnieva, že každá účinná reakcia medzinárodného spoločenstva na ohavné činy a charakter IŠ si vyžaduje rozvážny, inkluzívny a strategický akčný plán zakotvený v medzinárodnom práve;

34.    zdôrazňuje, že regionálna stratégia EÚ na boj proti IŠ by mala primerane identifikovať a zamerať sa na hlboké sociálno-ekonomické, kultúrne a politické príčiny fenoménu IŠ a zároveň by mala byť spojená s presadzovaním dlhodobého politického riešenia sýrskeho konfliktu, podporovať inkluzívny, zodpovedný a demokratický Irak a zohľadňovať záujmy všetkých dotknutých skupín obyvateľstva;

35.    opakuje svoju výzvu na udržateľné riešenie sýrskeho konfliktu prostredníctvom inkluzívneho a politického procesu pod vedením Sýrie na základe Ženevského komuniké z júna 2012; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tzv. konferencia „Ženeva 2“, ktorá sa konala v januári 2014, nepriniesla žiadne hmatateľné výsledky;

36.    vyjadruje svoju plnú podporu snahám osobitného vyslanca OSN do Sýrie, ktoré sa zameriavajú na miestne prímerie a uplatňovanie humanitárnych prestávok všetkými stranami tak, aby sa zaistilo poskytnutie humanitárnej pomoci;

37.    naďalej zastáva názor, že trvalý mier v Sýrii a Iraku nemožno dosiahnuť bez toho, aby sa vyvodila zodpovednosť za zločiny spáchané počas konfliktu všetkými stranami; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rusko a Čína vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorou by sa situácia v Sýrii postúpila 22. mája 2014 Medzinárodnému trestnému súdu, zatiaľ čo ostatných 13 členov BR OSN postúpenie podporili; opakuje svoju výzvu na postúpenie situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a podporuje všetky iniciatívy v tomto smere;

38.    zastáva názor, že úspech a príťažlivosť IŠ a ďalších džihádistických skupín vrátane niekoľkých tisícok európskych džihádistických bojovníkov je takisto výsledkom chybných politík západných a regionálnych aktérov, od podpory skupín propagujúcich extrémistický, násilný výklad salafistickej ideológie cez agresívnu vojnu proti Iraku až po vážne, rozsiahle a systematické porušovanie ľudských práv, ktoré pácha sýrsky režim proti sunitským Arabom a od začiatku sýrskej revolúcie v roku 2011 pritom využíva de facto beztrestnosť;

39.    žiada novú európsku politiku otvoreného priznania chýb z minulosti vrátane programov mučenia a vydávania osôb a spoluúčasti na porušovaní ľudských práv v kontexte tzv. vojny proti teroru, ako aj aktívnu politiku na preskúmanie rôznych foriem diskriminácie moslimského obyvateľstva a boja proti nedávnej vlne protimoslimských nálad v Európe;

40.    domnieva sa, že dramatická nestabilita naprieč celým južným susedstvom EÚ si vyžaduje bezprecedentné politické kroky zo strany EÚ a že kurdský región a najmä severný Irak sú osobitne dôležité ako potenciálny prvok stability a zmierňovania napätia a že ich úloha v tomto smere by sa mala posilniť; rovnako vyzýva na preskúmanie politiky Saudskej Arábie s cieľom naliehavo požiadať vládu, aby iniciovala zásadné reformy štátnej doktríny a štátnych inštitúcií a zastavila všetku podporu násilných islamistických skupín jednotlivcami v Saudskej Arábii; plne podporuje všetko úsilie EÚ vyriešiť dlhotrvajúci jadrový konflikt s Iránom a domnieva sa, že by sa malo podporovať úsilie Palestínskej samosprávy o zvýšenie úrovne uznania štátnosti na medzinárodnej úrovni;

41.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia