Postup : 2015/2559(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0141/2015

Predkladané texty :

B8-0141/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/02/2015 - 4.6
CRE 12/02/2015 - 4.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 141kWORD 87k
9.2.2015
PE549.934v01-00
 
B8-0141/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (2015/2559(RSP))


Javier Couso Permuy, Marisa Matias, Marie-Christine Vergiat, Younous Omarjee, Sofia Sakorafa, Sabine Lösing v mene skupiny GUE/NGL

B8‑0141/2015 Uznesenie Európskeho parlamentu o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s  (2015/2559(RSP))  

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Iraku a Sýrii, najmä na uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ(1),

–       so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 1. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a skupinami, ktoré sú s ním prepojené,

–       so zreteľom na závery Európskej rady a najmä jej závery o kríze ISIL/Dá’iš v Sýrii a Iraku z 20. októbra 2014 a závery o Sýrii, Iraku a hrozbe ISIL z 15. decembra 2014;

–       so zreteľom na výmenu názorov medzi jeho Výborom pre zahraničné veci a osobitným vyslancom OSN pre Sýriu Staffanom de Misturom z 2. februára 2015

–       so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN,

–       so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–       so zreteľom na ženevské dohovory o utečencoch,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

(A.    keďže humanitárna situácia v Iraku sa od roku 2003 po invázii USA naďalej zhoršuje; keďže v súčasnosti je 5,2 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny a Irak je takisto útočiskom viac než 235 000 sýrskych utečencov; keďže 3,6 milióna ľudí žije v oblastiach kontrolovaných Islamským štátom (IŠ), pričom 2,2 milióna z nich naliehavo potrebuje pomoc, a keďže prístup k nim je obzvlášť zložitý; keďže v súčasnosti zotrváva viac ako 150 000 zraniteľných irackých utečencov v susedných krajinách, predovšetkým v Turecku, Jordánsku a Libanone;

B.     keďže po štyroch rokoch konfliktu vyznačujúceho sa extrémnym násilím a brutalitou medzi vládnymi a opozičnými skupinami v Sýrii zahynulo viac ako 200 000 ľudí a 12,2 milióna osôb potrebuje humanitárnu pomoc; keďže 7,6 milióna osôb, z ktorých polovicu tvoria deti, je vysídlených v rámci krajiny a 3,8 milióna ľudí utieklo do susedných krajín, najmä do Libanonu, Jordánska, Turecka, Iraku a Egypta;

C.     keďže IŠ 29. júna 2014 vyhlásil na územiach, ktoré sú pod jeho kontrolou v Iraku a Sýrii, „kalifát“ alebo „islamský štát“ ; keďže jeho vodca Abdú Bakr al-Bagdádí bol vyhlásený za kalifa; keďže IŠ má v súčasnosti pod kontrolou tretinu územia Iraku a Sýrie s obyvateľstvom žijúcim na území s rozlohou 250 000 kilometrov štvorcových a keďže chce rozšíriť svoj „kalifát“; keďže nadnárodný charakter tzv. Islamského štátu, so značnými finančnými prostriedkami a približne 200 000 bojovníkmi, je podľa niektorých zdrojov hrozbou pre širší región; keďže v týchto ozbrojených skupinách bojujú podľa odhadov tisíce cudzincov vrátane občanov EÚ; keďže vzostup IŠ zhoršil humanitárnu krízu, najmä hromadným vysídľovaním civilného obyvateľstva;

D.     keďže OSN obviňuje IŠ z páchania „masových zverstiev“ a vojnových zločinov; keďže ľudskoprávne organizácie ho obviňujú aj z etnických čistiek menšinových skupín v severnom Iraku;

E.     keďže v auguste 2014 začali USA s leteckými útokmi proti IŠ v Iraku; keďže na schôdzke NATO 5. septembra 2014 bola vytvorená koalícia „proti IŠ“, ktorá dala súhlas na francúzske, britské, dánske, kanadské a austrálske letecké útoky; keďže prezident Obama v novembri 2014 oznámil dvojnásobné posilnenie prítomnosti USA v Iraku; keďže výbor pre zahraničné veci Senátu USA povolil v decembri 2014 nasadenie americkej vojenskej jednotky proti IŠ; keďže 15. januára 2015 bolo oznámené, že v Iraku prebehlo viac ako 16 000 leteckých útokov, pričom približne 60 % z nich pripadalo na americké vzdušné sily;

F.     keďže tieto letecké útoky USA proti IŠ sa 22. septembra 2014 začali aj v Sýrii a podporili ich sily krajín Ligy arabských štátov, napríklad Bahrajnu, Jordánska, Kataru a Spojených arabských emirátov; keďže letecké útoky pod vedením USA proti IŠ a boje medzi vládnymi a opozičnými skupinami takisto priniesli vysoký počet úmrtí a vysídľovania;

G.     keďže kurdské sily podporované americkými leteckými útokmi vytlačili minulý týždeň po štvormesačnom obliehaní IŠ zo sýrskeho kurdského mesta Kobane na tureckých hraniciach; keďže kurdské sily sa opäť ujali kontroly nad približne 50 okolitými dedinami;

H.     keďže 24. decembra 2014 bolo nad Sýriou zostrelené jordánske bojové stíhacie lietadlo a jeho pilot, Muath Al-Kasabeh, bol zajatý; keďže Spojené arabské emiráty po tom, ako bolo zostrelené jordánske stíhacie lietadlo, zastavili svoje letecké misie nad Sýriou; keďže 3. februára 2015 bol uverejnený videozáznam brutálnej popravy pilota, ktorý bol upálený zaživa; keďže Jordánsko reagovalo popravou dvoch väzňov vrátane „neúspešného“ samovražedného bombového atentátnika, ako aj ďalšími leteckými útokmi na Mosul;

I.      keďže IŠ 31. januára 2015 uverejnil videozáznam zobrazujúci očividnú popravu sťatím japonského novinára Kendžiho Gota, pričom týždeň predtým zverejnil videozáznam vraždy japonského občana Harunu Jukawu;

J.      keďže skupina pravdepodobne zadržiava niekoľko desiatok zahraničných rukojemníkov; keďže IŠ vyhlásil, že mladá americká humanitárna pracovníčka Kayle Mullerová, ktorá bola zadržiavaná v severnej Sýrii a pôvodne jej bol udelený „doživotný trest“, prišla počas jordánskeho leteckého útoku o život;

K.     keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zriadil IŠ na území, ktoré sa nachádza pod jeho kontrolou, nezákonné súdy rozhodujúce na základe práva šaría, ktoré vykonávajú kruté a neľudské tresty na mužoch, ženách aj deťoch;

L.     keďže IŠ uverejnil videozáznam vrátane fotografií dvoch mužov, ktorí boli zhodení zo strechy budovy po tom, ako boli tzv. súdom v Mosule obvinení z homosexuálnych skutkov; keďže IŠ uverejnil aj fotografie dvoch mužov, ktorých ukrižovávajú po tom, ako boli obvinení z lupičstva, a ženy, ktorú pre domnelé cudzoložstvo kameňujú na smrť;

M.    keďže podľa správy Výboru OSN pre práva dieťaťa chlapci podstupujú výcvik na detských vojakov, dievčatá sú predávané do sexuálneho otroctva a stovky ďalších detí IŠ mučí a popravuje;

N.     keďže zo správ vyplýva, že najmenej tri ženy-právničky boli popravené a štyria lekári boli nedávno zabití pre svoju profesionálnu činnosť; keďže sa očakáva, že Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva predloží v marci Rade pre ľudské práva správu o porušovaní ľudských práv Islamským štátom v Iraku;

O.     keďže IŠ je v súčasnosti teroristickou skupinou s najväčšími ekonomickými prostriedkami, pričom významné zdroje príjmu si zabezpečil ovládnutím dôležitých ropných polí v Sýrii, rabovaním bánk a podnikov na územiach, ktoré sú pod jeho kontrolou, predajom starožitností, z výkupného za únosy a z finančných prostriedkov umiestnených darcami, predovšetkým zo Saudskej Arábie, z Kataru, Kuvajtu a zo Spojených arabských emirátov, v bezpečných úložiskách; keďže IŠ vydrancoval irackú armádu a získal množstvo amerického vojenského materiálu a na medzinárodných trhoch so zbraňami môže ľahko nakúpiť kvalitné zbrane; keďže Rusko nedávno oznámilo právne záväznú iniciatívu v rámci Bezpečnostnej rady OSN, aby sa vyvinul nátlak na krajiny, aby zastavili peňažný tok pre IŠ;

P.     keďže rozpad iracko-sýrskych hraníc vyplývajúci z konfliktu v oboch krajinách poskytol Islamskému štátu príležitosť na posilnenie jeho prítomnosti v oboch krajinách; keďže bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan 8. februára 2015 vyhlásil, že invázia do Iraku pod vedením USA bola chybou a prispela k vytvoreniu IŠ, keďže „cieľ nastolenia demokracie bez existujúcich inštitúcií viedol ku korupčným sektárskym vládam, krajina je odvtedy nestabilná a ukázalo sa, že je to dokonalá živná pôda pre sunitských radikálnych moslimov, ktorí pracujú pre Islamský štát;

Q.     keďže invázia USA do Iraku v roku 2003 pripravila o život viac ako 1 milión ľudí a viedla k vysídleniu viac ako 4 miliónov Iračanov, pričom polovica z nich utiekla do Sýrie; keďže iracká vláda zostavená po invázii konala spôsobom, ktorý vyvolal sociálne nepokoje a náboženský extrémizmus, ktorý v Sýrii posilnili a financovali západné mocnosti svojou snahou o dosiahnutie zmeny režimu; keďže Katar a Saudská Arábia poskytli sunitským povstaleckým skupinám zbrane a Turecko umožnilo sunitským bojovníkom vrátane džihádistov z al-Káidy a IŠ, aby prekročili jeho hranice so Sýriou;

R.     keďže vyšetrovacia komisia OSN, ktorá vyšetruje údajné porušovanie ľudských práv v Sýrii od marca 2011, má dôkazy, že na oboch stranách konfliktu došlo k spáchaniu vojnových zločinov vrátane vraždy, mučenia, znásilnenia a nútených zmiznutí; keďže obe strany boli takisto obvinené z využívania utrpenia civilistov, ako je blokovanie prístupu k potravinám, vode a zdravotnej starostlivosti, ako metódy vojny;

S.     keďže veľká časť z viac než pol milióna registrovaných palestínskych utečencov v Sýrii sa stala utečencami po druhýkrát, pretože museli utiecť z utečeneckých táborov a miest v Sýrii vzhľadom na vojenské skupiny, ktoré vtrhli do táborov, zaberajú ich a porušujú neutralitu utečencov;

T.     keďže zabitie jordánskeho pilota bolo široko odsúdené medzinárodným spoločenstvom vrátane generálneho tajomníka Ligy arabských štátov Nabíla al-Arabího, vedúcimi autoritami sunitského islamu, ako sú šejk Ahmad at-Tajjib, veľký imám na univerzite al-Azhar v Egypte, alebo Hizballáhu, ktoré okrem toho vyzvali viaceré štáty v regióne a vo svete, aby prehodnotili politiky, ktoré podporujú teroristické skupiny v Sýrii a Iraku;

1.      vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením humanitárnej a bezpečnostnej situácie v Iraku a Sýrii v dôsledku okupácie veľkých častí ich území Islamským štátom; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s kritickým nedostatkom finančných prostriedkov pre výzvy OSN na rok 2014, čo viedlo k dočasnému pozastaveniu pomoci v rámci Svetového potravinového programu sýrskym utečencom; preto naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo svoje financovanie a pomoc v reakcii na nadchádzajúce výzvy;

2.      nabáda Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby dali na pomoc utečencom k dispozícii všetky potrebné finančné a ľudské zdroje; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu s cieľom poskytnúť humanitárnu pomoc a pomoc všetkým obyvateľom vysídleným v dôsledku ofenzívy IŠ, aby sa zabezpečilo splnenie základných potrieb a zmiernenie utrpenia spôsobeného týmto násilím;

3.      zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa strany dohodli na humanitárnych prestávkach a lokálnom prímerí, aby sa humanitárnym organizáciám umožnil bezpečný a neobmedzený prístup do všetkých postihnutých oblastí v Sýrii; pripomína, že vyhladovanie civilistov ako metódu boja medzinárodné humanitárne právo zakazuje;

4.      čo najdôraznejšie odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vyplývajúce z teroristických činov, ktoré pácha takzvaný Islamský štát proti irackému a sýrskemu ľudu a irackému a sýrskemu štátu a ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; vyjadruje hlboký súcit a sústrasť rodinám obetí; vyzýva na okamžité, bezpečné a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých zadržiava táto teroristická skupina;

5.      zdôrazňuje, že je potrebné, aby osoby zodpovedné za toto porušovanie medzinárodného humanitárneho práva alebo porušovanie a zneužívanie práva v oblasti ľudských práv za to niesli zodpovednosť prostredníctvom primeraných mechanizmov; naliehavo vyzýva všetky strany, aby v súlade s platným medzinárodným humanitárnym právom chránili civilné obyvateľstvo, rešpektovali ich ľudské práva a uspokojovali ich základné potreby, čo si vyžaduje, aby bol humanitárnym a zdravotníckym službám poskytnutý bezpečný prístup ku všetkým postihnutým obyvateľom; opakuje svoju žiadosť, aby všetky strany demilitarizovali zdravotnícke zariadenia, školy a iné civilné zariadenia, zabránili umiestneniu vojenských pozícií v obývaných oblastiach a upustili od útokov namierených na civilné ciele;

6.      varuje pred rizikom prepuknutia náboženskej vojny; zdôrazňuje však, že moslimské orgány odmietajú IŠ ako islamský, aj ako štát, a odsudzujú ho, pričom jeho kroky pokladajú za porušenie zásad islamu a hrozbu pre islam a moslimov na celom svete; vyjadruje presvedčenie, že stratégiu boja proti terorizmu nemožno koncipovať ako boj medzi civilizáciami alebo náboženstvami, ktorý vedie k rasistickým a xenofóbnym predpokladom;

7.      víta oslobodenie mesta Kobane; podporuje iracký a sýrsky štát a kurdské sily v ich boji proti terorizmu IŠ; zdôrazňuje, že bezpečnostná reakcia musí byť spojená s udržateľným politickým riešením za účasti všetkých zložiek spoločnosti v každom jednotlivom prípade a s riešením ich legitímnych požiadaviek;

8.      vyzýva najmä samotné členské štáty a západné krajiny, aby prestali financovať akékoľvek milície a predovšetkým prestali kupovať ropu, ktorá pochádza z ropných polí pod kontrolou IŠ a prepravuje sa kamiónmi cez Turecko; keďže Turecko sa používa aj ako platforma pre vojenský výcvik bojovníkov do Sýrie; domnieva sa, že sú potrebné mechanizmy na zastavenie financovania terorizmu prostredníctvom zahraničných subjektov zahŕňajúcich štáty a finančné inštitúcie, ako aj na zastavenie nezákonného obchodovania so zbraňami a nákupu a predaja energetických zdrojov a surovín, z ktorého profitujú teroristické skupiny;

9.      vyjadruje presvedčenie, že invázia do Iraku pod vedením USA a zahraničné zasahovanie do vnútorných záležitostí Sýrie boli živnou pôdou vzniku a rozšírenia IŠ; odsudzuje úlohu, ktorú zohrávajú najmä USA, členské štáty, Saudská Arábia, Katar, Turecko a Izrael; upozorňuje na zodpovednosť uvedených krajín pri podpore tohto konfliktu a vyzýva ich, aby predovšetkým zmiernili utrpenie ľudí postihnutých násilím a udelili utečencom azyl;

10.    zdôrazňuje, že konflikt bol prehĺbený obchodom so zbraňami a dodávkami zbraní; je veľmi kritický, pokiaľ ide o to, akú úlohu zohrali v uplynulých rokoch prípady rôznych západných intervencií pri podpore radikalizácie jednotlivcov, najmä na Blízkom východe a v krajinách južného susedstva; zdôrazňuje, že tieto politiky terorizmus skôr podporujú a nebojujú proti nemu, a preto by mali byť ukončené;

11.    opakuje, že v boji proti IŠ je nevyhnutné rešpektovať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; vyzýva vlády Iraku a Sýrie, aby prijali potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany ľudu svojich krajín vrátane najzraniteľnejších skupín, ako sú ženy a deti; pripomína svoje povinnosti podľa medzinárodného práva, pokiaľ ide o ochranu novinárov, pracovníkov médií a pomocného personálu, ktorí sa zúčastňujú na nebezpečných služobných misiách v oblastiach ozbrojeného konfliktu; vyzýva na osobitnú ochranu, ktorú treba poskytnúť najzraniteľnejším skupinám v konfliktoch vrátane detí, žien, starších ľudí a zdravotne postihnutých osôb, ako aj etnických a náboženských menšín alebo LGBTI osôb;

12.    vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodnú podporu pre vyššie počty utečencov, ktorí riskujú svoje životy pri útekoch do Európy v otvorených plavidlách, a žiada, aby im bol udelený azyl a poskytla sa im podpora;

13.    domnieva sa, že teroristické praktiky islamistických radikálov sa využívajú ako nástroj na oslabenie krajín Blízkeho východu a zamedzenie existencii akéhokoľvek silného štátu, ktorý by mohol využívať príjmy zo svojho ropného odvetvia na vlastný hospodársky a sociálny rozvoj;

14.    odmieta použitie pojmu „zodpovednosť za ochranu“, keďže porušuje medzinárodné právo a neponúka primeraný právny základ na odôvodnenie jednostranného použitia sily, v mnohých prípadoch s cieľom zmeniť režim; odsudzuje, aby mocnosti, ako sú USA alebo NATO, jednostranne prebrali úlohu „celosvetového policajta“; takisto odmieta takzvané selektívne letecké útoky a nasadenie zahraničných vojakov na mieste; odsudzuje pokus NATO nahradiť úlohy pacifikovania a stabilizácie, ktoré možno realizovať iba na základe širokej zhody v rámci Valného zhromaždenia OSN ; vyjadruje hlboké znepokojenie z rastúceho počtu prípadov verbovania detí a mladých ľudí v Iraku a Sýrii; pripomína, že je potrebné obzvlášť chrániť deti a ženy postihnuté ozbrojeným konfliktom;

15.    vyjadruje presvedčenie, že riešenie zamerané na odstránenie príčin terorizmu možno nájsť len v koordinácii s irackou a sýrskou vládou; domnieva sa, že úplné rešpektovanie nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, ako sú Irak, Sýria a Líbya, ako aj rešpektovanie multikultúrneho charakteru a demokratických zásad v týchto spoločnostiach je jediným spôsobom, ktorým možno zabezpečiť, aby sa zabránilo presahovaniu IŠ a ďalšieho utrpenia na ich obyvateľstvo;

16.    vyzýva na usporiadanie medzinárodnej konferencie o Iraku pod záštitou Organizácie Spojených národov a susedných krajín v regióne s cieľom umožniť účasť všetkých rôznorodých irackých skupín a podporiť vytvorenie zjednotenej vlády, ktorá by dokázala skoncovať so všetkými sektárskymi a násilnými politikami v krajine;

17.    podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Sýriu o dosiahnutie strategického zmiernenia násilia v Sýrii ako základ širšieho politického procesu; žiada uskutočnenie medzinárodnej mierovej konferencie, na ktorej by sa zišli regionálni aktéri, aby podporili politické riešenie konfliktu dohodnutého Sýrčanmi; trvá na tom, že osud Sýrie musí zostať pevne v rukách sýrskeho ľudu; zdôrazňuje, že neexistuje vojenské riešenie tohto konfliktu; je dôrazne proti akejkoľvek zahraničnej vojenskej intervencii v Sýrii, ale podčiarkuje, že je potrebné, aby sa všetky strany zapojili do mierového a politického dialógu; vyzýva všetky strany, aby sa dohodli na okamžitom prímerí ako podmienke účasti na inkluzívnom politickom dialógu s cieľom začať zmierenie a prispieť k obnove stability v krajine;

18.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vedúcemu delegácie EÚ v Iraku, predsedom parlamentov členských štátov, vláde a Rade reprezentantov Irackej republiky, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky, generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie a Lige arabských štátov.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia