NÁVRH UZNESENIA o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ
9.2.2015 - (2015/2559(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Elena Valenciano, Richard Howitt, Josef Weidenholzer, Ana Gomes, Vincent Peillon, Goffredo Maria Bettini, Nikos Androulakis, Gilles Pargneaux, Tonino Picula, Kati Piri, Nicola Caputo, Alessia Maria Mosca, Andi Cristea, Simona Bonafè, Viorica Dăncilă, Victor Negrescu, Marlene Mizzi, David Martin, Arne Lietz, Zigmantas Balčytis, Brando Benifei, Javi López v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0136/2015
B8‑0142/2015
Uznesenie Európskeho parlamentu o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v kontexte IS
(2015/2559(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku a Sýrii,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku a Sýrii, najmä na závery z 15. decembra 2014,
– so zreteľom na závery Európskej rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2170 (2014) a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1,
– so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Vláda teroru: Život v Sýrii pod nadvládou ISIS zo 14. novembra 2014,
– so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku a Sýrii,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO z 5. septembra 2014,
– so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 24. júna 2013,
– so zreteľom na závery z Medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala v Paríži 15. septembra 2014,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoje legislatívne uznesenie zo 17. januára 2013 o tomto partnerstve[1],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pokračujúca násilná kríza v Sýrii vyústila do humanitárnej katastrofy, ktorej rozsah nemá v novodobých dejinách obdobu a počas ktorej už zahynulo vyše 200 000 ľudí, väčšinou civilistov, a vyše 7,6 milióna ľudí bolo vysídlených v rámci svojej krajiny a keďže priamo v Sýrii zúfalo potrebuje pomoc viac ako 12,2 milióna Sýrčanov; keďže viac ako 3,5 milióna Sýrčanov z krajiny utieklo, a to najmä do Libanonu (1 160 468 utečencov), Turecka (1 623 839), Jordánska (621 773), Iraku (235 563) a Egypta/Severnej Afriky (160 772);
B. keďže humanitárna situácia v Iraku sa naďalej zhoršuje a potreby narastajú; keďže viac ako 5,2 milióna ľudí naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a viac ako 2,1 milióna Iračanov je vysídlených v rámci svojej krajiny; keďže 3,6 milióna ľudí žije v oblastiach kontrolovaných Islamským štátom (IŠ), pričom 2,2 milióna z nich naliehavo potrebuje pomoc, a keďže prístup k týmto ľuďom je mimoriadne zložitý; keďže Irak je takisto útočiskom viac než 233 000 sýrskych utečencov;
C. keďže Komisia reaguje na humanitárne potreby tým, že pomáha Iračanom vysídleným v rámci svojej krajiny a irackým utečencom v Jordánsku, Libanone a Turecku, ako aj sýrskym utečencom v Iraku; keďže v roku 2014 bola EÚ a jej členské štáty druhým najväčším darcom humanitárnej pomoci, ktorý prispel sumou 163 miliónov EUR; keďže došlo aj k aktivácii mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany s cieľom uľahčiť rýchle poskytnutie pomoci a uplatnenie odborných poznatkov v tomto regióne;
D. keďže IŠ/Dá’iš dobyl niektoré časti severozápadného Iraku vrátane Mosulu, druhého najväčšieho mesta v Iraku, a keďže následne boli bez riadneho konania vykonané popravy irackých občanov, nastolil sa mimoriadne prísny výklad práva šaría vrátane krutých a neľudských trestov namierených proti mužom, ženám aj deťom, došlo k zničeniu šiítskych, súfijských, sunitských a kresťanských modlitební a svätýň, ako aj k ďalším ukrutnostiam páchaným na civilnom obyvateľstve, čo malo vplyv najmä na ženy a deti;
E. keďže IŠ/Dá’iš začal v severnom Iraku a Sýrii systematické kampane zamerané na etnické čistky, páchajúc vojnové zločiny vrátane hromadného nezákonného zabíjania a únosov, namierené proti etnickým a náboženským menšinám; keďže OSN už informovala o cielenom zabíjaní, nútených konverziách, únosoch, predaji žien, zotročovaní žien a detí, nábore detí na samovražedné bombové útoky a o sexuálnom a fyzickom zneužívaní a mučení; keďže terčom IŠ/Dá’iš sú kresťanské, jezídske, turkménske, šabakské, kakajské, sabejské a šiítske komunity, ako aj mnoho sunitských moslimov;
F. keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) takmer 50 % všetkých Sýrčanov stratilo svoj domov a 40 % utečencov je nútených znášať podradné životné podmienky; keďže podľa OSN traja zo štyroch Sýrčanov žijú v chudobe a miera nezamestnanosti prevyšuje 50 %; keďže dve tretiny sýrskych utečencov v Jordánsku žijú pod hranicou chudoby a 55 % utečencov v Libanone prežíva v nevyhovujúcich príbytkoch; keďže v hostiteľských krajinách narastá násilie a diskriminácia voči utečencom;
G. keďže na Blízkom východe vládne krutá zima a UNHCR zintenzívnil svoju zimnú pomoc tým, že prikročil k realizácii zimného plánu vo výške 206 miliónov USD na pomoc miliónom zraniteľných osôb v tomto regióne; keďže napriek vynaloženému úsiliu sú mnohí utečenci nútení žiť v nedokončených budovách a nevhodných príbytkoch, v ktorých sú vystavení teplotám pod bodom mrazu, silnému sneženiu a vetru; keďže približne 740 000 Iračanov vysídlených v rámci svojej krajiny prebýva v príbytkoch, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy, a že UNHCR podniká kroky s cieľom poskytnúť v zimnom období pomoc 600 000 osobám vysídleným v rámci Iraku;
H. keďže UNICEF poskytuje v zimnom období pomoc 916 000 z 1,3 milióna detí v Sýrii, Iraku, Libanone, Jordánsku a Turecku; keďže UNICEF a Svetový potravinový program začali v januári 2015 kampaň zameranú na poskytovanie peňažnej pomoci v zimnom období, ktorej cieľom je zabezpečiť 14 jordánskych dinárov pre každé zo 41 000 ohrozených detí utečencov v utečeneckých táboroch Zaatari a Azrak, aby im ich rodiny mohli kúpiť zimné oblečenie;
I. keďže podľa odhadov organizácie Human Rights Watch z novembra 2014 IŠ/Dá’iš od útokov začiatkom augusta 2014 uniesol a/alebo zavraždil viac ako 3 133 jezídov vrátane detí; keďže viac ako 50 000 jezídov je vysídlených v rámci svojej krajiny a že 300 uneseným osobám, prevažne ženám a deťom, sa podarilo zo zajatia IŠ uniknúť; keďže jezídske ženy trpia v dôsledku systematického sexuálneho násilia a zotročovania; keďže podľa nedávnych správ viaceré ženy spáchali samovraždu po tom, ako boli znásilnené alebo donútené k sobášu s bojovníkmi IŠ/Dá’iš;
J. keďže napriek rôznym výzvam medzinárodné spoločenstvo nedokáže uspokojiť potreby Sýrčanov a Iračanov ani potreby krajín prijímajúcich utečencov; keďže podľa asistentky generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Kyunga-wha Kangovej operácie OSN trpia nedostatkom finančných prostriedkov, keďže z požadovanej sumy 2,3 miliardy USD bolo poskytnutých len 39 %; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že pôsobenie v oblasti s cieľom poskytovať civilistom a utečencom pomoc, ktorú potrebujú, je naďalej veľmi zložité;
1. dôrazne odsudzuje systematické a rozsiahle porušovanie a zneužívanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa IŠ/Dá’iš v Iraku a Sýrii, vrátane zabíjania rukojemníkov, všetkých foriem násilia na ľuďoch na základe ich náboženskej a etnickej príslušnosti a násilia na ženách a deťoch; vyjadruje hlboký súcit s obeťami ukrutností, ktorá pácha IŠ/Dá’iš a požaduje okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov;
2. zdôrazňuje, že IŠ/Dá’iš predstavuje obrovskú hrozbu pre obyvateľov Iraku a Sýrie, ako aj pre širšiu oblasť Blízkeho východu; zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavuje IŠ/Dá’iš, si vyžaduje integrovaný prístup spájajúci vojenské, politické, humanitárne a rozvojové aspekty;
3. domnieva sa, že vzhľadom na genocídnu a expanzívnu povahu organizácie IŠ/Dá’iš a na hrozbu, ktorú predstavuje z globálneho hľadiska, ale predovšetkým z hľadiska bezpečnosti Európy, nie je možné sa zamerať len na obmedzenie šírenia jej vplyvu, ale že by sa mali oslobodiť všetky územia, ktoré IŠ/Dá’iš v súčasnosti kontroluje; preto podporuje celosvetovú kampaň proti IŠ/Dá’iš a zdôrazňuje potrebu spolupráce so všetkými regionálnymi a miestnymi aktérmi odhodlanými poraziť túto organizáciu v rámci spoločnej, mnohostrannej a dlhodobej stratégie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každá vojenská operácia, ktorej cieľom je oslobodenie území pod kontrolou organizácie IŠ/Dá’iš, by mala byť v prísnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby sa tak predišlo ďalším stratám na životoch a nepodnecoval sa extrémizmus, a aby sa takisto zabránilo ďalším vlnám utečencov a osôb vysídlených v rámci vlastnej krajiny;
4. domnieva sa, že pre boj proti terorizmu vo vnútri Európskej únie má zásadný význam zničenie hrozby extrémistického terorizmu, ktorý silnie v celom regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ako aj mimo tejto oblasti, pretože jeho narastajúci vplyv podporuje šírenie radikalizácie aj na domácej pôde;
5. zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska môže len skutočný a inkluzívny proces národného zmierenia medzi rôznymi etnickými a náboženskými skupinami v Sýrii a Iraku vrátane sunitských moslimov vytvoriť podmienky, v ktorých IŠ/Dá’iš, front an-Nusra a pridružené extrémistické organizácie stratia podporu obyvateľstva sunitských Arabov; vyzýva iracké orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou IŠ/Dá’iš, zabránili po ich oslobodení pomste na sunitskom obyvateľstve;
6. zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo zintenzívnilo svoje úsilie poskytovať humanitárnu pomoc obyvateľstvu v núdzi; vyzýva všetkých darcov, aby čo najskôr splnili svoje sľuby a zabezpečili poskytnutie pomoci; víta záväzky členských štátov a EÚ ako najväčšieho darcu finančnej pomoci a poskytovateľa prísľubov do budúcnosti; žiada o zvýšenie príspevkov EÚ na humanitárne programy OSN, ako aj o posilnenie spolupráce EÚ s medzinárodnými organizáciami;
7. zdôrazňuje, že pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo vo všeobecnosti musí byť zmiernenie utrpenia miliónov Sýrčanov a Iračanov, ktorým chýbajú základné tovary a služby, prioritou vzhľadom na nevídaný rozsah krízy; odsudzuje neustále marenie pokusov o poskytnutie humanitárnej pomoci a vyzýva všetky strany zúčastnené na konflikte, aby umožnili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými cestami, a to aj naprieč hranicami a líniami konfliktu, a aby zaručili bezpečnosť všetkých zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov, v súlade s príslušnými uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN;
8. vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a aby zabezpečili, že civilné obyvateľstvo bude chránené, bude mať neobmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam a humanitárnej pomoci a bude môcť bezpečne a dôstojne opustiť oblasti postihnuté násilím;
9. je presvedčený, že okamžité poskytnutie humanitárnej pomoci a ochrany musia dopĺňať dlhodobé stratégie na podporu sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv a možností živobytia navrátilcov, osôb vysídlených v rámci svojej krajiny a utečencov a na zlepšenie vedenia a účasti, a to s cieľom pomôcť týmto osobám nájsť trvalé riešenia, ktorých výsledkom môže byť ľudský rozvoj a bezpečnosť ľudí; nazdáva sa, že je potrebné zaoberať sa konkrétnymi rizikami, ktorým sú vystavené rôzne skupiny žien a detí zažívajúcich viacnásobné a navzájom sa prelínajúce formy diskriminácie, ako aj osobitnými potrebami týchto skupín;
10. je osobitne znepokojený rozmachom všetkých foriem násilia proti ženám, ktoré členovia organizácie IŠ/Dá’iš väznia, znásilňujú, sexuálne zneužívajú a s ktorými obchodujú; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu a členské štáty, aby sa osobitne zaoberali potrebami jezídskych žien, ktoré IŠ/Dá’iš zotročuje/zotročoval, a predovšetkým aby vytvorili mechanizmus, vďaka ktorému budú mať traumatizované ženy zo Sýrie a z Iraku prístup k špeciálnej posttraumatickej starostlivosti a poradenstvu, ktoré budú zodpovedať potrebám týchto žien, a to aj v členských štátoch; trvá na tom, že treba vyvíjať väčší nátlak na krajiny, do ktorých boli niektoré z týchto žien presťahované, ako je Saudská Arábia, s cieľom zabezpečiť prepustenie a premiestnenie týchto žien do krajín, kde budú môcť žiť slobodne a v bezpečí;
11. víta úsilie kancelárie útvaru Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO), ktorá sídli v Irbíle, hlavnom meste regiónu irackého Kurdistanu, zamerané na vyriešenie humanitárnej situácie v tomto regióne; zdôrazňuje potrebu rozsiahlejšej a lepšej koordinácie medzi útvarom ECHO a Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO) s cieľom pomáhať obyvateľstvu v núdzi čo najlepším a najúčinnejším spôsobom;
12. opakovane odsudzuje násilie zamerané proti lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transrodovým osobám (LGBT) a zabíjanie osôb z tejto skupiny, ktoré pácha IŠ/Dá’iš a ku ktorým dochádza v širšom regióne, a to za úplnej beztrestnosti; poukazuje na to, že osoby patriace do skupiny LGBT v tomto regióne sú v mimoriadne zraniteľnej situácii vzhľadom na obmedzenú podporu zo strany rodiny a komunity a slabú ochranu zo strany štátu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že ich bezpečnosť je v komunitách utečencov a v niektorých hostiteľských spoločnostiach naďalej neistá; vyzýva irackú vládu, delegáciu EÚ v Iraku a veľvyslanectvá členských štátov v tomto regióne, aby osobám patriacim do skupiny LGBT poskytli pomoc a urýchlili priame presídlenie tých osôb LGBT, ktoré sú na úteku z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť;
13. vyzýva členské štáty, aby urýchlili spracúvanie žiadostí o azyl čoraz väčšieho počtu sýrskych utečencov utekajúcich z oblastí konfliktu; vyzýva EÚ, aby riešila problém často smrteľných ciest cez Stredozemné more a aby implementovala koordinovanú stratégiu zameranú na záchranu životov a zároveň poskytovala podporu tým členským štátom, ktorých pobrežia sú najviac postihnuté hromadným príchodom nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl;
14. nabáda členské štáty k prejaveniu solidarity so susednými krajinami, a to okrem iného poskytnutím a zintenzívnením pomoci pri záchrane životov utečencov prostredníctvom presídlenia a iných foriem legálneho vstupu na územie; domnieva sa, že najzraniteľnejšie skupiny utečencov treba uprednostniť a zaručiť ich plné práva v súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951;
15. podporuje žiadosť Rady OSN pre ľudské práva, aby Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva urýchlene vyslal do Iraku misiu, ktorá by vyšetrila prípady zločinov proti ľudskosti, porušovania a zneužívania medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zo strany IŠ/Dá’iš a pridružených teroristických skupín a zistila fakty a okolnosti týchto prípadov zneužívania a porušovania, a to s cieľom zabrániť beztrestnosti a zabezpečiť vyvodenie plnej zodpovednosti;
16. žiada, aby sa v Irbíle otvorila kancelária EÚ s cieľom zlepšiť účinnosť a viditeľnosť opatrení EÚ na mieste, ako aj koordináciu humanitárnej a rozvojovej pomoci;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.