Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o arabských štátoch,

–       so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) o globálnej stratégii boja proti terorizmu (rezolúcie 60/288 z 20. septembra 2006, A/RES/62/272 z 5. septembra 2008 a 64/297 z 8. septembra 2010);

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach OSN prijatý v roku 1966,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o boji proti terorizmu, najmä z februára 2015,

–       so zreteľom na schôdze ministrov zahraničných vecí Európskej únie a Ligy arabských štátov, a najmä na schôdzu, ktorá sa konala v Aténach v júni 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú o boji proti extrémizmu a terorizmu,

–       so zreteľom na memorandum o porozumení podpísané medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov (LAS), ktoré bolo podpísané 19. januára 2015 v Bruseli, a na vyhlásenia PK/VP po stretnutí s generálnym tajomníkom LAS Dr. Nabilom El Arabym,

–       so zreteľom na protiteroristickú stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak s osobitným zameraním na zahraničných bojovníkov (podpísanú 20. októbra 2014) a na oznámenie o podpore užšej spolupráce a regionálnej integrácie v Maghrebe,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozbu, ktorú predstavuje teroristická skupina Dá'iš,

–       so zreteľom na vyhlásenia členov Európskej rady, predovšetkým na vyhlásenie po neformálnom stretnutí hláv štátov a predsedov vlád z 12. februára 2015,

–       so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, najmä na rezolúcie 2170 a 2178 (2014),

–       so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO z 5. septembra 2014,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže terorizmus a násilný extrémizmus ohrozujú bezpečnosť a slobody na celosvetovej úrovni;

B.     keďže terorizmus ohrozuje nielen bezpečnosť ľudí, ale aj slobodu prejavu a rozmanitosť spoločností;

C.     keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorú je potrebné riešiť koordinovaným úsilím národných vlád a regionálnych a medzinárodných organizácií; zdôrazňuje, že len celosvetová aliancia môže riešiť túto hrozbu účinne, v plnom súlade s medzinárodným právom, základnými hodnotami a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

D.     keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a znepokojujúceho nárastu radikalizácie, ktorá vedie k násiliu a terorizmu v rámci EÚ, v susedných krajinách a na celosvetovej úrovni;

E.     keďže vonkajšie politiky EÚ musia prispievať k boju proti teroristickej hrozbe, ktorá v určitých častiach susedstva EÚ, najmä v Sýrii a Líbyi, narastá; keďže preventívne stratégie boja proti terorizmu by sa mali opierať o pluralitný prístup zameraný na priamy protiúder na zmarenie príprav útokov na území EÚ, ale aj na zjednotenie potrieb na riešenie hlavných príčin terorizmu;

F.     keďže memorandum o porozumení medzi ESVČ a generálnym sekretariátom LAS bolo podpísané 19. januára 2015 a zameriava sa okrem iného na posilnenie spolupráce v politických a bezpečnostných otázkach v oblastiach včasného varovania a reakcie na krízy, boja proti terorizmu a nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, ako aj boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia;

G.     keďže EÚ čelí neustálej a rozvíjajúcej sa hrozbe terorizmu, ktorá v uplynulom desaťročí vážne zasiahla viacero členských štátov, pričom útoky boli namierené proti jej občanom, hodnotám a slobodám, na ktorých je Únia založená;

H.     keďže šírenie teroristickej propagandy sa uľahčuje používaním internetu a sociálnych médií; keďže počítačový terorizmus umožňuje teroristickým skupinám nadviazať a udržiavať styky bez fyzickej prekážky, akou sú hranice, a preto nemusia mať v jednotlivých krajinách základne alebo bunky;

I.      keďže EÚ čelí vážnej a rastúcej hrozbe, ktorú predstavujú tzv. zahraniční bojovníci z EÚ, teda osoby, ktoré cestujú do iného štátu, ako je štát ich trvalého pobytu alebo ich štátnej príslušnosti, a to na účely páchania alebo plánovania teroristických aktov alebo poskytovania či získavania teroristického výcviku, aj v súvislosti s ozbrojenými konfliktami; keďže sa odhaduje, že keď vypukla vojna a ozbrojené konflikty v Sýrii, Iraku a Líbyi, z domova odišlo 3 500 až 5 000 štátnych príslušníkov EÚ, aby sa stali zahraničnými bojovníkmi, čo predstavuje obrovský problém pre bezpečnosť občanov EÚ;

1.      víta trvalé spoločné úsilie EÚ a arabských štátov spolupracovať pri riešení otázok spoločného záujmu, v tejto súvislosti víta pravidelné schôdze ministrov zahraničných vecí Európskej únie a Ligy arabských štátov a memorandum o porozumení medzi ESVČ a Generálnym sekretariátom Ligy arabských štátov;

2.      víta vytvorenie strategického dialógu medzi EÚ a LAS, ako aj výmeny v oblasti politických a bezpečnostných záležitostí, pravidelné stretnutia politického a bezpečnostného výboru EÚ a arabských stálych predstaviteľov, a oceňuje pokrok dosiahnutý v oblasti včasného varovania a reakcie na krízy, najmä plného vykonávania projektu včasného varovania a reakcie na krízy;

3.      víta rastúci počet iniciatív v celej Európe, ktoré združujú rozličné komunity a náboženské skupiny v boji proti extrémizmu a na obranu základných hodnôt, slobody a bezpečnosti všetkých občanov, a víta memorandum podpísané medzi EÚ a Ligou arabských štátov, ktoré pozdvihuje tento dialóg a spoluprácu na multilaterálnu úroveň;

4.      konštatuje, že medzi hlavnými príčinami súčasných hrozieb terorizmu v EÚ a arabských štátoch patrí džihádsky extrémizmus; súhlasí s názorom, že politika zameraná na potláčanie radikalizácie a boj proti terorizmu nemôže byť účinná bez aktívnej úlohy moslimských spoločenstiev v Európe, dialógu a úzkej koordinácie s moslimskými krajinami mimo Európy;

5.      zdôrazňuje význam spolupráce v otázkach humanitárnej pomoci prostredníctvom výmeny informácií o krízových situáciách; zdôrazňuje význam primeranej výmeny hodnotení a osvedčených postupov, ako aj spolupráce pri identifikácii praktických opatrení na pomoc pri riešení hrozieb vrátane účinnejších opatrení na boj proti radikalizácii, náboru a cestovaniu teroristov a zahraničných bojovníkov, ako aj riešenia problémov s bojovníkmi, ktorí sa vracajú na miesto svojho odchodu;

6.      vyzýva na spoluprácu v boji proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi a drogami, ako aj pri zvyšovaní bezpečnosti hraníc; žiada, aby sa dodržiavala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2133 o platení výkupného teroristickým skupinám;

7.      opätovne potvrdzuje význam spolupráce medzi EÚ a LAS v oblasti ľudských práv, zdôrazňuje, že je dôležité aj naďalej presadzovať a chrániť ľudské práva a dodržiavať všetky ľudské práva pre všetkých vrátane práva na hospodársky a sociálny rozvoj, slobodu prejavu a slobodu náboženského vyznania alebo viery, a zároveň podporovať hodnoty tolerancie a súžitia medzi rôznymi náboženstvami, ako aj odmietnuť vylúčenie, extrémizmus, podnecovanie a šírenie nenávisti a násilia;

8.      dôrazne odsudzuje nedávne útoky teroristických skupín a jednotlivcov v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a Ázii; zdôrazňuje skutočnosť, že terorizmus predstavuje priamu hrozbu pre všetky krajiny a všetkých ľudí bez ohľadu na ich etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru;

9.      potvrdzuje, že je potrebné začleniť boj proti terorizmu do politického dialógu EÚ s tretími krajinami, najmä v arabskom svete a v Afrike, a podporovať medzinárodnú spoluprácu a vykonávanie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;

10.    pripomína, že medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie ľudských práv pre všetkých aj zásad právneho štátu ako základného východiska pre boj proti terorizmu, a to prijatím globálnej stratégii OSN boja proti terorizmu v rezolúcii č. 60/288 Valného zhromaždenia, v ktorej členské štáty rozhodli o prijatí opatrení zameraných na riešenie podmienok, ktoré vedú k šíreniu terorizmu, vrátane chýbajúceho právneho štátu a porušovania ľudských práv, ako aj o zabezpečení toho, aby boli všetky opatrenia prijaté na boj proti terorizmu v súlade so záväzkami v rámci medzinárodného práva, najmä s právom súvisiacim s ľudskými právami, medzinárodným humanitárnym právom a utečeneckým právom;

11.    potvrdzuje, že v úsilí EÚ o boj proti terorizmu je potrebné aj riadne identifikovať a zameriavať sa na výrazné sociálno-ekonomické a kultúrne korene tohto javu; dôrazne podporuje skúmanie povahy politického systému v krajinách, s ktorými spolupracuje, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad ľudských práv, právneho štátu a demokracie;

12.    vyzýva EÚ, aby v spolupráci s Ligou arabských štátov vypracovala špecializovaný mechanizmus zameraný na obmedzenie fenoménu obchodovania so zbraňami, najmä so zameraním sa na krajiny, z ktorých terorizmus pochádza alebo v ktorých sú teroristi cvičení; žiada EÚ, aby pozorne sledovala vývoz zbraní, najmä technológií dvojakého použitia, ktoré by mohli byť v konečnom dôsledku zmanipulované teroristami;

13.    vyzýva na cielený a prehĺbený dialóg o bezpečnosti a boji proti terorizmu s Alžírskom, Egyptom, Irakom, Izraelom, Jordánskom, Marokom, Libanonom, so Saudskou Arábiou, s Tuniskom a s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive; vyzýva na ďalšie posilnenie politického dialógu s Ligou arabských štátov, Organizáciou islamskej spolupráce, Africkou úniou a inými relevantnými štruktúrami regionálnej koordinácie, ako je skupina G5 Sahelu;

14.    vyzýva na spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu s cieľom jasne riešiť hrozbu Islamského štátu, ktorý sa stal hlavným sprostredkovateľom terorizmu na územiach pod jeho kontrolou i mimo nich; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu znamená boj proti Islamskému štátu, kdekoľvek pôsobí;

15.    podporuje medzinárodné iniciatívy na boj proti radikalizácii a terorizmu, napríklad prvé medzinárodné centrum excelentnosti pre boj proti násilnému extrémizmu („Hedayah“) v Abú Zabí a Globálny fond na podporu komunitnej angažovanosti a odolnosti (GCERF) v Ženeve; poznamenáva, že úspešná sieť EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) ponúka odborné znalosti na zapojenie miestnych komunít, ako aj tretích krajín;

16.    vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi konali v snahe zmierňovať teroristické hrozby a hrozby pre stabilitu na základe komplexného prístupu, v ktorom sa spájajú diplomatické, sociálno-ekonomické a rozvojové nástroje, nástroje predchádzania konfliktom, budovania mieru a krízového riadenia;

17.    vyzýva na posilnenie spolupráce s kľúčovými partnermi a krajinami v boji proti financovaniu terorizmu; vyzýva EÚ, aby v tomto kľúčovom aspekte spolupracovala s partnerskými krajinami v rámci dialógu o boji proti financovaniu terorizmu, najmä Dá’iš, a úzko spolupracovala s partnermi vrátane koalície proti Islamskému štátu;

18.    potvrdzuje, že treba riešiť základné príčiny radikalizácie prostredníctvom podpory iniciatív v arabskom svete, ktoré sa týkajú mládeže, vzdelávania, odborného vzdelávania, pracovných príležitostí, občianskej spoločnosti, reformy sektora bezpečnosti a úlohy žien;

19.    zdôrazňuje význam zlepšenia strategickej komunikácie, vytvorenie osvetovej stratégie pre arabský svet vrátane rozvoja argumentácie proti teroristickej propagande, presadzovanie základných práv a zohľadňovanie čoraz častejšieho zneužívania internetu pri radikalizácii, angažovanie sa prostredníctvom sociálnych médií a posilnenie komunikácie v arabskom jazyku;

20.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, parlamentom členských štátov, Lige arabských štátov, Organizácii islamskej spolupráce a Africkej únii.