Postup : 2015/2590(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0343/2015

Predkladané texty :

B8-0343/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/04/2015 - 16.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0094

NÁVRH UZNESENIA
PDF 134kWORD 68k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0342/2015
13.4.2015
PE555.095v01-00
 
B8-0343/2015

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o európskej pripomienke 100. výročia genocídy Arménov (2015/2590(RSP))


Fabio Massimo Castaldo, Laura Agea, Rolandas Paksas, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Ignazio Corrao v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskej pripomienke 100. výročia genocídy Arménov (2015/2590(RSP))  
B8‑0343

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 28. septembra 2005(1), 28. februára 2002(2), 15. novembra 2000(3), 18. júna 1987(4) a 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme,

–       so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže jedným z hlavných dôvodov procesu zjednotenia Európy je snaha zabrániť tomu, aby sa v Európe opakovali vojny a zločiny proti ľudskosti;

B.     keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. júna 1987 formálne uznal, že tragické udalosti, ktoré sa odohrali v rokoch 1915 až 1917 a ktoré sa týkali Arménov žijúcich na území Osmanskej ríše, predstavujú genocídu v zmysle Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia;

C.     keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 2. apríla 2009 zdôraznil dôležitosť udržiavania spomienok na minulosť nažive, keďže bez pravdy a pamäti nemôže prísť k zmiereniu;

D.     keďže genocída mala hlboký dlhodobý vplyv na populácie utečencov, a to najmä v Európskej únii;

E.     keďže genocíde Arménov sa pripisuje ešte väčší význam v súvislosti so 100. výročím prvej svetovej vojny;

F.     keďže Turecko v roku 1950 ratifikovalo Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia,

G.     keďže arménska genocída, ktorú v rokoch 1915 až 1923 pripravila a vykonala Osmanská ríša, viedla k vyhosteniu takmer 2 000 000 Arménov, spomedzi ktorých 1 500 000 mužov, žien a detí bolo zabitých a 500 000 tých, ktorí prežili, bolo vyhnaných z ich domovov, čo vyústilo do ukončenia 2 500-ročnej prítomnosti Arménov v ich historickej domovine;

H.     keďže 24 mája 1915 spojenecké mocnosti Dohody – Británia, Francúzsko a Rusko – vydali spoločné stanovisko, v ktorom vôbec po prvýkrát výslovne obvinili inú vládu zo spáchania „zločinu proti ľudskosti“; keďže v tomto spoločnom vyhlásení sa uvádzalo, že „vzhľadom na tieto nové zločiny Turecka proti ľudskosti a civilizácii spojenecké vlády spoločne oznamujú Vysokej porte, že za tieto zločiny budú brať na osobnú zodpovednosť všetkých členov vlády Osmanskej ríše aj tých jej agentov, ktorí boli zapojení do týchto masakier“;

I.      keďže po 1. svetovej vojne turecká vláda obvinila hlavných predstaviteľov, ktorí boli zapojení do „organizácie a vykonania“ genocídy Arménov a „masakier a likvidácie Arménov“;

J.      keďže v sérii konaní pred vojenským súdom boli predstavitelia režimu Mladoturkov súdení a odsúdení za prípravu a vykonanie masakier proti arménskemu národu; keďže hlavní organizátori genocídy Arménov, minister vojny Enver, minister vnútra Talat a minister námorníctva Džemal boli za svoje zločiny odsúdení na smrť, ale rozsudky sa nevykonali;

K.     keďže Raphael Lemkin, ktorý v roku 1944 zaviedol pojem „genocída“ a ktorý bol prvým zástancom Dohovoru OSN o genocíde, sa odvolával na prípad Arménov ako jednoznačný príklad genocídy v 20. storočí;

L.     keďže prvá rezolúcia o genocíde, ktorú na Lemkinovo naliehanie prijala Organizácia Spojených národov, Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 96(1) z 11. decembra 1946 aj samotný Dohovor Organizácie Spojených národov o genocíde uznávajú genocídu Arménov ako druh zločinu, ktorému Organizácia Spojených národov chce predchádzať kodifikáciou existujúcich noriem;

1.      odsudzuje akty genocídy proti arménskemu národu, ktoré plánovali a postupne vykonali Osmanská ríša a rôzne režimy v Turecku medzi rokmi 1894 a 1923, vyvlastnenie ich domoviny, masakry, etnické čistky zamerané na vyhladenie arménskeho obyvateľstva, zničenie arménskeho dedičstva a popieranie genocídy, ako aj všetky pokusy vyhnúť sa zodpovednosti a nechať zabudnúť na spáchané zločiny a ich dôsledky;

2.      pripája sa k spomienkovým oslavám 100. výročia arménskej genocídy v duchu európskeho bratstva, solidarity a spravodlivosti; pripomína si 1,5 milióna nevinných obetí genocídy Arménov a s vďakou sa skláňa pred tými, ktorí sa stali martýrmi aj pred hrdinami, ktorí prežili a bojovali o svoje životy a ľudskú dôstojnosť;

3.      vyzdvihuje slobodné a odvážne činy všetkých „spravodlivých“, Osmanov aj cudzincov, ktorí sa pokúšali v ohrození vlastného života a vlastnej slobody zachraňovať Arménov, ktorým v Osmanskej ríši hrozili akty genocídy;

4.      nabáda PK/VP, občiansku spoločnosť, volených aj nevolených predstaviteľov, združenia a médiá, aby sa tiež pripojili k pripomienke a zjednotili svoje úsilie o obnovenie historickej spravodlivosti a k vzdaniu pocty obetiam genocídy Arménov;

5.      vyzýva Komisiu, Radu a predstaviteľov inštitúcií EÚ, aby sa s cieľom jednotnejšie presadzovať základný cieľ predchádzať genocídam a zločinom proti ľudskosti pridali k Parlamentu v pripomienke tohto 100. výročia;

6.      v duchu otvorenosti a solidarity ďakuje všetkým, ktorí prispeli a prispievajú k formálnemu uznaniu a pripomínaniu genocídy Arménov a vyzýva ich, aby pokračovali v tomto smere; vyjadruje silnú podporu záväzku Arménska a arménskeho národa pokračovať v medzinárodnom boji za predchádzanie genocídam, právne uznanie genocídy, obnovenie práv ľudí, ktorí sa stali obeťami genocídy a nastolenie historickej spravodlivosti;

7.      navrhuje vyhlásenie európskeho pamätného dňa genocídy s cieľom pripomenúť si právo všetkých ľudí bez ohľadu na rasu alebo náboženstvo a všetkých národov na celom svete na mier a dôstojnosť;

8.      pripomína, že popieranie genocídy Arménov a iných zločinov proti ľudskosti, ako aj aktov rasizmu, xenofóbie a náboženskej neznášanlivosti, je jasným porušením ľudských práv a základných slobôd a ako také by sa malo odsúdiť;

9.      pred 100. výročím genocídy Arménov vyzýva všetky členské štáty, aby ju právne uznali, a nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby ďalej prispeli k jej uznaniu;

10.    vyzýva Turecko, aby čelilo dejinám a oficiálne uznalo genocídu Arménov a následné vyvlastňovanie, aby hľadalo odpustenie a vykonalo reštitúcie, ako prináleží krajine, ktorá chce byť súčasťou Európy, a to vrátane zabezpečenia práva na návrat Arménov a bezpečné opätovné spojenie s ich domovinou – to všetko na základe princípu dosiahnutia zmierenia prostredníctvom pravdy;

11.    vyzýva vládu Turecka, aby dodržiavala a v plnej miere implementovala právne povinnosti, ku ktorým sa zaviazala, vrátane opatrení súvisiacich s ochranou kultúrneho dedičstva a najmä aby v dobrej viere vytvorila jednotný zoznam arménskeho, gréckeho, asýrskeho a iného kultúrneho dedičstva, ktoré bolo zničené alebo poškodené za posledné storočie a na základe tohto zoznamu vyvinula stratégiu na určenie priority obnovy starovekých a stredovekých hlavných miest, chrámov, škôl, pevností, pohrebísk a iných pokladov, ktoré sa nachádzajú v historickej oblasti Západného Arménska, v plnej miere obnovila funkčnosť spomenutých kultúrnych a náboženských inštitúcií;

12.    vyzýva vládu Turecka, aby uznala a odsúdila genocídu Arménov a na základe úplnej turecko-arménskej normalizácie ukotvenej v prijatí historického bremena rozbehla dlho očakávanú oslavu arménskeho národného dedičstva, mierové riešenie všetkých nevyriešených sporov a  úplnú europeizáciu ich vzťahov, ktorá poslúži ako základ historického zmierenia arménskeho a tureckého národa;

13.    vyzýva vládu Turecka, aby spolu s Arménskom oživila a ratifikovala protokoly o nadviazaní diplomatických vzťahov a o normalizácii vzťahov, ktoré boli 9. októbra 2009 podpísané v Zürichu;

14.    pripomína, že oficiálne uznanie genocídy Arménov tiež obnoví dôstojnosť potomkov arménskych obetí a tých, ktorí prežili; pripomína, že posledným aktom genocídy je jej popieranie;

15.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov EÚ, vláde Turecka, vláde Arménska a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1)

Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 163.

(2)

Ú. v. EÚ C 293 E, 28. novembra.2002, s. 89.

(3)

Ú. v. EÚ C 223, 8. augusta.2001, s. 182.

(4)

Ú. v. EÚ C 190, 20.7.1987, s. 119.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia