Návrh uznesenia - B8-0375/2015Návrh uznesenia
B8-0375/2015
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o ničení kultúrnych pamiatok na území Sýrie a Iraku

27.04.2015 - (2015/2649(RSP))

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8‑0115/2015 a B8‑0116/2015
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku

Fernando Maura Barandiarán, Ilhan Kyuchyuk, Juan Carlos Girauta Vidal, Marietje Schaake, Marielle de Sarnez, Urmas Paet, Gérard Deprez, Ivan Jakovčić, Dita Charanzová, Petr Ježek, Filiz Hyusmenova v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0375/2015

Postup : 2015/2649(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0375/2015
Predkladané texty :
B8-0375/2015
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8‑0375/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o ničení kultúrnych pamiatok na území Sýrie a Iraku

(2015/2649(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Rade a Komisii o ničení kultúrnych pamiatok na území Sýrie a Iraku (O-000031/2015 – B8‑0115/2015 and O-000032/2015 – B8‑0116/2015),

–       so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi “, najmä v oblasti „zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu“, a že „Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami“,

–       so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru[1],

–       so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1210/2003 zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2465/96[2],

–       so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1332/2013 z 13. decembra 2013[3], ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 36/2012[4] o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktoré bolo prijaté na základe rozhodnutia Rady 2013/760/SZBP z 13. decembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii[5], a najmä na článok 11 písm. c) týkajúci sa dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva sýrskeho kultúrneho majetku,

–       so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2001/555/SZBP z 20. júla 2001 o zriadení Satelitného strediska Európskej únie[6], zmenenú spoločnú akciou Rady 2009/834/ SZBP[7],

–       so zreteľom na uznesenie Rady z októbra 2012 o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET),

–       so zreteľom na Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý bol prijatý v Haagu 14. mája 1954,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–       so zreteľom na Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z roku 1995,

–       so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12.februára 2015 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť v dôsledku teroristických činov al-Kájdy[8],

–       so zreteľom na Benátsku chartu o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít z roku 1964, ktorou sa stanovuje medzinárodný rámec na zachovanie a obnovu historických budov,

–       so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý 17. júla 1998, a najmä na článok. 8 ods. 2 písm. b) bod ix), ktorý považuje „zámerné útoky na budovy zasvätené náboženstvu, vzdelaniu, umeniu, vede alebo charitatívnym účelom, na historické pamiatky, nemocnice a miesta, kam sú zvážané choré a zranené osoby, za predpokladu, že nie sú vojenskými objektmi“, za vojnové zločiny,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2013 a politiku EÚ v tejto oblasti, v ktorej sa v odseku 211 uvádza, že „úmyselné spôsoby ničenia kultúrnych a umeleckých pamiatok, ku ktorým v súčasnosti dochádza v Iraku a Sýrii, by mali byť stíhané ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti“[9],

–       so zreteľom na spoločné oznámenie Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2015 s názvom Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš, JOIN(2015)0002, v ktorom Komisia a podpredsedníčka Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uznali závažnosť ničenia a drancovania kultúrneho dedičstva pri riešení krízy v Sýrii a Iraku a hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš,

–       so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     pripomínajúc, že v Sýrii, Iraku a Tunisku sa v poslednom období stalo niekoľko archeologických nálezísk a nábožensky a kultúrne významných miest cieľom zámerného ničenia, ktoré majú na svedomí skupiny extrémistov spojených najmä s Islamským štátom v Iraku a Sýrii (ISIS/Dá'iš ), a že generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková tieto systematické útoky na kultúrne dedičstvo označila za „kultúrne čistky“;

B.     zdôrazňujúc, že pojem „kultúrne čistky“ sa podľa UNESCO vzťahuje na zámernú stratégiu, ktorej cieľom je zničiť kultúrnu rozmanitosť prostredníctvom úmyselného zamerania sa na jednotlivcov vymedzených na základe ich kultúrneho a etnického pôvodu alebo náboženského vyznania v kombinácii s úmyselnými útokmi na ich uctievané miesta, pamiatky a vzdelávacie inštitúcie, a že stratégia kultúrnych čistiek, o ktorej vypovedá dianie v Iraku a Sýrii, sa odráža v útokoch proti kultúrnemu dedičstvu, ktorých cieľom sú fyzické, materiálne a stavebné kultúrne prejavy, ako sú pamiatky a budovy, ako aj proti menšinám a nehmotným kultúrnym prejavom, ako sú zvyky, tradície a viera[10];

C.     pripomínajúc, že niektoré činy spojené s ničením kultúrneho dedičstva sa za určitých okolností považujú za zločiny proti ľudskosti[11]; najmä ak sú namierené proti členom náboženskej alebo etnickej skupiny, môžu sa stať trestným činom prenasledovania, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. h) Štatútu Medzinárodného trestného súdu;

D.     zdôrazňujúc, že takéto činy spojené s ničením kultúrnych a historických významných miest a predmetov nie sú novým javom ani sa neobmedzujú len na Irak a Sýriu, a že podľa organizácie UNESCO je „kultúrne dedičstvo významnou súčasťou kultúrnej identity komunít, skupín a jednotlivcov, a rovnako súčasťou sociálnej súdržnosti, a teda jeho zámerné ničenie môže mať nepriaznivé dôsledky pre ľudskú dôstojnosť a ľudské práva“[12]; zdôrazňujúc, že ako, okrem iných, uvádza UNESCO, drancovanie a pašovanie kultúrnych a náboženských pamiatok a predmetov v Iraku a Sýrii režimom Baššára al-Asada, Slobodnou sýrskou armádou a príslušníkmi ISIS/Dá'iš a iných skupín zapojených do konfliktu, sa využíva na podporu financovania konfliktných a teroristických aktivít, čo vedie k tomu, že sa tovar umeleckého a kultúrneho charakteru stáva „vojnovými zbraňami“;

E.     pripomínajúc, že vďaka finančným prostriedkom Európskej únie spustilo UNESCO spolu s ďalšími strategickými partnermi 1. marca 2014 trojročný projekt s názvom Núdzový plán na záchranu sýrskeho kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je najmä zabezpečiť núdzovú ochranu sýrskeho kultúrneho dedičstva;

F.     pripomínajúc, že Európska únia ratifikovala Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov podpísaný 20. októbra 2005, ktorý bol prvým medzinárodným nástrojom, ktorý uznal dvojaký charakter kultúrneho tovaru, t. j. ekonomický a kultúrny, s ktorým „sa preto nesmie zaobchádzať ako s tovarom, ktorý má len obchodnú hodnotu“;

G.     zdôrazňujúc, že Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov podpísaný 14. novembra 1970 a Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch podpísaný 24. júna 1995 sú dôležitými nástrojmi na zlepšovanie ochrany svetového kultúrneho dedičstva;

H.     pripomínajúc, že nedovolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru je teraz tretím najzávažnejším nedovoleným druhom obchodu po obchodovaní s drogami a zbraňami, tento nezákonný obchod ovládajú organizované zločinecké siete a existujúce národné a medzinárodné mechanizmy nemajú dostatočné vybavenie ani podporu na riešenie tohto problému[13];

I.      upozorňujúc na skutočnosť, že boj proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru nie je osobitnou právomocou Európskej únie, vzhľadom na to, že táto právomoc ako taká nie je stanovená zmluvami, ale že jednako tento boj proti nedovolenému obchodu patrí do niekoľkých oblastí pôsobnosti EÚ, ako je napríklad vnútorný trh, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kultúra a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP);

J.      uznávajúc, že naliehavo treba lepšie koordinovať boj proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi a užšie spolupracovať pri podpore informovanosti a spoločného využívania informácií a s cieľom dosiahnuť sprísnenie právnych rámcov; pripomínajúc v tomto kontexte, že Rada vo svojich záveroch zo zasadnutia v decembri 2011 o predchádzaní trestnej činnosti v súvislosti s tovarom kultúrneho charakteru a boji proti nej odporučila okrem iného, aby členské štáty posilnili spoluprácu orgánov činných v trestnom konaní, kultúrnych inštitúcií a súkromných organizácií;

K.     pripomínajúc, že Rada v októbri 2012 vytvorila svojím uznesením neformálnu sieť orgánov presadzovania práva a odborníkov pre odborné posudzovanie v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET), ktorej hlavným cieľom je zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa predchádzania nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru a získavať a spoločne využívať informácie o zločineckých sieťach podozrivých z nezákonného obchodovania;

L.     pripomínajúc, že generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková začala 28. marca 2015 v Bagdade kampaň #Unite4Heritage, ktorej cieľom je získať celosvetovú podporu pre ochranu kultúrneho dedičstva, za pomoci sociálnych sietí;

1.      vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby prijala primerané opatrenia na politickej úrovni v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12. februára 2015 s cieľom zastaviť nedovolené obchodovanie s kultúrnym majetkom pochádzajúcim z územia Sýrie a Iraku, pokým na tomto území budú pretrvávať vojnové podmienky, a tým zabrániť, aby bol tento majetok používaný ako zdroj financovania na vyzbrojovanie režimu Baššára al-Asada, Slobodnej sýrskej armády a príslušníkov ISIS/Dá'iš a iných skupín zapojených do konfliktu na teroristické aktivity;

2.      vyzýva PK/VP, aby využila prostriedky kultúrnej diplomacie a medzikultúrneho dialógu, pokiaľ ide o zmierovanie rôznych komunít a obnovu zničených miest;

3.      vyzýva PK/VP a Komisiu, aby zaviedli bezpečnostné opatrenia na hraniciach EÚ, ktoré zabránia pašovaniu predmetov kultúrneho charakteru zo Sýrie a Iraku cez hranice, a vyzýva členské štáty, aby účinne spolupracovali pri spoločných krokoch namierených proti obchodovaniu s predmetmi sýrskeho a irackého pôvodu, pretože veľká časť obchodovania s umením Blízkeho východu je v skutočnosti určená pre európsky trh spolu so Spojenými štátmi a oblasťou Perzského zálivu;

4.      navrhuje v tejto súvislosti Komisii, aby v súlade s odsekom 17 rezolúcie BR OSN č. 2199 z 12. februára 2015 vytvorila prierezové oddelenie zodpovedné za predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi a boj proti nemu, konkrétne s predmetmi kultúrneho dedičstva, ktoré boli od 6. augusta 1990 nezákonne vyvezené z Iraku a od 15. marca 2011 zo Sýrie; navrhuje tiež, aby toto oddelenie s cieľom bojovať proti tomuto nezákonnému obchodu navrhlo koordinovaný prístup spolu so zodpovednými vyšetrovacími orgánmi členských štátov a v úzkej spolupráci s UNESCO a inými medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná rada múzeí (ICOM), Medzinárodný výbor modrého štítu ICOM (ICBS), Europol, Interpol, Medzinárodný inštitút pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT), Svetová colná organizácia (WCO), Medzinárodná rada pamiatok a pamätných miest (ICOMOS) a Medzinárodné centrum štúdií na zachovanie a obnovu kultúrneho dedičstva (ICCROM);

5.      vyzýva Komisiu, aby požiadala PK/VP, aby do tejto záležitosti zapojila satelitné stredisko Európskej únie v Torrejóne, ktoré poskytuje podklady pre rozhodnutia, ktoré Únia prijíma v kontexte SZBP na základe analýzy satelitných snímok, na účely monitorovania archeologických a kultúrnych významných miest v Sýrii a Iraku a zostavovania ich zoznamov a na podporu sýrskych archeológov, aby sa zabránilo ďalšiemu drancovaniu a chránili sa životy civilného obyvateľstva;

6.      vyzýva Komisiu, aby medzi členskými štátmi zriadila rýchlu a bezpečnú výmenu informácií a spoločné využívanie osvedčených postupov s cieľom účinne bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi nezákonne vyvážanými z Iraku a Sýrie a aby naliehala na členské štáty, aby využívali medzinárodné nástroje proti nedovolenému pašovaniu tovaru kultúrneho charakteru pre policajtov a colníkov, ako sú napríklad samostatná databáza Interpolu I-24/7 o ukradnutých umeleckých dielach a online komunikačný nástroj WCO ARCHEO;

7.      vyzýva na zavedenie európskych školiacich programov určených sudcom, policajtom a colným úradníkom, orgánom štátnej správy a všeobecnejšie trhovým subjektom, aby tí, ktorí bojujú proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, mali možnosť rozvíjať a zlepšovať svoje odborné znalosti, a na podporu iniciatív, ako je napríklad elektronický kurz pre odborníkov sýrskeho dedičstva podporovaný od januára 2013 zo strany ICOMOS, ktorý poskytuje informácie o riadení rizika pri katastrofách, prvej pomoci kultúrnym zbierkami a technikách dokumentácie;

8.      vyzýva Komisiu, aby rozhodnejšie podporila Medzinárodné stredisko ICOM pre nedovolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru, ktoré vypracovalo červené zoznamy ohrozených historických predmetov z územia Sýrie a Iraku, ktoré majú byť nástrojom pre múzeá, colné úrady, policajtov, obchodníkov s umením a zberateľov umenia, pričom myšlienkou je využiť satelitné snímky na monitorovanie situácie na mieste v spolupráci s Inštitútom OSN pre vzdelávanie a výskum (UNITAR);

9.      vyzýva Komisiu, aby podporovala kampaň organizácie UNESCO #Unite4Heritage a začala informačnú kampaň o Iraku a Sýrii s cieľom zvýšiť informovanosť o dôležitosti ich kultúrneho dedičstva, o spôsobe, akým je drancovanie využívané na financovanie terorizmu a o možných trestoch, ktoré súvisia s nezákonným vývozom tovaru kultúrneho charakteru z týchto krajín alebo iných tretích krajín;

10.    vyzýva Komisiu, aby posilnila a zlepšila fungovanie neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov pre odborné posudzovanie v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET), ktorá bola vytvorená uznesením Rady 14232/12 v októbri 2012, a ktorej cieľom je zlepšovať výmenu informácií týkajúcich sa predchádzania nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, a aby zvážila vytvorenie doplnkového nástroja na kontrolu dovozu tovaru kultúrneho charakteru nezákonne vyvezeného zo Sýrie a Iraku a dovezeného do EÚ;

11.    vyzýva Radu, aby v rámci Eurojustu a Europolu zvážila vytvorenie úseku zameraného na nezákonný obchod s tovarom kultúrneho charakteru, ktorý by na európskej úrovni zodpovedal za koordináciu, trestanie a vyšetrovanie zo strany rôznych vnútroštátnych orgánov, keďže existencia špecializovaných úsekov je predpokladom pre lepšie využívanie zdrojov na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu;

12.    vyzýva Európsku únii, aby v spolupráci s UNESCO a Medzinárodným trestným súdom prijala nevyhnutné opatrenia na rozšírenie kategórie trestných činov proti ľudskosti v medzinárodnom práve o činy, ktorými je vedomé a rozsiahle poškodzovanie a ničenie kultúrneho dedičstva ľudstva;

13.    vyzýva členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovolenému dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970, dohovor UNIDROIT z roku 1995 a Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu zo 14. mája 1954, aby tak urobili;

14.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnej riaditeľke UNESCO, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, sýrskej Národnej koalícii a vláde a parlamentu Iraku.

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia