Návrh uznesenia - B8-0391/2015Návrh uznesenia
B8-0391/2015
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o ničení kultúrnych pamiatok, ktoré pácha ISIS/Dá’iš

27.04.2015 - (2015/2649 (RSP)).

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8-0115/2015 a B8-0116/2015
v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku

Michèle Rivasi, Pascal Durand, Helga Trüpel, Ernest Maragall, Michel Reimon, Jordi Sebastià, Yannick Jadot, Alyn Smith, Jean Lambert, Davor Škrlec v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0375/2015

Postup : 2015/2649(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0391/2015
Predkladané texty :
B8-0391/2015
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8–0365/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o ničení kultúrnych pamiatok, ktoré pácha ISIS/Dá’iš

(2015/2649 (RSP)).

Európsky parlament,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o ničení kultúrnych pamiatok, ktoré pácha ISIL/Dá’iš (O-000031 – B8 0115/2015 and O-000032 – B8 0116/2015),

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi “, najmä v oblasti „zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu“, a že „Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami“,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 116/2009[1] z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1210/2003[2] zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2465/96[3],

 

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1332/2013 z 13. decembra 2013[4], ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 36/2012[5] o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktoré bolo prijaté na základe rozhodnutia Rady 2013/760/SZBP[6] z 13. decembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP[7] o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a najmä na článok 11 písm. c) týkajúci sa dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva sýrskeho kultúrneho majetku,

–  so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2001/555/SZBP[8] z 20. júla 2001 o zriadení Satelitného strediska Európskej únie, zmenenú spoločnú akciou Rady 2009/834/ SZBP[9],

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 4. októbra 14232 o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET),

–  - so zreteľom na Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, ktorá bola prijatá v Haagu 14. mája 1954,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z roku 1995,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12.februára 2015 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť v dôsledku teroristických činov al-Kájdy[10],

–  so zreteľom na Benátsku chartu o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít z roku 1964, ktorá stanovuje medzinárodný rámec na zachovanie a obnovu historických budov,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý 17. júla 1998, a najmä na článok. 8 ods. 2 písm. b) bod ix), ktorý považuje „zámerné útoky na budovy zasvätené náboženstvu, vzdelaniu, umeniu, vede alebo charitatívnym účelom, na historické pamiatky, nemocnice a miesta, kam sú zvážané choré a zranené osoby, za predpokladu, že nie sú vojenskými objektmi“, za vojnové zločiny.

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015[11] o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2013 a politiku EÚ v tejto oblasti, v ktorej sa v odseku 211 uvádza, že „úmyselné spôsoby ničenia kultúrnych a umeleckých pamiatok, ku ktorým v súčasnosti dochádza v Iraku a Sýrii, by mali byť stíhané ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti“,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. februára 2015 o prvkoch regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozbe Dá’iš (JOIN (2015)2), v ktorých Komisia a PK/VP uznali závažnosť ničenia a rabovania kultúrneho dedičstva pri riešení krízy v Sýrii a Iraku a hrozbe, ktorú predstavuje Dá’iš,

 

 

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Sýrii, Iraku a Tunisku sa v poslednom období stalo niekoľko archeologických nálezísk a náboženských a kultúrnych pamiatok cieľom zámerného ničenia, ktoré majú na svedomí skupiny extrémistov spojených najmä s Islamským štátom v Iraku a Sýrii (ISIS/Dá'iš ), a keďže generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková tieto systematické útoky na kultúrne dedičstvo označila za „kultúrne čistky“;

B.  keďže pojem „kultúrne čistky“ sa podľa UNESCO vzťahuje na zámernú stratégiu, ktorej cieľom je zničiť kultúrnu rozmanitosť prostredníctvom úmyselného zamerania sa na jednotlivcov vymedzených na základe ich kultúrneho a etnického pôvodu alebo náboženského vyznania v kombinácii s úmyselnými útokmi na ich svätyne, pamiatky a vzdelávacie inštitúcie, a keďže stratégia kultúrnych čistiek, o ktorej vypovedá dianie v Iraku a Sýrii, sa odráža v útokoch proti kultúrnemu dedičstvu, ktorých cieľom sú fyzické, materiálne a stavebné kultúrne prejavy, ako sú pamiatky a budovy, ale aj proti menšinám a nehmotným kultúrnym prejavom, ako sú zvyky, tradície a viera[12];

C.   keďže niektoré činy spojené s ničením kultúrneho dedičstva sa za určitých okolností považujú za zločiny proti ľudskosti[13]; keďže najmä v prípadoch, ak sú tieto činy namierené proti členom náboženskej alebo etnickej skupiny, sa môžu stať trestným činom prenasledovania, ako uvádza článok 7 ods. 1 písm. h) Štatútu Medzinárodného trestného súdu;

D.  keďže činy spojené s ničením kultúrnych a historických pamiatok a predmetov nie sú novým javom ani sa neobmedzujú len na Irak a Sýriu a podľa organizácie UNESCO je „kultúrne dedičstvo významnou súčasťou kultúrnej identity komunít, skupín a jednotlivcov, a rovnako súčasťou sociálnej súdržnosti, a teda jeho zámerné ničenie môže mať nepriaznivé dôsledky pre ľudskú dôstojnosť a ľudské práva“[14]; keďže podľa UNESCO a iných organizácií sa rabovanie a pašovanie kultúrnych a náboženských pamiatok a objektov v Iraku a Sýrii Assadovým režimom, opozičnými skupinami, a najmä ISIS/Dá’iš a inými skupinami zapojenými do konfliktu využívajú na financovanie konfliktov a teroristických činností, takže tovar umeleckého a kultúrneho charakteru sa transformuje na „vojnové zbrane“;

E.  keďže UNESCO spolu s ďalšími strategickými partnermi začalo 1. marca 2014 vďaka finančným prostriedkom EÚ trojročný projekt s názvom Núdzový plán na záchranu sýrskeho kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je zabezpečiť najmä núdzovú ochranu sýrskeho kultúrneho dedičstva;

F.   keďže EÚ ratifikovala Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov podpísaný 20. októbra 2005, ktorý bol prvým medzinárodným nástrojom, ktorý uznal dvojaký charakter kultúrneho tovaru, t. j. ekonomický a kultúrny, s ktorým „sa preto nesmie zaobchádzať ako s tovarom, ktorý má len obchodnú hodnotu“;

G.  keďže Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov podpísaný 17. novembra 1970 a Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch podpísaný 24. júna 1995 sú dôležitými nástrojmi na zlepšovanie ochrany svetového kultúrneho dedičstva;

H.  keďže nedovolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru je teraz tretím najzávažnejším nezákonným druhom obchodu po obchodovaní s drogami a zbraňami; keďže v tomto nezákonnom obchode dominujú organizované zločinecké siete a keďže súčasné vnútroštátne a medzinárodné mechanizmy nie sú dostatočne vybavené na riešenie problému, ani nemajú dostatočnú podporu[15];

I.  keďže EÚ nemá na boj proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru osobitnú právomoc, keďže táto právomoc ako taká nie je stanovená zmluvami, ale že tento boj proti nedovolenému obchodu patrí do niekoľkých oblastí pôsobnosti EÚ, ako je vnútorný trh, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kultúra a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika;

J.  keďže existuje naliehavá potreba zlepšiť koordináciu v oblasti boja proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi a úzko spolupracovať s cieľom podporiť zvyšovanie povedomia a výmenu informácií a posilniť právne rámce, pripomína v tejto súvislosti, že v záveroch Rady o predchádzaní trestnej činnosti v súvislosti s predmetmi kultúrnej hodnoty a boji proti nej z decembra 2011 sa okrem iného odporúča, aby členské štáty posilnili spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, orgánmi v oblasti kultúry a súkromnými organizáciami;

K.  keď že Rada v októbri 2012 vytvorila svojím uznesením neformálnu sieť orgánov presadzovania práva a odborníkov pre odborné posudzovanie v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty, ktorej hlavným cieľom je zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa predchádzania nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru a zisťovať a spoločne využívať informácie o zločineckých sieťach podozrivých z nedovoleného obchodovania;

L.  keďže generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková začala 28. marca 2015 v Bagdade kampaň #Unite4Heritage, ktorej cieľom je získať celosvetovú podporu pre ochranu kultúrneho dedičstva, za pomoci sociálnych sietí;

1.  dôrazne odsudzuje ničenie kultúrnych, archeologických a náboženských pamiatok, ktorého sa dopúšťajú strany konfliktu, najmä tzv. ISIS a vládne sily v Sýrii a Iraku;

2.  odsudzuje ničenie kultúrneho dedičstva Assadovýmí vojakmi a v menšej miere aj inými bojujúcimi stranami; pripomína zodpovednosť Assadovho režimu v tomto ničení a upozorňuje, že to zaťaží zoznam obvinení, ktoré budú proti nemu vznesené pred medzinárodným súdom v budúcnosti; poukazuje aj na ničenie, ktorého sa dopúšťajú v Iraku iné skupiny ako IŠ, najmä šiitskí militanti a iracké sily bojujúce proti IŠ;

3.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby prijala vhodné opatrenia na politickej úrovni, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12. februára 2015, s cieľom ukončiť nelegálny obchod s predmetmi kultúrnej hodnoty na území Sýrie a Iraku počas obdobia konfliktu, čo by bránilo používať ich ako zdroj financovania;

4.  vyzýva medzinárodnú koalíciu, najmä zúčastnené členské štáty EÚ, aby nespôsobovali škody na sýrskom a irackom kultúrnom dedičstve pri leteckých útokoch, a pripomína im ich povinnosti podľa medzinárodného práva;

5.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby využila kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg ako prostriedok prestavby zničených pamiatok;

6.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby realizovali opatrenia bezpečnostnej ochrany na vonkajších hraniciach EÚ, aby sa zabránilo pašovaniu tovaru kultúrneho charakteru zo Sýrie a Iraku do Únie, a vyzýva členské štáty, aby účinne spolupracovali v rámci jednotnej akcie proti obchodu s artefaktmi sýrskeho a iránskeho pôvodu v Európe, keďže veľký podiel obchodu s umeleckými predmetmi z Blízkeho východu je určený pre európsky trh, spolu so Spojenými štátmi a oblasťou Perzského zálivu;

7.  navrhuje v tejto súvislosti, aby sa Komisia v súlade s odsekom 17 rezolúcie BR OSN č. 2199 z 12. februára 2015 zamerala na boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi, konkrétne s predmetmi kultúrneho dedičstva, ktoré boli od 6. augusta 1990 nezákonne vyvezené z Iraku a od 15. marca 2011 zo Sýrie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala koordinovaný prístup k boju proti nezákonnému obchodu v spolupráci s orgánmi zodpovednými na vnútroštátnej úrovni za vyšetrovanie a v úzkej spolupráci s UNESCO a inými medzinárodnými organizáciami, napríklad Medzinárodnou radou múzeí (ICOM), Medzinárodným výborom Modrého štítu (ICB), Europolom, Interpolom, UNIDROIT (Medzinárodný inštitút pre zjednotenie súkromného práva), WCO (Svetová colná organizácia), ICOMOS (Medzinárodná rada pamiatok a pamätných miest) a ICCROM (Medzinárodné centrum pre štúdium na zachovanie a obnovu kultúrneho majetku);

8.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby do tejto záležitosti zapojila satelitné stredisko európskej Únie v Torrejóne, ktoré podporuje Úniu v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky poskytovaním materiálu získaného na základe analýzy satelitných snímok, na účely monitorovania archeologických a kultúrnych pamiatok v Sýrii a Iraku a zostavovania ich zoznamov a na podporu sýrskych archeológov, aby sa zabránilo ďalšiemu drancovaniu a chránili sa životy civilného obyvateľstva;

9.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém rýchlej a bezpečnej výmeny informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom účinne bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi nezákonne vyvezenými z Iraku a Sýrie a vyzýva členské štáty, aby využívali medzinárodné nástroje boja proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi dostupné pre policajtov a colníkov, ako napríklad špecializovanú databázu Interpolu „I-24/7“ o odcudzených umeleckých dielach a online komunikačný nástroj programu ARCHEO Svetovej colnej organizácie (WCO);

10.  požaduje, aby sa zvážilo zavedenie európskych programov odbornej prípravy pre sudcov, policajtov a colníkov, štátnu správu a iné relevantné verejné a súkromné zainteresované strany s cieľom umožniť tým, ktorí sa zúčastňujú na boji proti nedovolenému obchodu s tovarom kultúrneho charakteru, rozvíjať a zlepšovať znalosti a podporiť iniciatívy, ako je napr. kurz elektronického vzdelávania pre sýrskych odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva vyvinutý radou ICOMOS v januári 2013, informácie pre riadenie rizika katastrof, opatrenia prvej pomoci pre kultúrne zbierky a dokumentačná technika;

11.  žiada Komisiu, aby sa napojila na medzinárodné projekty občianskej spoločnosti týkajúce sa ochrany a podávania správ o ohrozenom tovare kultúrneho charakteru, ako napríklad projekt AAAS týkajúci sa geopriestorových technológií, a aby aj naďalej podporovala výskumné činnosti spoločenstiev, ako napríklad projekt Mosul, vypracovaný sieťou počiatočnej odbornej prípravy pre digitálne kultúrne dedičstvo (Initial Training Network for Digital Cultural Heritage financovaný z grantu Marie Skłodowska-Curie);

12.  vyzýva Komisiu, aby poskytla väčšiu podporu Medzinárodnému stredisku pre monitorovanie nedovoleného obchodovania s predmetmi kultúrnej hodnoty rady ICOM, ktoré vypracovalo núdzový červený zoznam ohrozených sýrskych a iránskych pamiatok, ako nástroj pre múzeá, colných úradníkov, príslušníkov polície, obchodníkov s umením a zberateľov, a ktoré plánuje využiť satelitné snímky na sledovanie situácie v spolupráci s UNITAR;

13.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kampaň organizácie UNESCO #Unite4Heritage a začala informačnú kampaň o Iraku a Sýrii s cieľom zvýšiť informovanosť o dôležitosti ich kultúrneho dedičstva, o spôsobe, akým je drancovanie využívané na financovanie vládnych represálií a terorizmu a o možných trestoch, ktoré súvisia s nezákonným vývozom tovaru kultúrneho charakteru z týchto krajín alebo iných tretích krajín;

14.  vyzýva Komisiu na posilnenie a zlepšenie fungovania neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET) (EU CULTNET), ktorá bola vytvorená uznesením Rady (14232/12) z októbra 2012 a ktorej cieľom je zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa predchádzania nedovolenému obchodu s tovarom kultúrneho charakteru a naplánovať vytvorenie dodatočného nástroja na kontrolu dovozu tovaru kultúrneho charakteru nezákonne vyvezenému zo Sýrie a Iraku do EÚ;

15.  vyzýva Radu, aby v rámci Eurojustu a Europolu zvážila vytvorenie úseku zameraného na nezákonný obchod s tovarom kultúrneho charakteru, ktorý by na európskej úrovni zodpovedal za koordináciu, trestanie a vyšetrovanie zo strany rôznych vnútroštátnych orgánov, keďže existencia špecializovaných úsekov je predpokladom pre lepšie využívanie zdrojov na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu;

16.  vyzýva EÚ, aby v spolupráci s UNESCO a Medzinárodným trestným súdom prijala nevyhnutné opatrenia na rozšírenie kategórie trestných činov proti ľudskosti v medzinárodnom práve o činy, ktorými je vedomé poškodzovanie a ničenie kultúrneho dedičstva ľudstva vo veľkom meradle;

17.  vyzýva členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovolenému dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt z roku 1970 a dohovor UNIDROIT z roku 1995;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnej riaditeľke UNESCO, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, sýrskej Národnej koalícii a vláde a parlamentu Iraku.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia