Postup : 2015/2649(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0393/2015

Predkladané texty :

B8-0393/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 30/04/2015 - 10.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0179

NÁVRH UZNESENIA
PDF 154kWORD 83k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0375/2015
27.04.2015
PE555.167v01-00
 
B8-0393/2015

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8-0115/2015 a B8-0116/2015

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o ničení kultúrnych pamiatok, ktoré pácha ISIS/Dá’iš (2015/2649 (RSP)).


Michèle Alliot-Marie, Andrea Bocskor, Lara Comi, Raffaele Fitto, Elisabetta Gardini, Marc Joulaud, Giovanni La Via, Barbara Matera, Alessandra Mussolini, Claude Rolin, Tokia Saïfi, Michaela Šojdrová, Davor Ivo Stier, Dubravka Šuica, Pavel Svoboda, Giovanni Toti, Sabine Verheyen, Elissavet Vozemberg, Theodoros Zagorakis, Tomáš Zdechovský, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Joachim Zeller, Milan Zver, Roberta Metsola v mene skupiny PPE

Uznesenie Európskeho parlamentu o ničení kultúrnych pamiatok, ktoré pácha ISIS/Dá’iš (2015/2649 (RSP)).  
B8‑0393/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi “, najmä v oblasti „zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu“, a že „Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami“,

–       so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru(1),

–       so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1210/2003 zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2465/96(2),

–       so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1332/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii(3), ktoré bolo prijaté na základe rozhodnutia Rady 2013/760/SZBP z 13. decembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii(4),

–       so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2001/555/SZBP z 20. júla 2001 o zriadení Satelitného strediska Európskej únie(5), zmenenú spoločnú akciou Rady 2009/834/ SZBP(6).

–       so zreteľom na uznesenie Rady z októbra 2012 o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET),

–       - so zreteľom na Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, ktorá bola prijatá v Haagu 14. mája 1954,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–       so zreteľom na Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z 24. júna 1995,

–       so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12.februára 2015 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť v dôsledku teroristických činov al-Kájdy(7),

–       so zreteľom na Benátsku chartu o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít z roku 1964, ktorá stanovuje medzinárodný rámec pre zachovanie a obnovu historických budov,

–       so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý 17. júla 1998, a najmä na článok. 8 ods. 2 písm. b) bod ix), ktorý považuje „zámerné útoky na budovy zasvätené náboženstvu, vzdelaniu, umeniu, vede alebo charitatívnym účelom, na historické pamiatky, nemocnice a miesta, kam sú zvážané choré a zranené osoby, za predpokladu, že nie sú vojenskými objektmi“, za vojnové zločiny.

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2013 a politiku EÚ v tejto oblasti, v ktorej sa v odseku 211 uvádza, že „úmyselné spôsoby ničenia kultúrnych a umeleckých pamiatok, ku ktorým v súčasnosti dochádza v Iraku a Sýrii, by mali byť stíhané ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti“(8),

–       so zreteľom na otázky Rade a Komisii o ničení kultúrnych pamiatok, ktoré pácha ISIL/Dá’iš (O-000031/2015 – B8‑0115/2015 and O-000032/2015 – B8‑0116/2015),

–       so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     pripomína, že v Sýrii, Iraku a Tunisku sa v poslednom období stalo niekoľko archeologických nálezísk a nábožensky a kultúrne významných miest cieľom zámerného ničenia, ktoré majú na svedomí skupiny extrémistov spojených najmä s Islamským štátom v Iraku a Sýrii (ISIS/Dá'iš ), a že generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková tieto systematické útoky na kultúrne dedičstvo označila za „kultúrne čistky“;

B.     zdôrazňuje, že pojem „kultúrne čistky“ sa podľa UNESCO vzťahuje na zámernú stratégiu, ktorej cieľom je zničiť kultúrnu rozmanitosť prostredníctvom úmyselného zamerania sa na jednotlivcov vymedzených na základe ich kultúrneho a etnického pôvodu alebo náboženského vyznania v kombinácii s úmyselnými útokmi na ich uctievané miesta, pamiatky a vzdelávacie inštitúcie, a že stratégia kultúrnych čistiek, o ktorej vypovedá dianie v Iraku a Sýrii, sa odráža v útokoch proti kultúrnemu dedičstvu, ktorých cieľom sú fyzické, materiálne a stavebné kultúrne prejavy, ako sú pamiatky a budovy, ale aj proti menšinám a nehmotným kultúrnym prejavom, ako sú zvyky, tradície a viera(9);

C.     pripomína, že niektoré činy spojené s ničením kultúrneho dedičstva sa za určitých okolností považujú za zločiny proti ľudskosti(10); keďže najmä v prípadoch, ak sú tieto činy namierené proti členom náboženskej alebo etnickej skupiny, sa môžu stať trestným činom prenasledovania, ako uvádza článok 7 ods. 1 písm. h) Štatútu Medzinárodného trestného súdu;

D.     zdôrazňuje, že činy spojené s ničením kultúrnych a historických významných miest a predmetov nie sú novým javom ani sa neobmedzujú len na Irak a Sýriu, a že podľa organizácie UNESCO je „kultúrne dedičstvo významnou súčasťou kultúrnej identity komunít, skupín a jednotlivcov, a rovnako súčasťou sociálnej súdržnosti, a teda jeho zámerné ničenie môže mať nepriaznivé dôsledky pre ľudskú dôstojnosť a ľudské práva“(11); zdôrazňuje, že ako UNESCO okrem iných uvádza, drancovanie kultúrnych a náboženských významných pamiatok a pašovanie kultúrnych a historických predmetov v Iraku a Sýrii, najmä príslušníkmi ISIS/Dá'iš, je využívané na podporu financovania teroristických aktivít ISIS/Dá'iš, čo vedie k tomu, že sa tovar umeleckého a kultúrneho charakteru stáva „vojnovými zbraňami“;

E.     pripomína, že UNESCO spolu s ďalšími strategickými partnermi začalo 1. marca 2014 vďaka finančným prostriedkom EÚ trojročný projekt s názvom Núdzový plán na záchranu sýrskeho kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je zabezpečiť najmä núdzovú ochranu sýrskeho kultúrneho dedičstva;

F.     pripomína, že EÚ ratifikovala Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov podpísaný 20. októbra 2005, ktorý bol prvým medzinárodným nástrojom, ktorý uznal dvojaký charakter kultúrneho tovaru, t. j. ekonomický a kultúrny, s ktorým „sa preto nesmie zaobchádzať ako s tovarom, ktorý má len obchodnú hodnotu“;

G.     zdôrazňuje, že Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov podpísaný 14. novembra 1970 a Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch podpísaný 24. júna 1995 sú dôležitými nástrojmi na zlepšovanie ochrany svetového kultúrneho dedičstva;

H.     pripomína, že nedovolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru je teraz tretím najzávažnejším nedovoleným druhom obchodu po obchodovaní s drogami a zbraňami, tento nezákonný obchod ovládajú organizované zločinecké siete a existujúce národné a medzinárodné mechanizmy nemajú dostatočné vybavenie ani podporu na riešenie tohto problému(12);

I.      upozorňuje na skutočnosť, že EÚ nemá na boj proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru osobitnú právomoc, keďže táto právomoc ako taká nie je stanovená zmluvami, ale že tento boj proti nedovolenému obchodu patrí do niekoľkých oblastí pôsobnosti EÚ, ako je vnútorný trh, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kultúra a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika;

J.      uznáva naliehavú potrebu lepšej koordinácie v oblasti boja proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi a užšej spolupráce na podporu informovanosti a spoločného využívania informácií a na sprísnenie právnych rámcov; pripomína v tomto kontexte, že Rada vo svojich záveroch z decembra 2011 o predchádzaní trestnej činnosti v súvislosti s tovarom kultúrneho charakteru a boji proti nej odporučila okrem iného, aby členské štáty posilnili spoluprácu orgánov činných v trestnom konaní, kultúrnych inštitúcií a súkromných organizácií;

K.     pripomína, že Rada v októbri 2012 vytvorila svojím uznesením neformálnu sieť orgánov presadzovania práva a odborníkov pre odborné posudzovanie v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EÚ CULTNET), ktorej hlavným cieľom je zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa predchádzania nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru a zisťovať a spoločne využívať informácie o zločineckých sieťach podozrivých z nedovoleného obchodovania;

L.     pripomína, že generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková začala 28. marca 2015 v Bagdade kampaň #Unite4Heritage, ktorej cieľom je získať celosvetovú podporu pre ochranu kultúrneho dedičstva, za pomoci sociálnych sietí;

1.      dôrazne odsudzuje ničenie kultúrnych, archeologických a nábožensky významných miest príslušníkmi ISIS v Sýrii a Iraku;

2.      vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby prijala primerané opatrenia na politickej úrovni v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12. februára 2015 s cieľom zastaviť nedovolené obchodovanie s kultúrnym majetkom pochádzajúcim z územia Sýrie a Iraku, ak na tomto území budú pretrvávať vojnové podmienky, a zabrániť, aby bol tento majetok používaný ako zdroj financovania teroristických aktivít;

3.      vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby využila prostriedky kultúrnej diplomacie a medzikultúrneho dialógu, pokiaľ ide o zmierovanie rôznych komunít a obnovu zničených miest;

4.      navrhuje v tejto súvislosti, aby sa Komisia v súlade s odsekom 17 rezolúcie BR OSN č. 2199 z 12. februára 2015 zamerala na prevenciu a boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi, konkrétne s predmetmi kultúrneho dedičstva, ktoré boli od 6. augusta 1990 nezákonne vyvezené z Iraku a od 15. marca 2011 zo Sýrie; domnieva, sa že Komisia by mala s cieľom bojovať proti tomuto nedovolenému obchodu navrhnúť koordinovaný prístup spolu so zodpovednými vyšetrovacími orgánmi členských štátov a v úzkej spolupráci s UNESCO a inými medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná rada múzeí (ICOM), Medzinárodný výbor modrého štítu ICOM (ICBS), Europol, Interpol, Medzinárodný inštitút pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT) a Svetová colná organizácia (WCO);

5.      vyzýva Komisiu, aby požiadala podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby do tejto záležitosti zapojila satelitné stredisko európskej Únie v Torrejóne, ktoré poskytuje podklady pre rozhodnutia, ktoré Únia prijíma v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na základe analýzy satelitných snímok, na účely monitorovania archeologických a kultúrnych významných miest v Sýrii a Iraku a zostavovania ich zoznamov a na podporu sýrskych archeológov, aby sa zabránilo ďalšiemu drancovaniu a chránili sa životy civilného obyvateľstva;

6.      vyzýva Komisiu, aby medzi členskými štátmi zaviedla rýchlu a bezpečnú výmenu informácií a spoločné využívanie osvedčených postupov s cieľom účinne bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi nezákonne vyvážanými z Iraku a Sýrie a aby zvážila zavedenie európskych školiacich programov určených sudcom, policajtom a colným úradníkom, orgánom štátnej správy a všeobecnejšie trhovým subjektom, aby tí, ktorí bojujú proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, mali možnosť rozvíjať a zlepšovať svoje odborné znalosti;

7.      vyzýva Komisiu, aby podporovala kampaň organizácie UNESCO #Unite4Heritage a začala informačnú kampaň o Iraku a Sýrii s cieľom zvýšiť informovanosť o dôležitosti ich kultúrneho dedičstva, o spôsobe, akým je drancovanie využívané na financovanie terorizmu a o možných trestoch, ktoré súvisia s nezákonným vývozom tovaru kultúrneho charakteru z týchto krajín alebo iných tretích krajín;

8.      vyzýva Komisiu, aby uskutočnila revíziu nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a aby zvážila vytvorenie nástroja na kontrolu dovozu tovaru kultúrneho charakteru do EÚ;

9.      vyzýva Radu, aby v rámci Eurojustu a Europolu zvážila vytvorenie úseku zameraného na nezákonný obchod s tovarom kultúrneho charakteru, ktorý by na európskej úrovni zodpovedal za koordináciu, trestanie a vyšetrovanie zo strany rôznych vnútroštátnych orgánov, keďže existencia špecializovaných úsekov je predpokladom pre lepšie využívanie zdrojov na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu;

10.    vyzýva EÚ, aby v spolupráci s UNESCO a Medzinárodným trestným súdom prijala nevyhnutné opatrenia na rozšírenie kategórie trestných činov proti ľudskosti v medzinárodnom práve o činy, ktorými je vedomé poškodzovanie a ničenie kultúrneho dedičstva ľudstva vo veľkom meradle;

11.    vyzýva členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovolenému dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt z roku 1970 a dohovor UNIDROIT z roku 1995;

12.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnej riaditeľke UNESCO, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, sýrskej Národnej koalícii a vláde a parlamentu Iraku.

(1)

Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 169, 8.7.2003, s. 6.

(3)

Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 3.

(4)

Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 50.

(5)

Ú. v. ES L 200, 25.7.2001, s. 5.

(6)

Ú. v. EÚ L 297, 13.11.2009, s. 18.

(7)

http://www.refworld.org/docid/54ef1f704.html.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.

(9)

http://www.unesco.org/new/en/media-services/single-view/news/conference_report_heritage_and_cultural_diversity_at_risk_in_iraq_and_syria/

(10)

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, Kordić a Čerkez, 26. februára 2001, IT-95-14/2; ods. 207 a 208.

(11)

Deklarácia UNESCO o úmyselnom ničení kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003.

(12)

http://www.africa-eu-partnership.org/newsroom/all-news/morocco-africa-eu-workshop-fight-against-illegal-trafficking-cultural-goods.

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia