NÁVRH UZNESENIA o prioritách Parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2016
1.7.2015 - (2015/2729(RSP))
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Martina Michels, Inês Cristina Zuber, Merja Kyllönen, Pablo Iglesias, Fabio De Masi, Neoklis Sylikiotis, Marina Albiol Guzmán, Paloma López Bermejo, Lidia Senra Rodríguez, Javier Couso Permuy, Ángela Vallina, Takis Hadjigeorgiou, Stefan Eck, Tania González Peñas, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL
B8‑0664/2015
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách Parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2016
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok (COM(2014)0910),
– so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou[1], predovšetkým jej prílohu IV,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),
– so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ a jej členské štáty stále zápasia s najhlbšou hospodárskou a sociálnou krízou od jej založenia; keďže stagnujúce hospodárstva, vysoká nezamestnanosť, oslabené sociálne a pracovné práva, ako aj rastúce sociálno-ekonomické rozdiely si vyžadujú zásadnú zmenu politík, ktoré Komisia uplatňuje v súčasnosti, na politiky, ktoré posilňujú úsilie Európskej únie a členských štátov o dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu, plnej zamestnanosti a riešenia chudoby, sociálneho vylúčenia a rozdielov v príjmoch;
B. keďže Európska komisia nedokázala adekvátne posúdiť hlavné príčiny súčasnej krízy, a to ani nedostatky základnej štruktúry a ciele HMÚ; keďže dlhové zaťaženie, ktoré je výsledkom týchto nedostatkov, je obzvlášť neprimerané, pričom niektoré krajiny z tejto situácie profitujú, zatiaľ čo iné sa dostali do vážnej hospodárskej krízy; keďže Komisia pokračuje v presadzovaní neoliberálnych a úsporných politík; keďže tieto politiky majú za následok rastúcu nezamestnanosť, chudobu, výrazné znižovanie miezd, zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku a nižšie verejné výdavky v takých oblastiach ako vzdelávanie, kultúra a zdravie; keďže táto politika bude ďalej znižovať dopyt a pripraví cestu pre zavedenie radikálneho programu privatizácie;
C. keďže reakcia Európskej komisie na hospodársku, sociálnu a demokratickú krízu, ako napríklad rámec správy hospodárskych záležitostí, natrvalo odstránila možnosti výberu politík zvrchovaných a demokraticky zvolených vlád a národných parlamentov, znemožňuje demokratickú kontrolu európskymi národmi a zavádza trvalé úsporné opatrenia;
D. keďže nezmieriteľnosť európskej politickej diskusie po gréckych všeobecných voľbách neberie do úvahy skutočnosť, že ľudia demokratickým spôsobom odmietli memorandá trojky; keďže európske inštitúcie by mali bez neprijateľného vydierania, ktoré sa uplatňuje, rešpektovať rozhodnutie gréckeho ľudu ísť cestou rozvoja, rastu a sociálnej súdržnosti, pričom by sa mala ukončiť kontraproduktívna politika sociálne ničivých úsporných opatrení, ktorú zaviedla trojka svojimi memorandami;
E. keďže správa piatich predsedov predstavuje koordinované úsilie o ďalšie inštitucionalizovanie úsporných opatrení v EÚ a členských štátoch;
F. keďže odozva Komisie na škandál týkajúci sa zverejnených informácií o luxemburských daňových praktikách (Lux Leaks) je úplne nepostačujúca; keďže stále treba vyriešiť dôležitú otázku sociálnej spravodlivosti, lebo zatiaľ čo štáty Európy trpia pod úspornými programami a neoliberálnymi štrukturálnymi reformami, tajné daňové dohody, globálne daňové úniky a presuny ziskov do daňových rajov sú úplne legálne;
G. keďže daňové systémy sú koncipované tak, aby boli na prospech veľkých podnikov, a nie bežných občanov; keďže politika úspor a tvrdé opatrenia na zabezpečenie fiškálnej disciplíny spolu s vysokými výpadkami vládnych príjmov v dôsledku daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti vyvíjajú ešte väčší tlak na rozpočty členských štátov a oslabujú záujmy daňovníkov a pracovníkov v Únii;
H. keďže v posledných dvadsiatich rokoch zahynulo na mori pri pokuse o dosiahnutie Európy viac ako 30 000 ľudí; keďže EÚ a jej členské štáty tým, že stavajú ploty a čoraz viac uzatvárajú svoje vonkajšie hranice pred migrantmi a utečencami bez toho, aby poskytli možnosť bezpečného a zákonného vstupu do EÚ, prispievajú k podpore zločinného a nebezpečného obchodu s prevádzaním ľudí;
I. keďže kríza v oblasti zmeny klímy naďalej predstavuje hrozbu pre stabilitu, zdravie a živobytie spoločností na celom svete, ako aj pre dobré životné podmienky zvierat a biodiverzitu; keďže príspevok EÚ k novej medzinárodnej dohode o zmene klímy na samite COP21 je nedostatočný; keďže sa nerieši potreba skutočných zmien v systéme výroby;
J. keďže EÚ potrebuje ambiciózny pracovný program, s ktorým môže vytvoriť udržateľné a inkluzívne hospodárstvo a ktorý bude zameraný na politiky zamestnanosti so sociálnymi a pracovnými právami, riešenie problému miliónov nezamestnaných alebo nedostatočne zamestnaných ľudí v Európskej únii, ako aj vysokú úroveň verejných služieb a zároveň chrániť životné prostredie;
K. keďže rozpočtové rozhodnutia EÚ neodrážajú priority potrebné na stimulovanie udržateľného, kvalitatívneho a sociálne vyváženého rastu;
L. keďže existuje veľký ľudový odpor proti tejto úspornej politike a narastajúcemu demokratickému deficitu v rozhodovacích postupoch EÚ a inštitúciách EÚ; keďže namiesto rešpektovania požiadaviek ľudí o radikálnu zmenu neoliberálnych politík sa Komisia spája s tými politickými silami, ktoré presadzujú uplatňovanie úsporných politík v členských štátoch;
M. keďže je potrebná väčšia transparentnosť, otvorenosť a demokratizácia vrátane širšej účasti občanov;
ČASŤ 1
KĽÚČOVÉ PRIORITY
1. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila pracovný program, ktorý bude zameraný na riešenie hlavných výziev, ktorým EÚ dnes čelí, napríklad stagnujúcich hospodárstiev, hrozby deflácie, vysokej miery nezamestnanosti, oslabenia sociálnych a pracovných práv, rastúcich sociálno-ekonomických rozdielov a sociálneho vylúčenia, vysokej úrovne verejného a zahraničného dlhu, ako aj zmeny klímy; je hlboko znepokojený tým, že Komisia bude pokračovať v politikách fiškálnej konsolidácie, štrukturálnych reforiem a deregulácie; zdôrazňuje, že hospodársku, sociálnu, klimatickú a politickú krízu možno prekonať iba radikálnou novou politikou, v rámci ktorej budú stredobodom všetkých opatrení ľudia, životné prostredie vrátane dobrých životných podmienok zvierat, a nie záujmy finančných trhov;
2. zdôrazňuje skutočnosť, že úroveň verejného a zahraničného dlhu v okrajových krajinách EÚ je jedna z najvyšších na svete, čo je dôkazom asymetrického charakteru procesu integrácie; pripomína, že tento dlh je zámienkou na zavedenie úsporných opatrení, ktorých skutočné dôsledky sú zvyšovanie chudoby a zadlženia; domnieva sa, že je nevyhnutné zaoberať sa dlhovým zaťažením a opätovne o ňom diskutovať (reštrukturalizovať ho a podstatne ho znížiť) a naliehavo a ako otázku základnej spravodlivosti ho priviesť na udržateľné úrovne;
3. dôrazne odmieta správu piatich predsedov, keďže neponúka odklon od prevládajúcej politiky úspor, ale namiesto toho navrhuje prehĺbenie zavedených politík vrátane väčšej konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, a ukladá prísne fiškálne politiky a úspory; domnieva sa, že návrhy týkajúce sa sociálnej súdržnosti a sociálnych ukazovateľov, ako aj demokratickej zodpovednosti a transparentnosti sú len zámienkou na ďalšie zaviazanie členských štátov k jednému modelu hospodárskych a fiškálnych politík;
4. zastáva názor, že Pakt stability a rastu, Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v HMÚ, a právne predpisy o správe hospodárskych záležitostí, ako je balík šiestich legislatívnych aktov a balík dvoch legislatívnych aktov a Pakt Euro Plus sa musia zrušiť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu za zásadný posun v makroekonomických politikách s cieľom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť, transparentnosť a schopnosť členských štátov vykonávať politiky, ktoré riešia ich konkrétne potreby vrátane opatrení sociálne vyvážených fiškálnych stimulov;
5. víta záväzok k pristúpeniu k obnovenej Európskej sociálnej charte; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh na pristúpenie k charte ako prvý krok smerom k zlepšeniu sociálnych a pracovných práv;
6. hlboko odsudzuje pokračujúce pokusy inštitúcií EÚ o zavedenie úsporných opatrení v Grécku vzhľadom na vôľu gréckych občanov vyjadrenú vo voľbách v januári 2015; trvá na tom, že európske inštitúcie by mali rešpektovať rozhodnutie gréckeho ľudu ísť cestou rozvoja, rastu a sociálnej súdržnosti, pričom by sa mala ukončiť kontraproduktívna politika sociálne ničivých úsporných opatrení, ktorú zaviedla trojka svojimi memorandami;
7. odmieta dohodu o EFSI, keďže jej cieľom je priamo financovať súkromný sektor prostredníctvom verejných prostriedkov, privatizuje zisky a socializuje riziká, a chýba jej demokratická kontrola; vyjadruje navyše hlboké znepokojenie nad tým, že EFSI povedie k ďalšej privatizácii služieb všeobecného záujmu; zdôrazňuje, že EFSI by mal nahradiť komplexný európsky investičný program pre trvalo udržateľný rozvoj, zamestnanosť a sociálne začlenenie, ktorý sa bude dať demokraticky kontrolovať, s cieľom stimulovať kvalitatívny a sociálne vyvážený rast založený na spravodlivejšom rozdelení bohatstva; zdôrazňuje, že žiadny investičný program nemôže nahradiť sociálne, ekologické a územné vyváženú politiku súdržnosti, ktorá posilňuje potenciál regiónu a podporuje udržateľné štrukturálne zmeny;
8. je nesmierne znepokojený tým, že návrh Komisie na vytvorenie únie kapitálových trhov okrem iného obhajuje obnovenie sekuritizácie pre MSP; zdôrazňuje, že deregulácia finančných trhov je jednou z hlavných príčin hospodárskej krízy; opakuje, že je potrebné posilniť úlohu verejného finančného sektora, a to aj cestou znárodnenia; trvá na tom, že bankový sektor by mal presadzovať hospodársky rozvoj, najmä produktívne investície a investície podporujúce tvorbu pracovných miest, a mal by podporovať mikropodniky a MSP a sociálny a družstevný sektor;
9. domnieva sa, že treba zlepšiť kvalitu tvorby právnych predpisov EÚ; trvá však na tom, že program lepšej právnej regulácie a program REFIT by nemali narúšať demokratický proces obchádzaním práv Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu, alebo slúžiť ako zámienka na dereguláciu, ktorá oslabuje sociálnu ochranu, ochranu spotrebiteľa, environmentálne normy, normy dobrých životných podmienok zvierat a sociálny dialóg; odmieta preto navrhovaný výbor expertov;
10. naliehavo žiada Komisiu, aby namiesto toho zabezpečila, aby všetky budúce právne predpisy podliehali hodnoteniu vplyvu na sociálne a základné práva a aby obsahovali doložky, ktorými sa zaistí, že právne predpisy EÚ budú pravidelne revidované;
11. trvá na tom, aby Komisia a členské štáty prejavili skutočné politické odhodlanie, pokiaľ ide o zdanenie skutočných vlastníkov bohatstva, a aby sa vypracovala komplexná stratégia s konkrétnymi a účinnými legislatívnymi opatreniami, napríklad zákazom daňových rajov a slobodných prístavov, vytvorením registra európskeho a celosvetového bohatstva, posilnením požiadaviek na zdaňovanie podľa miesta, v ktorom sa realizuje hlavná činnosť, zdanením ziskov na ich zdroja, odobratím licencií bankám, ktoré naďalej uľahčujú daňové úniky a zvrátením zmenšovania verejných daňovej správy;
12. vyjadruje poľutovanie nad tým, že odozva Komisie na škandál Lux leaks je nedostatočná; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojho daňového balíka zahrnula aspoň povinnosť zverejniť daňové rozhodnutia s cieľom zabezpečiť transparentnosť a kontrolu, ako aj vzájomné podávanie správ medzi štátmi na základe pravidiel pre banky podľa CRD IV; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pokračuje v oslabovaní ochrany oznamovateľov a zamestnancov prostredníctvom smernice o obchodnom tajomstve; nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že oznamovatelia budú právne a fyzicky chránení, ak sa dá dôvodne predpokladať, že chránia verené záujmy;
13. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala skutočne holistický prístup k migračnej politike a navrhla úplne novú migračnú politiku, ktorá umožňuje bezpečné a zákonné spôsoby, ako sa dostať do EÚ pre všetky ženy, mužov a deti, ktorí potrebujú ochranu, alebo ktorí sa snažia o zlúčenie rodiny, a pre nekvalifikovaných migrujúcich pracovníkov, v súlade s politikou UNHCR; berie na vedomie návrhy Komisie na premiestňovanie a presídlenie žiadateľov o azyl, ktoré sú súčasťou Európskeho programu v oblasti migrácie; požaduje však ambicióznejší návrh, ktorý bude obsahovať okamžité vydanie humanitárnych víz pre žiadateľov o azyl na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch členských štátov, ako aj zavedenie povinného programu presídľovania na úrovni EÚ namiesto súčasného slabého dobrovoľného programu;
14. vyjadruje nesúhlas s dohodami TTIP, CETA a TiSA a hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o všeobecné smerovanie, ktoré Komisia udáva v rámci politiky medzinárodného obchodu EÚ, najmä jej nedostatočný súlad s kľúčovými cieľmi, ktorými je vytváranie pracovných miest, boj proti chudobe, zabezpečenie udržateľného hospodárstva, kontrola špekulácií, najmä špekulácií s potravinami, ochrana verejného zdravia, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, udržateľné poľnohospodárstvo a životné prostredie a zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti;
15. víta cieľ Komisie byť na čele digitálnej revolúcie; zdôrazňuje však, že internet je nielen nástrojom na presadzovanie stratégie jednotného trhu; zdôrazňuje, že digitalizácia zmenila celú spoločnosť – spôsob výroby, komunikácie, života a vládnutia – ako aj všetky odvetvia od inteligentných energetických systémov až po systémy zdravotníctva; zdôrazňuje, že digitálna revolúcia takisto predstavuje kultúrnu a politickú otázku, pokiaľ ide o spôsob, akým digitalizácia môže priniesť nový demokratický model založený na výmene poznatkov a začlenení, a nielen jednoduchú otázku ekonomickej infraštruktúry, moci a ovládania; je pevne presvedčený, že neutralita internetu, ochrana údajov a spoločný systém pre autorské práva a práva duševného vlastníctva by mali byť hlavnými miestami na to, aby sa digitálna revolúcia stala demokratickou revolúciou;
16. zdôrazňuje nakoniec, že súčasná hospodárska a sociálna kríza je aj výsledkom neoliberálnych politík Komisie zameraných na podporu deregulovaných finančných trhov, liberalizovaných trhov s produktmi a službami a zvyšujúcej sa financializácie hospodárstva, ako aj na znižovania verejných investícií a posilňovania deregulácie trhu práce; zdôrazňuje absolútnu potrebu alternatívnych sociálnych a hospodárskych politík, ktoré sú zamerané vlastné voľby ľudí, pokiaľ ide o rozvoj;
ČASŤ 2
POLITICKÉ POZÍCIE K PRACOVNÉMU PROGRAMU KOMISIE NA ROK 2016 ŠPECIFICKÉ PRE PRÍSLUŠNÉ ODVETVIE
Sociálne vyvážená politika pre zamestnanosť, rast a investície
17. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla Európsky investičný program pre trvalo udržateľný rozvoj, zamestnanosť a sociálne začlenenie, ktorý môže obnoviť udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré má za cieľ politiky zamestnanosti so sociálnymi a pracovnými právami, riešenie problému miliónov nezamestnaných alebo nedostatočne zamestnaných ľudí v EÚ;
18. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila právny predpis, ktorý umožní dodatočné verejné investície v EÚ vo výške aspoň 2 % HDP ročne, na základe vnútroštátnych investičných programov;
19. vyjadruje poľutovanie nad krátkodobým a polovičatým prístupom Komisie pri riešení otázky nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby zasiahla v súvislosti s dlhodobými faktormi nezamestnanosti mladých ľudí a rozhodne zdôrazňovala vytváranie kvalitných udržateľných pracovných miest pre mladých ľudí, a to aj uplatňovaním prístupu založeného na právach;
20. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila pravidlá štátnej pomoci s cieľom umožniť zásah štátu v záujme zlepšenia sociálne a environmentálne prospešných projektov a poskytnutia pomoci malým a stredným podnikom (MSP) a priemyselným odvetviam, ktoré majú ťažkosti, a to tým, že prispeje k obnove ich výrobných kapacít, ktoré boli výrazne zasiahnuté krízou;
21. zdôrazňuje, že regionálna politika je neodmysliteľným nástrojom podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti, pričom hlavnými cieľmi sú znižovanie rozdielov medzi regiónmi, najmä chudobnejšími a najvzdialenejšími regiónmi, podpora reálnej konvergencie a podnecovanie rastu a zamestnanosti; odmieta prístup Komisie spočívajúci v podriadení politiky súdržnosti európskej správe hospodárskych záležitostí, ako aj využití makroekonomickej podmienenosti v Pakte stability a rastu ako požiadavky pre prístup k politike súdržnosti a prostriedkom na regionálny rozvoj; trvá na tom, že politika súdržnosti by sa nemala používať ako nástroj finančných sankcií, ak región alebo členský štát odmieta politiku deregulácie a privatizácie;
22. požaduje, aby sa z investičného programu Horizont 2020 nefinancovalo vykonávanie EFSI;
Digitálna politika, ktorá chráni záujmy a práva občanov
23. zdôrazňuje, že internet je verejným priestorom a že zabezpečenie zásady neutrality siete musí byť v centre politiky EÚ;
24. poznamenáva, že dôvera občanov voči internetu je kľúčová pre úspech digitálnej spoločnosti a hospodárstva; domnieva sa, že kybernetická bezpečnosť je dôležitá, ale že rovnako je pre občanov dôležitá aj neprítomnosť podozrenia; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili ochranu súkromia a osobných údajov na internete pred verejnými a súkromnými subjektmi;
25. vzhľadom na čoraz neistejšie pracovné podmienky v digitálnom hospodárstve sa nazdáva, že stratégiu Digitálna únia musia dopĺňať ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky v tomto sektore; vyjadruje presvedčenie, že označenie „fair work“ v prípade softvérových produktov (napríklad hier a softvérových aplikácií) by mohlo byť prvým krokom v tomto smere;
Nová udržateľná klimatická politika a sociálne spravodlivá energetická únia
26. je presvedčený, že kríza v oblasti klímy je výsledkom chybného energeticky náročného výrobného systému a že riešenie zmeny klímy nemožno ponechať na trh, ale vyžaduje si radikálnu zmenu výrobných metód a spotreby; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju politiku v oblasti klímy a aby ju zahrnula do všetkých svojich politík;
27. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými ambíciami, pokiaľ ide o záväzné ciele, ktoré doposiaľ uviedla Komisia, najmä so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán v Paríži; nazdáva sa, že posilnenie ambícií v oblasti klímy je nevyhnutné na to, aby Európska únia bola aj naďalej na čele rokovaní o zmene klímy, využívania energie z obnoviteľných zdrojov, nabádania na tvorbu zelených pracovných miest a prínosu k spravodlivému podielu na globálnej činnosti na zníženie emisií skleníkových plynov;
28. berie na vedomie prísľub predložiť do konca roku 2015 legislatívne návrhy na vykonávanie klimaticko-energetického balíka na obdobie do roku 2030; pripomína predsedovi Junckerovi jeho záväzok k realizácii cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 40 %, dosiahnuť 30-percentnú energetickú efektívnosť a 30-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe;
29. žiada Komisiu, aby predložila záväzné kritériá udržateľnosti pre využívanie energie a biomasu; ďalej žiada Komisiu, aby predložila návrhy na riešenie otázky emisií skleníkových plynov z intenzívneho chovu hospodárskych zvierat, pretože tie majú na zmenu klímy oveľa väčší vplyv než ostatné skleníkové plyny;
30. pripomína, že nesúhlasí s návrhom na vytvorenie energetickej únie, pretože sa ním podporí privatizácia a prehlbovanie nerovnosti; je presvedčený, že energia by mala byť verejným statkom a že kľúčom na zabezpečenie ekologickej revolúcie v energetike je verejná kontrola;
31. berie na vedomie prísľub predložiť ambicióznejší legislatívny návrh týkajúci sa balíka predpisov o obehovom hospodárstve do konca roku 2015;
32. zdôrazňuje úlohu smerníc o biotopoch a o vtákoch a odmieta akékoľvek pokusy o ich ohrozenie; zdôrazňuje tiež, že akékoľvek preskúmanie existujúcich právnych predpisov by malo mať za cieľ ich aktualizáciu a posilnenie, a nie ich oslabenie;
Ochrana práv pracovníkov na sociálno-ekonomicky vyváženom vnútornom trhu
33. naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila nadchádzajúce cielené preskúmanie smernice o vysielaní pracovníkov ako príležitosť na posilnenie práv pracovníkov proti sociálnemu dampingu;
34. domnieva sa, že mobilita by mala byť možnosťou, nie nevyhnutnosťou; pripomína, že namiesto zvyšovania mobility by sa Komisia mala radšej sústreďovať na vytváranie kvalitných pracovných miest tam, kde ľudia žijú, vrátane sociálnych a pracovných práv; trvá na tom, aby nadchádzajúci balík opatrení v oblasti mobility chránil sociálne a pracovné práva všetkých pracovníkov;
35. odsudzuje zámer Komisie stiahnuť smernicu o materskej dovolenke; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Komisie odložiť dohodu sociálnych partnerov o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci v oblasti kaderníctva, pretože sa tým oslabuje sociálny dialóg v EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby nadviazala na tieto návrhy a bezodkladne aktualizovala právne predpisy o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci;
36. upozorňuje, že je nevyhnutné poskytnúť väčšiu podporu družstvám, mikropodnikom, malým a stredným podnikom s cieľom podporiť ich aktivity v rámci stabilného podnikateľského prostredia, minimalizovať vplyv dominantného postavenia na trhu, ktoré využívajú veľké spoločnosti a konglomeráty, a napomôcť zakladaniu a rastu mikropodnikov, malých a stredných podnikov a družstiev;
37. žiada regionálne vyvážený prístup k priemyselnej politike s cieľom vytvoriť diverzifikovanú priemyselnú základňu vo všetkých členských štátoch a regiónoch, čo je kľúčové na zaručenie vysokej úrovne zamestnanosti a činnosti v celej EÚ;
Demokratické hospodárske a menové politiky
38. vyjadruje rozhodné presvedčenie, že štruktúra správy hospodárskych záležitostí a HMÚ majú netransparentný a nedemokratický charakter; trvá na tom, aby sa Pakt stability a rastu nahradil skutočným paktom zamestnanosti a rozvoja založeným na sociálnych a environmentálnych kritériách, z ktorých budú mať prospech všetci obyvatelia EÚ; okrem toho žiada o medzivládnu konferenciu s cieľom zrušiť fiškálnu dohodu a podporuje jej okamžité pozastavenie až do uskutočnenia tejto konferencie;
39. domnieva sa, že právne predpisy v oblasti bankovej únie slúžia iba záujmom veľkého finančného kapitálu v EÚ a porušujú základné demokratické zásady; obhajuje zrušenie právnych predpisov v oblasti bankovej únie a potrebu zaistiť demokratickú verejnú kontrolu nad bankovým systémom;
40. požaduje zásadnú zmenu štatútu a mandátu ECB s cieľom zabezpečiť jej politickú a demokratickú kontrolu zo strany členských štátov na rovnocennom základe; je presvedčený, že je nevyhnutné dať členským štátom právomoc rozhodovať o kľúčových hospodárskych politikách, ako je menová politika; ďalej sa domnieva, že je potrebné zmeniť ECB na primárneho veriteľa, ktorý môže konať ako bežná centrálna banka, a tým stimulovať hospodárstvo v časoch deflácie a recesie; v tejto súvislosti trvá na tom, že ECB a EIB by mali priamo financovať verejné investície, aby podporili reálnu ekonomiku, a nie nové cenové bubliny na trhu s aktívami;
41. opakuje svoju žiadosť o okamžité ukončenie systému trojky v krajinách, kde sa ešte stále uplatňuje, pretože nemá legitimitu; žiada, aby Komisia vykonala dôkladné a transparentné vyhodnotenie rôznych opatrení správy ekonomických záležitostí vrátane makroekonomických ozdravných programov stanovených trojkou a aby vzala do úvahy kritiku, ktorú vyslovujú kritickí ekonómovia aj sami členovia trojky;
42. odsudzuje nespravodlivé daňové politiky vrátane nespravodlivých a regresívnych daní z vody, ktoré sa v členských štátoch ukladajú v rámci programov fiškálnych úprav a ktoré porušujú zásadu pomernej rovnosti a progresívnosti zdaňovania, keďže týmito opatreniami sú neúmerne postihnuté najmä domácnosti s nízkymi príjmami, a vyzýva na okamžité skoncovanie s takýmito nespravodlivými daňovými politikami;
Nová politika spravodlivého obchodu
43. vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o všeobecné smerovanie, ktoré Komisia udáva v rámci politiky medzinárodného obchodu EÚ, najmä jej nedostatočný súlad s kľúčovými cieľmi, ktorými sú vytváranie pracovných miest, boj proti chudobe, zabezpečenie udržateľného hospodárstva, kontrola špekulácií, najmä špekulácií s potravinami, ochrana verejného zdravia, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, udržateľné poľnohospodárstvo a životné prostredie a zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti;
44. odmieta mandáty, ktoré Rada udelila Komisii na rokovania o komplexných dohodách o voľnom obchode, ako je Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP), komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) a dohoda o obchode so službami (TiSA), ktoré okrem iného predstavujú vážnu hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a ktoré predpokladajú zahrnutie urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS); naliehavo vyzýva Komisiu, aby zastavila tieto medzinárodné obchodné rokovania;
45. pripomína, že štúdie vplyvu, o vypracovanie ktorých požiadala Komisia, najmä tie, ktoré sa týkajú TTIP, TiSA a CETA a sľubujú pracovné miesta a blahobyt pre všetkých, predstavujú závažné zlyhania a nedostatok dôveryhodnosti, pretože použité ekonomické modely sú zastarané; vyzýva Komisiu, aby používala dôveryhodnejšie ekonomické modely, overila výsledky dohôd o voľnom obchode, ktoré už nadobudli účinnosť, a porovnala ich so štúdiami hodnotení vplyvu;
46. zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda o voľnom obchode musí byť podmienená zachovaním súčasných úrovní regulácie ochrany pracovných, environmentálnych a sociálnych práv a záruk týkajúcich sa verejného obstarávania a poskytovaním služieb verejného záujmu vrátane práva štátov prijímať v budúcnosti v týchto oblastiach prísnejšie normy; trvá na tom, aby akákoľvek forma ISDS bola vylúčená z rokovaní o dohodách o voľnom obchode s cieľom udržať nad uvedenými reguláciami demokratickú kontrolu;
47. odmieta zachovávanie tajomstva v súvislosti s medzinárodnými obchodnými dohodami a vyzýva Komisiu, aby poslancom a všetkým občanom, ktorí majú záujem, zverejnila všetky rokovacie dokumenty; vyzýva na verejnú a demokratickú diskusiu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä odborovými organizáciami a zástupcami občianskej spoločnosti, s cieľom zabezpečiť primerané monitorovanie dôsledkov programu Komisie v oblasti voľného obchodu;
48. domnieva sa, že cieľom urýchleného začatia nových dohôd o voľnom obchode je zamedziť skutočným prístupom k riešeniu krízy, ako je zníženie hospodárskych rozdielov v rámci EÚ, obmedzenie zneužívania zo strany obchodných spoločností a investorov, audit a zníženie verejných dlhov a nevyhnutný boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;
49. pripomína, že Komisia na základe pozície členských štátov a Parlamentu súhlasila so zásadou „kultúrnej výnimky“, zakotvenou v dohovore OSN o kultúrnej rozmanitosti, podľa ktorej by sa ku kultúre malo pristupovať inak než k iným komerčným produktom a hlavne kultúrne objekty a služby by sa mali z rokovaní vynechať; zastáva názor, že sem by mala patriť smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) a jej hlavné body, verejné dotácie, finančné záväzky pre vysielateľov (najmä na podporu európskej filmovej produkcie a distribúcie), koprodukčné dohody, opatrenia v oblasti jazykovej politiky, fungovanie kanálov s verejnoprávnym poslaním, existencia obmedzení vlastníctva akcií v kanáloch a sieťach, práva duševného vlastníctva v kultúrnej, publicistickej a vedeckej sfére a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia;
Konkrétna politika v oblasti spravodlivosti a základných práv
50. vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu pri presadzovaní prijatia horizontálnej antidiskriminačnej smernice v súlade s pozíciou Parlamentu a v boji proti diskriminácii vrátane útokov proti Rómom, migrantom a žiadateľom o azyl a iným zraniteľným skupinám;
51. žiada Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (NRIS) a odporúčanie Rady o opatreniach účinnej integrácie Rómov v členských štátoch a aby v prípade potreby navrhla ďalšie opatrenia na účinné začleňovanie Rómov;
52. vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán pre členské štáty na zlepšenie podmienok zadržiavania, najmä vzhľadom na rozsiahle využívanie vyšetrovacej väzby, a to aj v prípadoch, keď bol vydaný európsky zatykač; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadňovala judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa väzenských podmienok;
53. vyjadruje hlboké sklamanie v súvislosti s nečinnosťou Komisie, pokiaľ ide o legislatívnu iniciatívnu správu o revízii európskeho zatykača; vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh s ohľadom na správu Parlamentu o tejto záležitosti, najmä otázku testov proporcionality;
54. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia do svojich nových iniciatív nezahrnula obnovený aktuálny návrh na verejný prístup k dokumentom, ktorý odzrkadľuje dohodu dosiahnutú v prvom čítaní Parlamentu v roku 2011;
55. je hlboko znepokojený nedávnym európskym programom v oblasti bezpečnosti, ktorý prijala Komisia a ktorý je opäť veľmi jednostranne zameraný na represívne politiky a rozšírenie právomocí orgánov EÚ na presadzovanie práva;
56. naliehavo žiada Komisiu, aby reagovala na žiadosti Európskeho parlamentu vyslovené v jeho uzneseniach o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA, najmä po správe Senátu USA o mučení zo strany CIA;
57. víta obnovený záväzok k pristúpeniu k Európskemu súdu pre ľudské práva; domnieva sa však, že stanovisko Súdneho dvora Európskej únie k pristúpeniu Európskej únie k Európskemu súdu pre ľudské práva je z hľadiska ľudských práv výrazným krokom späť;
58. vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadňovala rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C 293/12 a C 594/12 z 8. apríla 2014; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby upustila od navrhovania akýchkoľvek ďalších opatrení založených na všeobecnom uchovávaní údajov;
59. domnieva sa, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o uchovávaní údajov je dôležité pre zber údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva; preto vyzýva Komisiu, aby stiahla návrh o EÚ PNR; trvá na tom, že Komisia by mala Európskemu parlamentu poskytnúť posúdenie vplyvu rozsudku na všetky legislatívne návrhy, v ktorých sa stanovuje hromadný zber a uchovávanie osobných údajov;
60. vyzýva Komisiu, aby iniciovala skutočné úsilie zamerané na ochranu občanov pred rastúcim štátnym dohľadom;
Politika migrácie založená na ľudských právach
61. žiada Komisiu, aby v roku 2015 vypracovala ambiciózne návrhy bezpečných a legálnych spôsobov prístupu k ochrane v EÚ pre všetky ženy, mužov a deti, ktorí ochranu potrebujú, aby tak ľudia už neboli nútení riskovať svoje životy v Stredozemnom mori alebo v púšťach na ich ceste do Európy;
62. víta návrh Európskej komisie na zavedenie dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka ako prvý krok; vyzýva však Európsku komisiu, aby do konca roku 2015 predložila ambicióznejšie návrhy na zohľadnenie zvýšeného prílevu migrantov do Grécka aj Talianska v roku 2015; pripomína, že určenie krajiny pridelenia by malo vychádzať z rodinných, jazykových a kultúrnych väzieb utečencov; žiada, aby sa pozastavilo uplatňovanie dublinského nariadenia;
63. odsudzuje skutočnosť, že Komisia sa vo svojej európskej migračnej agende výrazne zameriava na prevenciu a potláčanie nelegálnej migrácie, a to aj prostredníctvom zadržiavania, bez ohľadu na rastúci počet žiadateľov o azyl, ktorí utekajú pred vojnami, prenasledovaním a klimatickými katastrofami; preto dôrazne odsudzuje pribúdanie represívnych návrhov Európskej komisie v roku 2014, napr. operáciu EUNAVFOR MED zameranú na člny prevádzačov, zvýšenie rozpočtu agentúry Frontex, urýchľovanie návratu migrantov a nabádanie k využívaniu donucovacích prostriedkov a zadržiavania s cieľom vymôcť si získanie odtlačkov prstov migrantov; vyzýva Európsku komisiu, aby tieto finančné prostriedky presmerovala na pátracie a záchranné činnosti, otvorené prijímacie strediská, programy presídľovania a premiestňovania, ako aj integráciu;
Mierový globálny aktér
64. vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnila vzťahy EÚ so strategickými partnermi v príslušných oblastiach vrátane Stredozemia, Ruska, Číny a nových globálnych a regionálnych aktérov;
65. odmieta politiky SZBP a SBOP, ktoré sú v plnom súlade s organizáciou NATO a transatlantickými vzťahmi, pokračujúcou militarizáciou medzinárodných vzťahov, obhajovaním intervencií a aktívnou podporou vojensko-priemyselného komplexu; žiada o dodržiavanie medzinárodného práva a návrat k politicko-diplomatickým spôsobom riešenia konfliktov;
66. zastáva názor, že prioritou musí byť zachovávať mier, stabilitu a základné a ľudské práva prostredníctvom mierovej civilnej zahraničnej politiky v súlade s medzinárodným právom, ktorá sa uplatňuje nediskriminačným spôsobom, a zastávaním vedúcej úlohy pri diplomatickom a mierovom riešení konfliktov vrátane mediačných iniciatív a programov odzbrojenia, demobilizácie a opätovnej integrácie, v súlade s Chartou OSN; zdôrazňuje význam úsilia o zlepšenie a posilnenie medzinárodného režimu kontroly vývozu zbraní (zmluva o obchode so zbraňami) a režimu kontroly vývozu zbraní EÚ, podporu režimu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jadrového odzbrojenia, a opatrení na odstránenie chudoby, poskytovanie humanitárnej pomoci, udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a miléniových rozvojových cieľov, ktoré stavajú do popredia vyvážené hospodárske vzťahy, spravodlivý obchod a spravodlivé rozdelenie zdrojov a bohatstva v krajinách susediacich s EÚ a vo svete;
67. zdôrazňuje význam a správne načasovanie revízie európskej susedskej politiky; zdôrazňuje, že revidovaná európska susedská politika by mala byť schopná zaistiť rýchlu a primeranú reakciu na situáciu na mieste a zároveň predložiť dlhodobú víziu pre rozvoj vzťahov so susednými krajinami a zohľadňovať asymetrie medzi jednotlivými stranami; domnieva sa, že je nutné vytvoriť nový rámec pre vzťahy s krajinami a regiónmi zapojenými do európskej susedskej politiky (ESP), a to na základe striktného dodržiavania medzinárodného práva a Charty OSN, a na základe nezasahovania do ich vnútorných záležitostí a rešpektovania ich zvrchovanosti, s cieľom podporovať rozvoj susedných regiónov a presadzovať zamestnanosť a vzdelávanie namiesto podpory dohôd o pridružení zameraných výhradne na vytvorenie zón voľného obchodu, ktoré poškodzujú obyvateľov krajín zapojených do ESP a prinášajú výhody len záujmom korporácií na európskej strane a elitám v štátoch zapojených do ESP;
68. odmieta plány urýchliť poskytovanie financovania civilným misiám a zjednodušiť rozhodovacie postupy a vykonávanie, pretože čisto civilná povaha týchto misií je často otázna, keďže civilné a vojenské aspekty sú čoraz nejasnejšie a prepojenejšie, najmä v oblasti reformy sektora bezpečnosti (SSR) a výcvikových misií;
69. zdôrazňuje nedostatok parlamentnej kontroly a výhrady voči misiám SBOP na európskej aj vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že demokratický deficit rastie vinou koncepcie združovania a spoločného využívania spôsobilostí a že tento deficit jasne zvyšuje tzv. komplexný prístup, ako aj úzka spolupráca medzi EÚ, NATO, mechanizmom Athena a nasadenie bojových skupín EÚ;
70. odmieta vykonávanie pilotného projektu týkajúceho sa výskumu SBOP, ktorý spoločne uskutočňuje Komisia a EDA a ktorý sa okrem iného venuje diaľkovo riadeným leteckým systémom (RPAS); rozhodne nesúhlasí s tým, aby sa akékoľvek finančné prostriedky z programu Horizont 2020 alebo všeobecne z rozpočtu EÚ použili na vojenský, civilno-vojenský alebo bezpečnostný výskum vo všeobecnosti, a najmä nie na vývoj RPAS;
Posilnenie občianskych práv
71. vyzýva Komisiu, aby predložila sľúbený návrh medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti pre všetky inštitúcie EÚ; opätovne potvrdzuje, že treba posilniť zastupiteľskú a participatívnu demokraciu, a to prostredníctvom vykonávania článkov 9 až 12 Lisabonskej zmluvy;
72. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu európskej iniciatívy občanov na základe záverov nadchádzajúcej správy Európskeho parlamentu o vykonávaní;
73. vyzýva Komisiu, aby preskúmala sociálne veto občanov ako mechanizmus, ktorý dokáže zabrániť nadobudnutiu platnosti právnych predpisov EÚ, ktoré by spôsobili škodu najchudobnejším občanom, zvýšili nerovnosť alebo obmedzili sociálne práva;
Ďalšie politické priority
Rybárska politika
74. vyzýva na vytvorenie decentralizovanej spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá bude podporovať modernizáciu a udržateľný rozvoj rybárstva a zabezpečovať jeho sociálno-ekonomickú životaschopnosť, udržateľnosť zdrojov, zachovanie a vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných podmienok pracovníkov v tomto sektore;
75. požaduje opatrenia zamerané na zvýšenie ceny pri prvom predaji rýb a príjmov pracovníkov v rybárstve, na mechanizmy dotácií alebo kompenzácií pre pracovníkov postihnutých hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami plánov na oživenie, viacročného riadenia a opatrení na ochranu ekosystémov;
76. vyzýva na zavedenie opatrení na zabezpečenie národnej suverenity nad výhradnými hospodárskymi zónami členských štátov a ich rybolovnými zdrojmi, ktoré umožňujú miestne hospodárenie; domnieva sa, že by sa mala zachovať vzdialenosť 12 míľ ako zóna vyhradeného prístupu pre vnútroštátne flotily každého členského štátu, a navrhuje, aby sa zvážila možnosť jej rozšírenia na priľahlé oblasti v závislosti od pevninských šelfov;
77. vyzýva na zachovanie biodiverzity v morskom prostredí, čím sa zabezpečia priaznivé podmienky na doplnenie populácií rýb; podporuje v tejto súvislosti vykonávanie primeraných postupov udržateľného riadenia, súčasťou ktorých by mohlo byť vytvorenie zón bez rybolovu v oblastiach, v ktorých sú ohrozené populácie rýb a biodiverzita, v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami;
78. opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby sa v SRP uznali osobitné vlastnosti drobného a pobrežného rybolovu a aby sa preskúmalo, do akej miery existujúce nástroje vyhovujú potrebám odvetvia, a náležite sa upravili;
79. vyzýva Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), aby podporoval drobný rybolov, plne sa venoval riešeniu špecifických problémov tohto odvetvia a uprednostňoval miestne hospodárenie, udržateľný rybolov a rozvoj pobrežných spoločenstiev;
80. vyjadruje poľutovanie nad tým, že SRP a spoločná organizácia trhu (CMO) ďaleko zaostávajú za skutočnými potrebami odvetvia rybolovu, a vyzýva na čo najskoršie preskúmanie týchto dvoch nariadení;
81. kritizuje následky, ktoré môže spôsobiť príliš horlivé a drastické zníženie kvót celkového povoleného výlovu (TAC) tomuto odvetviu, živobytiu a vidieckym komunitám, a vyzýva Komisiu, aby sa všemožne snažila zabrániť tomu, aby k tejto situácii v budúcnosti došlo;
Poľnohospodárske politiky
82. domnieva sa, že poľnohospodárstvo je jednou z oblastí, ktoré si môžu zachovať určitú tvorbu hodnôt napriek účinkom krízy; všíma si však nedostatok poľnohospodárov, najmä z radov mladých ľudí a žien; vyzýva EÚ, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu faktorov, ktoré stoja v pozadí tohto trendu, s cieľom vykonávať zmysluplné opatrenia na jeho potlačenie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento jav ohrozuje významné poľnohospodárske a vidiecke dedičstvo svetového významu, zatiaľ čo veľké poľnohospodársko-obchodné firmy zároveň zvyšujú svoje marže a vnucujú svoj model globálneho potravinového systému, ktorý so sebou prináša ničivé vplyvy na životné prostredie; zdôrazňuje preto, že stredobodom politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva a potravín musia byť poľnohospodári, a nie veľké podniky, aby sa tak skutočne podporil rast a zamestnanosť vo všetkých regiónoch EÚ; konštatuje, že súčasné politiky spôsobujú ničenie tradičných rodinných fariem v celej Európe a následne aj pokles sociálneho a hospodárskeho života vo vidieckych oblastiach;
83. zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o spravodlivé prerozdelenie práva na pestovanie plodín medzi výrobcami a vytvoriť verejné nástroje, ktoré upravujú ponuku a dopyt, v záujme udržania príjmov poľnohospodárov a úrovne výroby potravín, aby sa tak poľnohospodári chránili pred kolísaním cien; vyzýva preto na uskutočnenie preskúmania v polovici obdobia, ktoré bude spoľahlivé a účinné pri hľadaní udržateľných riešení otázok, ktoré sú spojené so spoločnou poľnohospodárskou politikou;
84. zdôrazňuje, že Európa musí uprednostniť ochranu svojej poľnohospodárskej pôdy a predchádzať problému zaberania pôdy, ktorý je kľúčovou otázkou celosvetového významu pri ochrane poľnohospodárov, pôdy a životného prostredia;
85. s cieľom ochrany poľnohospodárskej pôdy z dlhodobého hľadiska zdôrazňuje potrebu účinného predchádzania zmene klímy a zmierňujúcich stratégií, ktoré musia vstúpiť do hry v celej Európe, aby sa znížili emisie uhlíka v odvetví poľnohospodárstva, so súčasným zameraním na ochranu produktivity európskych poľnohospodárskych podnikov;
86. vyzýva EÚ, aby zakázala povoľovanie, pestovanie a uvádzanie na trh GMO a prevzala rozhodný záväzok voči Európskemu ekologickému poľnohospodárstvu, ktoré ako jediné za ostatné roky rástlo;
87. žiada Komisiu, aby stiahla svoje návrhy klonovania a predložila nové, v ktorých zohľadní pozíciu Európskeho parlamentu, a umožnila tým aj uplatnenie riadneho legislatívneho postupu; namieta proti výberu postupu súhlasu pri smernici o uvádzaní potravín na trh, ktoré pochádzajú z klonov zvierat, pretože tým by Európsky parlament prišiel o právo na pozmenenie návrhu;
88. vyzýva Európsku úniu, aby zakázala všetky formy patentovania osiva s cieľom chrániť poľnohospodárov pred nekalou súťažou a zbytočnou byrokraciou a aby chránila miestne odrody/biodiverzitu a naše genetické a kultúrne dedičstvo;
89. vyjadruje poľutovanie nad súčasným nedostatkom dodržiavania noriem dobrých životných podmienok zvierat v oblasti chovu hospodárskych zvierat v Európe a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce právne predpisy sa budú primerane presadzovať vo všetkých členských štátoch, a to so zreteľom na náklady, ktoré dodržiavanie noriem prinesie poľnohospodárom (najmä malým poľnohospodárom) bez úspor z rozsahu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zlepšila predpisy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat v súčasných právnych predpisoch EÚ o ekologickom poľnohospodárstve a odstránila akékoľvek výnimky z predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ako napríklad používanie nevhodných plemien, priväzovanie hospodárskych zvierat dobytka a zbytočnú kastráciu;
90. víta nedávnu iniciatívu Holandska, Nemecka a Dánska na obmedzenie maximálneho času prepravy živých zvierat na osem hodín; vyzýva Komisiu, aby naliehavo zrevidovala nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností, a tým skrátila maximálny čas prepravy živých zvierat;
91. vyzýva Komisiu, aby uverejnila svoju správu s názvom Budovanie udržateľného európskeho potravinového systému, ktorú už schválili 3 bývalí komisári, a aby predložila akčný plán, v ktorom zohľadní závery tejto správy; zasadzuje sa o prechod od intenzívneho chovu hospodárskych zvierat na spravodlivý a udržateľný spôsob výroby bielkovín v poľnohospodárstve v EÚ založený na pestovaní rastlín a o to, aby Komisia podporovala a propagovala miestne trhy a spotrebu miestnych, sezónnych a ekologických výrobkov navyše žiada o preskúmanie a oživenie sektora ekologického záhradníctva v členských štátoch, aby sa zabezpečili minimálne dodávateľské reťazce (tzv. potravinové míle) pre výživné potraviny;
92. žiada o otvorenie diskusie zameranej na vypracovanie novej poľnohospodárskej a potravinovej politiky EÚ, ktorá bude zohľadňovať záujem celej spoločnosti; v tejto súvislosti žiada, aby sa začala verejná konzultácia o potravinovej sebestačnosti a zodpovednej spotrebe;
93. dôrazne kritizuje skutočnosť, že sa naďalej uplatňujú poľnohospodárske vývozné náhrady akéhokoľvek druhu; žiada o ich okamžité zrušenie;
Rozvojová politika
94. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu a akčný plán s dôraznými odporúčaniami na boj proti nezákonným kapitálovým tokom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a na zlepšenie daňovej spolupráce a finančnej transparentnosti s cieľom zabrániť nadnárodným spoločnostiam v cezhraničných daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a zvýšiť mobilizáciu domácich zdrojov ako predvídateľný zdroj financovania rozvoja pre rozvojové krajiny;
95. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom oznámenia, v ktorom sa stanoví základ pre koordinovanú činnosť EÚ, podporovala prebiehajúci proces vypracúvania právne záväzného nástroja pre nadnárodné spoločnosti pod záštitou OSN a aby zabezpečila, že sa zavedú účinné nápravné opatrenia pre obete v prípadoch, keď je domáca jurisdikcia zjavne neschopná tieto spoločnosti účinne stíhať;
96. žiada Komisiu, aby v partnerskej spolupráci s OSN Ženy kládla veľký dôraz na rovnosť medzi mužmi a ženami a posilnenie postavenia žien vo všetkých návrhoch, keďže rovnosť medzi mužmi a ženami je nevyhnutná súčasť procesu znižovania chudoby a udržateľného rozvoja;
97. požaduje, aby politické oblasti s vplyvom na rozvoj vrátane obchodu, migrácie, energetiky, životného prostredia a zmeny klímy, poľnohospodárstva a rybárskej politiky zohľadňovali zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a boli v súlade s rozvojovými cieľmi;.
98. zdôrazňuje, že ODA je aj naďalej kľúčovým nástrojom financovania rozvoja; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa bezodkladne opätovne zaviazali splniť cieľ vyčleniť 0,7 % HND na ODA, a to predložením viacročných rozpočtových harmonogramov na dosiahnutie týchto úrovní do roku 2020 a stanovením jasného harmonogramu, ktorý im umožní splniť si záväzky týkajúce sa účinnosti rozvoja vrátane záväzkov na uvoľňovanie pomoci, a zároveň posilnením zodpovednosti partnerskej krajiny, zosúladením s rozvojovými stratégiami partnerských krajín, vzájomnou zodpovednosťou a harmonizáciou darcovstva a znížením fragmentácie pomoci prostredníctvom väčšej koordinácie rôznych mechanizmov pomoci a darcov;
99. požaduje, aby prístup k udržateľnosti dlhu bol založený na ľudských potrebách a uplatňoval sa prostredníctvom záväzného súboru noriem na vymedzenie zodpovedného poskytovania a prijímania úverov, dlhových auditov a spravodlivých mechanizmov riešenia dlhov, ktorými by sa mala posudzovať legitimita a udržateľnosť dlhovej záťaže krajín a možné zrušenie neudržateľného a nespravodlivého dlhu; naliehavo žiada, aby sa EÚ konštruktívne zapojila do rokovaní OSN vedúcich k vytvoreniu viacstranného právneho rámca pre proces reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž; naliehavo vyzýva EÚ aj k tomu, aby presadzovala vykonávanie zásad UNCTAD týkajúcich sa zodpovedných transakcií v oblasti štátneho dlhu pre dlžníkov aj veriteľov;
100. opätovne zdôrazňuje, že platby z DCI a ERF nemožno použiť na vojenské a bezpečnostné programy, politickú spoluprácu ani reformu armády; zdôrazňuje, že všetky humanitárne opatrenia musia mať výlučne civilný charakter;
Práva žien a rodová rovnosť
101. vyzýva Komisiu a Radu, aby pripravili návrh komplexnej stratégie EÚ týkajúcej sa násilia na ženách vrátane právnych predpisov o minimálnych normách proti násiliu na ženách, zastáva názor, že by nemali existovať samostatné akčné plány napr. pre mrzačenie ženských pohlavných orgánov, domáce násilie alebo sexuálne násilie, ale že všetky rôzne formy násilia páchaného na ženách by mala upravovať zastrešujúca a efektívna stratégia založená na hľadisku rodovej rovnosti vrátane podpory pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, podpísanému v roku 2011; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby rok 2016 vyhlásila za Európsky rok na skoncovanie s násilím páchaným na ženách a dievčatách a aby vyčlenila značné zdroje na zvyšovanie informovanosti a podporu opatrení na všetkých úrovniach, najmä podporu MVO zasadzujúcich sa za práva žien; vyzýva Komisiu, aby prijala a vykonávala stratégiu EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na roky 2015 – 2020;
102. vyjadruje poľutovanie nad zámerom Komisie stiahnuť smernicu o materskej dovolenke v rámci programu REFIT; požaduje legislatívnu iniciatívu na revíziu smernice Rady 92/85/EHS, ktorá poskytne rovnakú úroveň ochrany, aká bola schválená v uznesení Parlamentu z roku 2008, ako okamžité opatrenie s cieľom zlepšiť ochranu zdravia a bezpečnosť tehotných pracovníčok alebo pracovníčok krátko po pôrode, alebo dojčiacich pracovníčok; žiada, aby sa dosiahol pokrok v ustanoveniach EÚ o rodičovskej dovolenke vrátane osobitných ustanovení o otcovskej dovolenke;
103. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala audit svojho programu rozvojovej pomoci a zabezpečila tak, že finančné prostriedky EÚ nebudú podliehať obmedzeniam, ktoré stanovia iní partnerskí darcovia, pokiaľ ide o potrebnú lekársku starostlivosť vrátane prístupu k bezpečnej interrupcii pre ženy a dievčatá, ktoré sa počas ozbrojených konfliktov stanú obeťami znásilnenia, v súlade s článkom 3 Ženevských dohovorov, ktorý zaručuje zraneným a chorým všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť; vyzýva tiež Komisiu, aby zaručila všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam a zahrnula ho do všetkých súvisiacich oblastí politiky v EÚ aj mimo nej;
104. vyzýva Komisiu, aby otázku rodovej rovnosti a práv žien postavila do popredia záujmu svojich rozvojových politík; je presvedčený, že rodová rovnosť a posilňovanie postavenia žien a dievčat sú nevyhnutné na dosiahnutie medzinárodných rozvojových cieľov; žiada, aby rozvojová politika EÚ bola feministická, antimilitaristická a mierovo orientovaná;
_____________________
105. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoj pracovný program v súlade s uznesením Parlamentu vrátane sektorovo špecifických stanovísk uvedených v druhej časti tohto uznesenia;
106. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 304, 20.11.10, s. 47.