Postup : 2015/2747(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0716/2015

Predkladané texty :

B8-0716/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 09/07/2015 - 12.12
CRE 09/07/2015 - 12.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0276

NÁVRH UZNESENIA
PDF 139kWORD 75k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0716/2015
7.7.2015
PE565.694v01-00
 
B8-0716/2015

predložený na základe vyhlásenia predsedu

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o spomienke na Srebrenicu (2015/2747(RSP))


Igor Šoltes, Terry Reintke, Ulrike Lunacek, Davor Škrlec v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o spomienke na Srebrenicu (2015/2747(RSP))  
B8-0716/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2009 o Srebrenici(1),

–       so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane, ktorá bola podpísaná 16. júna 2008 v Luxemburgu a ktorú ratifikovali všetky členské štáty EÚ,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 16. marca 2015 o Bosne a Hercegovine,

–       so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 827 (1993), č. 1551 (2004) a č. 1575 (2004),

–       so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 15. novembra 1999 v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia č. 53/35 o páde Srebrenice,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže 11. júla 1995 padlo mesto Srebrenica na východe Bosny, ktoré bolo vyhlásené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 819 (1993) za chránenú zónu, do rúk srbských jednotiek pod velením generála Ratka Mladića a vedením vtedajšieho prezidenta Srbskej republiky Radovana Karadžića;

B.     keďže v priebehu niekoľkých dní krviprelievania po páde Srebrenice bolo viac než 8 000 moslimských mužov a chlapcov, ktorí v tejto oblasti hľadali útočisko pod ochranou mierových jednotiek OSN (UNPROFOR), svojvoľne popravených bosniansko-srbskými jednotkami, ktorým velil generál Mladič, a polovojenskými jednotkami vrátane zvláštnych srbských policajných jednotiek, ktoré vstúpili na územie Bosny zo Srbska a aj vrátane tzv. dobrovoľníkov z členských štátov Únie; keďže približne 30 000 žien, detí a starých ľudí bolo násilne vyhostených v rámci kampane etnickej čistky obrovského rozsahu, čo robí z tejto udalosti najväčší vojnový zločin, ktorý sa odohral v Európe od skončenia druhej svetovej vojny;

C.     keďže táto tragédia, ktorú Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor vyhlásili za genocídu, sa odohrala na území, ktoré OSN vyhlásila za bezpečnú zónu, a preto je symbolom neschopnosti medzinárodného spoločenstva zasiahnuť do konfliktov a ochrániť nevinné civilné obyvateľstvo;

D.     keďže generálny tajomník OSN v roku 1999 vo svojej správe o páde Srebrenice vyhlásil, že OSN zlyhala pri vykonávaní svojho mandátu, konkrétne pokiaľ ide o ochranu tzv. bezpečných zón, a je teda spoluzodpovedná za túto udalosť;

E.     so zreteľom na početné porušenia Ženevského dohovoru, ktorých sa dopustili bosniansko-srbské jednotky voči civilnému moslimskému obyvateľstvu Srebrenice vrátane deportácií tisícok žien, detí a starých ľudí a znásilňovania veľkého počtu žien;

F.     keďže napriek úsiliu, ktoré sa vyvinulo na vyhľadanie a exhumovanie masových a individuálnych hrobov, sa doteraz nepodarilo nájsť ani identifikovať telá takmer 1 200 mužov a chlapcov;

G.     keďže 30. januára 2015 ICTY potvrdil tresty piatich vysokopostavených úradníkov bosniansko-srbskej armády odsúdených za ich účasť na genocíde v Srebrenici v roku 1995, čím potvrdil prvý právoplatný rozsudok za genocídu; keďže niektorí odsúdení úradníci boli pod priamym velením bývalého bosniansko-srbského vojenského veliteľa Ratka Mladića, ktorý je v súčasnosti súdený pred ICTY za zločiny vrátane genocídy;

H.     keďže chyby v rozhodovacích mechanizmoch Únie a nedostatok skutočnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky takisto zohrali negatívnu úlohu, pokiaľ ide o spôsob, ako sa veci vyvinuli;

1.      pripomína si všetky obete genocídy v Srebrenici ako aj obete brutálnych činov, ktoré boli spáchané počas vojen v bývalej Juhoslávii, a vzdáva im poctu; vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu s nimi;

2.      zdôrazňuje, že včasná prevencia a účinné trestanie genocíd a zločinov proti ľudskosti by mali patriť medzi hlavné priority EÚ;

3.      vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom svojich právomocí zabezpečili, aby sa takéto strašidelné barbarské činy v Európe už nikdy nezopakovali a aby preskúmali, či občania EÚ spáchali genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny na území Bosny a Hercegoviny medzi rokmi 1992 a 1995 alebo či k nim dopomohli;

4.      vyzýva parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny, aby prijalo uznesenie o genocíde v Srebrenici; víta iniciatívu Spojeného kráľovstva v súvislosti s rezolúciou OSN na túto tému;

5.      vyjadruje podporu združeniam občianskej spoločnosti, ako napr. Združeniu matiek enkláv Srebrenice a Zepy, za ich kľúčovú úlohu pri zvyšovaní informovanosti a vytváraní širšieho základu pre zmierenie všetkých občanov krajiny; vyzýva všetkých občanov Bosny a Hercegoviny, aby 20. výročie genocídy v Srebrenici využili ako príležitosť na posilnenie zmierenia a spolupráce, čo sú kľúčové podmienky pre všetky krajiny tohto regiónu, ak chcú postúpiť vpred na ceste do Európy; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby uznali význam politík zmierenia, a zdôrazňuje významnú úlohu náboženských orgánov, médií a vzdelávacích systémov v tomto zložitom procese;

6.      pripomína, že mierovým silám OSN UNPROFOR sa nepodarilo ochrániť označené bezpečné zóny; pripomína, že niektoré členské štáty Únie boli zastúpené vo vojenských jednotkách UNPROFOR veľkým počtom vojakov, a preto musia prijať veľký podiel bremena zodpovednosti;

7.      vyzýva Radu a Komisiu, aby v predvečer výročia genocídy v Srebrenici-Potočari opätovne pripomenuli záväzok EÚ v oblasti európskej perspektívy všetkých krajín západného Balkánu a jej podporu prístupového procesu, v neposlednom rade prostredníctvom pomoci v oblasti zvýšenej regionálnej spolupráce;

8.      konštatuje, že Daytonská mierová dohoda je dôležitým nástrojom, pokiaľ ide o nastolenie mieru v regióne, zdôrazňuje však, že sa stala výzvou v súvislosti s konsolidáciou životaschopného politického systému v Bosne a Hercegovine; poukazuje na to, že všetci občania musia prevziať zodpovednosť s cieľom dosiahnuť nové ústavné usporiadanie a vytvoriť životaschopný štát pre všetkých; pripomína, že diplomati z Európskej únie a členských štátov pomáhali pri vypracovaní Daytonskej ústavy a že Únia a členské štáty sú preto osobitným spôsobom spoluzodpovedné za premenu krajiny;

9.      poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.

(1)

Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia