Postup : 2015/2833(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0835/2015

Predkladané texty :

B8-0835/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/09/2015 - 8.4
CRE 10/09/2015 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 162kWORD 101k
7.9.2015
PE565.803v01-00
 
B8-0835/2015

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o migrácii a situácii utečencov (2015/2833(RSP))


Marina Albiol Guzmán, Cornelia Ernst, Martina Anderson, Malin Björk, Kostas Chrysogonos, Marie-Christine Vergiat, Barbara Spinelli, Lynn Boylan, Matt Carthy, Javier Couso Permuy, Stefan Eck, Tania González Peñas, Takis Hadjigeorgiou, Josu Juaristi Abaunz, Stelios Kouloglou, Merja Kyllönen, Patrick Le Hyaric, Paloma López Bermejo, Liadh Ní Riada, Marisa Matias, Martina Michels, Younous Omarjee, Pablo Iglesias, Sofia Sakorafa, Lola Sánchez Caldentey, Lidia Senra Rodríguez, Neoklis Sylikiotis, Miguel Urbán Crespo, Ángela Vallina, Eleonora Forenza v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice

Uznesenie Európskeho parlamentu o migrácii a situácii utečencov (2015/2833(RSP))  
B8‑0835/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–       so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–       so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(1),

 

–       so zreteľom na závery Európskej rady z 23. apríla 2015,

 

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(2),

–       so zreteľom na prejav, ktorý predniesol predseda počas svojej návštevy na Lampeduse 2. a 3. októbra 2014 pri príležitosti pripomenutia si výročia tragédie z 3. októbra 2013,

–       so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návštevách svojich delegácií na Lampeduse v novembri 2011, v Jordánsku vo februári 2013 (v súvislosti s utečencami zo Sýrie) a v Bulharsku v januári 2014 (v súvislosti so situáciou žiadateľov o azyl a utečencov, najmä zo Sýrie),

–       so zreteľom na diskusie o migračných politikách EÚ v Stredozemí počas plenárnej schôdze 9. októbra 2013 s osobitným dôrazom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy,

–       so zreteľom na rozpravy, ktoré sa uskutočnili vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci od začiatku súčasného volebného obdobia: z 22. júla 2014 o vykonávaní oznámenia o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie, zo 4. septembra 2014 o činnostiach agentúry Frontex v Stredozemí a o osobitnej skupine pre Stredozemie a z 24. septembra 2014 o 5. výročnej správe Komisie o prisťahovalectve a azyle za rok 2013 (COM(2014)0288) a o výročnej správe Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o situácii v oblasti azylu v Európskej únii (2013),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2013 o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie (COM(2013)0869),

–       so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013,

–       so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. mája 2014 o vykonávaní oznámenia o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie (SWD(2014)0173),

–       so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom zasadnutí 26. a 27. júna 2014 a v ktorých vymedzila strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie na nasledujúce roky v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

–       so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Komisiu, ktoré predseda Juncker predložil na plenárnej schôdzi Parlamentu 15. júla 2014,

–       so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. septembra 2014 na tému Európska prisťahovalecká politika,

–       so zreteľom na záväzky, ktoré komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos prijal na svojom vypočutí 30. septembra 2014 vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–       so zreteľom na závery Rady z 10. októbra 2014 o prijímaní opatrení na lepšie zvládanie migračných tokov,

–       so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) z apríla 2012 s názvom Straty na životoch v Stredozemnom mori: kto je zodpovedný?,

–       so zreteľom na výročné správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov, najmä na správu z apríla 2013 o riadení vonkajších hraníc EÚ a jeho vplyve na ľudské práva migrantov a správu z apríla 2014 o pracovnom vykorisťovaní migrantov,

–       so zreteľom na prácu, ktorú vykonávajú MVO a organizácie občianskej spoločnosti v Stredozemí a ktorá predstavuje príklad nemilitarizovaných, civilných záchranných operácií na základe ľudských práv a solidarity,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže regionálna nestabilita a pretrvávajúci konflikt spôsobujú humanitárnu krízu, ktorá je v modernej histórii bezprecedentná, pričom v roku 2014 bolo viac ako 60 miliónov vysídlených osôb; pripomína, že v roku 2014 sa približne 42 500 ľudí každý deň stalo utečencami, žiadateľmi o azyl alebo osobami vysídlenými v rámci krajiny a že k takýmto pohybom dochádza hlavne v rozvojových krajinách, pričom len 13 % z týchto ľudí pochádza z rozvinutých krajín;

B.     keďže členské štáty obmedzili svoju účasť na programoch potravinovej pomoci, čo spôsobuje nedostatok potravín v prvých hostiteľských krajinách utečencov, najmä v Jordánsku a Libanone;

C.     keďže konflikty v Sýrii a Líbyi, kde členské štáty vyzbrojili a financovali rôznych aktérov, viedli k prudkému nárastu počtu utečencov, čo opätovne poukazuje na potrebu, aby členské štáty dodržiavali svoje medzinárodné záväzky privítať utečencov a zachraňovať ich na mori;

D.     keďže EÚ a jej členské štáty tým, že stavajú ploty a čoraz viac uzatvárajú svoje vonkajšie hranice pred migrantmi a utečencami bez toho, aby poskytovali možnosti bezpečného a zákonného vstupu do EÚ, pomáhajú podporovať zločinný a nebezpečný obchod spojený s prevádzačstvom; keďže EÚ a jej členské štáty preto zlyhávajú pri poskytovaní primeranej odozvy na úmrtia v Stredozemnom mori a na utečeneckú krízu v našom susedstve;

E.     keďže podľa údajov UNHCR 2 778 žien, mužov a detí v roku 2015 bolo nahlásených ako mŕtvych alebo nezvestných pri svojej snahe dostať na bezpečné miesto v Európe; keďže EÚ namiesto zavedenia proaktívnych pátracích a záchranných operácií zvýšila rozpočet agentúry Frontex; keďže Lekári bez hraníc vo vyhlásení z 5. augusta 2014 poukázali na závažný nedostatok primeraných pátracích a záchranných operácií;

F.     keďže podľa údajov UNHCR prišlo do Grécka 229 460 utečencov po mori a po súši od januára do augusta 2015 a do Talianska 115 500 utečencov po mori od januára do júla 2015; uznávajúc úsilie, ktoré Grécko vykonalo v záujme zlepšenia situácie utečencov napriek neexistencii európskej podpory vrátane financovania;

G.     keďže Nemecko a Rakúsko 5. septembra 2015 umožnilo vstup tisícom utečencov, ktorým maďarská vláda bránila nastúpiť do vlakov v Budapešti; keďže je poľutovaniahodné, že tie isté vlády oznámili obnovenie náhodných hraničných kontrol napriek humanitárnej situácii;

H.     keďže v celej Európe vznikli početné iniciatívy občanov a miestnych orgánov s cieľom podporiť utečencov, v rámci ktorých sa požaduje odlišná politika v oblasti migrácie a azylu;

I.      keďže podľa údajov agentúry Frontex sú v roku 2015 krajinami pôvodu, na ktoré zatiaľ pripadá najväčší počet žiadateľov o azyl, Sýria, Afganistan, Eritrea a Irak;

J.      keďže podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 môžu ľudia žiadať o azyl v inej krajine bez ohľadu na svoju krajinu pôvodu, pokiaľ majú oprávnenú obavu z prenasledovania z dôvodu svojej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo svojho politického názoru;

K.     keďže na ostatnom zasadnutí Európskej rady 25. a 26. júna v Bruseli sa vedúci predstavitelia nedokázali dohodnúť na dostatočných počtoch v súvislosti s dobrovoľnými mechanizmami premiestňovania a presídľovania pre žiadateľov o azyl;

L.     keďže namiesto súčasného ad hoc rozhodovania je potrebné vypracovať dlhodobejší prístup k proaktívnym a nemilitarizovaným pátracím a záchranným operáciám, ktoré budú nezávislé od hraničných kontrol;

M.    keďže súčasná situácia v Grécku, Taliansku a Maďarsku zdôrazňuje naliehavú potrebu pozastaviť uplatňovanie dublinského nariadenia a vypracovať alternatívy;

1.      vzdáva úctu mužom, ženám a deťom, ktorí počas týchto rokov zomreli pri pokuse dostať sa do bezpečia v Európe, a vyjadruje úprimnú sústrasť, solidaritu a podporu rodinám obetí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie o identifikáciu tiel a nezvestných osôb a o informovanie príbuzných;

2.      odsudzuje nedostatok solidarity a zodpovednosti medzi členskými štátmi EÚ a neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, ktorým čelia prisťahovalci a utečenci v celej Európe, vrátane násilných činov zo strany orgánov presadzovania práva; požaduje preto radikálne a okamžité zmeny v migračnej a azylovej politike;

3.      vyjadruje plnú solidaritu s veľkým počtom utečencov a migrantov, ktorí unikajú pred nekonečným konfliktom, závažným porušovaním ľudských práv, smrteľnými následkami zmeny klímy, chudobou a tvrdými represiami; pripomína, že EÚ a jej členské štáty majú zodpovednosť za vojnu, chaos, biedu, hlad a smrť, pred ktorými utečenci a prisťahovalci utekajú, v neposlednom rade z dôvodu globálnych neoliberálnych hospodárskych politík, koloniálnej minulosti a súčasných neokoloniálnych politík;

4.      vzdáva úctu početným iniciatívam ľudí a iniciatívam miestnych orgánov v celej Európe, ktoré poskytujú podporu utečencom v situácii, keď neexistuje podpora a vedenie zo strany EÚ a vlád; uznáva, že tieto iniciatívy ukazujú, že mnohí občania chcú žiť v solidárnej Európe, kde sú utečenci a migranti vítaní; víta najmä zriadenie siete „utečeneckých miest“ v Španielsku a nabáda miestne orgány, aby nasledovali tento príklad;

5.      uznáva potrebu podpory zo strany OSN; vyzýva preto OSN, aby zohrávala významnú úlohu pri reakcii na utečeneckú krízu, a to aj vydaním rezolúcie Bezpečnostnej rady o umožnení rýchleho a bezpečného vstupu žiadateľov o azyl na európske územie;

6.      naliehavo vyzýva všetky členské štáty a všetky európske inštitúcie, aby prijali okamžité opatrenia ako reakciu na krízovú situáciu v Stredozemí na základe solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti v súlade s článkom 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na základe celostného prístupu, ktorý zohľadňuje bezpečné a legálne prisťahovalectvo a plné rešpektovanie základných práv a hodnôt; vyzýva Komisiu a Radu, aby v prípade, že v Rade nebude možné dohodnúť sa na jednotnej pozícii podľa týchto zásad, ustanovila koalíciu členských štátov s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k progresívnejšej a humánnejšej migračnej a utečeneckej politike EÚ, a požaduje pridelenie výrazného financovania v tejto oblasti ako súčasť takejto rozšírenej spolupráce;

7.      vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene zorganizovali novú stálu námornú pátraciu a záchrannú civilnú operáciu v Stredozemnom mori, navrhnutú v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a pri zohľadnení hodnotných skúseností z pátrania a záchrany, ako sú napríklad skúsenosti Stanice pobrežnej pomoci pre migrantov (Migrant Offshore Aid Station – MOAS) a Lekárov bez hraníc;

8.      vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska rada nevykonáva vierohodný, záväzný mechanizmus solidarity pre celú EÚ, ktorý by zahŕňal povinný systém presídľovania spolu s núdzovým premiestňovaním medzi členskými štátmi a zohľadňoval právo migrantov a utečencov vybrať si, kde budú žiť; vyzýva Komisiu, aby pre svoj systém trvalého premiestnenia navrhla niekoľko miest na premiestnenie, ktoré by boli vhodné na uspokojenie aktuálnych potrieb krajín prvého vstupu, na základe doterajších príchodov utečencov po mori a po súši v roku 2015;

9.      požaduje okamžité pozastavenie uplatňovania dublinského nariadenia, ktoré nezabezpečuje účinný prístup k azylu;

10.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na súčasný príliv utečencov ihneď začali vykonávať smernicu o dočasnej ochrane (smernicu 2001/55/ES);

11.    zdôrazňuje potrebu intenzívnejšie využívať bezpečné a legálne cesty a posilniť poskytovanie humanitárnych víz podľa vízového kódexu prostredníctvom výzvy adresovanej členským štátom, aby väčšmi využívali takéto humanitárne víza alebo pozastavili platnosť požiadavky týkajúcej sa takýchto víz pre ľudí, ktorí cestujú z oblasti konfliktu;

12.    zdôrazňuje, že okrem silného programu presídľovania by sa členské štáty mali dohodnúť aj na poskytovaní iných legálnych ciest, ako sú napríklad rozšírený systém zlúčenia rodiny, systémy súkromného sponzorstva a pružné režimy udeľovania víz, a to aj na študijné, pracovné a zdravotné účely;

13.    odsudzuje rozhodnutie Rady sústrediť všetky účinné snahy vrátane vojenského úsilia na boj, ktorý nie je iba neúspešný, ale aj irelevantný, keďže prevádzači využívajú nedostatok legálnych ciest pre migrantov a utečencov; odsudzuje plán na likvidáciu plavidiel pozdĺž pobrežia Líbye a ďalších krajín severnej Afriky a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ukončili operácie EUNAVFOR MED;

14.    vyzýva členské štáty, aby urýchlene zriadili vhodné infraštruktúry na prijímanie migrantov a žiadateľov o azyl a aby uznávali ľudí unikajúcich pred prebiehajúcimi konfliktami ako prima facie utečencov;

15.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohým ľuďom utekajúcim pred nerešpektovaním ľudských práv v nestabilných alebo zlyhávajúcich štátoch nebude priznané postavenie utečenca a stanú sa neregulárnymi prisťahovalcami napriek svojej oprávnenej obave z prenasledovania;

16.    odsudzuje zrýchlenie a presadzovanie plánovaných návratov z tzv. kritických miest na základe zoznamu „bezpečných“ krajín; vyjadruje obavy, že by to bránilo podávaniu individuálnych žiadostí o azyl štátnymi príslušníkmi týchto tretích krajín a osobami s pobytom v týchto tretích krajinách; poukazuje na to, že prístup založený na koncepcii „bezpečných krajín“ ohrozuje ľudské práva osôb, ktoré patria k zraniteľným skupinám, akými sú ženy, ktoré sú obeťami prenasledovania založeného na rodovej príslušnosti, a LGBTI osoby; odsudzuje najmä vyhlásenie predsedu Junckera, že všetky kandidátske krajiny EÚ – vrátane Turecka a balkánskych krajín – treba považovať za bezpečné krajiny;

17.    odsudzuje pozíciu Komisie, že presadzovanie odoberania odtlačkov prstov prostredníctvom opatrení donucovania alebo zadržania sa považuje za „najlepší postup“, ak je primerané; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ako tento postup rešpektuje právo osoby na ľudskú dôstojnosť, a odsudzuje presadzovanie tejto kriminalizujúcej praktiky členskými štátmi;

18.    odsudzuje zadržiavanie migrantov a žiada zrušenie zariadení pre zadržanie; podporuje úsilie vyvíjané v tomto smere v niektorých členských štátoch;

19.    požaduje pozastavenie platnosti všetkých dohôd o readmisii s krajinami, ktoré nedodržiavajú základné ľudské práva;

20.    vyzýva členské štáty, aby dodržiavali medzinárodnú zásadu nevyhostenia, a to nielen slovami, ale aj činmi; pripomína, že hromadné vyhostenie je zakázané;

21.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite pozastavili spoluprácu s tretími krajinami, ktorých politikou je zabrániť tomu, aby sa migranti a utečenci dostali na bezpečné miesto v Európe, a posilniť hraničné kontroly; požaduje zastavenie rokovaní o všetkých takýchto dohodách s tretími krajinami, ktoré nezaručujú ochranu utečencov a dodržiavanie základných práv, ako sú Eritrea, Sudán, Somálsko, Etiópia a Egypt, čo sú zároveň krajiny, z ktorých utečenci unikajú, a požaduje pozastavenie chartúmskeho a rabatského procesu; takisto žiada o pozastavenie akejkoľvek finančnej pomoci režimom Egypta a Eritrey v súvislosti so správami OSN a MVO o porušovaní ľudských práv v týchto krajinách;

22.    odmieta návrhy členských štátov na vytvorenie európskych azylových centier alebo zariadení pre zadržanie v tretích krajinách a na zapojenie severoafrických krajín a Turecka do európskych pátracích a záchranných činností s cieľom zachytávať utečencov a navracať ich naspäť na africké alebo turecké pobrežie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby poskytla Parlamentu hodnotenie súladu týchto návrhov s medzinárodným právom, najmä so Ženevským dohovorom, a hodnotenie všetkých ďalších praktických alebo právnych prekážok ich vykonávania;

23.    pripomína, že právo na azyl je základným ľudským právom, ktoré sa zaručuje medzinárodným právom, a záväzkom, ktorý platí pre všetky členské štáty; preto že členské štáty by mali prostredníctvom širšieho využívania existujúceho právneho rámca vo väčšej miere využívať postupy, ktoré majú k dispozícii na riešenie naliehavých žiadostí o ochranu, vrátane podávania žiadostí o azyl na svojich konzulátoch v tretích krajinách a ich spracovania, keď je už žiadateľ v Európe; pripomína, že miera schvaľovania žiadostí o azyl sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad politikou zadržiavania a návratu uplatňovanou niektorými členskými štátmi v súvislosti s „odmietnutými žiadateľmi o azyl“;

24.    vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa vzhľadom na dramatické dôsledky predchádzajúcich vojenských zásahov, pokiaľ ide o prudký nárast počtu utečencov, zdržali účasti na konfliktoch v tretích krajinách alebo vyzbrojovania a podporovania ich aktérov a aby ako základ svojej zahraničnej politiky presadzovali mier a odmietali násilné zásahy; vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby nevykonávali žiadne vojenské zásahy v Sýrii a Líbyi;

25.    pripomína, že v rámci miléniových rozvojových cieľov sa členské štáty zaviazali k financovaniu rozvojovej pomoci až do úrovne 0,7 % HDP; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takmer všetky členské štáty sa tohto záväzku vzdali; odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty dokonca znížili svoju účasť; v tejto súvislosti žiada zintenzívnenie podpory EÚ pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány na všetkých úrovniach;

26.    odsudzuje xenofóbne slová a postoje vedúcich predstaviteľov niektorých členských štátov a skutočnosť, že krajne pravicové sily využívajú súčasnú krízu na šírenie svojho násilného posolstva; odsudzuje tiež skutočnosť, že niektorí lídri členských štátov naďalej zachovávajú nejasné a kontroverzné postoje voči utečencom, uchádzačom o azyl a „ekonomickým“ migrantom; odsudzuje najmä akékoľvek opatrenia prijaté súčasnou maďarskou vládou, ktoré porušujú medzinárodné právo v oblasti azylu, vrátane zmien vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti azylu, budovania nového oplotenia a násilného vyprázdnenia vlaku plného utečencov, ako aj nedávne vyhlásenia predsedu vlády Viktora Orbána;

27.    podporuje výrazné zvýšenie prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na rok 2016; žiada, aby všetky dostupné sumy v rámci tohto fondu boli vyčlenené predovšetkým na azyl a integráciu, najmä v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania, s cieľom podporiť rovnocennú účasť na spoločenskom živote;

28.    vyzýva Radu a členské štáty, aby realizovali iniciatívy, ktoré už Komisia oznámila a ktorých cieľom je posilniť solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, vrátane nového návrhu mechanizmu trvalého premiestnenia, pričom ďalší výrazný nárast počtu miest na premiestňovanie je prvým krokom správnym smerom, majúc na pamäti, že Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci – t. j. výbor s pôsobnosťou pre takéto záležitosti – v súčasnosti pripravuje správu, ktorá bude odrážať strednodobé a dlhodobé usmernenia politiky Parlamentu v oblasti migrácie;

29.    požaduje urýchlené usporiadanie európskeho samitu s cieľom preskúmať radikálny posun, ktorý je potrebný v súvislosti s migračnou a azylovou politikou;

30.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia