Postup : 2015/2833(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0837/2015

Predkladané texty :

B8-0837/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/09/2015 - 8.4
CRE 10/09/2015 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0317

NÁVRH UZNESENIA
PDF 159kWORD 106k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0832/2015
7.9.2015
PE565.805v01-00
 
B8-0837/2015

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o migrácii a utečencoch v Európe (2015/2833(RSP))


Judith Sargentini, Ska Keller, Jean Lambert, Ulrike Lunacek, Benedek Jávor, Bart Staes, Michel Reimon v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie

Uznesenie Európskeho parlamentu o migrácii a utečencoch v Európe (2015/2833(RSP))  
B8‑0837/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–       so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–       so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2013 o opatreniach EÚ a členských štátov na zvládnutie toku utečencov v dôsledku konfliktu v Sýrii(1),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(2),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(3),

–       so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015, ktorú vypracovala Komisia (COM(2015)0240),

–       so zreteľom na desaťbodový akčný plán pre prisťahovalectvo prijatý na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a Rady pre vnútorné veci 20. apríla 2015,

–       so zreteľom na závery z osobitného samitu Európskej rady týkajúceho sa utečeneckej krízy v Stredozemnom mori z 23. apríla 2015,

–       so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) z apríla 2012 s názvom Straty na životoch v Stredozemnom mori,

–       so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov, najmä na správu s názvom Budovanie mobility počas jednej generácie: nadviazanie na regionálnu štúdiu o riadení vonkajších hraníc Európskej únie a jeho vplyve na ľudské práva migrantov, ktorá bola zverejnená v máji 2015,

–       so zreteľom na výročnú správu Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o situácii v oblasti azylu v Európskej únii za rok 2014,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže v dôsledku globálnej krízy v súvislosti s utečencami hľadá nebývalý počet ľudí ochranu v EÚ; keďže prudký nárast počtu utečencov bude zrejme pokračovať v dôsledku stále narastajúcej nestability na hraniciach Európy z dôvodu konfliktov spolu s nehanebným porušovaním ľudských práv, prudkým nárastom násilia a terorizmu a ničivými účinkami zmeny klímy a keďže to opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu vyvinúť maximálne úsilie o záchranu životov ľudí, ktorí utekajú zo svojich krajín a sú v ohrození, a skutočnosť, že členské štáty by mali dodržiavať svoje medzinárodné záväzky vrátane povinnosti záchrany na mori;

B.     keďže 2 800 žien, mužov a detí v roku 2015 bolo podľa údajov UNHCR nahlásených ako mŕtvych alebo nezvestných pri svojej snahe dostať sa na bezpečné miesto v Európe; keďže Lekári bez hraníc vo vyhlásení z 5. augusta 2014 zdôraznili závažný nedostatok primeraných pátracích a záchranných operácií; keďže utečenci a migranti tiež prichádzajú o život na svojej ceste cez Európu; keďže minulý mesiac našli 71 žien, mužov a detí mŕtvych v nákladnom vozidle na svojej ceste z Maďarska do Rakúska;

C.     keďže EÚ a jej členské štáty účinne smerujú utečencov a migrantov k zločinným prevádzačom prostredníctvom budovania plotov a blokovania svojich vonkajších hraníc voči neregulárnej migrácii bez toho, aby poskytovali možnosti legálneho vstupu;

D.     keďže podľa údajov UNHCR prišlo do Grécka 229 460 utečencov po mori a po súši od januára do augusta 2015 a do Talianska 115 500 utečencov po mori od januára do júla 2015; keďže podľa údajov agentúry Frontex prišlo do Maďarska 150 000 utečencov od januára do júla 2015;

E.     keďže počet žiadostí o medzinárodnú ochranu v júli 2015 v krajinách EÚ a v Nórsku a Švajčiarsku bol 123 294, pričom bol prvýkrát vyšší než 100 000 a celkovo o 28 % vyšší ako v júni 2015;

F.     keďže podľa údajov agentúry Frontex sú hlavnými krajinami pôvodu žiadateľov o azyl v roku 2015 Sýria, Afganistan, Eritrea a Irak; keďže veľkej väčšine osôb utekajúcich z týchto krajín do Európy je poskytnutá ochrana;

G.     keďže na ostatnej schôdzi Európskej rady 25. – 26. júna 2015 a na následnej schôdzi Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 20. júla 2015 sa nedospelo k dohode o záväznom mechanizme premiestňovania a presídľovania ľudí a namiesto toho sa ustanovil len dobrovoľný mechanizmus; keďže členské štáty nedospeli k dohode o poskytnutí 40 000 miest na premiestnenie utečencov z Grécka a Talianska a namiesto toho prisľúbili len 32 256 miest;

H.     keďže nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident François Hollande sa 3. septembra 2015 dohodli na potrebe vytvorenia trvalého a povinného mechanizmu na rozdelenie utečencov medzi všetky členské štáty;

I.      keďže predseda Európskej rady Donald Tusk požiadal 3. septembra 2015 o prerozdelenie najmenej 100 000 utečencov;

J.      keďže prieskum Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) naznačuje, že Európa je pre „neregulárnych“ migrantov najnebezpečnejším miestom určenia na svete, čo opätovne zdôrazňuje potrebu vyvinúť maximálne úsilie o záchranu životov ľudí v nebezpečenstve a potrebu, aby si členské štáty splnili svoje záväzky v oblasti medzinárodnej ochrany;

K.     keďže mnohí občania prejavujú nebývalú úroveň solidarity s utečencami, keď ich vrelo vítajú a poskytujú im pôsobivo veľkú podporu; keďže európski občania tým preukazujú, že ochrana ľudí v núdzi a súcit sú aj naďalej skutočnými európskymi hodnotami;

L.     keďže súčasná situácia poukázala na znepokojujúci nedostatok solidarity zo strany vlád voči žiadateľom o azyl a na nedostatočnú koordinovanosť a súdržnosť činností; keďže to vedie k chaotickej situácii a porušovaniu ľudských práv;

M.    keďže niektoré členské štáty a ich vedúci predstavitelia prijali proaktívny prístup a preukázali pripravenosť a vôľu prijímať utečencov; keďže ostatné členské štáty by mali nasledovať tento dobrý príklad;

N.     keďže rozličné pozície, ktoré zaujali jednotlivé členské štáty, naďalej zdôrazňujú skutočnosť, že EÚ má 28 roztrieštených migračných politík; keďže neexistencia jednotného systému konaní o azyle a noriem v oblasti azylu v členských štátoch znamená, že poskytujú odlišné úrovne ochrany, a v niektorých prípadoch dokonca nedostatočné záruky pre žiadateľov o azyl;

O.     keďže lídri niektorých členských štátov a krajne pravicové strany súčasnú situáciu využívajú na podnecovanie protimigračných nálad, pričom z krízy obviňujú EÚ, a keďže to prispieva k rastúcemu počtu násilných činov voči migrantom;

P.     keďže podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 môžu ľudia žiadať o azyl v inej krajine, než je ich vlastná krajina, bez ohľadu na svoju krajinu pôvodu, pokiaľ majú oprávnenú obavu z prenasledovania z dôvodu svojej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo svojho politického názoru;

1.      vyjadruje hlboké poľutovanie a zármutok nad súčasnou situáciou utečencov a nedostatkom solidarity a zodpovednosti členských štátov; domnieva sa, že reštriktívna azylová a migračná politika EÚ a jej členských štátov spôsobuje smrť ľudí; požaduje preto okamžitý posun v migračnej a azylovej politike s cieľom zabrániť ďalším stratám na životoch;

2.      vyslovuje uznanie skupinám občianskej spoločnosti a jednotlivcom v celej Európe, ktorí sa mobilizujú vo veľkom počte, aby vítali utečencov a migrantov a poskytovali im pomoc; s potešením víta pozoruhodnú vlnu verejnej podpory vrátane náboženských organizácií, mimovládnych organizácií a jednotlivcov, ktorá čoraz väčšmi stimuluje vlády, aby zmenili svoje politiky a rétoriku; nabáda európskych občanov, aby naďalej poskytovali podporu a angažovali sa v humanitárnej reakcii na utečeneckú krízu; domnieva sa, že takéto kroky preukazujú skutočné zastávanie európskych hodnôt a sú znakom nádeje pre budúcnosť Európy;

3.      domnieva sa, že zvyšujúca sa nerovnováha medzi členskými štátmi, čo sa týka prílevu utečencov a migrantov aj ich konečného miesta určenia, je neudržateľná; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada sa nedokázala dohodnúť na záväznom mechanizme núdzového presídlenia 40 000 utečencov z Grécka a Talianska do iných členských štátov, a vyjadruje hlboké sklamanie nad tým, že členské štáty napriek jasným usmerneniam Európskej rady doteraz prisľúbili len 32 256 miest na dva roky, pričom iba Grécko zaznamenáva 23 000 prichádzajúcich utečencov počas jedného týždňa; víta rozhodnutie Rakúska a Nemecka prijať tisíce utečencov a migrantov uviaznutých v neudržateľných podmienkach v Maďarsku a vyzýva všetky členské štáty, aby nasledovali tento príklad politického vedenia, ktoré sa opiera o humanitárne hodnoty;

4.      víta nové iniciatívy Komisie o štvornásobné zvýšenie počtu miest na premiestňovanie v záujme uľahčenia situácie v Maďarsku a ďalšej podpory Grécka a Talianska; zastáva však názor, že ad hoc riešenia núdzových situácií môžu mať iba obmedzené účinky; preto podporuje dodatočný návrh Komisie na mechanizmus trvalého premiestnenia, ktorý sa má aktivovať v núdzových situáciách; naliehavo vyzýva Radu, aby rýchlo a bezodkladne prijala obe opatrenia; je ochotný zaoberať sa novým systémom núdzového premiestnenia v zrýchlenom postupe a vyjadruje úmysel dosiahnuť pokrok v prípade všetkých ostatných opatrení, ktoré súbežne navrhuje Komisia, aby sa tak zabezpečilo, že členské štáty nebudú zdržiavať systém trvalého premiestnenia; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spolupráce zo strany Rady v prípade predchádzajúceho opatrenia núdzového premiestnenia, v dôsledku čoho nebrala do úvahy návrhy Parlamentu v rámci konzultačného postupu; pripomína Rade, že Parlament dôrazne podporuje záväzný mechanizmus premiestňovania, ktorý by mal podľa možnosti zohľadňovať preferencie utečencov a ktorý si v zásade vyžaduje súhlas utečenca so svojím presunom; naliehavo vyzýva Radu, aby tento návrh zohľadnila pri prijímaní nového opatrenia núdzového presídlenia; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že všetky iniciatívy v tejto oblasti sa navrhujú a prijímajú prostredníctvom spolurozhodovania ako právne záväzné akty bez možnosti výnimiek; vyzýva členské štáty, aby takéto akty vykonali rýchlo a v dobrej viere;

5.      zdôrazňuje, že voľný pohyb osôb v rámci schengenského priestoru je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie, že Schengen má pozitívny vplyv na život státisícov občanov EÚ tým, že umožňuje bezproblémové prekračovanie hraníc a takisto aj oživuje hospodárstvo, a že voľný pohyb je základným právom a pilierom občianstva EÚ; odsudzuje pokusy oslabiť fungovanie schengenského priestoru;

6.      víta operačnú podporu, ktorú bude poskytovať Komisia členským štátom v prvej línii, ako sú Grécko, Taliansko a Maďarsko, cez tzv. kritické miesta prostredníctvom spájania odborníkov z agentúr EÚ, ako sú napr. Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a Európsky policajný úrad (Europol), s cieľom pomôcť členským štátom pri registrácii prichádzajúcich ľudí; pripomína členským štátom, že úspech takýchto registračných centier závisí od ich ochoty premiestňovať utečencov z tzv. kritických miest na svoje územie; pripomína, že postupy pre návrat osôb, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie ochrany, musia byť v plnom súlade s normami v oblasti ľudských práv a že dobrovoľný návrat by mal mať prednosť pred núteným návratom;

7.      vyzýva Komisiu, aby vytvorila značný rozpočtový priestor a pripravenosť v rámci rozpočtu na rok 2016 a ustanovení viacročného finančného rámca (VFR), čo umožní rýchlejšiu a významnejšiu podporu pre EASO a členské štáty v súvislosti s ich opatreniami na prijímanie a integráciu utečencov, a to aj v rámci systémov premiestňovania;

8.      požaduje vytvorenie humanitárnych koridorov vo všetkých krajinách tranzitu utečencov (v oblasti Stredozemného mora a západného Balkánu) s cieľom poskytovať humanitárnu pomoc a zabezpečovať uspokojovanie ich najzákladnejších potrieb a dodržiavanie ich ľudských práv;

9.      požaduje urýchlenú revíziu dublinského nariadenia, a to zavedením stáleho, celoeurópskeho, právne záväzného systému rozdeľovania žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi na základe spravodlivého, povinného prideľovania, pričom sa zohľadnia potreby a preferencie samotných žiadateľov o azyl; naznačuje, že systém, podľa ktorého by žiadatelia mohli žiadať o azyl v členskom štáte, v ktorom už majú rodinné väzby, spoločenské vzťahy alebo lepšie vyhliadky na zamestnanie, by podstatne zlepšil ich vyhliadky na integráciu; okrem toho sa domnieva, že takýto systém by výrazne obmedzil neregulárne sekundárne pohyby v rámci EÚ a potrebu donucovacích opatrení, ako je napr. zadržanie žiadateľov o azyl s cieľom presunúť ich späť do zodpovedného členského štátu; ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré umožnia vzájomné uznávanie kladných rozhodnutí o azyle, prenos statusu medzinárodnej ochrany v rámci EÚ a vytvorenie spoločnej európskej azylovej služby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby medzitým uplatňovali ustanovenia dublinského nariadenia bez reštriktívneho výkladu, a to v súlade so zásadou solidarity a základných práv, ako napríklad ustanovenia týkajúce sa detí bez sprievodu a zlúčenia rodiny a ustanovenia o práve vlastného uváženia; víta skutočnosť, že Nemecko uplatňuje doložku o zvrchovanosti uvedenú v dublinskom nariadení na sýrskych utečencov, aby tak mohli zostať v Nemecku a neboli poslaní späť do členského štátu, do ktorého prišli; nabáda ostatné členské štáty, aby tento príklad nasledovali;

10.    berie na vedomie strojnásobenie operácií Triton a Poseidon agentúry Frontex v Stredozemí a ich príspevok k záchrane životov na mori; domnieva sa, že by sa mal vytvoriť trvalý a humanitárny európsky systém pátrania a záchrany;

11.    pripomína, že možnosti ľudí, ktorí potrebujú ochranu, na zákonný vstup do EÚ sú veľmi obmedzené, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že musia využívať zločineckých prevádzačov a nebezpečné trasy, aby našli ochranu v Európe; preto považuje za významnú prioritu, aby EÚ a jej členské štáty poskytovali bezpečné a legálne cesty pre utečencov; vyzýva Komisiu, aby predložila oveľa ambicióznejší európsky program presídľovania, v ktorom výrazne zvýši počet miest na presídlenie nad doteraz plánovaných 20 000 miest, a vyzýva členské štáty, aby poskytli potrebné miesta; pripomína, že UNHCR hľadá 230 000 miest na presídlenie sýrskych utečencov; nabáda členské štáty, aby zaviedli programy súkromného sponzorstva, ktoré mimovládnym organizáciám alebo iným skupinám, napríklad náboženským organizáciám, umožnia podporovať presídľovanie utečencov; vyzýva členské štáty, aby rozširovali zlúčenie rodiny, prekonávali právne a praktické prekážky v rýchlejšom prijímaní rozhodnutí o zlúčení rodiny a dodržiavali usmernenia Komisie o uplatňovaní smernice o zlúčení rodiny v znení aj duchu; domnieva sa, že vízový kódex by sa mal zmeniť tak, že bude obsahovať konkrétnejšie spoločné ustanovenia o humanitárnych vízach; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali existujúce možnosti vydávania humanitárnych víz na svojich veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch, aby sa tak osoby, ktoré potrebujú ochranu, mohli dostať do EÚ bezpečne, loďou alebo lietadlom, a neriskovali život na lodiach prevádzačov nevhodných na plavbu na mori; žiada členské štáty, aby umožnili žiadať o azyl na svojich veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch; vyzýva Komisiu, aby zaviedla bezvízový styk pre Sýriu, aby tak sýrski utečenci už nepotrebovali víza na vstup do schengenského priestoru;

12.    je znepokojený návrhom Komisie vyhlásiť prístupové krajiny a potenciálne kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ vrátane krajín západného Balkánu a Turecka za bezpečné krajiny pôvodu na účely azylu; domnieva sa, že procesné práva občanov týchto krajín v rámci konania o azyle by sa v dôsledku toho značne obmedzili; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že prístup založený na koncepcii „bezpečných krajín“ narúša ľudské práva, a to najmä práva osôb patriacich do zraniteľných skupín, ako sú menšiny alebo LGBTI osoby; pripomína, že v roku 2014 bola v prípade štátnych príslušníkov krajín západného Balkánu priemerná miera uznávania takmer 5 %, pričom ich miera uznávania bola až do 50 % v niektorých členských štátoch, ako napríklad Fínsko a Taliansko; poukazuje na to, že situácia v oblasti ľudských práv a občianskych slobôd v prístupových kandidátskych krajinách často nie je prioritou Komisie a že je zavádzajúce tvrdiť, že porušovanie ľudských práv už v týchto krajinách neexistuje;

13.    zdôrazňuje, že EÚ by takisto mala poskytnúť osobám, ktoré chcú prísť do Európy, legálne cesty na vstup a pobyt v EÚ; poukazuje na to, že pracovní migranti v súčasnosti nemajú takmer žiadne iné možnosti na legálny vstup do EÚ ako požiadať o azyl; žiada o zriadenie koridoru prisťahovalectva za prácou pre kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, ktorý by občanom týchto krajín zjednodušil prístup na európsky trh práce; pripomína, že na starnutie spoločnosti v Európe si vyžaduje rozhodné opatrenia aj v oblasti migrácie; domnieva sa, že súčasný nekonzistentný prístup EÚ a jej členských štátov k regulácii migrácie by mal byť nahradený migračným kódexom EÚ; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

14.    odsudzuje incidenty zahŕňajúce neľudské a ponižujúce zaobchádzanie s migrantmi a utečencami v rámci európskych krajín vrátane nenávistných prejavov a násilných činov niektorých orgánov presadzovania práva a extrémistických skupín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na boj proti násilným akciám a nenávistným prejavom zameraným na utečencov a migrantov; vyzýva tiež vedúcich predstaviteľov EÚ a členských štátov, aby zaujali jasné stanovisko v prospech európskej solidarity a rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práv utečencov a migrantov;

15.    odsudzuje zadržiavanie migrantov a kriminalizáciu ich akcií, ako je neregulárne prekračovanie hraníc; domnieva sa, že tento prístup nesprávne vykresľuje migrantov ako zločincov a hrozbu pre verejný poriadok; pripomína, že členské štáty nesmú zanedbávať svoje povinnosti vyplývajúce z práva v oblasti ľudských práv a azylového práva pod zámienkou, že dotknuté osoby porušili platné predpisy, s výnimkou veľmi závažných trestných činov; požaduje ukončenie praktík zadržiavania; zdôrazňuje, že podmienky v zariadeniach na prijímanie musia byť v plnom súlade s normami v oblasti základných práv a s právom EÚ; vyzýva členské štáty, aby nepenalizovali tých, ktorí dobrovoľne pomáhajú migrantom z humanitárnych dôvodov, vrátane dopravcov;

16.    nesúhlasí s operáciou EUNAVFOR MED proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi v Stredozemí; odmieta iniciatívu vysokej predstaviteľky začať druhú fázu tejto operácie, čo by mohlo viesť k neúmyselnému používaniu smrtiacej sily proti neozbrojeným migrantom a utečencom; opakuje svoju požiadavku zdržať sa akýchkoľvek krokov, ktoré nie sú obsiahnuté v medzinárodnom práve; vyjadruje poľutovanie nad nadmernou militarizáciou úsilia o riešenie utečeneckej krízy zo strany niektorých členských štátov; domnieva sa, že zameranie na vojenský boj proti prevádzačom, ničenie ich plavidiel, posilnené hliadkovanie a stavba múrov a oplotení na vonkajších hraniciach spôsobuje, že útek pred vojnou a prenasledovaním v snahe dostať sa do Európy je pre ľudí ešte nebezpečnejší a sú ešte viac nútení uchyľovať sa k prevádzačom; okrem toho sa domnieva, že to vysiela nesprávny signál, t. j. že žiadatelia o azyl predstavujú bezpečnostnú hrozbu, ktorej možno čeliť pomocou vojenských prostriedkov; zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť prístup na územie EÚ osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu;

17.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite pozastavili spoluprácu v oblasti predchádzania neregulárnej migrácii a zlepšovania kontrol na hraniciach s tretími krajinami, ako sú Eritrea a Egypt, pričom v dôsledku týchto hraničných kontrol sa v skutočnosti utečenci vracajú, a aby pozastavili akúkoľvek finančnú pomoc takýmto režimom vzhľadom na správy OSN a MVO o porušovaní ľudských práv; odmieta návrhy členských štátov zriadiť azylové centrá v tretích krajinách a zapojiť severoafrické krajiny a Turecko do európskych pátracích a záchranných operácií s cieľom zachytávať utečencov a navracať ich naspäť na africké a turecké územie; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby poskytla Parlamentu hodnotenie toho, do akej miery sú tieto návrhy v súlade s medzinárodným právom v oblasti azylu, a hodnotenie praktických a právnych prekážok ich vykonávania; žiada, aby bol chartúmsky proces nahradený procesom založeným na plnom dodržiavaní ľudských práv a zameraným na zlepšenie životných podmienok, ktorý by riešil hlavné príčiny migrácie; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zamerali na samit v novembri vo Vallette o základných príčinách migrácie, akými sú chudoba, nerovnosť, nespravodlivosť, zmena klímy, korupcia, nesprávne riadenie a ozbrojený konflikt; odmieta plány prepojiť rozvojovú pomoc s intenzívnejšími hraničnými kontrolami alebo dohodami o readmisii zo strany tretích krajín; žiada EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby preskúmali svoj príspevok k chudobe a konfliktom prostredníctvom poľnohospodárskej, obchodnej, zahraničnej a mierovej politiky a ostatných politík; naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby posilnili svoju úlohu v rámci riešenia konfliktu, a najmä aby pomáhali pri hľadaní udržateľných politických riešení v krajinách v konflikte, ako sú napríklad Irak, Sýria a Líbya, a posilnili politický dialóg, a to aj s regionálnymi organizáciami, ktorý bude zahŕňať všetky prvky ľudských práv, s cieľom podporovať inkluzívne a demokratické inštitúcie, posilniť odolnosť miestnych spoločenstiev a podporiť sociálny a demokratický vývoj v krajinách pôvodu a medzi ich národmi;

18.    naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili finančné prostriedky a nástroje určené na reakciu na humanitárnu krízu vo vnútri, ako aj mimo Európskej únie; zdôrazňuje, že humanitárna reakcia na utečeneckú krízu by mala byť súčasťou dlhodobého plánu, ktorý zahŕňa humanitárnu podporu pre krajiny susediace s krajinami pôvodu utečencov a opatrenia na posilnenie ich schopnosti skorej obnovy a ochrany, posilnenie úlohy agentúr OSN a zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv a hospodárskej situácie v krajinách pôvodu a tranzitu;

19.    požaduje urýchlenú a úplnú transpozíciu a účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému všetkými zúčastnenými členskými štátmi, čím sa zabezpečia spoločné európske normy v rámci existujúcich právnych predpisov; žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne monitorovanie procesu transpozície a vykonávania;

20.    pripomína, že jeho Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci – t. j. výbor zodpovedný za takéto záležitosti – v súčasnosti pripravuje správu, ktorá bude odrážať strednodobé a dlhodobé usmernenia politiky Parlamentu v oblasti migrácie;

21.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0414.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia