Návrh uznesenia - B8-0839/2015Návrh uznesenia
B8-0839/2015

NÁVRH UZNESENIA o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe

7.9.2015 - (2015/2685(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Tamás Meszerics, Margrete Auken, Bodil Valero, Molly Scott Cato, Alyn Smith, Igor Šoltes, Bart Staes, Pascal Durand, Karima Delli, Klaus Buchner, Judith Sargentini, Ernest Maragall, Jordi Sebastià v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Eleonora Evi, Laura Ferrara, Laura Agea, Tiziana Beghin, Daniela Aiuto, Piernicola Pedicini, Dario Tamburrano, Rosa D’Amato vo svojom mene

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0836/2015

Postup : 2015/2685(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0839/2015
Predkladané texty :
B8-0839/2015
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0839/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe

(2015/2685(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o izraelsko-palestínskom konflikte,

–       so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Blízkom východe z 20. júla 2015,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,

–       so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) Federicy Mogheriniovej o situácii v Izraeli a Palestíne,

–       so zreteľom na rozhodnutie švédskej vlády z 30. októbra 2014 uznať Palestínu,

–       so zreteľom na uznanie Palestíny Vatikánom v júni 2015,

–       so zreteľom na list, ktorý 13. apríla 2015 VP/PK zaslalo 16 ministrov zahraničných vecí EÚ a v ktorom vyzývali na celoeurópske zavedenie usmernení na správne označovanie produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád,

–       so zreteľom na uznesenia Bezpečnostnej rady OSN o izraelsko-palestínskom konflikte,

–       so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach, ktorých zmluvnými stranami sú Izrael a Palestína,

–       so zreteľom na hlasovanie Valného zhromaždenia OSN z 29. novembra 2012 o uznaní Palestíny ako nečlenského pozorovateľského štátu;

–       so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti za všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema, ktorá bola 3. júla 2015 prijatá za jednomyseľnej podpory EÚ,

–       so zreteľom na Arabskú mierovú iniciatívu, ktorú v marci 2002 prijala rada Ligy arabských štátov,

–       so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z 25. júna 2015 s názvom „Okupácia/anexia územia: dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv a konzistentná politika EÚ,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže rokovania pod vedením USA o ucelenom urovnaní izraelsko-palestínskeho konfliktu boli v apríli 2014 pozastavené a nie sú žiadne krátkodobé či strednodobé vyhliadky na ich zmysluplné obnovenie v rámci súčasných parametrov tzv. mierového procesu na Blízkom východe;

B.     keďže prvé legislatívne kroky izraelskej koaličnej vlády, ktoré sú od mája 2015 v platnosti, potvrdili jej nacionalistické a extrémne pravicové ideologické smerovanie podporujúce osídľovanie, ako to dokazuje i prijatie zákona o nútenom kŕmení väzňov držiacich hladovku, sprísnenie trestov pre vrhačov kameňov a návrh na rozšírenie uplatňovania trestu smrti; keďže v procese prípravy sa nachádzajú aj návrhy zákonov namierené na obmedzenie moci najvyššieho súdu, ako aj na obmedzenie verejných priestorov pre subjekty občianskej spoločnosti; keďže izraelská vláda oznámila výstavbu stoviek nových osád vo východnom Jeruzaleme a v Predjordánsku a obnovila výstavbu separačného múru, a to i napriek tomu, že Medzinárodný súdny dvor vyhlásil v roku 2004 tento múr za nezákonný;

C.     keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C a východnom Jeruzaleme čelí očividnému porušovaniu svojich práv, ku ktorému patria násilnosti osadníkov, odkláňanie prísunu vody, vážne obmedzovanie slobody pohybu, demolácia príbytkov a nútené vysťahovanie; keďže v izraelských väzniciach je momentálne zadržiavaných 5 700 Palestínčanov vrátane 160 detí, 26 žien a 400 administratívnych väzňov; keďže nútený presun obyvateľov okupovaného územia je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva; keďže plánovacia politika je používaná ako prostriedok na vysťahúvanie Palestínčanov a na rozširovanie osád; keďže vojenské cvičenia sa používajú aj ako prostriedok na nútené vysídľovanie stoviek Palestínčanov, najmä v údolí rieky Jordán; keďže podľa OSN sa izraelskí osadníci od začiatku roku 2015 dopustili aspoň 120 útokov proti Palestínčanom vo východnom Jeruzaleme a v Predjordánsku; keďže podľa izraelskej MVO B’Tselem v priebehu prvého polroka 2015 izraelské bezpečnostné sily zabili aspoň 13 Palestínčanov a Palestínčania zabili na okupovanom palestínskom území 3 izraelských civilistov;

D.     keďže podľa úradu OCHA bolo v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme v auguste 2015 zrúcaných 142 štruktúr, ktoré boli majetkom Palestínčanov, medzi nimi aj 16 štruktúr financovaných darcami; keďže v dôsledku tejto demolácie bolo vysídlených 201 osôb, medzi nimi 121 detí, a 426 osôb vrátane 233 detí ňou bolo postihnutých iným spôsobom; keďže išlo o najväčšiu demoláciu zaznamenanú v tejto oblasti od januára 2013;

E.     keďže rok po izraelskej vojenskej operácii s názvom Ochranné ostrie, ktorá bola namierená proti Gaze a pri ktorej zahynulo vyše 2100 Palestínčanov a 66 Izraelčanov (vrátane 1 462 palestínskych a 5 izraelských civilistov), zúčastnené strany stále nedodržali svoju povinnosť uskutočniť riadne vyšetrovanie údajného porušenia práva a stíhať zodpovedné osoby; keďže vyšetrovacia komisia OSN vo vzťahu k tejto operácii dospela v júni 2015 k záveru, že Izrael aj Hamas spáchali vojnové zločiny a že ničenie na tomto území dosiahlo nevídané rozmery keďže Izrael odmietol s touto vyšetrovacou komisiou spolupracovať a odoprel jej prístup do Gazy;

F.     keďže prímerie z 26. augusta 2014 sa nedodržalo, najmä pokiaľ ide o ukončenie blokády; keďže v dôsledku vážnych obmedzení vstupu stavebného materiálu nebol žiaden z týchto 19 000 kompletne zničených príbytkov opäť vybudovaný; keďže je stále vysídlených 100 000 osôb; keďže 95 % vody je zdravotne nevyhovujúcej; keďže pretrvávajúce uzavretie pásma Gazy má ničiaci vplyv na 1,8 milióna ľudí žijúcich v Gaze; keďže podľa MVČK uzavretie pásma Gazy predstavuje „kolektívny trest, ktorý bol uvalený v jednoznačnom rozpore s povinnosťami, ktoré Izraelu plynú z medzinárodného humanitárneho práva“; keďže zo správy konferencie UNCTAD z 1. septembra 2015 vyplynulo, že blokáda viedla k prudkému obratu vo vývoji pásma Gazy a že pásmo Gazy by sa mohlo stať do roku 2020 neobývateľným;

G.     keďže od vojnového prímeria v auguste 2015 bolo zaznamenaných niekoľko prípadov raketových útokov z pásma Gazy; keďže k týmto útokom sa prihlásili salafistické organizácie či iné hnutia odporujúce vládnucemu Hamasu; keďže v dôsledku týchto útokov neboli zaznamenané žiadne izraelské obete na životoch;

H.     keďže v apríli 2014 vznikla palestínska vláda jednoty podporovaná Hamasom a Fatahom a prijala tzv. zásady kvarteta, ktoré vychádzajú z nenásilia, dodržiavania v minulosti uzavretých dohôd a uznania Izraela a ktoré podporili USA a EÚ; keďže snahy o palestínske zmierenie však doposiaľ nezaznamenali hmatateľný pokrok; keďže snahy o palestínske zmierenie však doposiaľ nezaznamenali hmatateľný pokrok; keďže vedenie Palestíny sa stále zmieta vo vnútorných mocenských bojoch, pričom nedávno prezident Palestínskej samosprávy (PS) Mahmúd Abbás odstúpil z výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) a požiadal o mimoriadnu schôdzu Palestínskej národnej rady; keďže PS čelí hromadiacim sa obvineniam z klientelizmu, autoritatívneho režimu a zatýkania kritikov, z korupcie a zneužívania verejných financií;

I.      keďže prezident Mahmúd Abbás oznámil zámer stanoviť prostredníctvom OSN časový plán ukončenia izraelskej okupácie palestínskeho územia v horizonte troch rokov; keďže Arabská liga podporila tento akčný plán a požiadala o uskutočnenie medzinárodnej konferencie, na ktorej by sa hľadalo konečné riešenie na základe Arabskej mierovej iniciatívy; keďže v Bezpečnostnej rade OSN sa vyvíja súbežné úsilie pod vedením Francúzska;

J.      keďže od podpísania Deklarácie zásad z Osla v roku 1993 spoločenstvo darcov investovalo vyše 23 miliárd EUR do mierovej a rozvojovej pomoci na okupovanom palestínskom území; keďže miera nerovnosti, nezamestnanosti a chudoby Palestínčanov v tom istom období neustále narastala;

K.     keďže v hodnotení spolupráce EÚ s okupovaným palestínskym územím a podpory pre palestínske obyvateľstvo, ktoré bolo vykonané v máji 2014 v mene Komisie, sa dospelo k záverom, že súčasný model spolupráce dosiahol svoje hranice a neexistuje súbežné politické úsilie na strane EÚ riešiť prekážky, ktoré predstavuje izraelská okupácia, politika osídľovania a politické rozdelenie Predjordánska a Gazy;

L.     keďže podľa medzinárodného práva má akákoľvek tretia strana, a to i členské štáty, povinnosť neuznať osady, neposkytovať im pomoc či podporu, ako aj povinnosť účinne im odporovať;

M.    keďže bývalá PK/VP sa zaviazala k tomu, že do júla 2013 budú pre celú EÚ vydané usmernenia na správne označovanie dovážaných produktov, ktoré pochádzajú z územia ležiaceho mimo hraníc štátu Izrael pred rokom 1967; keďže v apríli 2015 jednoznačná väčšina členských štátov EÚ vyjadrila vo svojom liste zúfalstvo nad opakovaným odkladom týchto usmernení, ktoré mala vydať PK/VP, a naliehavo ju vyzývala, aby konala; keďže tri členské štáty EÚ – Spojené kráľovstvo, Dánsko a Belgicko – vydali svoje vlastné dobrovoľné vnútroštátne usmernenia;

1.      naliehavo žiada EÚ, aby zahodila svoje ilúzie o v skutočnosti nefunkčnom mierovom procese na Blízkom východe, ktorý sa v súčasnom formáte prejavil ako finančne nákladný neúspech; žiada, aby EÚ zaujala nový prístup, ktorý bude skutočne slúžiť záujmom mieru a bezpečnosti palestínskeho, ako aj izraelského národa;

2.      žiada EÚ, aby sa prestala skrývať za vedúcou silou USA, ktoré preukázala nedostatok odhodlania umožniť dôveryhodný rokovací proces založený na rovnoprávnosti zúčastnených strán a dodržiavaní medzinárodného práva;

3.      naliehavo žiada EÚ, aby ako vplyvný hráč prijala zodpovednosť a vypracovala komplexnú mierovú iniciatívu pre región, najmä na základe Arabskej mierovej iniciatívy; v tejto súvislosti berie na vedomie plány na zriadenie medzinárodnej podpornej skupiny, ako to oznámila Rada zahraničných vecí EÚ 20. júla 2015; zdôrazňuje, že akákoľvek iniciatíva, ktorá by ju podporila, by sa mala opierať o parametre oznámené v záveroch Rady z júla 2014 a z jednoznačného záväzku zúčastnených strán dodržiavať medzinárodné právo a bez akýchkoľvek podmienok a dobromyseľne sa zapojiť do týchto rozhovorov;

4.      opätovne zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom vyjednanej dohody o konečnom statuse, ktorou by sa ukončili všetky vzájomné nároky; odsudzuje všetky násilné akty, pri ktorých dochádza k útokom na civilistov na oboch stranách alebo ich ohrozovaniu; opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraela; naďalej podporuje politiku nenásilného odporu vo vzťahu k palestínskemu civilnému obyvateľstvu a palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi;

5.      dôrazne odsudzuje pokračujúce rozširovanie izraelského osídľovania, ktoré prebieha v rozpore s medzinárodným právom, podnecuje palestínsky hnev a podkopáva schodnosť a perspektívu riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov; vyzýva izraelské orgány, aby ihneď pozastavili a zmenili svoju politiku osídľovania;

6.      vyjadruje vážne znepokojenie nad využívaním palestínskych prírodných zdrojov Izraelom a nad prevládajúcim násilným vysídľovaním, najmä v oblasti C, čo je vážnym porušením medzinárodného práva; vyjadruje poľutovanie najmä nad nedávnymi rozhodnutiami izraelských súdov, ktoré schválili demoláciu a vysídlenie beduínskych komunít v Predjordánsku na účely výstavby židovských osád; vyzýva izraelské orgány, aby v plnej miere rešpektovali práva Beduínov a aby okamžite zrušili príkazy na demoláciu a vysťahovanie platiace pre osady komunít Susja a Abu Nwar;

7.      vyjadruje hlboký zármutok nad rastúcou tendenciou nekontrolovaných násilností osadníkov, medzi ktoré patrí nedávna vražda 18-mesačného palestínskeho batoľaťa pri podpaľačskom útoku v palestínskej osade Dúmá, ku ktorému došlo 28. júla 2015; víta skutočnosť, že tento zločin izraelskí vedúci predstavitelia celoplošne odsúdili, aj keď vo veľkej miere neuznali endemickú povahu násilností osadníkov, ktorým napomáha desaťročia trvajúca atmosféra beztrestnosti a podnecovania k násiliu;

8.      nazdáva sa, že zloženie izraelskej koaličnej vlády, ako aj jej program, a tiež intenzívnejšie osídľovanie, pretrvávajúca beztrestnosť porušovania práva na okupovanom území a nútené vysídľovanie Palestínčanov sú hlavnými prekážkami brániacimi riešeniu spočívajúcemu v existencii dvoch štátov, a potvrdzuje, že je potrebné, aby EÚ prijala naliehavé kroky na ochranu priechodnosti tohto riešenia; žiada EÚ, aby sa touto neexistujúcou vôľou zaoberala a aby podnietila súčasnú izraelskú vládu k rokovaniam zameraným na ukončenie konfliktu;

9.      žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby posilnili svoje zákonné požiadavky na neuznávanie a aby uplatňovali účinnú a ucelenú politiku založenú na striktnom dodržiavaní medzinárodného práva a zásad EÚ, v rámci ktorej bude EÚ rozlišovať medzi Izraelom a jeho osadami;

10.    je presvedčený, že takáto politika diferencovaného prístupu je nevyhnutná na vytvorenie pozitívnej dynamiky smerujúcej ku skutočným mierovým rokovaniam; vyjadruje presvedčenie, že takýto prístup by prispel k upraveniu štruktúry stimulov, ktoré sú podporou izraelskej politiky osídľovania, a spochybnil by výpočet nákladov a prínosov izraelskej verejnej a politickej elity vo vzťahu k okupácii;

11.    povzbudzuje EÚ k tomu, aby v rámci svojej politiky diferencovaného prístupu prijala tieto opatrenia:

a.   posilniť svoju verejnú diplomaciu v reakcii na osídľovaciu činnosť a jasne izraelskej verejnosti ozrejmiť, že takáto politika vyplýva z intenzity a šírky a hĺbky pút, ktoré spájajú EÚ a Izrael, a že vychádza zo zákonnej povinnosti;

b.   prísne vylúčiť uplatňovanie dohôd medzi EÚ a Izraelom na okupovanom palestínskom území;

c.   vydať usmernenia EÚ na označovanie produktov pochádzajúcich z izraelských osád, ktoré by sa vzťahovali na celý dodávací reťazec;

d.   ustanoviť pevnejší mechanizmus EÚ na monitorovanie a dohľad nad dodržiavaním predpisov vo vzťahu k voľnému obchodu s cieľom zabrániť tomu, aby izraelský tovar obsahujúci nespracovaný materiál pochádzajúci z osád získal preferenčné obchodné tarify ustanovené v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Izraelom;

e.   budovať na príklade pohotového a efektívneho zákazu výrobkov z Krymu, ktorý vydala EÚ, a vylúčiť produkty pochádzajúce z izraelských osád z vnútorného trhu EÚ;

f.    zmapovať európske podniky, ktorých činnosť je prepojená s osadami;

g.   vydať v rámci EÚ odporúčanie občanom a podnikom EÚ s cieľom odradiť ich od hospodárskej spolupráce s podnikmi, ktorých činnosť prispieva k tvorbe či zachovávaniu nezákonných osád a inému porušovaniu medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území, a nabádať k ukončeniu existujúcich obchodných vzťahov v zmysle hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

h.   prijať konkrétne opatrenia voči osadníkom vrátane prijatia politiky „prerušenia kontaktov“ a zákazu vydávania víz osobám, ktoré boli zapojené do násilných aktov;

i.    vypracovať usmernenia k finančnej spolupráci medzi európskymi a izraelskými subjektmi, ktoré zabezpečia, aby investičné fondy či banky EÚ nepodporovali podniky alebo fondy, ktoré pôsobia v osadách;

j.    zamietnuť prípustnosť právnych dokumentov vydaných v izraelských osadách, akými sú vlastnícke zmluvy či diplomy o vzdelaní;

k.   poveriť Komisiu a ESVČ, aby vykonali systematické posúdenie interakcie medzi EÚ a členskými štátmi a Izraelom, a zabezpečiť, aby sa jednotne uplatňovala politika diferencovaného prístupu;

l.    opätovne prehodnotiť vzťahy medzi EÚ a Izraelom vzhľadom na článok 2 dohody o pridružení;

12.    naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezpodmienečne uznali Palestínsky štát v súlade s hranicami z roku 1967; vyjadruje pevné presvedčenie, že celoeurópske uznanie Palestínskeho štátu posilní vyhliadky na mier a povzbudí tiež úsilie izraelskej občianskej spoločnosti o zabezpečenie riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov;

13.    vyjadruje znepokojenie nad nárastom ničenia, zaisťovania a konfiškácie humanitárnej pomoci a vybavenia v oblasti C a vyzýva Komisiu, aby podala Parlamentu správu o svojom úsilí dosiahnuť, aby izraelské orgány poskytli kompenzácie a záruky, že sa situácia nebude opakovať, o svojej snahe pokračovať v investíciách do oblasti C a poskytovať humanitárnu pomoc a rozvojovú pomoc EÚ v tejto oblasti; v tejto súvislosti berie na vedomie iniciatívu EÚ zameranú na nadviazanie štruktúrovaného dialógu s Izraelom o situácii v Predjordánsku, ale vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že táto iniciatíva nezhŕňa otázku osád; opakovane potvrdzuje, že žiadosti o kompenzáciu za zničenie infraštruktúry financovanej EÚ sú oprávnené a nemali by byť podmienené výsledkom štruktúrovaného dialógu;

14.    žiada Komisiu, aby uverejnila zoznam projektov financovaných EÚ, ktoré poškodili izraelské vojenské sily v priebehu konfliktu v Gaze v roku 2014, a žiada ESVČ, aby informovala Parlament o tom, aké kroky sa doposiaľ podnikla voči izraelským orgánom s cieľom získať finančné vyrovnanie; konkrétne požaduje podrobné informácie týkajúce sa čističky odpadových vôd v severnej Gaze, ktorá bola spolufinancovaná z rozpočtu EÚ a Francúzska, Belgicka a Švédska a ktorá utrpela počas konfliktu vážne škody;

15.    vyzýva Európsku komisiu, aby drasticky zmenila svoj systém pomoci Palestínčanom s cieľom zabezpečiť, aby sa do pomoci EÚ v plnej miere zakomponoval politický rozmer okupácie a aby táto pomoc skutočne podporila palestínske sebaurčenie namiesto toho, aby sa dotovala izraelská okupácia a podnecovala závislosť Palestínčanov od darcov; v tomto smere zdôrazňuje rozhodujúci význam podpory práva Palestínčanov na prístup k svojim prírodným zdrojom, najmä k vode; povzbudzuje EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu palestínskej občianskej spoločnosti, a to i v oblasti vládnej zodpovednosti a boja proti korupcii;

16.    vyzýva všetky strany, aby účinne implementoval i podmienky stanovené v dohode o prímerí z augusta 2014; vyzýva všetky strany, aby účinne implementoval i podmienky stanovené v dohode o prímerí z augusta 2014; vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky, ktorými vyvinie nátlak na Izrael, aby ukončil blokádu, a to najmä stanovením časového plánu; odsudzuje pretrvávajúce obmedzenia, ktoré Izrael uložil na vstup stavebného materiálu do Gazy; vyzýva izraelskú vládu, aby ukončila svoje svojvoľné a netransparentné zaraďovanie materiálu medzi položky s dvojakým použitím a aby zosúladila svoj zoznam položiek s dvojakým použitím s medzinárodnými normami najmä tým, že z neho odstráni drevo, agregáty, oceľové tyče a cement;

17.    odsudzuje nedávne raketové útoky militantných skupín z pásma Gazy, pretože takáto činnosť zvyšuje nebezpečenstvo vzniku novej špirály násilia; nalieha na všetky zúčastnené strany, aby sa zaviazali k nenásilnému prístupu;

18.    víta skutočnosť, že členské štáty EÚ hlasovaním jednomyseľne schválili rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 3. júla o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti za všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema, a vyzýva EÚ, aby zabezpečila plné vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe nezávislej vyšetrovacej komisie OSN vrátane jej odporúčaní aktívne podporovať činnosť Medzinárodného trestného súdu vo vzťahu k okupovanému palestínskemu územiu;

19.    znova víta ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu Palestínou; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že PK/VP odmietla čo len uznať tento významný krok smerom k určeniu zodpovednosti za budúce porušovanie práva, ktorého sa môžu dopustiť všetky zúčastnené strany; domnieva sa, že takéto správanie očividne oslabuje dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a jej vyhlásenia o zodpovednosti a medzinárodnom súdnictve;

20.    vyjadruje znepokojenie nad správami o zhoršovaní podmienok pre mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv v Izraeli a nad rastúcimi pokusmi súčasnej vlády o potlačenie disentu a nezávislého umenia, a to i prostredníctvom prijatia návrhov zákonov zameraných na vážne obmedzenie činnosti mimovládnych organizácií; žiada diplomatické misie EÚ, aby sa spoločne s izraelskými orgánmi zaoberali touto naliehavou otázkou a aby naďalej podporovali subjekty pôsobiace v oblasti ľudských práv v tejto krajine;

21.    berie na vedomie úsilie palestínskych Izraelčanov o zjednotenie v rámci Spoločného zoznamu a o udržanie presvedčivého výsledku, ktorý dosiahli v posledných legislatívnych voľbách; žiada ESVČ a Európsku komisiu, aby výrazne zvýšili svoju podporu a angažovanie vo vzťahu k menšinám v Izraeli a aby podporili ich snahy o dosiahnutie lepšej politickej, hospodárskej a sociálnej účasti;

22.    vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou palestínskou nejednotnosťou a vyzýva všetky palestínske sily, aby obnovili úsilie o zmierenie, najmä tak, že usporiadajú prezidentské a legislatívne voľby, ktoré sa mali už dávno zrealizovať; odsudzuje pokusy o ochromenie tohto potenciálne historického procesu a vyzýva izraelské orgány, aby prepustili všetkých 12 členov Palestínskej zákonodarnej rady, ktorí sú momentálne zadržiavaní, ako aj všetkých ostatných palestínskych politických väzňov a tých, ktorí sú v administratívnej väzbe bez formálneho obvinenia; žiada EÚ, aby prijala konkrétne opatrenia na presadzovanie zmierenia a na podporu palestínskej vlády národnej jednoty;

23.    prijíma rozhodnutie o vypracovaní správy o obchode so zbraňami a s inými zariadeniami bezpečnostnej ochrany medzi členskými štátmi a Izraelom/Palestínou a o zlučiteľnosti tohto obchodu so spoločnou pozíciou EÚ; požaduje zavedenie všeobecného zbrojného embarga OSN v prípade všetkých strán v regióne, aby sa tak zabránilo ďalšiemu porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv; trvá na tom, aby izraelské podniky zamerané na výrobu bezpilotných lietadiel nezískali finančnú podporu z rámcového výskumného programu EÚ;

24.    nazdáva sa, že menovanie Tonyho Blaira za osobitného vyslanca Kvarteta pre Blízky východ bolo nešťastným rozhodnutím, a vyjadruje úľavu nad skutočnosťou, že jeho mandát bol ukončený; vyjadruje všeobecnejšie presvedčenie, že EÚ by vymenovaním vyslancov s preukázateľnými znalosťami regiónu, politickým vplyvom a bezchybnou bezúhonnosťou len získala;

25.    pripomína svoje rozhodnutie o začatí iniciatívy s názvom Poslanci za mier, ktorej cieľom je spojiť poslancov Európskeho parlamentu, Izraela a Palestíny v záujme dosiahnutia pokroku v mierovom programe a zvýšenia diplomatického úsilia EÚ;

26.    vyjadruje rozhorčenie nad tým, že izraelské orgány ďalej neodôvodnene bránia oficiálnym orgánom Európskeho parlamentu v návšteve Gazy; varuje, že ak sa situácia do 1. novembra 2015 nezlepší, budú prijaté opatrenia;

27.    rozhodol sa vyslať delegáciu ad hod do Palestíny/Gazy a do Izraela s cieľom posúdiť situáciu na mieste, pokiaľ ide o zničenie projektov financovaných EÚ v oblasti C a v Gaze, dodržiavanie prímeria a vyhliadky na udržateľné riešenie konfliktu;

28.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Kvartetu, izraelskej vláde, Knesetu, predsedovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade a orgánom Európsko-stredozemného parlamentného zhromaždenia.