NÁVRH UZNESENIA o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe
7.9.2015 - (2015/2685(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Hilde Vautmans, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Marielle de Sarnez, Marian Harkin, Filiz Hyusmenova, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Pavel Telička, Ivo Vajgl v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0836/2015
B8‑0841/2015
Uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o mierovom procese na Blízkom východe,
– so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o mierovom procese na Blízkom východe zo 20. júla 2015,
– so zreteľom na Euro-stredozemskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie (ďalej len vysoká predstaviteľka) podnikla vo svojej funkcii prvú oficiálnu zahraničnú návštevu Izraela a Palestíny v novembri 2014 a bola tiež prvým čelným predstaviteľom EÚ, ktorý navštívil Izrael po vytvorení novej vlády v máji 2015; keďže vysoká predstaviteľka pri viacerých príležitostiach vyjadrila svoj záväzok obnoviť a zintenzívniť úlohu Únie v mierovom procese;
B. keďže v apríli 2015 vysoká predstaviteľka vymenovala nového osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe (ďalej len osobitný zástupca EÚ);
C. keďže Únia je najväčším poskytovateľom pomoci Palestínčanom a je tiež najväčším obchodným partnerom Izraela, a keďže Izrael má prístup k fondom EÚ v rámci programu Horizont 2020 a je aj zmluvným partnerom v oblasti poľnohospodárskych, priemyselných a farmaceutických výrobkov;
D. keďže by sa preto malo skončiť obdobie, keď sa európska diplomacia obmedzovala na úlohu pozorovateľa;
E. keďže Únia sa domnieva, že mier na Blízkom východe si vyžaduje komplexné regionálne riešenie;
F. keďže Únia opakovane potvrdila svoju podporu riešeniu v podobe existencie dvoch štátov, na základe ktorého by v mieri a bezpečnosti bok po boku existovali Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický a životaschopný susedný štát Palestína, a vyhlásila, že okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem ako hlavné mesto dvoch štátov;
G. keďže ochrana palestínskeho obyvateľstva a jeho práv na západnom brehu Jordánu, najmä v oblasti C, a vo východnom Jeruzaleme je nanajvýš dôležitá z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov;
H. keďže vo viacerých členských štátoch prebieha proces zameraný na uznanie štátu Palestína;
I. keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia;
J. keďže okupácia trvá už vyše 50 rokov a dohody Oslo I boli podpísané v roku 1993;
K. keďže vytvorenie novej izraelskej vlády otvorilo cestu obnoveniu mierového procesu na Blízkom východe;
L. keďže v Bezpečnostnej rade OSN sa nepretržite vyvíja úsilie o obnovenie mierových rozhovorov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi;
Európska mierová iniciatíva
1. domnieva sa, že Únia sa nachádza v zlomovom bode, pokiaľ chce zohrávať úlohu pri presadzovaní mieru v tomto regióne; víta preto vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe zo strany vysokej predstaviteľky ako jasný signál o angažovanosti EÚ v regióne;
2. zdôrazňuje, že Únia by mala byť nápomocná pri dosahovaní komplexných, dlhotrvajúcich a mierových riešení, ako tomu bolo v prípade nedávnej dohody o iránskom jadrovom programe;
3. pripomína členským štátom, že ich základnou úlohou je aktívne prispievať k formovaniu zjednotenej európskej pozície na tému ako riešiť blízkovýchodný mierový proces a ako sa vyhnúť jednostranným iniciatívam, ktoré by oslabili európske kroky; zdôrazňuje, že európske hlavy štátov a vlád nemôžu od Únie žiadať, aby sa proaktívne angažovala v regióne, ak ich rozdielne pozície bránia Únii zaujať jednohlasný postoj prostredníctvom vysokej predstaviteľky;
4. zdôrazňuje, že treba dosiahnuť úplný mier a naplniť legitímne túžby oboch strán, aj vzhľadom na výrazne sa zhoršujúci regionálny kontext a jeho vedľajšie účinky;
5. vyzýva preto členské štáty, aby spolupracovali s osobitným zástupcom EÚ pri vytváraní európskej mierovej iniciatívy, ktorá by sa mala začať v prípade zlyhania súčasného úsilia v Bezpečnostnej rade OSN o prijatie rezolúcie o vytvorení rámca pre tento proces;
6. naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku a osobitného zástupcu EÚ, aby lepšie využívali politické vzťahy a inštitucionálne skúsenosti EÚ a jej členských štátov, na základe geografickej blízkosti Európy, historických väzieb a intenzívnej hospodárskej výmeny v regióne Blízkeho východu, aby mohla EÚ zohrávať aktívnejšiu a efektívnejšiu politickú úlohu v mierovom procese medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ako aj medzi arabskými štátmi a Izraelom v širšom kontexte;
Nové kvarteto
7. domnieva sa, že Únia by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri novom vymedzení cieľov a podoby kvarteta;
8. v tejto súvislosti podporuje zámer vysokej predstaviteľky užšie zapojiť arabské štáty do mierového procesu prostredníctvom účasti na práci kvarteta a vymenovať osobitného zástupcu EÚ ako vyslanca Únie v kvartete;
9. domnieva sa, že ciele kvarteta by sa mali sústrediť na nájdenie politického riešenia konfliktu;
Vykonávanie právnych predpisov Únie
10. žiada plné a účinné vykonávanie platných právnych predpisov EÚ a dvojstranných dohôd medzi EÚ a Izraelom, ako aj súvisiaceho kontrolného mechanizmu – tzv. technických opatrení – tak, aby neumožňoval dovoz produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád, na európsky trh v rámci preferenčného režimu na základe Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom;
11. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby na mieste preverili všetky obvinenia z ničenia a poškodzovania objektov a projektov financovaných EÚ na okupovaných územiach a predložili svoje zistenia Parlamentu;
Využívanie právomocí Únie
12. naliehavo vyzýva Úniu, aby naďalej poskytovala významnú finančnú pomoc palestínskemu ľudu a podporovala budovanie palestínskeho štátu, ale aby tiež zabezpečila lepšiu kontrolu fondov EÚ tak, aby ich nebolo možné zneužívať, priamo či nepriamo, pre teroristické organizácie alebo na teroristickú činnosť; vyzýva na posilnenie finančnej podpory EÚ pre agentúru Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu (UNRWA) a súčasne zdôrazňuje potrebu riešiť súvisiaci základný problém palestínskych utečencov;
13. uznáva, že Izrael v súčasnosti poskytuje Gaze pomoc a vyzýva Egypt, aby otvoril prístup k pomoci prinajmenšom na porovnateľnej úrovni;
14. opakovane vyzýva na urýchlenú rekonštrukciu a rehabilitáciu pásma Gazy v dôsledku vojny z leta 2014; zdôrazňuje, že pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo musí byť humanitárna pomoc prioritou a v tomto ohľade naliehavo vyzýva členské štáty, aby si splnili svoje záväzky k podpore trojstranného mechanizmu monitorovania a overovania materiálov na rekonštrukciu;
15. opätovne vyzýva izraelské úrady, aby okamžite ukončil blokádu Gazy a zaistili úplné otvorenie hraničných priechodov;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, osobitnému zástupcovi EÚ, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.