NÁVRH UZNESENIA o migrácii a situácii utečencov
7.9.2015 - (2015/2833(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Richard Howitt, Birgit Sippel, Claude Moraes, Sylvie Guillaume, Vincent Peillon, Josef Weidenholzer, Juan Fernando López Aguilar, Miriam Dalli, Patrizia Toia, Silvia Costa, Marlene Mizzi, Luigi Morgano, Kashetu Kyenge, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Tonino Picula, Miltiadis Kyrkos, Elly Schlein, Flavio Zanonato, Daniele Viotti, Evelyne Gebhardt, José Blanco López, Eric Andrieu, Tanja Fajon, Marju Lauristin, Mercedes Bresso, Enrico Gasbarra, Udo Bullmann, Ana Gomes, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Afzal Khan, Simona Bonafè, Nikos Androulakis, Brando Benifei, Maria Arena, Pedro Silva Pereira, Pervenche Berès, Derek Vaughan, Andi Cristea, Maria Noichl, Liliana Rodrigues, Jonás Fernández, Hugues Bayet, Péter Niedermüller, Roberto Gualtieri, Sergio Gutiérrez Prieto, Demetris Papadakis, Pier Antonio Panzeri, István Ujhelyi, Michela Giuffrida, Tibor Szanyi, Isabelle Thomas, Elena Valenciano, Iris Hoffmann, Momchil Nekov, Kati Piri, Doru-Claudian Frunzulică, Claudia Tapardel, Theresa Griffin, Viorica Dăncilă, Elena Gentile, Matthias Groote, Goffredo Maria Bettini, Isabella De Monte, Gabriele Preuß, Susanne Melior, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Massimo Paolucci, Andrea Cozzolino, Renata Briano, Jutta Steinruck, Nicola Danti, Ricardo Serrão Santos, Caterina Chinnici, Jo Leinen, Lucy Anderson, Miapetra Kumpula-Natri, Arne Lietz, Damiano Zoffoli, Victor Negrescu, Nicola Caputo, Liisa Jaakonsaari, Knut Fleckenstein, Marita Ulvskog, Olle Ludvigsson, Anna Hedh, Jytte Guteland, Iliana Iotova, Javi López, Martina Werner, Neena Gill, Carlos Zorrinhov mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0832/2015
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950,
– so zreteľom na závery Rady z 12. decembra 2014 o migrácii v rozvojovej spolupráci EÚ a z 26. mája 2015 o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015,
– so zreteľom na iniciatívu zameranú na migračné trasy medzi EÚ a Africkým rohom (chartúmsky proces), ktorú 28. novembra 2014 prijala Africká únia a členské štáty a inštitúcie EÚ,
– so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015, ktorú vypracovala Komisia,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ[1],
– so zreteľom na závery Európskej rady z 23. apríla 2015,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014[2] o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii,
– so zreteľom na prejav, ktorý predniesol predseda Európskeho parlamentu počas svojej návštevy na Lampeduse 2. a 3. októbra 2014 pri príležitosti pripomenutia si výročia tragédie z 3. októbra 2013,
– so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návštevách svojich delegácií na Lampeduse v novembri 2011, v Jordánsku vo februári 2013 (s cieľom posúdiť situáciu utečencov zo Sýrie) a v Bulharsku v januári 2014 (s cieľom posúdiť situáciu žiadateľov o azyl a utečencov, najmä zo Sýrie),
– so zreteľom na diskusie o migračných politikách EÚ v Stredozemí počas plenárnej schôdze 9. októbra 2013 s osobitným dôrazom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy,
– so zreteľom na rozpravy, ktoré sa uskutočnili vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci od začiatku súčasného volebného obdobia, najmä na rozpravu z 22. júla 2014 o vykonávaní oznámenia o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie, zo 4. septembra 2014 o činnostiach agentúry Frontex v Stredozemí a o osobitnej skupine pre Stredozemie a z 24. septembra 2014 o 5. výročnej správe Komisie o prisťahovalectve a azyle za rok 2013 (COM(2014)0288) a o výročnej správe Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) o situácii v oblasti azylu v Európskej únii (2013),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2013 o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie (COM(2013)0869),
– so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013,
– so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 22. mája 2014 o vykonávaní oznámenia o práci osobitnej skupiny pre Stredozemie (SWD(2014)0173),
– so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom zasadnutí 26. a 27. júna 2014 a v ktorých vymedzila strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie na nasledujúce roky v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
– so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Komisiu, ktoré predseda Juncker predložil na plenárnej schôdzi Parlamentu 15. júla 2014,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. septembra 2014 na tému Európska prisťahovalecká politika,
– so zreteľom na záväzky, ktoré komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos prijal na svojom vypočutí 30. septembra 2014 vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,
– so zreteľom na závery Rady z 10. októbra 2014 o prijímaní opatrení na lepšie zvládanie migračných tokov,
– so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) z apríla 2012 s názvom Straty na životoch v Stredozemnom mori: kto je zodpovedný?,
– so zreteľom na výročné správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov, najmä na správu o riadení vonkajších hraníc EÚ a jeho vplyve na ľudské práva migrantov uverejnenú v apríli 2013 a správu o pracovnom vykorisťovaní migrantov uverejnenú v apríli 2014,
– so zreteľom na výročnú správu EASO o situácii v oblasti azylu v Európskej únii (2014),
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže letné obdobie opäť ukázalo, že migrácia nie je dočasný problém – prudký nárast počtu utečencov bude zrejme pokračovať v dôsledku stále narastajúcej nestability na hraniciach Európy z dôvodu konfliktov na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike spolu s nehanebným porušovaním ľudských práv, prudkým nárastom násilia a terorizmu a ničivými účinkami zmeny klímy, čo opätovne poukazuje na naliehavú potrebu vyvinúť maximálne úsilie o záchranu životov ľudí, ktorí utekajú zo svojej krajiny a sú v ohrození, a na potrebu, aby členské štáty dodržiavali svoje medzinárodné záväzky vrátane povinnosti záchrany na mori;
B. keďže Sýria, Afganistan, Eritrea a Irak patrili medzi najvýznamnejšie krajiny pôvodu žiadateľov o azyl vo februári 2015 a keďže viac ako dve tretiny týchto žiadateľov o azyl má právo na azyl alebo doplnkovú ochranu;
C. pripomínajúc ostatné zasadnutie Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 a nasledujúcu schôdzu Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 20. júla 2015 v Bruseli, na ktorej sa vedúci predstavitelia EÚ nedokázali dohodnúť na mechanizme prerozdelenia týkajúceho sa premiestňovania a presídľovania a namiesto toho sa uspokojili s dobrovoľným mechanizmom;
D. keďže predseda Európskej rady Donald Tusk 3. septembra 2015 požiadal o prerozdelenie aspoň 100 000 utečencov;
E. keďže namiesto súčasného ad-hoc rozhodovania je potrebný dlhodobejší prístup k operáciám;
F. keďže rozličné pozície, ktoré prijali rôzne členské štáty EÚ, naďalej poukazujú na skutočnosť, že EÚ má 28 roztrieštených migračných politík vrátane niektorých sporných postojov, ktorými je potrebné sa podľa možnosti čo najskôr zaoberať;
G. keďže súčasná situácia v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Srbskej republike a Maďarsku poukazuje na nepríjemný nedostatok solidarity voči žiadateľom o azyl, nedostatočnú koordináciu a chýbajúce koherentné opatrenia; keďže táto situácia vedie k chaosu a pokračujúcemu porušovaniu ľudských práv;
H. keďže lídri niektorých členských štátov a krajne pravicové strany súčasnú situáciu využívajú na podnecovanie protimigračných nálad, pričom z krízy obviňujú EÚ, čo vedie k rastúcemu počtu násilných činov voči migrantom;
I. keďže neexistencia jednotných konaní o azyle a jednotných noriem v členských štátoch vedie k odlišným úrovniam ochrany, a v niektorých prípadoch dokonca k nedostatočným zárukám pre žiadateľov o azyl;
1. vyjadruje hlboký zármutok a bolesť v súvislosti so súčasnou humanitárnou krízou;
2. vyjadruje solidaritu s vysokým počtom utečencov a migrantov, ktorí sú obeťami nekonečného konfliktu, vážneho porušovania ľudských práv, zrejmých zlyhaní v oblasti správy a tvrdých represií;
3. naliehavo vyzýva všetky členské štáty a všetky európske inštitúcie a agentúry, aby prijali okamžité opatrenia ako reakciu na krízu v Stredozemí a pri hraniciach EÚ – opatrenia, ktoré by mali byť založené na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti, ako je stanovené v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a na celostnom prístupe, ktorý berie do úvahy všetky rozmery vrátane bezpečnej a legálnej migrácie, plného rešpektovania základných práv a základných hodnôt, spolupráce s tretími krajinami (ktoré nie sú členmi EÚ) a návratu v súlade so základnými právami a zásadou nevyhostenia, a to prostredníctvom koordinácie vnútorných a vonkajších politík EÚ, najmä spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a obchodnej a rozvojovej politiky;
4. požaduje urýchlenú a úplnú transpozíciu a účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému všetkými zúčastnenými členskými štátmi, čím sa zabezpečia spoločné európske normy v rámci existujúcich právnych predpisov;
5. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska rada nezaviedla iniciatívy, ktoré navrhla Komisia vo svojej migračnej agende z 13. mája 2015, a to vytvorenie dôveryhodného záväzného mechanizmu solidarity v celej EÚ, ktorý by zahŕňal povinný systém presídľovania spolu s núdzovým premiestňovaním medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné z dlhodobého hľadiska, aby sa pristúpilo k preskúmaniu a potom k prepracovaniu dublinského nariadenia prostredníctvom celoeurópskeho záväzného, trvalého a povinného premiestnenia spojeného so spravodlivým mechanizmom prerozdeľovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby medzitým v plnom rozsahu využívali kritériá stanovené v dublinskom nariadení III, ako napríklad ustanovenia týkajúce sa detí bez sprievodu a zlúčenia rodiny a ustanovenia o práve vlastného uváženia, čím sa zabezpečia spoločné európske normy v rámci existujúcich právnych predpisov;
6. zdôrazňuje, že v roku 2014 bola takmer polovica žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Európy oprávnená na azyl alebo dodatočnú ochranu alebo mala povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov; zdôrazňuje preto potrebu intenzívnejšie využívať bezpečné a legálne cesty a posilniť poskytovanie humanitárnych víz podľa vízového kódexu prostredníctvom výzvy adresovanej členským štátom, aby väčšmi využívali takéto humanitárne víza;
7. zdôrazňuje, že okrem silného programu presídľovania (a majúc na pamäti, že mnohé členské štáty nemajú potrebné ľudské zdroje) by sa členské štáty mali dohodnúť aj na poskytovaní iných legálnych ciest, ako sú napríklad rozšírený systém zlúčenia rodiny, systémy súkromného sponzorstva a pružné režimy udeľovania víz, a to aj na študijné a pracovné účely;
8. pripomína, že právo na azyl je základným ľudským právom, ktoré sa zaručuje medzinárodným právom a záväzkami, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty; preto zdôrazňuje, že členské štáty by mali prostredníctvom širšieho využívania existujúceho právneho rámca vo väčšej miere využívať postupy, ktoré majú k dispozícii na riešenie naliehavých žiadostí o ochranu, vrátane preskúmavania žiadostí o azyl podaných na svojich konzulátoch v tretích krajinách;
9. pripomína, že migrácia je globálny a komplexný fenomén, ktorý si tiež vyžaduje dlhodobý prístup zameraný na jej základné príčiny, akými sú chudoba, nerovnosť, nespravodlivosť a ozbrojený konflikt; naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby posilnili svoju úlohu v rámci riešenia konfliktu, a najmä aby pomáhali pri hľadaní udržateľných politických riešení v týchto krajinách v konflikte, ako sú napríklad krajiny Blízkeho východu, Sýria a Líbya, a posilnili politický dialóg, a to aj s regionálnymi organizáciami, prostredníctvom zahrnutia všetkých prvkov ľudských práv s cieľom podporovať inkluzívne a demokratické inštitúcie, posilniť odolnosť miestnych spoločenstiev a podporiť sociálny a demokratický vývoj v krajinách pôvodu a medzi ich národmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prevzala vedúcu úlohu a spojila svetových lídrov, aby túto otázku riešili prednostne v záujme medzinárodného spoločenstva ako celku; očakáva, že konferencia o migrácii vo Vallette bude príležitosťou pre konštruktívny dialóg medzi EÚ, Africkou úniou a kľúčovými krajinami, ktoré spoločne môžu podniknúť rozhodné kroky na primerané riešenie migračnej situácie;
10. požaduje vytvorenie humanitárnych koridorov vo všetkých krajinách tranzitu pre utečencov (v oblasti Stredozemného mora aj západného Balkánu) s cieľom poskytovať humanitárnu pomoc a zabezpečovať uspokojenie najzákladnejších potrieb utečencov a dodržiavanie ich ľudských práv; zdôrazňuje, že humanitárna reakcia na utečeneckú krízu by mala byť súčasťou dlhodobého plánu, ktorý zahŕňa podporu humanitárnej pomoci pre krajiny susediace s krajinami pôvodu utečencov, posilňuje ich schopnosti skorej obnovy a ochrany, posilňuje úlohu agentúr OSN a zlepšuje politickú, sociálnu a hospodársku situáciu a situáciu v oblasti ľudských práv v rozvojových krajinách pôvodu a tranzitu;
11. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že nový prístup k migrácii bude ústrednou témou nového rozvojového rámca a prijatia cieľov udržateľného rozvoja na samite OSN v New Yorku v septembri 2015;
12. vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby zvolali medzinárodnú konferenciu o kríze v súvislosti s utečencami, a to okrem iného s účasťou EÚ, jej členských štátov, agentúr OSN, USA, príslušných medzinárodných MVO a arabských štátov, s cieľom zaviesť spoločnú stratégiu globálnej humanitárnej pomoci;
13. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;
14. berie na vedomie začatie operácie EUNAVFOR MED na boj proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi v Stredozemí v rámci širšieho úsilia o riešenie krízy a záchranu životov na mori a návrh PK/VP predstavený na neformálnom stretnutí ministrov obrany 3. septembra 2015 a zameraný na zvýšenie schopnosti vykonávať operácie na šírom mori s cieľom zachytiť a zlikvidovať použité plavidlá a pomôcť pri zatýkaní prevádzačov;
15. vyzýva Komisiu, aby vytvorila značný rozpočtový priestor a pripravenosť v rámci rozpočtu na rok 2016 a ustanovení viacročného finančného rámca, čím sa umožní rýchlejšia a významnejšia podpora pre tie členské štáty, do ktorých prichádza väčšina prisťahovalcov, spolu s podporou pre členské štáty v súvislosti s prijímaním a integráciou utečencov;
16. naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili úroveň finančných prostriedkov a nástrojov vyhradených na reakciu na humanitárne krízy v rámci EÚ aj mimo nej;
17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na boj proti násilným akciám a nenávistným prejavom zameraným na migrantov; vyzýva tiež vedúcich predstaviteľov EÚ a jej členských štátov, aby zaujali jasné stanovisko v prospech európskej solidarity, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práv žiadateľov o azyl;
18. chápe význam prístupu na báze tzv. kritických miest, ako sa uvádza v migračnej agende, pre posilňovanie operačnej podpory pri prvom príchode žiadateľov vrátane registrácie a prvotného spracovania príchodov, pokiaľ sa táto reakcia tiež zaoberá otázkou, ako by sa žiadatelia o azyl mali rozdeliť medzi členské štáty, a jednoznačne stanovuje účinné mechanizmy zohľadňujúce rodové hľadisko na identifikáciu osôb s osobitnými potrebami a na ich postúpenie príslušným oddeleniam;
19. vyzýva Radu a členské štáty, aby začali ihneď konať, a pripomína, že účelom tohto uznesenia je realizovať iniciatívy, ktoré už Komisia oznámila s cieľom posilniť solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, vrátane nového návrhu mechanizmu trvalého premiestnenia na základe článku 78 ods. 2 ZFEÚ, pričom ďalší nárast počtu miest na premiestňovanie je prvým krokom správnym smerom, majúc na pamäti, že Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v súčasnosti pripravuje správu, ktorá bude odrážať strednodobé a dlhodobé usmernenia politiky Parlamentu v oblasti migrácie; zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať situáciu utečencov ako naliehavú prioritu, ktorá v prípade, že nebude riadená, povedie k pretrvávajúcim a narastajúcim prípadom prekročenia hraníc do EÚ, ktoré sú nezákonné a ohrozujú život;
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.