Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o mierovom procese na Blízkom východe, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2014 o uznaní palestínskej štátnosti(1), uznesenie z 18. septembra 2014 o Izraeli a Palestíne po vojne v pásme Gazy a o úlohe EÚ(2) a uznesenie z 5. júla 2012 o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema(3),

–       so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 20. júla 2015,

–       so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP) Federicy Mogheriniovej zo 7. mája 2015 o vytvorení novej izraelskej vlády a na vyhlásenia jej hovorkyne z 31. júla 2015 o podpaľačskom útoku v Predjordánsku a z 29. júla 2015 o nedávnych izraelských rozhodnutiach v prospech ďalšieho rozširovania osád,

–       so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 24. augusta 2015 o demoláciách v oblasti C a stavebných prácach na separačnom múre v Cremisane,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP, komisára pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa z 19. augusta 2015 o podpore EÚ pre UNRWA,

–       so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej,

–       so zreteľom na Európsko-stredomorskú dočasnú dohodu o pridružení v oblasti obchodu a spolupráce medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP) v prospech palestínskych orgánov Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy na strane druhej,

–       so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN,

–       so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny z roku 1949,

–       so zreteľom na dokument s názvom Diplomatický plán riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a kroky na vytvorenie diplomatickej perspektívy a zabezpečenie pozitívneho impulzu na dosiahnutie dohody, ktorý 27. júla 2015 predložil podpredseda Knesetu Jechi´el Chilik Bar,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže po iniciatíve ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho v rokoch 2013 – 2014 a vojne v pásme Gazy v lete 2014 nasledovala ďalšia patová situácia v mierovom procese na Blízkom východe medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; keďže v Bezpečnostnej rade OSN sa vyvíja úsilie o obnovenie mierového procesu; keďže podpredseda Knesetu Jechi´el Chilik Bar predložil v júli 2015 s podporou prominentných vodcov izraelskej opozície Diplomatický plán riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a kroky na vytvorenie diplomatickej perspektívy a zabezpečenie pozitívneho impulzu na dosiahnutie dohody;

B.     keďže izraelsko-palestínsky konflikt naďalej ovplyvňuje celý Blízky východ; keďže násilná kríza v Sýrii, vzostup takzvaného Islamského štátu, zvyšovanie radikalizmu a šírenie terorizmu na Blízkom východe vytvárajú značné bezpečnostné hrozby pre Izrael a celý región a ďalej zhoršujú utrpenie Palestínčanov, ale zároveň formujú spoločné záujmy arabských štátov a Izraela, pričom jadrová dohoda s Iránom ponúka jedinečnú príležitosť pre mierový proces, ktorá by sa nemala premeškať;

C.     keďže PK/VP, ktorá v novembri 2014 zamierila na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu v tejto funkcii do Izraela a Palestíny, preukázala svoje osobné odhodlanie obnoviť a zintenzívniť angažovanosť EÚ v mierovom procese na Blízkom východe; keďže Fernando Gentilini bol vymenovaný za nového osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe; keďže EÚ napriek svojim ambíciám a odhodlaniu zohrávať samostatnú úlohu v tejto oblasti ešte nevypracovala komplexnú a ucelenú víziu svojej angažovanosti v mierovom procese na Blízkom východe, ktorá by mala odrážať rýchlo sa meniace regionálne podmienky;

D.     keďže Parlament opakovane vyjadril svoju podporu riešeniu založenému na existencii dvoch štátov, a to Izraelského štátu v rámci bezpečných a uznaných hraníc a nezávislého, zvrchovaného, susediaceho a životaschopného palestínskeho štátu, ktoré by vedľa seba existovali v mieri a bezpečnosti pozdĺž hraníc z roku 1967 so vzájomne dohodnutými výmenami území a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov; keďže väčšina kľúčových parametrov riešenia v podobe dvoch štátov je známa z predchádzajúcich rokovaní medzi oboma stranami;

E.     keďže v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema žije podľa odhadov 600 000 židovských osadníkov; keďže pokračujúce búranie palestínskych obydlí a vysídľovanie palestínskych rodín, obmedzovanie slobody pohybu Palestínčanov a ich prístupu k poľnohospodárskej pôde, násilie zo strany židovských osadníkov, budovanie separačného múru za zelenou líniou a využívanie palestínskych prírodných zdrojov Izraelom ako okupačnou silou v tejto oblasti predstavujú jasné porušenie medzinárodného práva a hlavnú hrozbu pre dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov;

F.     keďže podľa Palestínskej monitorovacej skupiny podnikli od roku 2004 židovskí osadníci v Predjordánsku viac ako 11 000 útokov proti Palestínčanom; keďže podľa izraelskej organizácie pre ľudské práva Yesh Din sa len 1,9 percenta prípadov násilia zo strany osadníkov, ktoré boli postúpené v rokoch 2005 až 2014 súdom, skončilo úspešným stíhaním;

G.     keďže status Jeruzalema zostáva kľúčovou otázkou v mierovom procese na Blízkom východe; keďže EÚ a medzinárodné spoločenstvo nikdy neakceptovali jednostranné zabratie východného Jeruzalema Izraelom; keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme naďalej trpia v dôsledku neistého legálneho pobytového statusu, konfiškácie svojej pôdy a systematickej diskriminácie v prístupe k verejným službám, plánovaniu a výstavbe, ako aj v prístupe na náboženské miesta a k pamiatkam v dôsledku politík izraelskej vlády zameraných na zmenu demografického zloženia danej oblasti;

H.     keďže počet palestínskych utečencov, čo je ďalšia kľúčová otázka v mierovom procese, dosahuje v súčasnosti podľa agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu (UNRWA) takmer 5 miliónov, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria utečenci druhej alebo tretej generácie;

I.      keďže palestínska jednota je zásadnou súčasťou mierového procesu na Blízkom východe a nevyhnutnou podmienkou na realizáciu riešenia založeného na existencii dvoch štátov; keďže ju však naďalej podrýva vnútropalestínske politické napätie, izraelská blokáda pásma Gazy a chýbajúca skutočná autorita Palestínskej samosprávy v tejto oblasti;

J.      keďže na pásmo Gazy, ktoré je fakticky pod kontrolou Hamasu, je od roku 2007 uvalená blokáda; keďže táto blokáda zničila jeho hospodárstvo, čo viedlo k vysokej nezamestnanosti a nedostatku základného tovaru, a má výrazný psychologický dosah na obyvateľstvo, najmä so zreteľom na mladých ľudí; keďže mnoho detí v Gaze už zažilo tri vojny a trpí ich posttraumatickými následkami; keďže humanitárnu krízu v Gaze ešte zhoršila vojna v lete 2014 a nedostatočný prísun materiálu na rekonštrukciu do tejto oblasti; keďže EÚ opakovane odsúdila raketové útoky z Gazy na izraelské územie a vyzvala na účinné zamedzenie pašovania zbraní do pásma;

K.     keďže v izraelských väzniciach je zadržiavaných a väznených 5 700 Palestínčanov vrátane 160 detí, 26 žien a 400 administratívnych väzňov; keďže v izraelských väzniciach sa nachádza 10 členov Palestínskej zákonodarnej rady, z toho traja v rámci administratívnej väzby; keďže Kneset prijal 30. júla 2015 zákon o nútenom podávaní stravy, ktorý povoľuje nútené podávanie stravy palestínskym väzňom držiacim hladovku;

L.     keďže aktéri občianskej spoločnosti, organizácie na ochranu ľudských práv, bojovníci za mier, umelci, členovia akademickej obce a verejne vystupujúci intelektuáli na izraelskej i palestínskej strane sú dôležitou súčasťou sociálnej a politickej štruktúry svojich komunít a majú rozhodujúci význam pre miestne demokratické hnutia za mier; keďže rozmanitosť názorov a pohľadov, dynamická občianska spoločnosť a inkluzívna verejná diskusia môžu posilniť demokratické inštitúcie na oboch stranách a prispieť k tomu, aby sa skôr dosiahol mier a zmierenie;

M.    keďže UNRWA, ktorá poskytuje nevyhnutné služby pre palestínskych utečencov na okupovanom palestínskom území, ako aj v Jordánsku, Libanone a Sýrii, čelí najvážnejšej kríze financovania vo svojej histórii; keďže EÚ a jej členské štáty sú naďalej najväčším darcom UNRWA, pričom zabezpečujú takmer 40 % celkovej podpory pre agentúru;

1.      je hlboko znepokojený pretrvávajúcou patovou situáciou v mierovom procese na Blízkom východe medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a požaduje bezodkladné obnovenie dôveryhodného mierového úsilia medzi oboma stranami, ktoré bude založené na jasnom záväzku oboch strán zdržať sa akéhokoľvek porušenia medzinárodného práva, s cieľom dosiahnuť skutočné a hmatateľné výsledky v rámci stanoveného harmonogramu;

2.      podporuje nepretržité úsilie v Bezpečnostnej rade OSN, najmä iniciatívu Francúzska s cieľom obnoviť mierové rozhovory medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom rezolúcie, ktorou sa stanoví rámec a harmonogram tohto procesu; požaduje však, aby sa v prípade, že súčasná patová situácia v mierovom procese bude pretrvávať, prijala komplexná európska mierová iniciatíva, ktorá by sa mohla predstaviť na medzinárodnej mierovej konferencii za účasti oboch strán a všetkých príslušných regionálnych a medzinárodných aktérov; nabáda na vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny, ako bolo oznámené v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015; berie na vedomie diplomatický plán, ktorý predložil podpredseda Knesetu Jechi´el Chilik Bar, ako dôležitý prínos k mierovým snahám;

3.      opakuje svoju rozhodnú podporu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu založenému na existencii dvoch štátov, a to Izraelského štátu v rámci bezpečných a uznaných hraníc a nezávislého, zvrchovaného, susediaceho a životaschopného palestínskeho štátu, ktoré by sa vzájomne uznávali a existovali vedľa seba v mieri a bezpečnosti pozdĺž hraníc z roku 1967 so vzájomne dohodnutými výmenami území a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov;

4.      zdôrazňuje, že zachovanie životaschopnosti riešenia založeného na existencii dvoch štátov prostredníctvom konkrétnych opatrení a zaistenie plného dodržiavania práv miestneho obyvateľstva musia byť bezprostrednou prioritou EÚ a medzinárodného spoločenstva; so záujmom očakáva začatie štruktúrovaného dialógu EÚ s Izraelom o situácii v Predjordánsku a zachovaní riešenia v podobe existencie dvoch štátov, ktorý by mal zahŕňať aj problematiku osád;

5.      opätovne zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom vyjednanej dohody o konečnom statuse, ktorou by sa vyriešili všetky vzájomné nároky; odsudzuje všetky násilné akty, pri ktorých dochádza k útokom na civilistov na oboch stranách alebo ich ohrozovaniu; opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraela; naďalej podporuje politiku nenásilného odporu palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása;

6.      zdôrazňuje, že akékoľvek trvalé riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu možno dosiahnuť len v regionálnom kontexte s aktívnou a nepretržitou podporou medzinárodného spoločenstva; v tejto súvislosti podčiarkuje význam arabskej mierovej iniciatívy a požaduje oficiálnu izraelskú reakciu na túto iniciatívu; vyzýva na zapojenie všetkých príslušných regionálnych zúčastnených strán v mierovom procese, najmä Ligy arabských štátov, ako aj Egypta, Jordánska a Libanonu, ktoré sú na otázkach hraníc a utečencov obzvlášť zainteresované;

7.      zdôrazňuje, že je najvyšší čas, aby EÚ zohrávala významnú politickú úlohu v mierovom procese na Blízkom východe; víta osobnú angažovanosť PK/VP a rozhodne podporuje jej úsilie v tomto smere; víta záväzok EÚ vyjadrený v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015, ktorý spočíva v aktívnom úsilí o obnovený multilaterálny prístup k mierovému procesu v konzultácii so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami a v zapojení sa do spolupráce s regionálnymi partnermi na základe arabskej mierovej iniciatívy; zdôrazňuje však, že EÚ by sa mala nielen zapájať, ale aj zohrávať v tomto procese vedúcu úlohu v úzkej spolupráci s ostatnými kľúčovými medzinárodnými aktérmi, a to prostredníctvom realizácie jasnej a jednotnej politiky, ktorá bude súčasťou širšej stratégie zaoberajúcej sa zmenou geopolitického usporiadania na Blízkom východe;

8.      naliehavo vyzýva PK/VP, aby zabezpečila účinné využívanie všetkých existujúcich nástrojov EÚ vrátane pozitívnych a negatívnych stimulov, ktoré sú prostriedkami vplyvu na Izrael a Palestínčanov s cieľom dosiahnuť riešenie založené na existencii dvoch štátov; zdôrazňuje, že budúci vývoj vzťahov EÚ s Izraelom a Palestínčanmi by mal byť podmienený jasným záväzkom a hmatateľným pokrokom na ceste k mieru a dodržiavaniu medzinárodného práva; v tomto duchu požaduje nepretržité, úplné a účinné vykonávanie všetkých príslušných právnych predpisov a usmernení EÚ, ako aj dvojstranných dohôd EÚ s oboma stranami vrátane článku 2 dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom a dočasnej dohody o pridružení medzi EÚ a OOP;

9.      pripomína záväzok, ktorý vyjadrila Rada pre zahraničné veci vo svojich záveroch z 13. decembra 2013, bol opätovne potvrdený v rôznych záveroch a vyhláseniach EÚ v uplynulých dvoch rokoch a uvádza, že „EÚ poskytne v rámci dohody o konečnom statuse bezprecedentnú európsku politickú, hospodársku a bezpečnostnú podporu obom stranám. V prípade konečnej mierovej dohody Európska únia ponúkne Izraelu a budúcemu palestínskemu štátu osobitné privilegované partnerstvo vrátane lepšieho prístupu k európskym trhom, užšej spolupráce v oblasti kultúry a vedy, uľahčenia obchodu a investícií, ako aj podpory vzťahov medzi podnikmi. Obom stranám zároveň ponúkne možnosť posilneného politického dialógu a spolupráce v oblasti bezpečnosti“;

10.    zdôrazňuje, že žiadne finančné prostriedky, ktoré EÚ poskytne izraelským, európskym alebo iným subjektom, nemožno použiť spôsobom, ktorý priamo alebo nepriamo prispeje k budovaniu alebo rozširovania nelegálnych izraelských osád v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema alebo k izraelským aktivitám porušujúcim medzinárodné humanitárne právo na okupovanom palestínskom území; v tejto súvislosti víta usmernenia Komisie z 19. júla 2013 týkajúce sa oprávnenosti izraelských subjektov a ich činnosti na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967 na granty, ceny a finančné nástroje financované EÚ od roku 2014 a vyzýva na ich úplné vykonávanie; podčiarkuje zodpovednosť príslušných orgánov EÚ za zabezpečenie toho, aby sa žiadne finančné prostriedky EÚ pre Palestínčanov nemohli priamo či nepriamo previesť teroristickým organizáciám alebo na účely teroristických aktivít;

11.    je rozhodnutý posilniť spoluprácu s izraelskými a palestínskymi politickými aktérmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ktorí preukážu skutočné odhodlanie dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Blízkom východe; pripomína svoje rozhodnutie začať iniciatívu s názvom Poslanci za mier ako fórum na zintenzívnenie dialógu s demokraticky zvolenými členmi Knesetu a Palestínskej zákonodarnej rady;

12.    zdôrazňuje potenciál arabských obyvateľov Izraela zohrávať významnú úlohu v dosahovaní mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, pričom poukazuje na vzostup Spoločného arabského zoznamu ako tretej politickej sily v Knesete, ktorá získala mnoho hlasov aj od židovských občanov Izraela; podčiarkuje, že riešenie v podobe existencie dvoch štátov musí zaručiť plné rešpektovanie dôstojnosti a individuálnych a kolektívnych práv etnických a náboženských menšín ako rovnocenných občanov svojich krajín, a to v oboch štátoch; v tomto duchu nabáda Izrael, aby pracoval na širšom začlenení arabských občanov do verejného sektora, ako aj po sociálnej, hospodárskej a politickej stránke; zdôrazňuje tiež význam konzultácií s vedúcimi náboženskými predstaviteľmi na oboch stranách v priebehu celého mierového procesu;

13.    uznáva, že medziľudský dialóg na miestnej úrovni bude nevyhnutnou súčasťou životaschopného a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; žiada EÚ, aby podnikla kroky na posilnenie organizácií občianskej spoločnosti, organizácií na ochranu ľudských práv, bojovníkov za mier, umelcov, spisovateľov, členov akademickej obce a verejne vystupujúcich intelektuálov, ktorí sa usilujú podporovať dialóg, kultúrnu výmenu, budovanie mieru a medziľudské kontakty na oboch stranách; požaduje tiež opatrenia EÚ na podporu izraelsko-palestínskej medzikultúrnej výmeny a medziľudského dialógu v radoch mládeže, a to aj v rámci vzdelávacích projektov, športových a umeleckých iniciatív i programov zameraných na vedúce postavenie mládeže;

14.    odsudzuje pokračujúce budovanie nelegálnych osád a ich rozširovanie zo strany Izraela v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema a nedávne oznámenie izraelského premiéra Benjamina Netanyahua o vybudovaní 300 nových bytových jednotiek v Beit El a 500 jednotiek vo východnom Jeruzaleme, ako aj zbúranie 142 domov vlastnených Palestínčanmi a ďalšej infraštruktúry v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme len v auguste 2015 vrátane 16 štruktúr financovaných darcami, čo viedlo podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) k vysídleniu 201 Palestínčanov, z toho 121 detí; opätovne zdôrazňuje, že výstavba izraelských osád na okupovaných palestínskych územiach je podľa medzinárodného práva nezákonná, je v rozpore s duchom mieru a predstavuje hlavnú prekážku mierového úsilia; odsudzuje demoláciu projektov financovaných EÚ a jej členskými štátmi na okupovaných palestínskych územiach a nabáda EÚ a členské štáty, aby našli s Izraelom vhodné riešenie, pokiaľ ide o náhradu za zničený alebo skonfiškovaný majetok financovaný európskymi daňovníkmi;

15.    víta odhodlanie EÚ – v duchu rozlišovania medzi Izraelom a jeho aktivitami na okupovaných palestínskych územiach – zabezpečiť, aby sa vo všetkých dohodách medzi EÚ a Izraelom jednoznačne a výslovne uvádzalo, že ich nemožno uplatňovať na územiach, ktoré Izrael okupoval v roku 1967, ako sa opätovne uvádza v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015; požaduje správne označovanie výrobkov z izraelských osád na trhu EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a dlhodobou politikou EÚ v tejto oblasti;

16.    s poukázaním na svoje uznesenie z 5. júla 2012 vyjadruje hlboké znepokojenie nad ďalším zhoršovaním situácie palestínskeho obyvateľstva v Predjordánsku, najmä v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, v dôsledku pokračujúcej výstavby izraelských osád a ich rozširovania, obmedzovania slobody pohybu Palestínčanov, búrania palestínskych domov a vysídľovania palestínskych rodín, násilia zo strany židovského osadníkov, budovania separačného múru za zelenou líniou a využívania palestínskych prírodných zdrojov Izraelom ako okupačnou mocnosťou, čo ohrozuje životaschopnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov; vyzýva izraelské orgány, aby zastavili násilné presuny palestínskeho obyvateľstva a búranie palestínskych obydlí a infraštruktúry, a to aj v dedinách Abu Nawar a Susiya;

17.    čo najdôraznejšie odsudzuje nedávne útoky židovských osadníkov voči Palestínčanom, najmä zabitie 18-mesačného palestínskeho batoľaťa Alího Dawábšu a jeho otca a matky v dedine Duma, a vyjadruje svoju sústrasť; je hlboko znepokojený narastajúcim násilím zo strany osadníkov v Predjordánsku, ktoré priamo súvisí s politikou osídľovania izraelskej vlády; víta vyhlásenia izraelského prezidenta Reuvena Rivlina a premiéra Benjamina Netanjahua, v ktorých odsúdili útok proti rodine Dawábšovcov a označili ho za teroristický čin, ale pripomína Izraelu jeho plnú zodpovednosť za ochranu palestínskeho obyvateľstva na okupovaných územiach proti útokom a prenasledovaniu zo strany židovských osadníkov a za postavenie všetkých páchateľov násilia zo strany osadníkov pred súd;

18.    opakuje, že podporuje právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie; naďalej podporuje uznanie palestínskej štátnosti ako kľúčový krok na odblokovanie patovej situácie v mierovom procese na Blízkom východe a vzájomné uznanie Izraela a Palestíny ako súčasť dohody o konečnom statuse; víta členstvo Palestíny v rámci Medzinárodného trestného súdu;

19.    opakuje svoju výzvu na skutočnú palestínsku jednotu, ktorá je zásadnou súčasťou mierového procesu na Blízkom východe; vyjadruje poľutovanie nad nedávnym opätovným zhoršením situácie v rámci palestínskeho zmierovacieho procesu po čiastočnej obmene vlády národného konsenzu koncom júla 2015; berie na vedomie oznámenie prezidenta Mahmúda Abbása o jeho odstúpení z funkcie predsedu Organizácie za oslobodenie Palestíny spolu s viacerými členmi výkonného výboru OOP; opakuje svoju výzvu na usporiadanie prezidentských a parlamentných volieb v Palestíne, čo by malo posilniť demokratickú legitimitu palestínskeho politického vedenia, prispieť k vnútropalestínskemu zmiereniu a obmedziť politický vplyv extrémistických síl vrátane Hamasu;

20.    znovu vyzýva na bezodkladnú rekonštrukciu a obnovu pásma Gazy po vojne v lete 2014, ktorá musí byť prioritou humanitárnej pomoci EÚ a medzinárodného spoločenstva; vyzdvihuje v tejto súvislosti hrdinskú prácu agentúry UNRWA; vyzýva medzinárodných darcov, aby splnili svoje záväzky, ktoré prijali na konferencii v októbri 2014 v Káhire;

21.    požaduje okamžité ukončenie blokády pásma Gazy, ktorá je kolektívnym trestom pre miestne obyvateľstvo, a hospodárske oživenie oblasti, pretože súčasný stav je neudržateľný a hrá do karát extrémistom; opakuje, že stabilita a prosperita Gazy slúži vlastným záujmom a bezpečnosti Izraela; víta nedávne pozitívne kroky Izraela na zmiernenie blokády a nabáda Izrael, aby pokračoval v tejto ceste, a Palestínsku samosprávu, aby kladne reagovala; zdôrazňuje, že ukončenie blokády Gazy spolu s riešením oprávnených obáv Izraela o bezpečnosť by malo zostať jednou z priorít v agende dvojstranných vzťahov EÚ s Izraelom;

22.    opäť naliehavo vyzýva Palestínsku samosprávu, aby sa ujala svojej vládnej funkcie v pásme Gazy, čo je predpoklad na udržateľnú politickú konsolidáciu v tejto oblasti; víta záväzok EÚ, ktorý sa opäť uvádza v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015, a síce podporovať toto úsilie, okrem iného reaktiváciou a možným rozšírením rozsahu pôsobnosti a mandátu jej misií EUBAM Rafah a EUPOL COPPS;

23.    požaduje, aby sa okamžite a definitívne ukončilo ostreľovanie izraelského územia raketami z pásma Gazy a všetky ostatné akty terorizmu proti Izraelu z tejto oblasti; opäť zdôrazňuje, že úplné dodržiavanie medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva zo strany štátnych i neštátnych aktérov vrátane ich zodpovednosti je základným kameňom pre zaistenie bezpečnosti a dosiahnutie trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a na Blízkom východe ako celku;

24.    znova žiada prepustenie všetkých palestínskych politických väzňov, najmä členov Palestínskej zákonodarnej rady; žiada plné rešpektovanie práv palestínskych väzňov a zadržiavaných osôb v izraelských väzniciach, a to i tých, ktorí držia hladovku; vyjadruje znepokojenie nad zákonom o nútenom podávaní stravy, ktorý prijal Kneset 30. júla 2015, a zdôrazňuje, že tento zákon sa musí uplatňovať plne v súlade s medzinárodným právom a normami v oblasti ľudských práv;

25.    vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnou krízou financovania agentúry UNRWA; žiada, aby EÚ zvýšila finančnú podporu agentúry UNRWA, a nalieha na všetkých ostatných darcov, aby navýšili svoje finančné prostriedky pre agentúru, ale zároveň požaduje, aby sa riešila súvisiaca hlavná otázka palestínskych utečencov; vyjadruje uznanie agentúre UNRWA za jej mimoriadne úsilie, vďaka ktorému bolo možné pre žiakov z radov palestínskych utečencov otvoriť školský rok 2015/2016, a blahoželá tejto agentúre;

26.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Knesetu, prezidentovi a vláde Izraela, Palestínskej zákonodarnej rade a Palestínskej samospráve, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, parlamentom a vládam Egypta, Jordánska a Libanonu a generálnemu komisárovi UNRWA.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0103. (2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0029. (3) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 82.