Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti;

–       so zreteľom na strategický rámec Európskej únie a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu,

–       so zreteľom na článok 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (MPOPP),

–       so zreteľom na záruky Organizácie Spojených národov o ochrane práv osôb, ktoré čelia trestu smrti,

–       so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a najmä na jeho protokoly 6 a 13,

–       so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti,

–       so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o treste smrti vrátane rezolúcie z 18. decembra 2014 (A/RES/69/186),

–       so zreteľom na otázku Rade týkajúcu sa trestu smrti (O-000103/2015 – B8‑0761/2015),

–       so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže zrušenie trestu smrti na celom svete zostáva jedným z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

B.     keďže zrušenie trestu smrti je podmienkou členstva v Európskej únii;

C.     keďže 101 krajín zrušilo trest smrti za všetky trestné činy a počet krajín, ktoré zrušili trest smrti vo svojich právnych predpisoch alebo ho nevykonávajú, sa od roku 1977 výrazne zvýšil;

D.     keďže 13. svetový deň proti trestu smrti bol zameraný osobitne na zvýšenie informovanosti o využívaní trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami;

E.     keďže za ostatných 12 mesiacov sa zvýšilo využívanie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami; keďže toto sa týka krajín, ktoré ukončili dlhodobé moratóriá na trest smrti;

F.     keďže niekoľko občanov členských štátov EÚ buď bolo popravených alebo čaká na popravu za trestné činy súvisiace s drogami v tretích krajinách;

1.      uznáva rastúci medzinárodný trend smerujúci k zrušeniu trestu smrti; ďalej konštatuje, že za posledných 20 rokov došlo k výraznému zvýšeniu počtu krajín, ktoré zrušili trest smrti alebo zaviedli moratórium na jeho uplatňovanie;

2.      konštatuje, že hoci trest smrti podľa medzinárodného práva nie je zakázaný, existuje značný medzinárodný tlak na jeho zrušenie;

3.      konštatuje, že v roku 2014 bolo na trest smrti pravdepodobne odsúdených takmer 20 000 ľudí na celom svete, pričom 2 466 z nich bolo odsúdených v tom roku;

4.      konštatuje, že v roku 2014 sa celosvetovo uskutočnilo najmenej 607 popráv, čo predstavuje pokles o 22 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom; ďalej konštatuje, že tieto údaje neobsahujú počet osôb, ktoré boli popravené v Číne, ktorá aj naďalej popravuje viac ľudí než zvyšok sveta spolu, pričom tisíce ďalších odsudzuje na smrť;

5.      odsudzuje používanie trestu smrti na potláčanie opozície a na základe náboženského presvedčenia, homosexuality alebo cudzoložstva alebo z iných dôvodov, ktoré možno považovať za zanedbateľné, alebo v prípadoch, ktoré nemožno považovať za trestné činy;

6.      podporuje úsilie zabezpečiť plnenie minimálnych noriem Európskej únie a ďalších medzinárodných noriem v tých krajinách, ktoré zachovávajú trest smrti;

7.      podporuje dvojstranné a viacstranné iniciatívy medzi členskými štátmi, EÚ, OSN, tretími krajinami a inými regionálnymi organizáciami v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trestu smrti;

8.      podporuje globálne úsilie zamerané na obmedzenie uplatňovania trestu smrti v tých krajinách, ktoré ho zachovávajú, a teda obmedzenie počtu popráv;

9.      žiada, aby obžalovaní súdení za trestné činy, za ktoré hrozí trest smrti, mali plný prístup k právnikom a spravodlivý proces v súlade s uznávanými medzinárodnými normami;

10.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.