NÁVRH UZNESENIA o budúcom balíku opatrení v oblasti leteckej dopravy
4.11.2015 - (2015/2933(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Gesine Meissner, Pavel Telička, Dominique Riquet, Ramon Tremosa i Balcells v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1146/2015
B8‑1148/2015
Uznesenie Európskeho parlamentu o budúcom balíku opatrení v oblasti leteckej dopravy
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru[1]
– so zreteľom na smernicu 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh[3],
– so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie)[4],
– so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15)[6],
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 90, článok 100 ods. 2 a článok 218,
– so zreteľom na budúci balík legislatívnych opatrení Komisie v oblasti leteckej dopravy,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže sektor leteckej dopravy v EÚ poskytol v roku 2012 5,5 milióna pracovných miest a prispel do HDP Únie s viac ako 2,6 %;
B. keďže v roku 2014 využilo leteckú dopravu v Únii 849,4 milióna osôb, čo predstavuje nárast o 4,4 % v porovnaní s rokom 2013 a o 16,9 % v porovnaní s rokom 2009;
C. keďže európske letecké spoločnosti od roku 2012 zrušili a plánujú zrušiť viac ako 20 000 pracovných miest;
D. keďže európske letecké spoločnosti pôsobia v rýchlo sa meniacom a čoraz viac konkurenčnom prostredí, pokiaľ ide o vnútorný aj vonkajší trh;
E. keďže EÚ a jej členské štáty musia zlepšiť určité právne a finančné právne predpisy, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú národných a miestnych daní a obmedzeného pracovného času, ak sa majú odstrániť nepotrebné bremená pre sektor európskej leteckej dopravy v Európe;
F. keďže Komisia plánuje dokončiť balík opatrení v oblasti leteckej dopravy, ktorého cieľom je určiť a vyriešiť výzvy sektora leteckej dopravy Únie, do konca roka 2015;
Zlepšenie konkurencieschopnosti leteckého priemyslu
1. domnieva sa, že balík opatrení v oblasti leteckej dopravy by mal povzbudiť európsky letecký priemysel, ktorý to nutne potrebuje, zároveň by mal zvýšiť konkurencieschopnosť sektora, zabezpečiť väčšie množstvo rovnakých podmienok a určiť jeho dlhodobú stratégiu;
2. vyzýva Komisiu, aby pri príprave balíka opatrení v oblasti leteckej dopravy zohľadnila výsledky prvých čítaní v Parlamente, pokiaľ ide o dokumenty o jednotnom európskom vzdušnom priestore (SES2+) a Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) (T7-0220/2014 a T7-0151/2014), a zahrnula ich do balíka;
3. zdôrazňuje, že letecký priemysel je jedným z hlavných prispievateľov k rastu a zamestnanosti v Únii a je úzko prepojený s konkurencieschopnosťou sektora leteckej dopravy EÚ (napr. pozitívna obchodná bilancia, čistejšie technológie pre európske lietadlá, realizácia programu SESAR, jednotné európske nebo, dvojstranné dohody o bezpečnosti letectva, voľné smerovanie), pričom vytvára obrat približne 100 miliárd EUR ročne a poskytuje okolo 500 000 priamych pracovných miest; žiada preto aktívne politiky, ktoré vytvoria priaznivé prostredie pre letecký priemysel;
4. zdôrazňuje, že pre konkurencieschopný európsky letecký priemysel sú nevyhnutné inovácie; preto odporúča, aby Komisia podporila inovácie v oblasti riadenia letovej prevádzky (automatizovaná kontrola letovej prevádzky (ATC), voľné smerovanie), systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel (RPAS), alternatívnych palív, dizajnu lietadiel a motorov (vyššia efektívnosť, menší hluk), letiskovej bezpečnosti (bezdotykové riešenia, vyspelejšia technológia bezpečnostných kontrol, jednorazová bezpečnostná kontrola), digitalizácie a viacmodálnych riešení (počítačové služby pozemnej obsluhy); ďalej odporúča, aby Komisia podporila globálne environmentálne riešenia ako globálne trhové opatrenie na zníženie emisií CO2 v medzinárodnej leteckej doprave, ekologizácia letísk (ekologizácia rolovania) a nové obchodné modely (nová distribučná kapacita (NDC) Medzinárodného združenia leteckých prepravcov (IATA)) a aby usporiadala regionálne systémy, ako napríklad systém obchodovania s emisiami v leteckej doprave (ETS), s cieľom zlúčiť ich a vytvoriť globálny systém;
5. odsudzuje skutočnosť, že nariadenie (ES) č. 868/2004 o ochrane voči nekalým cenovým praktikám v sektore leteckej dopravy sa ukázalo byť neprimerané a neúčinné, pokiaľ ide o jeho rozsah; žiada Komisiu, aby čo najskôr vydala analýzu príčin nevykonávania tohto nariadenia a aby ho zrevidovala so zámerom účinnejšie chrániť spravodlivú súťaž, zabezpečiť reciprocitu a odstrániť nespravodlivé praktiky vrátane subvencií a štátnej pomoci, ktoré dostávajú letecké spoločnosti od určitých tretích krajín a ktoré narúšajú trh; zdôrazňuje, že cieľom by malo byť zlepšenie politickej stratégie na európskej úrovni s cieľom urýchlene vyriešiť tento konflikt, a to predovšetkým prostredníctvom uplatňovania ustanovenia o transparentnej a spravodlivej súťaži; vyzýva Komisiu, aby takisto venovala pozornosť konceptu účinnej kontroly leteckých spoločností;
6. odsudzuje mrhanie peniazmi daňovníkov, ku ktorému dochádza, keď sa ich peniaze používajú na podporu infraštruktúr, ktoré neplnia očakávania; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vytvorila verejný zoznam nevyužívaných a neefektívnych letísk;
7. konštatuje, že európske letiská čelia výrazným konkurenčným tlakom – zo strany leteckých spoločností aj konkurenčných letísk; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto skutočnosti pri vykonávaní smernice o letiskových poplatkoch;
8. vyzýva Radu, aby vyvinula väčšie úsilie na schválenie návrhu nariadenia o prevádzkových intervaloch s cieľom zvýšiť výkonnosť letísk a umožniť bezproblémové fungovanie leteckej dopravy v Európe, keďže sa očakáva, že objem leteckej dopravy sa do roku 2030 zdvojnásobí;
9. zdôrazňuje význam malých a regionálnych letísk v rámci Únie v záujme regionálnej prepojenosti; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi predložila dlhodobý strategický plán Únie na účely riešenia výziev a príležitostí pre regionálne letiská v rámci EÚ v kontexte podpory leteckého prepojenia, ktoré sa má stať jedným z pilierov európskej stratégie pre rast a zamestnanosť;
Medzinárodný rozmer
10. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dojednala a uzavrela komplexné dohody o leteckej doprave s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, napríklad so susednými krajinami, krajinami BRIC a združenia ASEAN, s Japonskom, Mexikom, Tureckom a so štátmi Perzského zálivu, s cieľom poskytnúť nové príležitosti pre leteckých dopravcov EÚ a zabezpečiť väčšie množstvo rovnakých podmienok tým, že sa zvýši finančná transparentnosť a zabezpečí sa spravodlivá hospodárska súťaž;
11. poznamenáva, že sektor leteckej dopravy nie je celosvetovo regulovaný, pretože zatiaľ nie je predmetom politiky Svetovej obchodnej organizácie; zdôrazňuje, že na účely zníženia emisií v leteckej doprave je dôležité, aby pravidlá v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) platili na celom svete; je hlboko znepokojený nad nedostatkom pokroku v rámci ICAO v súvislosti s vytvorením účinného celosvetového trhového mechanizmu;
12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vykonávanie jednotného európskeho neba prostredníctvom prijatia balíka SES 2 + a prostredníctvom úplného vykonávania a uplatňovania funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB), keďže súčasná roztrieštenosť európskeho vzdušného priestoru predstavuje hlavnú prekážku pre európskych leteckých dopravcov;
13. očakáva, že prostredníctvom balíka opatrení v oblasti leteckej dopravy sa vyrieši a zabezpečí úplná integrácia letísk do európskej dopravnej siete; pripomína, že balík opatrení v oblasti leteckej dopravy by mal byť konzistentný so súčasnými a budúcimi právnymi predpismi v oblasti práv cestujúcich a naliehavo vyzýva Radu, aby preložila svoje stanovisko, keďže cestujúci a leteckí dopravcovia túžia po jasných pravidlách;
Sociálna agenda v oblasti letectva
14. zdôrazňuje, že niektoré pracovné podmienky v sektore leteckej dopravy môžu vplývať na leteckú bezpečnosť; odporúča, aby GR MOVE a GR EMPL spolupracovali a aby balík opatrení v oblasti leteckej dopravy obsahoval sociálne ustanovenia a poskytol potrebné záruky v súlade s prejavom Komisie na konferencii na vysokej úrovni „Sociálna agenda pre dopravu“, ktorá sa konala 4. júna 2015;
15. žiada, aby sa zlepšil a zharmonizoval reťazec bezpečnostných služieb, a to prilákaním a udržaním kvalifikovanej, dobre vzdelanej a prispôsobivej pracovnej sily;
16. odporúča, aby sa vymedzil pojem „hlavné miesto podnikania“ tak, aby prevádzkovú licenciu udeľoval štát v prípade, že objem leteckej dopravy na jeho území je veľký a aby sa v kontexte koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a pracovného práva zosúladilo vymedzenie pojmu „domáca základňa“ v súlade s nariadením (EÚ) č. 83/2014 a nariadením (EÚ) č. 465/2012; takisto odporúča, aby sa skrátilo prechodné obdobie a objasnila situácia letovej posádky s viacerými domácimi základňami;
17. berie na vedomie výzvy spojené s vykonávaním smernice 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci a odporúča, aby Komisia kontrolovala jej súčasné uplatňovanie v sektore;
18. berie na vedomie vzostup obchodných praktík, ktoré sú problematické zo sociálneho hľadiska, ako používanie „výhodných vlajok“ a netypických foriem zamestnania ako fiktívna samostatná zárobková činnosť, systém „pay-to-fly” (zaplať a leť) a pracovné zmluvy s nulovým časom, čo môže mať dôsledky pre bezpečnosť;
zastáva názor, že je potrebné, aby sa sociálne normy dodržiavali vo všetkých činnostiach leteckej dopravy;
Zabezpečenie vysokej bezpečnosti európskeho leteckého priestoru
19. vyzýva, aby sa program SESAR vykonával v plnej miere, čo si vyžaduje úzku spoluprácu a finančný záväzok Komisie, poskytovateľov leteckých navigačných služieb, leteckých dopravcov a letísk; žiada preto celkový systémový prístup vo všetkých sektoroch letectva pre všetky fázy letu počnúc na zemi, pričom sa posilní úloha agentúry EASA v rámci prostredia SES-SESAR v súvislosti so systémom EÚ-EASA, ktorý riadi ochranu, bezpečnosť, životné prostredie a výkon;
20. víta zámer zvýšiť zodpovednosť agentúry EASA a preto očakáva, že zmenené základné nariadenie (nariadenie (ES)č. 216/2008) zaistí vytvorenie komplexného systému riadenia bezpečnosti a poverí agentúru EASA bezpečnostnými aspektmi, pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia EÚ, komerčnú kozmickú dopravu a diaľkovo pilotované lietadlá; vyzýva Komisiu, aby udelila agentúre EASA status jednotného leteckého úradu v Európe v súlade so širokou škálou povinností, ktoré jej majú byť uložené zákonodarcom;
21. vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu agentúry EASA v medzinárodnom meradle, aby sa dostala na rovnakú úroveň ako jej hlavní partneri, napr. Federálny letecký úrad (FAA), a aby zabezpečila jej oficiálne uznanie v rámci ICAO so zámerom zaujať jednotné európske stanovisko, ktoré zaistí vyššiu úroveň bezpečnosti pre európskych občanov, pričom zaručí konkurencieschopnosť a vývozy leteckého priemyslu Únie;
22. vyzýva Komisiu, aby odstránila regulačné prekážky pre satelitné systémy dozoru nad letovou prevádzkou s cieľom umožniť poskytovanie služieb na záchranu života pre občanov EÚ a žiada Medzinárodnú telekomunikačnú úniu, aby vyčlenila potrebné spektrum, keďže ICAO označila satelit ADS-B ako správnu technológiu na pomoc pri zaznamenávaní letov, ako aj na účely riadenia letovej prevádzky (ATM) mimo najhustejšie obývaných oblastí, kde sú iné druhy technológií dozoru riadenia letovej prevádzky na zemi obmedzené; zdôrazňuje, že pri implementácii technológie ADS-B sa musia zohľadniť potreby všetkých používateľov vzdušného priestoru a musí sa zaručiť interoperabilita alternatívnych technológií, aby sa predišlo porušovaniam bezpečnostných a ochranných opatrení; zdôrazňuje, že by to mohlo pomôcť vládam, poskytovateľom leteckých navigačných služieb (ANSP) a európskym a svetovým leteckým spoločnostiam pri zvyšovaní efektívnosti riadenia letovej prevádzky a kapacity, čím by sa znížili emisie z leteckej dopravy a značne by sa zvýšila bezpečnosť letectva a zároveň by sa súčasný systém dozoru nad európskym vzdušným priestorom o niečo zdokonalil;
23. vyzýva Komisiu, aby podnikla opatrenia v súlade s odporúčaniami agentúry EASA v súvislosti s nehodou spoločnosti Germanwings so zreteľom na zlepšenie zdravotných prehliadok členov posádky a pomoci, ktorá sa im poskytuje;
24. trvá na bezpečnosti osobnej a nákladnej dopravy založenej na riziku namiesto opatrení založených na reakcii, ďalej na spravodlivom a vyrovnanom prístupe k citlivým otázkam bezpečnosti leteckej dopravy s cieľom plniť potreby a očakávania členských štátov na jednej strane a predchádzať neuspokojivým skúsenostiam cestujúcich na letiskách na druhej strane, ako aj na posilnení systému bezpečnostnej ochrany letectva (AVSEC) a skupiny zúčastnených strán pre bezpečnosť leteckej dopravy (SAGAS) určeného na tvorbu bezpečnostných opatrení; preto naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti v súvislosti s vykonávaním systému predbežnej kontroly (pre-check) v Európe podľa vzoru Spojených štátov;
25. vyzýva rozpočtové orgány, aby zachovali konkurencieschopný rozpočet pre agentúru EASA, ktorý zohľadní tieto nové povinnosti a poskytne pružné a účinné nástroje pre európske letecké dopravné spoločnosti, s cieľom zachovať ich konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dokončenie pôvodného rozpočtu Nástroja na prepájanie Európy (CEF), ktorý bol ovplyvnený zriadením Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);
26. vyzýva Komisiu, aby sa všetkými uvedenými otázkami zaoberala vo svojom balíku legislatívnych opatrení v oblasti leteckej dopravy, ktorý má predložiť do konca roku 2015;
27. vyzýva Komisiu, aby odporučila Rade, aby preskúmala možnosti vyriešenia akýchkoľvek rozporov medzi členskými štátmi, ktoré predstavujú prekážku pre mnohé balíky právnych predpisov týkajúcich sa leteckej dopravy;
28. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 74, 20.03.2008, s. 658. 658.
- [2] Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 5.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2013)0290.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2014)0220.
- [5] Prijaté texty, P7_TA(2014)0221.
- [6] Prijaté texty, P8_TA-PROV(2015)0392.