Postup : 2015/2977(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1240/2015

Predkladané texty :

B8-1240/2015

Rozpravy :

PV 25/11/2015 - 21
CRE 25/11/2015 - 21

Hlasovanie :

PV 26/11/2015 - 11.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0418

NÁVRH UZNESENIA
PDF 159kWORD 109k
20.11.2015
PE571.064v01-00
 
B8-1240/2015

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8‑1108/2015

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach (2015/2977 (RSP)).


Linda McAvan v mene Výboru pre rozvoj

Uznesenie Európskeho parlamentu o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach (2015/2977 (RSP)).  
B8‑1240/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a jeho opčné protokoly o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z mája 2000, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z januára 2002, ako aj o procedúre oznámení z decembra 2011,

–  so zreteľom na zásady a usmernenia OSN o deťoch v ozbrojených silách alebo ozbrojených skupinách (parížske zásady) z februára 2007,

–  so zreteľom na všeobecný komentár č. 14 (2013) Výboru OSN pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

–  so zreteľom na akčný plán OSN s názvom Svet vhodný pre deti,

–  so zreteľom na článok 208 Lisabonskej zmluvy, v ktorom je ustanovená zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorá vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie: Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z 30. januára 2008,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2008 s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (COM(2008)0055),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch (aktualizované v roku 2008),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie);

–  so zreteľom na Nobelovu cenu mieru, ktorá bola 10. decembra 2012 udelená Európskej únii, a následné prevzatie peňažnej odmeny venovanej iniciatíve EÚ s názvom Deti mieru,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelanie v núdzových situáciách a príslušné usmernenia vrátane usmernení UNICEF a UNESCO,

–  so zreteľom na Dakarský rámec činnosti o vzdelaní pre všetkých, ktorý prijalo Svetové vzdelávacie fórum 26. – 28. apríla 2000, a Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000,

–  so zreteľom na Incheonskú deklaráciu o vzdelávaní 2030, ktorú prijalo Svetové vzdelávacie fórum 19. – 22. mája 2015,

–  so zreteľom na deklaráciu z Osla, ktorá bola prijatá na samite o vzdelávaní pre rozvoj v Osle v dňoch 6. až 7. júla 2015,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie pre Komisiu o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach (O-000147/2015 – B8‑1108/2015),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa odhadov OSN žije v oblastiach postihnutých konfliktmi približne jedna miliarda detí, z ktorých 250 miliónov nemá ani 5 rokov a ktorým je odopierané základné právo na vzdelávanie; keďže podľa odhadov je 65 miliónov detí vo veku od 3 do 15 rokov najviac zasiahnutých núdzovými situáciami a dlhotrvajúcimi krízami a hrozí im prerušenie vzdelávania a keďže približne 37 miliónov žiakov základných škôl a prvých ročníkov druhého stupňa v krajinách zasiahnutých krízou nechodí do školy; keďže približne polovica detí, ktoré prestali chodiť do školy, žije v oblastiach postihnutých konfliktmi; keďže v arabských štátoch je 87 % detí, ktoré prestali chodiť do školy, postihnutých konfliktom a podľa odhadov je pravdepodobne 175 miliónov detí každý rok zasiahnutých prírodnými katastrofami; keďže už aj tak chabé vyhliadky určitých skupín, napríklad chudobných detí, dievčat či detí so zdravotným postihnutím, sa v oblastiach postihnutých konfliktmi alebo v nestabilných podmienkach ešte zhoršujú;

B.  keďže takmer 10 miliónov detí sú utečenci a odhaduje sa, že na celom svete bolo v rámci krajiny v dôsledku konfliktu vysídlených 19 miliónov detí;

C.  keďže každé dieťa je predovšetkým dieťa, ktorého práva by mali byť rešpektované bez diskriminácie, bez ohľadu na etnický pôvod, národnosť či sociálny, migračný alebo pobytový status dieťaťa či rodičov;

D  keďže vzdelanie je základné ľudské právo a právo každého dieťaťa; keďže vzdelanie má kľúčový význam, aby bolo možné v plnej miere uplatňovať všetky ostatné sociálne, hospodárske, kultúrne a politické práva;

E.  keďže vzdelanie tvorí základ zodpovedného občianstva, môže transformovať spoločnosť a prispieť k sociálnej, hospodárskej, politickej a rodovej rovnosti a má aj zásadný význam z hľadiska sociálnej, kultúrnej a profesionálnej emancipácie dievčat a žien a predchádzania násiliu na ženách a dievčatách;

F.  keďže vzdelanie má kľúčový význam pre integráciu a zlepšovanie životných podmienok detí so zdravotným postihnutím a/alebo osobitnými vzdelávacími potrebami;

G.  keďže bezplatná základná školská dochádzka pre všetky deti je základným právom, k splneniu ktorého sa vlády zaviazali podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989; keďže cieľom do roku 2015 je zabezpečiť, aby všetci chlapci a dievčatá dokončili celú základnú školu; keďže napriek určitému pokroku v rozvojovom svete nie je tento cieľ zďaleka dosiahnutý;

H.  keďže dakarský rámec a miléniové rozvojové ciele (MRC) podnietili medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo univerzálny prístup k primárnemu vzdelávaniu, rodovú rovnosť a kvalitné vzdelávanie, pričom však žiaden z týchto cieľov nebude splnený do roku 2015, ako bolo stanovené;

I.  keďže minimálne v 30 krajinách na celom svete sa štátne bezpečnostné sily a neštátne ozbrojené skupiny dopúšťajú útokov na školské zariadenia; keďže ochrana škôl pred útokmi a ich vojenským využitím zo strany štátnych aj neštátnych ozbrojených skupín je v súlade s deklaráciou o bezpečných školách, ako aj usmerneniami na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využitím počas ozbrojeného konfliktu;

J.  keďže deti, dospievajúca mládež a mladí ľudia musia čeliť čoraz väčším hrozbám a sú mimoriadne postihnutí, najmä v nestabilných štátoch; keďže deťom a dospievajúcim mladým ľuďom, ktorí prestali chodiť do školy, hrozí väčšie riziko predčasného uzatvárania manželstiev a tehotenstva, náboru do ozbrojených jednotiek či skupín, obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania; keďže vo vojnových zónach je humanitárna pomoc často jediným spôsobom, ako deťom umožniť, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní sa a zlepšovať si budúce vyhliadky, čo následne prispieva k ich ochrane pred zneužívaním a vykorisťovaním;

K.  keďže poskytovanie kvalitného vzdelávania v núdzových situáciách nie je súčasťou každej humanitárnej reakcie, zameriava sa prednostne na základné školy a stále sa považuje za vedľajšie popri zabezpečovaní potravín, vody, lekárskej starostlivosti a ubytovania, v dôsledku čoho deti, postihnuté konfliktom alebo prírodnými katastrofami, nechodia do školy;

L.  keďže humanitárna pomoc v záujme vzdelávania je malá a štedrejšia rozvojová pomoc prichádza neskoro alebo neprichádza vôbec; keďže systémy poskytovania pomoci sú zle koordinované, transakčné náklady vysoké a je nedostatok partnerov so zodpovedajúcimi kapacitami v oblasti reakcie;

M.  keďže kvalita programov vzdelávania utečencov je spravidla nízka, pričom na jedného učiteľa pripadá v priemere 70 detí a podiel nekvalifikovaných učiteľov je vysoký;

N.  keďže nové ciele udržateľného rozvoja a súvisiace ciele stanovené v komplexnom a ambicióznom novom programe pre vzdelávanie majú byť dosiahnuté do roku 2030;

O.  keďže všeobecný prístup k vysokokvalitnému verejnému vzdelávaniu, nielen k vyučovaniu na základných školách, ale aj – čo je rovnako dôležité – na druhom stupni a k vysokoškolskému vzdelávaniu má zásadný význam pre odstránenie rozdielov a plnenie cieľov udržateľného rozvoja;

P.  keďže EÚ bude v rokoch 2014 – 2020 investovať 4,7 miliardy EUR do vzdelávania v rozvojových krajinách, čo je v porovnaní s investíciami v období 2007 – 2013 zvýšenie o 4,4 miliardy EUR viac;

Q.  keďže v Incheonskej deklarácii sa so znepokojením konštatuje, že konflikty, prírodné katastrofy a ďalšie krízy naďalej narúšajú rozvoj a vzdelávanie, je v nej vyjadrený záväzok vyvinúť „inkluzívnejšie, zodpovednejšie a odolnejšie vzdelávacie systémy“ a keďže vzdelávanie musí „byť poskytované v bezpečnom, priaznivom a chránenom vzdelávacom prostredí, v ktorom neexistuje násilie“;

R.  keďže vďaka iniciatíve EÚ s názvom Deti mieru má približne 1,5 milióna detí, ktoré sa nachádzajú v oblastiach konfliktu alebo v núdzových situáciách, v 26 krajinách možnosť chodiť do školy, kde sa môžu učiť v bezpečných podmienkach a kde dostávajú psychologickú pomoc;

S.  keďže viacerí partneri EÚ vyvinuli inovatívne, inkluzívne a komplexné prístupy k vzdelávaniu v núdzových situáciách, napríklad Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), s cieľom zabezpečiť deťom, ktoré sú utečencami a sú postihnuté prebiehajúcimi konfliktmi, prístup ku kvalitnému vzdelaniu; keďže v tomto prístupe sú spojené krátkodobé humanitárne a dlhodobé rozvojové potreby detí a je v ňom zahrnutý rozvoj interaktívnych materiálov na samoštúdium, psychologickosociálna podpora, bezpečné vyučovacie a oddychové priestory a činnosti na zvyšovanie povedomia v oblasti bezpečnosti a ochrany a budovania kapacít;

T.  keďže podľa odhadov je na zabezpečenie vzdelávacej pomoci deťom postihnutým núdzovými situáciami potrebných 8 miliárd USD ročne a  napriek vnútroštátnym príspevkom dotknutých vlád na vzdelávanie v núdzových situáciách celkovo chýbajú finančné prostriedky vo výške 4,8 miliardy USD;

U.  keďže na odstránenie tohto nedostatku je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov na rozvoj a humanitárnu pomoc, ako aj verejné výdavky, ktoré na vzdelávanie poskytujú nestabilné štáty; keďže v nestabilných štátoch podiel štátnych výdavkov na vzdelávanie v posledných rokoch klesol a naďalej ani zďaleka nedosahuje medzinárodne odporúčaný ukazovateľ, t. j. 20 %;

V.  keďže v deklarácii z Osla sa konštatuje, že je dôležité preskúmať štruktúru globálnej pomoci v snahe odstrániť rozdiely medzi humanitárnymi reakciami a dlhodobými rozvojovými intervenciami v oblasti vzdelávania, a keďže v deklarácii sa navrhuje, aby Svetové vzdelávacie fórum na tento účel v roku 2016 zriadilo platformu a vytvorilo osobitný fond alebo novú modalitu vzdelávania v núdzových situáciách;

1.  zdôrazňuje význam všeobecného prístupu k vysokokvalitnému verejnému vzdelávaniu ako katalyzátora rozvoja, ktorý prispieva k zlepšovaniu vyhliadok iných intervencií v oblasti zdravia, hygienických zariadení, znižovania rizika katastrof, tvorby pracovných miest, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja; vyzdvihuje úlohu vzdelávania ako účinného nástroja, ktorý je potrebný na navodenie pocitu normálneho života, zvýšenie právneho povedomia a pomoc deťom, dospievajúcim mladým ľuďom a mladým ľuďom pri prekonávaní traumy, opätovnom začlenení sa do spoločnosti po skončení konfliktu, ako aj na nadobudnutie zručností, ktoré sú potrebné na obnovu ich spoločností a podporu budovania mieru a zmierenia;

2.  zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie môže byť z dlhodobého hľadiska rozhodujúcou zložkou obnovy spoločností po skončení konfliktu, pretože môže zvýšiť zárobkový potenciál detí a umožniť im, aby ich rodiny žili zdravšie a aby sa zlepšovala ich schopnosť prelomiť cyklus chudoby;

3.  zdôrazňuje, že dievčatá a ďalšie znevýhodnené deti vrátane detí so zdravotným postihnutím by nikdy nemali byť diskriminované, pokiaľ ide o prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v núdzových situáciách;

4.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie v rozvoji a pre blahobyt dieťaťa, ako aj význam toho, aby sa zabezpečilo neprerušované, celoživotné vzdelávanie dospievajúcej mládeže; domnieva sa, že sa tým obmedzí aj možnosť, aby začali spolupracovať s ozbrojenými skupinami alebo sa stali extrémistami;

5.  oceňuje pokrok dosiahnutý od prijatia miléniových rozvojových cieľov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že stanovené ciele nebudú v roku 2015 splnené; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tieto ciele považovali v rámci vnútroštátnych politík a vzťahov s tretími krajinami za prioritné; zdôrazňuje, že tieto ciele, najmä odstránenie chudoby, univerzálny prístup ku vzdelaniu a rodovú rovnosť, možno dosiahnuť iba prostredníctvom rozvoja verejných služieb, ku ktorým majú všetci prístup; víta nový vzdelávací program, stanovený v rámci cieľov udržateľného rozvoja, a naďalej zdôrazňuje význam spravodlivého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva;

6.  konštatuje so znepokojením, že pokrok vo vzdelávaní bol najpomalší, resp. žiadny v krajinách postihnutých konfliktmi a v nestabilných a konfliktmi zasiahnutých štátoch, a zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať v týchto krajinách odolnosť vzdelávacích systémov a zabezpečiť neprerušenú výučbu v čase vypuknutia kríz; vyzdvihuje preto, že EÚ, členské štáty a ďalšie zainteresované strany, ktoré sú zapojené na rôznych úrovniach, sa musia viac angažovať, aby boli zabezpečené nástroje na zaistenie rozvoja a všeobecného vzdelávania v takýchto krízami postihnutých krajinách;

7.  vyzdvihuje skutočnosť, že milióny detí sa z donútenia stali utečencami a že prístup detí utečencov k vzdelávaniu je veľmi dôležitý; vyzýva prijímajúce krajiny, aby zabezpečili, že deťom utečencom sa poskytne plný prístup k vzdelávaniu, a aby pokiaľ možno čo najviac podporovali ich integráciu a začlenenie do národných systémov vzdelávania; vyzýva tiež humanitárne a rozvojové spoločenstvá, aby venovali väčšiu pozornosť vzdelávaniu a odbornej príprave učiteľov z vysídlených, ako aj prijímajúcich spoločenstiev, a medzinárodných darcov, aby v rámci reakcií na utečenecké krízy považovali vzdelávanie za prioritu, a to prostredníctvom programov zameraných na zapojenie a psychologickú podporu detí migrantov, ako aj podporovaním výučby v jazyku prijímajúcej krajiny, aby sa zaistila vyššia a primeranejšia úroveň integrácie detí utečencov;

8.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa na vzdelávanie na druhom stupni a odbornú prípravu, ako aj na základné primárne vzdelávanie; vyzdvihuje skutočnosť, že mladí ľudia vo veku od 12 do 20 rokov majú v rámci utečeneckých komunít veľmi obmedzené možnosti, pričom sú zároveň hlavnou cieľovou skupinou pre vojenskú službu a iné formy zapojenia sa do ozbrojených konfliktov; ako príklad uvádza Afganistan, kde je podľa údajov Svetovej banky napriek veľmi vysokému počtu pracujúcich obyvateľov gramotných len približne 30 % ľudí vo veku 15 rokov a viac a kde desaťročia vojny spôsobili kritický nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily;

9.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné systémy prijímania detí bez sprievodu a slobodných matiek s deťmi;

10.  pripomína členským štátom, že ochrana detí a prevencia ich zneužívania a obchodovania s nimi závisí od ich začlenenia v školách a do vzdelávacích programov a že treba zabezpečiť riadne vymedzené normy pre prijímanie, začlenenie a jazykovú podporu v zmysle smernice 2013/33/EÚ;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali študentov utečencov v krajinách tranzitu okrem iného aj prostredníctvom spolupráce s rôznymi medzinárodnými organizáciami;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili tzv. vzdelávacie koridory s cieľom zabezpečiť prijímanie študentov z krajín postihnutých konfliktom, najmä zo Sýrie, Iraku a Eritrey, na univerzity;

13.  vyzýva EÚ a jej humanitárne agentúry, aby vzdelávanie a ochranu detí pravidelne začleňovali do celého cyklu reakcií na núdzové situácie a aby zabezpečili flexibilné, viacročné poskytovanie finančných prostriedkov na dlhotrvajúce krízy;

14.  víta vytvorenie trustových fondov Bekou a Madad a núdzového trustového fondu pre Afriku ako účinných nástrojov na riešenie rozdielov medzi financovaním humanitárnej pomoci a rozvoja v komplexných a dlhotrvajúcich núdzových situáciách, v ktorých sú prepojené politické, hospodárske a humanitárne otázky; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začlenili vzdelávanie detí ako prioritnú oblasť pri vyčleňovaní zdrojov z trustových fondov EÚ;

15.   berie na vedomie znepokojivé medzery v reakciách na núdzové situácie v spojení so vzdelávaním, najmä vzhľadom na to, že včasná pomoc nielen pomáha deťom, ale zároveň môže zlepšiť účinnosť všeobecnej humanitárnej reakcie; pripomína, že súhlasí s tým, aby školy boli pre deti naďalej bezpečným miestom, a zdôrazňuje v tejto súvislosti význam ochrany vzdelávania pred útokmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali k podporovaniu zásad komplexného rámca pre bezpečnosť v školách a ochrane vzdelávania pred útokmi a vojenským využitím v súlade s deklaráciou Bezpečné školy a usmerneniami na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využitím počas ozbrojeného konfliktu;

16.  vyzýva EÚ, aby sa spolu s partnerskými krajinami, ďalšími darcami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou usilovala o zlepšenie vzdelávacích príležitostí pre mladých ľudí v konfliktoch a iných núdzových situáciách vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú môžu mladí ľudia zohrávať v súvislosti so stabilitou po skončení konfliktu na základe potenciálne získaných zručností potrebných na obnovu infraštruktúry, základných služieb, zdravotníckych zariadení a vzdelávacích systémov a zároveň znižovanie rizika, že mladí ľudia bez práce by mohli vyvolať sociálne nepokoje alebo znovu upadnúť do začarovaného kruhu násilia;

17.  vyslovuje uznanie iniciatíve EÚ Deti mieru, ktorej cieľom je financovať humanitárne projekty v oblasti vzdelávania v núdzových situáciách, a vyzýva Komisiu, aby túto iniciatívu posilnila; víta iniciatívu nazvanú No Lost Generation, ktorú vytvorilo niekoľko darcov a humanitárnych a rozvojových subjektov vrátane EÚ s cieľom zabezpečiť pre milión detí v Sýrii a jej susedných krajinách prístup k vzdelaniu;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek významnej úlohe vzdelávania v núdzových situáciách bolo v roku 2014 na túto politickú oblasť poskytnutých menej ako 2 % všetkých humanitárnych prostriedkov; vyjadruje preto nádej, že v rámci nového programu zamerané na reštrukturalizáciu rozdeľovania finančných prostriedkov EÚ bude možné doplniť a zvýšiť finančné prostriedky na programy vzdelávania detí, a to aj v tretích krajinách postihnutých vojnou alebo všeobecnou núdzovou situáciou;

19.  vyzýva všetkých humanitárnych aktérov, aby vzhľadom na dlhotrvajúci charakter súčasných kríz zaradili do svojej humanitárnej reakcie vzdelávanie ako jej neoddeliteľnú súčasť a aby zvýšili svoju angažovanosť v oblasti vzdelávania mobilizáciou vzdelávacích klastrov hneď v raných fázach núdzových situácií a zabezpečením toho, že sa na vzdelávanie vyčlenia dostatočné finančné prostriedky; vyzýva ich, aby osobitnú pozornosť venovali zraniteľným skupinám, ako sú dievčatá, osoby so zdravotným postihnutím a chudobní ľudia, aby zohľadňovali vysídlené deti a mladých ľudí, ktorým prijímajúce spoločenstvá poskytli útočisko, a náležite sa zaoberali sekundárnym vzdelávaním tak, aby zo vzdelávania nebola vylúčená dospievajúca mládež;

20.  víta čoraz väčšiu medzinárodnú pozornosť, ktorá sa venuje téme vzdelávania v núdzových situáciách, a najmä oznámenie komisára EÚ pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie o jeho zámere vyčleniť do roku 2019 z rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc 4 % na vzdelávanie detí v núdzových situáciách;

21.  vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili cieľ Komisie zvýšiť podiel humanitárneho financovanie určeného na vzdelanie v núdzových situáciách na 4 % z rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc ako minimálnu investíciu v záujme zabezpečenia prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu detí v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach; vyzýva ich tiež, aby pri svojich humanitárnych činnostiach venovali zvýšenú pozornosť a viac finančných prostriedkov na vzdelávanie, pričom zdôrazňuje, že by to nemalo ísť na úkor iných základných potrieb; vyzýva EÚ, aby v príslušných krajinách presadzovala najlepšie postupy týkajúce sa pripravenosti a stratégií reakcie v záujme podporovania vzdelávania počas krízy a aby poskytovala pomoc pri súvisiacom budovaní kapacít, napríklad prostredníctvom programov podpory;

22.  zdôrazňuje, že nové informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v sektore vzdelávania v núdzových situáciách a môžu zlepšiť činnosť prevádzkovateľov v týchto situáciách, a to aj prostredníctvom platforiem elektronického vzdelávania a elektronického vyučovania;

23.  zdôrazňuje, že hoci je zvýšenie humanitárnych finančných prostriedkov potrebné, nebude to stačiť na vyriešenie chýbajúcich financií; vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby zlepšili profil vzdelávania v rozvojovej spolupráci v nestabilných štátoch s cieľom zvýšiť odolnosť národných vzdelávacích systémov; vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj ostatných humanitárnych aktérov, aby prispeli k posilneniu všeobecného verejného vzdelávania vrátane sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, ktoré predstavuje spôsob, ako koordinovať plánovanie reakcie v núdzových situáciách s dlhodobým plánovaním pre udržateľný rozvoj;

24.  vyzýva EÚ, aby podporovala odhodlanie vlád tretích krajín vypracúvať vnútroštátne právne rámce zamerané na odolnosť, prevenciu a katastrofy a riadenie rizík na základe medzinárodného programu týkajúceho sa právnych predpisov, pravidiel a zásad, ktoré sa vzťahujú na reakciu na katastrofy, a aby zaručila, že všetky vládne útvary, priemyselné odvetvia a celá občianska spoločnosť budú mať kapacity na riadenie rizík na zabezpečenie návratu detí do škôl;

25.  zdôrazňuje význam súkromného sektora ako potenciálneho zdroja inovatívneho financovania vzdelávania s cieľom vyriešiť možné rozdiely medzi poskytovanými vzdelávacími službami a odbornou prípravou a dopytom po perspektívnych pracovných miestach na trhu; vyzýva na vytváranie nových spojenectiev a nových foriem partnerstva so súkromným sektorom v procese vzdelávania, ktoré môžu byť spoľahlivým zdrojom inovačnej a technologickej flexibility a mať rôzne podoby, od poskytovania priestorov a elektronických zariadení po programy elektronického vzdelávania a dopravu a ubytovanie učiteľov;

26.  zdôrazňuje skutočnosť, že vzdelávanie v núdzových situáciách a za nestabilných podmienok je osobitná oblasť, v ktorej musia humanitárni a rozvojoví aktéri spolupracovať na prepojení pomoci, obnovy a rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vyvinula mechanizmy účinnej reakcie v rámci vlastných činností a činností jej partnerov a aby sa zapojila do medzinárodnej platformy, ktorá vytvorí osobitné nástroje určené na vzdelávanie v núdzových situáciách na účel Svetového humanitárneho fóra, ktoré sa má konať v roku 2016; podporuje koordináciu existujúcich fondov a vytvorenie globálneho mechanizmu financovania vzdelávania v núdzových situáciách;

27.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na samite Svetového humanitárneho fóra podporovali problematiku vzdelávania detí v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach a zabezpečili tak, že tejto téme sa vo výslednom dokumente vyhradí zodpovedajúce miesto; vyzýva ich tiež, aby podporili spoločné normy učebného rámca a šírenie najlepších postupov týkajúcich sa alternatívnych spôsobov učenia, ako sú materiály na samoštúdium a diaľkové vzdelávanie; zdôrazňuje, že mechanizmy, nástroje a kapacity by sa mali vyvíjať tak, aby zodpovedali vzdelávacím plánom a rozpočtom v rámci celej humanitárnej reakcie, obnovy/prechodu a rozvoja;

28.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúci počet humanitárnych kríz a rekordne vysoký počet vysídlených osôb od 2. svetovej vojny by medzinárodné spoločenstvo malo vzdelávanie považovať za ústredný prvok svojich humanitárnych reakcií, pretože vzdelávanie plní funkciu katalyzátora, vďaka ktorému sa môže zvýšiť účinnosť celkovej reakcie a ktorý môže tiež prispieť k strednodobému a dlhodobému rozvoju postihnutého obyvateľstva;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia