NÁVRH UZNESENIA o situácii v Burundi
9.12.2015 - (2015/2973(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Hilde Vautmans, Louis Michel, Beatriz Becerra Basterrechea, Dita Charanzová, Ivan Jakovčić, Ilhan Kyuchyuk, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Jasenko Selimovic, Pavel Telička v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1348/2015
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2015[1],
– so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou, najmä na jej článok 96,
– so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi,
– so zreteľom na ústavu Burundskej republiky,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,
– so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,
– so zreteľom na predbežné vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie OSN v Burundi (MENUB) z 27. júla 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie Africkej únie zo 17. októbra 2015,
– so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných (ACDEG),
– so zreteľom na predbežné vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie Východoafrického spoločenstva na prezidentských voľbách v Burundskej republike, ktoré sa konali 21. júla 2015,
– so zreteľom na rozhodnutie predsedníctva Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ zo 14. júna 2015 o zrušení volebnej pozorovateľskej misie spoločného parlamentného zhromaždenia v Burundi vzhľadom na situáciu v tejto krajine,
– so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, usmernenia EÚ pre ľudské práva o slobode prejavu a na závery Rady z júna 2014, v ktorých sa zaviazala zintenzívniť činnosť týkajúcu sa obhajcov ľudských práv,
– so zreteľom na závery Rady EÚ o Burundi z 22. júna 2015 a na vyhlásenie, ktoré v mene EÚ podala po prezidentských voľbách v Burundi podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini,
– so zreteľom na vyhlásenie Skupiny medzinárodných vyslancov a predstaviteľov pre Veľké jazerá v Afrike o situácii v Burundi z 28. augusta 2015,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1763 z 1. októbra 2015 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi[2],
– so zreteľom na list, ktorý schválila Rada 26. októbra 2015, ktorým sa Burundi vyzýva na konzultácie v súlade s postupom ustanoveným v článku 96 dohody o partnerstve AKT-EÚ (Dohoda z Cotonou) v prípade nedodržania podstatných prvkov dohody, akými sú ľudské práva, demokratické zásady a právny štát.
– so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2015 o Burundi,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vyhlásenie prezidenta Nkurunzizau z 26. apríla 2015 o tom, že sa bude po tretí raz uchádzať o prezidentské kreslo, uvrhlo krajinu do chaosu, spustilo rozsiahle protesty a 13. mája 2015 viedlo k neúspešnému prevratu; keďže zo strachu o vlastnú bezpečnosť následne utieklo z krajiny viacero vysokopostavených členov rôznych inštitucionálnych orgánov vrátane predsedu národného zhromaždenia, podpredsedu a dvoch členov nezávislej národnej volebnej komisie (CENI) a podpredsedu ústavného súdu; keďže pre politické napätie museli opustiť krajinu státisíce ľudí; keďže EÚ zrušila svoju volebnú pozorovateľskú misiu;
B. keďže voľby sa uskutočnili bez ohľadu na demokratické zásady a znamenali porušenie znenia a ducha arušskej dohody, a preto ich opozičné strany a občianska spoločnosť bojkotovali; keďže napriek protestom medzinárodných darcov a vyhláseniu volebnej pozorovateľskej misie OSN v Burundi (MENUB), že voľby neboli hodnoverné ani slobodné, Nkurunziza začal svoje tretie funkčné obdobie na poste prezidenta Burundi;
C. keďže od prezidentských volieb, ktoré sa konali 21. júla 2015, sa výrazne pritvrdil štátny útlak a obmedzenia slobody prejavu a zhromažďovania; keďže 28. septembra 2015 UNHCR informoval, že od začiatku septembra znepokojivo narástli prípady zatýkania, zadržiavania a zabitia, a naliehavo vyzval burundské orgány, aby zakročili proti beztrestnosti; keďže Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra’ad uviedol, že „takmer každý deň ležia na uliciach niektorých štvrtí Bujumbury mŕtve telá“ a “zdá sa, že v mnohých prípadoch boli obete zastrelené zblízka. Telá niekedy nesú známky mučenia a zvyčajne sú nájdené s rukami zviazanými za chrbtom“;
D. keďže rastúce politické násilie a neistota v Bujumbure vedú k cieleným vraždám členov opozičných strán, ako aj členov vládnucej strany; keďže situácia sa zhoršila vzhľadom na to, že obeťami pokusov o vraždu sa stali vysokopostavené osobnosti z oboch táborov: 2. augusta 2015 bol pri raketometnom útoku zabitý generál Adolphe Nshimirimana, blízky spolupracovník prezidenta Nkurunzizu; v nasledujúci deň bol postrelený a ťažko zranený obhajca ľudských práv Pierre Claver Mbonimpa; 15. augusta 2015 bol zastrelený plukovník Jean Bikomagu, bývalý náčelník generálneho štábu ozbrojených síl; 7. septembra 2015 bol zabitý Patrice Gahungu, hovorca opozičnej Únie pre mier a rozvoj (UPD); 11. septembra 2015 prežil pokus o atentát veliteľ burundských ozbrojených síl generál Prime Niyongabo a 18. októbra 2015 (deň po nahlásení nezvestnosti) bolo v rieke Gikoma nájdené telo opozičnej líderky a bojovníčky proti korupcii Charlotty Umugwanezaovej;
E. keďže 3. októbra vypukli ďalšie násilnosti na severe hlavného mesta Bujumbura vo štvrtiach Mutakura, Cibitoke a Ngagara, považovaných za jadro odporu voči tretiemu funkčnému obdobiu prezidenta Nkurunzizu, počas ktorých pravdepodobne zahynulo najmenej osem civilistov; keďže podľa správ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva bolo zabitých 134 osôb a zaznamenané stovky prípadov svojvoľného zatýkania a zadržiavania, pričom len od začiatku septembra bolo zatknutých 704 osôb; keďže z krajiny ušlo 215 000 ľudí;
F. keďže podľa rôznych zdrojov, ako sú Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH), organizácia Human Rights Watch (HRW) atď., policajné jednotky postupujú veľmi brutálne a používajú nadmernú a neprimeranú silu, pričom je dokonca možné, že páchajú mimosúdne popravy bez riadneho konania; keďže rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) prijala 2. októbra 2015 rezolúciu o Burundi, v ktorej vyzýva, aby sa ihneď začala monitorovať situácia v oblasti ľudských práv a aby toto monitorovanie pokračovalo aj v roku 2016;
G. keďže 17. októbra 2015 Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie odporučila, aby sa urýchlili plány na vyslanie jednotiek do Burundi v prípade vyostrenia násilia v krajine, žiadala, aby sa vyšetrilo porušovanie práv v krajine, a ohlásila začatie komplexného vyšetrovania porušovania ľudských práv a násilných činov proti civilnému obyvateľstvu v Burundi;
H. keďže Africká únia požaduje urýchlené začatie dialógu v Kampale alebo Addis Abebe za účasti všetkých burundských aktérov vrátane tých, ktorí žijú mimo krajiny, a občianskej spoločnosti; keďže EÚ podporuje túto žiadosť o inkluzívny dialóg, ktorý požaduje aj generálny tajomník OSN;
I. keďže burundské orgány tvrdia, že sú otvorené rozhovorom s opozíciou, pričom 23. septembra 2015 prezident podpísal výnos o vytvorení Národnej komisie pre celospoločenský dialóg v Burundi; keďže však väčšina predstaviteľov opozície alebo občianskej spoločnosti, ktorí vystupujú proti tretiemu funkčnému obdobiu prezidenta Nkurunzizu, čelí stíhaniu z dôvodu vyvolania povstania a účasti na pokuse o prevrat 13. mája 2015; keďže predseda nového národného zhromaždenia Pascal Nyabenda uviedol, že „osoby zapojené do organizácie a realizácie prevratu [...] nebudú mať účasť na dialógu“;
J. keďže napriek vyhláseniu ugandských sprostredkovateľov, že dialóg bude obnovený v novembri, burundské orgány vydali medzinárodné zatykače na predstaviteľov opozície v úsilí o ich extradíciu z troch krajín – Belgicka, Holandska a Rwandy;
K. keďže v rámci regionálneho úsilia o skončenie krízy v krajine sa zatiaľ nepodarilo priviesť burundskú opozíciu a vládu k rokovaciemu stolu, pričom mimovládnym organizáciám sa bráni vo výkone ich činnosti; keďže strety bezpečnostných síl a ozbrojencov sú takmer na dennom poriadku a v dôsledku dramatického nárastu násilia môže krajina opäť skĺznuť do občianskej vojny;
1. vyjadruje čo najhlbšie znepokojenie nad politickou a humanitárnou situáciou v Burundi a jej dôsledkami na stabilitu celého subregiónu; vyzýva burundské orgány, aby zabránili ďalšiemu porušovaniu ľudských práv; ostro odsudzuje všetky akty násilia a zneužívania a pripomína, že osoby zodpovedné za toto násilie by sa zaň mali zodpovedať a mali by byť postavené pred súd; v tomto smere podporuje vyhlásenie prokurátorky Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensoudovej zo 6. novembra;
2. odsudzuje pokus o štátny prevrat z 13. mája a všetky násilnosti či prípady porušenia ústavného poriadku bez ohľadu na páchateľov týchto činov a poukazuje na výzvu AÚ, EÚ a OSN adresovanú všetkým burundským aktérom, aby vzájomné spory riešili pokojnou cestou;
3. naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby dodržiavala svoje regionálne a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a aby poskytla všetky prostriedky na posilnenie činnosti pozorovateľov AÚ pre oblasť ľudských práv a vysokého komisára OSN pre ľudské práva v krajine;
4. naliehavo vyzýva všetky burundské strany (vládu, opozíciu a občiansku spoločnosť) na obnovu dôvery a zapojenie sa do inkluzívneho dialógu s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu situácie v krajine; pripomína, že udržateľný politický výsledok v záujme burundského ľudu a demokracie možno dosiahnuť iba úsilím o konsenzuálne riešenie na základe zmysluplných rokovaní, aby sa tak krajina mohla dostať zo súčasnej patovej situácie a opätovne neskĺzla do občianskej vojny, keďže takýto vývoj by mal nepochybne negatívny dosah na bezpečnosť v širšom regióne Veľkých jazier a mohol by ohroziť voľby v Konžskej demokratickej republike (KDR) a Rwande;
5. pripomína postoj Východoafrického spoločenstva (EAC) a Africkej únie (AÚ), vyjadrený aj v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015, podľa ktorého možno trvalé politické riešenie v záujme burundského ľudu dosiahnuť len dialógom a budovaním konsenzu v súlade s arušskou dohodou a burundskou ústavou;
6. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali na podporu úsilia Východoafrického spoločenstva a Africkej únie v záujme dosiahnutia trvalého politického riešenia prostredníctvom celospoločenského dialógu v Burundi; víta sankcie Rady EÚ voči štyrom občanom Burundi, ktorých aktivity oslabujú demokraciu a maria úsilie o politické riešenie krízy;
7. víta iniciatívu EÚ otvoriť ochrannú doložku uvedenú v článku 96 Dohody z Cotonou v pozitívnom duchu s cieľom dosiahnuť pozitívny výsledok prizvaním burundských orgánov na účasť na konzultáciách v snahe hľadať riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre všetky strany, riešiť nedodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu a umožniť rýchle dosiahnutie dohody o prvotných opatreniach na zmiernenie napätia, ktoré by mohli pripraviť pôdu pre zásadný pokrok na ceste k ukončeniu krízy a nastoleniu atmosféry zmierenia, čím by sa zabránilo vojne;
8. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zmrazenie všetkej nehumanitárnej pomoci, ktorá sa poskytuje burundskej vláde, až pokým vládne sily nezastavia nadmerné používanie sily a porušovanie ľudských práv, ktoré zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, a nenájde sa politické riešenie na základe celospoločenského dialógu v Burundi;
9. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali ďalšie opatrenia OSN vrátane výraznejšej prítomnosti OSN v prípade ďalšieho zhoršenia situácie v Burundi;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde Burundi, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam krajín v oblasti Veľkých jazier, vládam Východoafrického spoločenstva, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0275.
- [2] Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 37.