NÁVRH UZNESENIA o situácii v Burundi
9.12.2015 - (2015/2973(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Lola Sánchez Caldentey, Marie-Christine Vergiat, Eleonora Forenza, Barbara Spinelli, Patrick Le Hyaric, Matt Carthy, Martina Anderson, Lynn Boylan, Liadh Ní Riada, Malin Björk, Jiří Maštálka, Estefanía Torres Martínez, Xabier Benito Ziluaga, Miguel Urbán Crespo, Tania González Peñas, Kateřina Konečná v mene skupiny GUE/NGL
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1348/2015
Európsky parlament,
– so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou a jej doložku o demokracii a ľudských právach;
– so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi z 28. augusta 2000,
– so zreteľom na Ústavu Burundi, a najmä na jej článok 96,
– so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských právach a práv národov,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie zástupcu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Jana Eliassona, predsedníčky Komisie Africkej únie Nkosazany Dlamini-Zumovej a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej o Burundi;
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkové protokoly k nemu,
– so zreteľom na správy z misií a prioritné oblasti činnosti Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Detský fond OSN (UNICEF) v Burundi, najmä pokiaľ ide o otázku boja proti hladu a podvýžive;
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[1],
– so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Burundi je jednou z najmenej rozvinutých krajín sveta; keďže takmer polovica (45 %) z jej 10,6 milióna obyvateľov je vo veku 15 alebo menej rokov, pričom deti vo veku do 5 rokov predstavujú 19,9 % obyvateľstva; keďže medzi rokmi 2013 a 2014 kleslo Burundi o dve miesta, zo 178. na 180. miesto, pokiaľ ide o index ľudského rozvoja v rámci Rozvojového programu OSN (UNDP); keďže štyria z piatich ľudí v Burundi žijú z menej ako 1,25 USD na deň a keďže 66,9 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby;
B. keďže uzavretím mierovej dohody v roku 2006 sa skončil trinásťročný konflikt, ktorý si vyžiadal najmenej 300 000 obetí;
C. keďže kľúčovým politickým momentom v období rokov 2013 až 2015 boli prezidentské voľby, ktoré sa konali 21. júla 2015 a v ktorých si prezident Pierre Nkurunziza zabezpečil tretie funkčné obdobie; keďže to predstavuje porušenie arušských dohôd, v ktorých sa stanovuje, že prezident republiky je volený na päťročné obdobie, pričom môže byť jedenkrát znovuzvolený a že nikto nemôže vykonávať funkciu prezidenta viac ako dve funkčné obdobia (článok 7 ods. 3); keďže zásahy proti opozičným stranám sa zintenzívňujú; keďže z tohto dôvodu Africká únia (AÚ) odmietla vyslať pozorovateľov na sledovanie volieb, EÚ pozastavila svoju volebnú misiu do Burundi a burundská opozícia sa rozhodla voľby bojkotovať;
D. keďže kandidatúra prezidenta Nkurunzizu na tretie funkčné obdobie a jeho následné opätovné zvolenie vo voľbách 21. júla 2015 uvrhli krajinu do najhlbšej politickej krízy od konca občianskej vojny; keďže podľa OSN bolo od apríla 2015 zabitých najmenej 250 ľudí, tisíce bolo zranených a viac ako 200 000 ľudí bolo vysídlených;
E. keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a ďalších organizácií pre ľudské práva došlo v krajine počas predvolebného a povolebného obdobia k politicky motivovanému porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu ľudských práv a násilným činom namiereným proti aktivistom opozície, mimovládnym organizáciám, obhajcom ľudských práv a najmä novinárom; keďže panuje rozšírený názor, že tieto činy sú väčšinou, ale nie výlučne, spojené so štátnymi inštitúciami; keďže hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie stability v Burundi a ochranu svojho obyvateľstva na základe dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva nesie burundská vláda;
F. keďže ugandský prezident Yoweri Museveni vyvíja v mene Východoafrického spoločenstva (EAC) sprostredkovateľské úsilie za plnej podpory AÚ, EÚ a OSN s cieľom podporiť vnútorný dialóg a nájsť konsenzus a mierové riešenie krízy v Burundi;
1. je extrémne znepokojený situáciou v Burundi a zdôrazňuje, že táto situácia môže mať katastrofálne následky pre celý región; žiada, aby sa dodržiavali Pakt o bezpečnosti, stabilite a rozvoji v oblasti Veľkých jazier a Protokol o neútočení a vzájomnej obrane v oblasti Veľkých jazier;
2. odsudzuje nedávne násilné útoky a nárast prípadov porušovania a zneužívania ľudských práv vrátane vrážd, mimosúdnych popráv, porušovania telesnej integrity, prípadov mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, svojvoľného zatýkania a nezákonného zadržiavania a porušovania slobody tlače a prejavu, ako aj častého výskytu beztrestnosti;
3. žiada okamžité ukončenie násilia, porušovania ľudských práv a politického zastrašovania občianskej spoločnosti a oponentov a okamžité odzbrojenie všetkých ozbrojených skupín prepojených na politické strany v prísnom súlade s medzinárodným právom a ľudskými právami;
4. vyjadruje poľutovanie najmä nad účasťou mnohých mladých ľudí v ozbrojených skupinách v Burundi a žiada preto medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo osobitnú pozornosť podpore ich reintegrácie a účasti na mierovom politickom procese;
5. žiada, aby sa všetky strany v Burundi zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť mier a bezpečnosť v krajine; dôrazne odsudzuje všetky verejné vyhlásenia zamerané na podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči rôznym skupinám burundskej spoločnosti, ktoré by mohli zhoršiť súčasné napätie, a vyzýva všetkých aktérov, aby sa zdržali takýchto vyhlásení;
6. nalieha na všetky strany konfliktu, aby vytvorili podmienky potrebné na obnovenie dôvery a podporu národnej jednoty, a žiada okamžité obnovenie inkluzívneho a transparentného národného dialógu, do ktorého sa zapoja vláda, opozičné strany a zástupcovia občianskej spoločnosti;
7. zdôrazňuje, že tento dialóg zameraný na dosiahnutie trvalého mieru, bezpečnosti a stability a na obnovu demokracie a právneho štátu v záujme občanov Burundi by mal vychádzať z arušskej dohody a burundskej ústavy;
8. vyjadruje vážne znepokojenie nad počtom obetí a prípadov závažných porušení ľudských práv hlásených od vypuknutia krízy; vyzýva burundské orgány, aby dôkladne a rýchlo vyšetrili okolnosti a motívy týchto zločinov a zabezpečili, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd; opätovne zdôrazňuje, že nemôže existovať beztrestnosť pre tých, ktorí sú zodpovední za prípady vážneho porušovania ľudských práv;
9. je hlboko znepokojený hospodárskou a sociálnou situáciou, ktorej je vystavené celé obyvateľstvo Burundi, a najmä utečenci a vysídlené osoby, ktorých počet bude naďalej stúpať vzhľadom na bezpečnostné problémy v samotnej krajine a napätie v susedných krajinách; opätovne potvrdzuje svoju podporu všetkým humanitárnym organizáciám, ktoré pracujú v teréne, a susedným hostiteľským krajinám; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a humanitárne organizácie, aby naďalej poskytovali pomoc všetkým, z ktorých sa v dôsledku konfliktu stali utečenci a vysídlenci; víta záväzok EÚ zvýšiť finančnú podporu a humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb týchto skupín obyvateľstva;
10. žiada preskúmanie zákona o MVO s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými normami a záväzkami Burundi a poskytnutie záruk, že sa zachová právo na pokojné demonštrácie a že bezpečnostné a obranné sily krajiny budú používať silu primerane; žiada zrušenie dekrétu 530/1597, ktorým sa ustanovuje dočasné pozastavenie činnosti desiatich organizácií pre ľudské práva, a okamžité zrušenie zmrazenia ich bankových účtov, aby tieto organizácie mohli slobodne vykonávať svoju činnosť; odsudzuje situáciu Pierra Clavera Mbonimpu (aktivistu za ľudské práva zatknutého v roku 2014 za kritiku vyzbrojovania mladých Burunďanov a ich posielania na vojenský výcvik do Konžskej demokratickej republiky), ktorý bol 3. augusta 2015 v Bujumbure postrelený a vážne zranený a ktorého syn a zať boli zabití v októbri 2015;
11. domnieva sa, že súčasná kríza sa môže vyriešiť len cestou politického dialógu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a v žiadnom prípade ju nemožno použiť ako zámienku na ďalší vojenský zásah v regióne; poznamenáva, že EÚ požiadala o začatie konzultácií podľa článku 96 Dohody z Cotonou s cieľom vyšetriť nedodržiavanie podstatných prvkov dohody, najmä v oblasti ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, a že tieto konzultácie sa začnú 8. decembra 2015;
12. vyzýva Medzinárodný trestný súd a medzinárodné organizácie pre ľudské práva, aby naďalej pozorne sledovali situáciu s cieľom získať svedectvá a príslušné dôkazy;
13. je osobitne znepokojený dramatickou úrovňou diskriminácie a kriminalizácie osôb LGBTI v Burundi; opätovne pripomína skutočnosť, že sexuálna orientácia a rodová identita sú súčasťou slobody prejavu a práva na súkromie zaručených v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv, podľa ktorého sa zásady rovnosti a nediskriminácie musia dodržiavať a musí sa zaručiť právo na slobodu prejavu; vyzýva preto Národné zhromaždenie a vládu v Burundi, aby zrušili články trestného zákona, ktoré diskriminujú osoby LGBTI;
14. žiada EÚ a jej členské štáty, aby poskytli potrebné zdroje na riešenie humanitárnej krízy v oblasti Veľkých jazier, aby úzko spolupracovali s orgánmi OSN a zvýšili oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na základe medzinárodne dohodnutých zásad účinnosti v oblasti rozvoja, s cieľom riešiť zásadné problémy nerovnosti, chudoby a chronickej podvýživy a dosiahnuť nedávno schválené ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;
15. zastáva názor, že problémy Burundi možno vyriešiť len zabezpečením rovnakých práv pre všetkých občanov, vyriešením sporov týkajúce sa kontroly nad úrodnou poľnohospodárskou pôdou, bojom proti korupcii, nezamestnanosti, chudobe, hospodárskej nerovnosti a diskriminácii, zabezpečením podnikateľskej zodpovednosti a dodržiavaním environmentálnych a sociálnych noriem a ľudských práv a podporovaním sociálnych, politických a hospodárskych reforiem s cieľom vytvoriť slobodný, demokratický a stabilný štát, v ktorom možno rozvíjať dôstojnosť ľudí;
16. domnieva sa, že obmedzený prístup ľudí k prírodným zdrojom krajiny, zvyšovanie nerovnosti príjmov, nárast nezamestnanosti, zhoršovanie sociálnych podmienok a zbedačovanie, sú prekážkami stability a v bezprostrednej budúcnosti by mali byť absolútnymi prioritami;
17. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri všetkých svojich činnostiach týkajúcich sa Burundi dôkladne dodržovali zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, s cieľom zabezpečiť ich vzájomný súlad a nerušené dosahovanie cieľov v oblasti znižovania chudoby a udržateľného rozvoja;
18. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Rade ministrov AKT – EÚ, Východoafrickému spoločenstvu a vládam jeho členských štátov, inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov .
- [1] Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.