NÁVRH UZNESENIA na podporu mierového procesu v Kolumbii
13.1.2016 - (2015/3033(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Luis de Grandes Pascual, Francisco José Millán Mon, Davor Ivo Stier, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cristian Dan Preda, Ramón Luis Valcárcel Siso v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0041/2016
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje početné uznesenia o situácii ľudských práv v Kolumbii, najmä na uznesenia z 18. apríla 1996, z 12. júna 1997, z 12. marca a 14. mája 1998, 11. marca 1999 a 7. septembra 2000,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Kolumbii, najmä na uznesenia zo 14. marca a 24. októbra 1996, z 18. septembra 1997 a zo 14. januára 1999,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2001 o pláne Kolumbie a podpore mierového procesu v Kolumbii, ako aj na svoje uznesenia zo 4. októbra 2001 a 14. marca 2002 o Kolumbii,
– so zreteľom na osobitné väzby, ktoré viažu EÚ s Kolumbiou, a najmä na viacstrannú obchodnú dohodu medzi Kolumbiou a Peru, a EÚ a jej členskými štátmi, podpísanú 26. júla 2012 v Bruseli,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie č.º60 o dohode o vytvorení špeciálnych súdov pre mier, podpísanej 23. septembra 2015 v Havane, a č.º64 z 15. decembra 2015 o dohode o obetiach konfliktu s názvom „Komplexný systém pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie“, vrátane špeciálnych súdov pre mier; a so zreteľom na záväzok v oblasti ľudských práv,
– so zreteľom na bod 44 správy delegácie Európskeho parlamentu v Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení (EuroLat) a na 2. samit CELAC a EÚ o ukončení vnútorného konfliktu medzi vládou Kolumbie a FARC,
– so zreteľom na Bruselskú deklaráciu prijatú v závere 2. samitu EÚ – CELAC z 11. júna 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Federicy Mogheriniovej o Dohode o spravodlivosti v prechodnom období v Kolumbii z 24. septembra 2015, ako aj na jej vyhlásenie z 1. októbra po vymenovaní Eamona Gilmoreho za osobitného vyslanca Európskej únie pre mierový proces v Kolumbii,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ a Kolumbia udržiavajú od roku 2013 úzku hospodársku a obchodnú spoluprácu, založenú na obchodnej dohode medzi Kolumbiou a Peru na jednej strane a EÚ a jej členskými štátmi na strane druhej, ktorej konečným cieľom nie je len prehĺbenie hospodárskych vzťahov medzi zmluvnými stranami, ale aj vytvorenie spojenectiev, ktoré budú prekračovať rámec jednoduchej obchodnej výmeny, posilnia mier, demokraciu a prosperitu pre svojich občanov;
B. keďže v rámci tejto dohody sa zdôrazňuje odstránenie vízovej povinnosti EÚ pre kolumbijských občanov, schválené na 2. samite EÚ – CELAC v júni 2015;
C. keďže tento úzky vzťah sa rozširuje aj na oblasť medzinárodnej spolupráce vo veľkých spoločných témach, ako sú boj za mier a boj proti terorizmu, pričom je veľmi pozoruhodné, že od podpísania rámcovej dohody medzi EÚ a Kolumbiou o účasti na operáciách EÚ v oblasti riadenia krízy z roku 2014, kolumbijské vojenské sily spolupracujú s tými európskymi na medzinárodných mierových operáciách podľa princípov OSN;
D. keďže 26. augusta 2012 sa v Havane na Kube konal dialóg za okrúhlym stolom medzi kolumbijskou vládou a revolučnými ozbrojenými silami FARC po podpísaní dokumentu „Všeobecná dohoda o ukončení konfliktu a budovaní stabilného a trvalého mieru“, čím sa splnilo želanie kolumbijského ľudu na život v mieri, a keďže uznáva, že budovanie mieru je záležitosťou celého obyvateľstva, že štát je povinný presadzovať ľudské práva na celom území a že spravodlivý hospodársky a sociálny rozvoj je zárukou mieru a zároveň je nevyhnutnou podmienkou pre inkluzívny a udržateľný rast krajiny;
E. keďže počas rôznych fáz dosiahli strany rokovania v Havane dohody o novej kolumbijskej krajine a rozsiahlej reforme vidieka, o politickej účasti a procese demokratického otvárania na budovanie mieru a o riešení problému nelegálnych drog;
F. keďže v stredu 23. septembra 2015 kolumbijská vláda a FARC oznámili uzavretie dohody o vytvorení špeciálnych súdov pre mier, ktoré zabezpečia uplatňovanie práv obetí a prispejú k vybudovaniu stabilného a trvalého mieru, pričom na tento účel sa zmluvné strany rozhodli zaviesť komplexný systém pravdy, spravodlivosti, odškodnenia a neopakovania situácie, ktorý zahŕňa vytvorenie Výboru pre objasňovanie pravdy, spolužitie a neopakovanie situácie, ako aj dohody o odškodnení obetí;
G. keďže po dosiahnutí uvedenej dohody o tzv. spravodlivosti v prechodnom období urobili strany rokovania rozhodujúci krok smerom k dosiahnutiu mieru, ktorý sa takisto zdá byť nezvratný, keďže obe strany sa dohodli na stanovení maximálnej lehoty šesť mesiacov na dosiahnutie mieru, pričom konečný termín bol stanovený na 23. marca 2016;
H. keďže vytvorenie špeciálnych súdov pre mier je reakciou na potrebu nájsť osobitný systém spravodlivosti v súlade s medzinárodným právom, ktorý potrestá osoby zodpovedné za spáchanie závažných trestných činov a odškodní obete, a ktorý zároveň zabezpečí zloženie zbraní;
I. keďže kolumbijská vláda, jej zákonodarný orgán a kolumbijský ľud majú zvrchované právo určiť povahu týchto špeciálnych súdov pre mier, ktorých základnou funkciou bude ukončenie beztrestnosti, odhalenie pravdy a stíhanie a potrestanie páchateľov trestných činov spáchaných počas konfliktu, najmä tých najzávažnejších a najznámejších, pričom zaručí, aby sa viac neopakovali a prispeje aj k odškodneniu obetí;
J. keďže dosiahnutie stabilného a trvalého mieru v Kolumbii prostredníctvom ukončenia vnútorného konfliktu, ktorý trvá už viac ako 50 rokov a spôsobil milióny obetí, je hlavnou prioritou pre Kolumbiu, ale aj pre Európsku úniu a medzinárodné spoločenstvo, o čom svedčia početné vyhlásenia o podpore mierového procesu zo strany rôznych krajín a regionálnych a medzinárodných organizácií vrátane samotnej Európskej únie;
1. s veľkým uspokojením víta dohodu uzatvorenú medzi vládou Kolumbie a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC) v stredu 23. septembra 2015 o vytvorení špeciálnych súdov pre mier, ktorá úspešne vyrieši hlavnú a najviac problematickú otázku rokovaní, a víta spoločné rozhodnutie o stanovení lehoty v dĺžke šesť mesiacov na podpis konečnej mierovej dohody do 23. marca 2016;
2. domnieva sa, že podpísanie nedávnej dohody o vytvorení špeciálnych súdov pre mier, ako aj opätovné potvrdenie ostatných dohôd, ktoré boli uzatvorené predtým o rozsiahlej reforme vidieka, politickej účasti a procese demokratického otvárania na budovanie mieru a o riešení problému nelegálnych drog, predstavujú rozhodujúce kroky na dosiahnutie konečnej mierovej dohody, ktorú podporuje kolumbijská spoločnosť a ktorá umožňuje dosiahnutie stabilného a trvalého mieru, čo povedie k ukončeniu vnútorného ozbrojeného konfliktu trvajúceho viac ako pol storočia, pričom sa zohľadní najmä právo obetí konfliktu a ich úplné, skutočné a spravodlivé odškodnenie za fyzickú, morálnu a materiálnu ujmu;
3. vyzýva ELN, aby sa bez ďalších výhovoriek a omeškania pevne a rozhodne zaviazala dodržiavať mier v Kolumbii a začala proces rokovania s kolumbijskou vládou, ktorý prispeje k ich sociálnej a politickej mierovej integrácii;
4. dúfa, že súčasné mierové rokovania s FARC budú čo najskôr ukončené, v každom prípade však v lehote šiestich mesiacov, stanovenej 23. septembra v Havane tak, aby 23. marec 2016 predstavoval definitívny koniec konfliktu a skutočný míľnik v modernej histórii Kolumbie;
5. uznáva veľké politické úsilie, realizmus a vytrvalosť, ktoré preukázala vláda Kolumbie, ako aj FARC s cieľom zblížiť svoje protichodné postoje a postupne vytvoriť priestor pre kompromis, ktorý umožnil dosiahnuť pokrok v rokovaniach o zabezpečenie stabilného a trvalého mieru, ktorý si želajú všetci Kolumbijčania, a s cieľom zaručiť, že sa tento konflikt už nebude opakovať;
6. opätovne vyhlasuje, že násilie nie je legitímny spôsob politického boja, a vyzýva tých, ktorí sú o tom presvedčení, aby prijali demokraciu so všetkými jej dôsledkami a požiadavkami, pričom medzi prvú z nich patrí definitívne a konečné zloženie zbraní, ako aj obrana svojich myšlienok a prianí prostredníctvom demokratických pravidiel a právneho štátu;
7. takisto uznáva dôležitú úlohu, ktorú doteraz zohrávali Kuba a Nórsko ako ručiteľské krajiny, ako aj Čile a Venezuela ako krajiny asistujúce pri mierovom procese, pričom vyjadruje poďakovanie najmä morálnemu vedeniu pápeža Františka a jeho úsiliu prispieť k dosiahnutiu túžobne očakávaného mieru v Kolumbii;
8. s uspokojením víta rozhodnutie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Komisie pani Morgheriniovej z 1. októbra 2015 o vymenovaní Eamona Gilmorea, bývalého podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a obchodu Írskej republiky za osobitného vyslanca Európskej únie pre mierový proces v Kolumbii;
9. pripomína, že je pripravený poskytnúť všetku možnú pomoc pre vykonávanie konečnej mierovej dohody a opätovne vyzýva členské štáty Európskej únie, aby vytvorili trustový fond, ktorý bude sprevádzať fázu po skončení konfliktu, a aby doň prispievali;
10. s uspokojením berie na vedomie vylúčenie akejkoľvek amnestie alebo milosti za zločiny proti ľudskosti, genocídu a závažné vojnové zločiny v súlade s ustanoveniami medzinárodného trestného a humanitárneho práva a medzinárodnými nástrojmi a normami uplatňovanými v oblasti ľudských práv;
11. považuje za nevyhnutné, aby tresty uložené páchateľom trestných činov prispeli k cieľu odškodnenia obetí a politického zmierenia;
12. s uspokojením víta dohodu dosiahnutú medzi stranami o zriadení výboru pre objasňovanie pravdy, spolužitie a nepakovanie situácie po podpísaní konečnej mierovej dohody ako nezávislého a nestranného mechanizmu mimosúdneho charakteru s cieľom spoločne vytvoriť pravdivý historický obraz o tom, čo sa stalo, pretože iba poctivým opisom minulosti a prevzatím všetkých záväzkov je možné vybudovať zmierlivú budúcnosť a zaručiť práva všetkých obetí;
13. dôrazne podporuje prebiehajúce diskusie o dosiahnutí konečnej dohody o prímerí a úplnom ukončení vojnového stavu do 23. marca 2016;
14. uznáva úsilie kolumbijskej vlády a inštitúcií napredovať v oblasti úplného a trvalého zabezpečenia ľudských práv zo strany kolumbijského politického systému v celej krajine; vyzýva kolumbijské orgány, aby naďalej dodržiavali ľudské práva, čo je oblasť, v ktorej Kolumbia stále čelí veľkým výzvam, medzi ktoré patrí odstránenie subkultúry násilia, ktoré za päťdesiat rokov konfliktu mohlo pri viacerých príležitostiach vyvolať nezákonné reakcie, ako aj návykov a správania, ktoré nezodpovedajú právnemu štátu a vymožiteľnému dodržiavaniu ľudských práv; v tomto zmysle žiada o ochranu obhajcov ľudských práv v Kolumbii a od týchto občianskych organizácií žiada čo najlepšiu a lojálnu spoluprácu pre obnovenie zmierlivého spolužitia v Kolumbii;
15. víta nedávne oznámenie kolumbijských ozbrojených síl o preskúmaní vojenskej doktríny Kolumbie s cieľom upraviť ju a prispôsobiť ozbrojeným silám tak, aby mohli efektívne a pružne reagovať na nové výzvy a problémy v období po skončení konfliktu, pričom zároveň budú slúžiť ako garant mierových dohôd; zároveň odhaduje, že nedávne oznámenie FARC o pozastavení svojho vojenského výcviku s cieľom ďalej sa zapájať do politického a kultúrneho diania v rámci procesu ukončenia ozbrojeného konfliktu predstavuje ďalší rovnako nádejný krok vpred a správnym smerom;
16. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, rotujúcemu predsedníctvu EÚ, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, kolumbijskej vláde a kongresu Kolumbijskej republiky.