NÁVRH UZNESENIA o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ)

13.1.2016 - (2015/3034(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Cristian Dan Preda, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Jacek Saryusz-Wolski, Elmar Brok, Andrej Plenković, Sandra Kalniete, Michèle Alliot-Marie, David McAllister, Tunne Kelam, Jaromír Štětina, Andrey Kovatchev, Lars Adaktusson, Gabrielius Landsbergis, Dubravka Šuica, Ramona Nicole Mănescu, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Fernando Ruas, Daniel Caspary, Alojz Peterle, Davor Ivo Stier, László Tőkés, Theodoros Zagorakis, Lorenzo Cesa, Dariusz Rosati, Francisco José Millán Mon, Tokia Saïfi, Ramón Luis Valcárcel Siso v mene skupiny PPE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0043/2016

B8-0043/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ)

(2015/3034(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej článok 42 ods. 7,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 4 a článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer[1],

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, a najmä na ustanovenia jej kapitoly VII a článku 51,

–  so zreteľom na skutočnosť, že prezident Francúzskej republiky 16. novembra 2015 pred francúzskym kongresom vyhlásil, že Francúzsko je vo vojne,

–  so zreteľom na závery o obrane a bezpečnosti prijaté Európskou radou v dňoch 19. – 20. decembra 2013 a 25. – 26. júna 2015,

–  so zreteľom na výsledky schôdze Rady pre zahraničné veci (ministrov obrany) zo 17. novembra 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 13. novembra 2015 došlo v Paríži k viacerým teroristickým útokom, pri ktorých stratilo život najmenej 130 ľudí z viac ako 26 krajín;

B.  keďže po teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015 sa francúzska vláda oficiálne odvolala na doložku o vzájomnej obrane podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii;

C.  keďže článok 42 ods. 7 by sa mal považovať za ekvivalent EÚ k článku 5 NATO;

D.  keďže solidarita, podpora a vzájomná pomoc medzi členskými štátmi EÚ, a to aj pomocou prostriedkov Únie, patria medzi základy Európskej únie;

E.  keďže boj proti medzinárodnému terorizmu sa považuje za prioritu EÚ a presadzovanie zásady solidarity si vyžaduje opatrenia doma, ako aj v zahraničí;

F.  keďže bezpečnostná a obranná štruktúra stanovená v zmluvách sa nerealizovala; keďže členské štáty sú zodpovedné za dosahovanie pokroku v oblasti bezpečnosti a obrany Únie;

G.  keďže je nutné, aby EÚ posilnila svoju spoluprácu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa bezpečnostná a obranná politika zavedené v obidvoch rámcoch stali čoraz kompatibilnejšími, najmä ak sa členský štát stane obeťou ozbrojenej agresie, ako aj teroristických útokov, na svojom území;

H.  keďže inštitúcie EÚ musia byť aktívnejšie v bezpečnostnej a obrannej politike, a podporiť vykonávanie všetkých ustanovení o bezpečnostnej a obrannej politike zakotvených v zmluvách vrátane ustanovení o osobitnej úlohe NATO v európskej a transatlantickej bezpečnosti a obrane; keďže inštitúcie EÚ musia podporovať všetky členské štáty v ich úsilí o úplné vykonanie týchto ustanovení;

I.  keďže medzi členskými štátmi, ktoré si želajú navzájom úzko spolupracovať, by mal byť aktivovaný článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci ;

1.  s veľkým uspokojením víta jednomyseľnú a plnú podporu vyjadrenú Francúzsku všetkými členskými štátmi; víta predovšetkým pripravenosť všetkých členských štátov poskytnúť všetku potrebnú pomoc a podporu;

2.  pripomína, že doložka o vzájomnej obrane bola použitá po prvýkrát; domnieva sa, že súčasný prípad bude slúžiť ako precedens pre budúce využitie doložky o vzájomnej obrane v záujme posilnenia európskej bezpečnosti a obrany;

3.  s uspokojením berie na vedomie dodatočné príspevky, ktoré boli potom, čo sa Francúzsko odvolalo na doložku o vzájomnej obrane, uvoľnené na boj proti terorizmu; nabáda všetky členské štáty, aby zachovali svoje príspevky tak dlho, ako to bude potrebné; víta úlohu, ktorú zohráva Francúzsko ako katalyzátor v rámci tohto spoločného úsilia; nabáda príslušné inštitúcie EÚ, aby podľa potreby poskytovali a zachovali svoju podporu;

4.  domnieva sa, že odvolanie sa na doložky o vzájomnej obrane a solidarite v súlade so zmluvami je predovšetkým politickou záležitosťou; zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade, že sa odvoláva na tieto doložky, Európska rada i Európsky parlament sú miestom na politické diskusie;

5.  vyjadruje obavy z toho, že riadenie podpory a pomoci v rámci doložky o vzájomnej obrane na dvojstrannom základe – ako je to v tomto prípade – nebude možné pre všetky členské štáty, a preto vyzýva Európsku radu, aby dala impulz na ďalší rozvoj doložky o vzájomnej obrane a posilnila úlohu príslušných inštitúcií EÚ ako sprostredkovateľov;

6.  vyzýva členské štáty, aby využili plný potenciál európskych inštitúcií; opätovne vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Radu a Komisiu, aby na tento účel objasnili príslušné prostriedky a postupy Únie; požaduje návrhy praktických opatrení a usmernení na zabezpečenie kolektívnej a účinnej reakcie v prípade, ak by sa niektorý členský štát odvolal na doložku o vzájomnej obrane;

7.  vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že po aktivácii doložky o vzájomnej obrane neboli k dispozícii žiadne analýzy ani usmernenia, čo malo za následok, že v tomto prípade boli nutné ad hoc opatrenia, ad hoc riadenie a ad hoc spolupráca;

8.  poznamenáva, že doložka o solidarite v článku 222 ZFEÚ by umožnila poskytnúť všetky relevantné prostriedky EÚ Francúzsku a ďalším členským štátom priamo zapojeným do boja proti terorizmu;

9.  je presvedčený, že vzhľadom na existujúce kapacity v členských štátoch a na úrovni Únie potrebuje EÚ stále civilno-vojenské veliteľstvo na strategickej a operačnej úrovni a že táto štruktúra by mala byť poverená strategickým a operačný plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí, a to aj pokiaľ ide o kolektívnu obranu, ako je stanovené v článku 42 ods. 7 a článku 42 ods. 2 ZEÚ, a jej budúce uplatňovanie v úzkej spolupráci s príslušnými štruktúrami NATO;

10.  je toho názoru, že súčasná aktivácia článku 42 ods. 7 ZEÚ by mala byť katalyzátorom uvoľnenia potenciálu všetkých ustanovení zmluvy týkajúcich sa bezpečnosti a obrany, ktoré by mali nasledovať;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Európskej komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, generálnemu tajomníkovi OSN, prezidentovi Spojených štátov amerických a ministrovi obrany USA.

• [1]  Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 138.