NÁVRH UZNESENIA o prioritách EÚ na zasadnutia UNHRC v roku 2016
14.1.2016 - (2015/3035(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Andrzej Grzyb, Cristian Dan Preda, Therese Comodini Cachia, Mariya Gabriel, László Tőkés, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Fernando Ruas, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Theodoros Zagorakis, Ramón Luis Valcárcel Siso v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0050/2016
B8-0050/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia UNHCR v roku 2016
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 60/251, ktorou sa zakladá Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC),
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,
– so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane uznesení o diskusiách o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (podľa článku 135 rokovacieho poriadku),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[1],
– so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže roky 2015 a 2016 sú rokmi významných výročí v oblasti uplatňovania ľudských práv, mieru a bezpečnosti ako sú: 70. výročie založenia Organizácie Spojených národov, 50. výročie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), 30. a 20. výročie Deklarácie OSN o práve na rozvoj (1986), Pekinskej deklarácii a akčnej platforme (1995) a 15. výročie prelomovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (2000) a miléniových cieľov tisícročia (2000);
B. keďže presadzovanie dodržiavania ľudských práv bez ohľadu na rasu, pôvod, náboženstvo, pohlavie alebo farbu pleti je povinnosťou všetkých štátov, keďže opätovne zdôrazňuje svoju oddanosť neoddeliteľnosti ľudských práv (občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych alebo kultúrnych), ktoré sú navzájom prepojené a vzájomne od seba závislé, a keďže odňatie akýchkoľvek týchto práv má vplyv na ostatné práva; keďže všetky štáty sú povinné dodržiavať základné práva svojich obyvateľov a podniknúť konkrétne kroky s cieľom uľahčiť dodržiavanie týchto práv na vnútroštátnej úrovni a spolupracovať na medzinárodnej úrovni s cieľom odstrániť prekážky pre uplatňovanie ľudských práv vo všetkých oblastiach;
C. keďže dodržiavanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity;
D. keďže Únia sa v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami riadi článkom 21 Lisabonskej zmluvy, ktorý zdôrazňuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a zabezpečuje rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, dodržiavanie zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty OSN a medzinárodného práva;
E. keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť súčasťou všetkých politických oblastí týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, rozvojovej spolupráce, obchodu a investícií, humanitárnej činnosti, zmeny klímy a boja proti terorizmu, pretože tieto oblasti sa nemôžu riešiť samostatne bez otázky dodržiavania ľudských práv;
F. keďže členské štáty OSN prijali a zaviazali sa dodržiavať Agendu 2030, v ktorej sa predpokladá svet, v ktorom platí všeobecné dodržiavanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, zásad právneho štátu, spravodlivosť, rovnosť a nediskriminácia;
G. keďže pravidelné zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitný postup riešenia konkrétnych situácií alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;
H. keďže niektorí súčasní členovia UNHRC majú pochybné výsledky v oblasti ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o spoluprácu v rámci osobitných postupov OSN a dodržiavanie oznamovacej povinnosti voči zmluvným orgánom OSN pre ľudské práva;
Rada OSN pre ľudské práva
1. víta vymenovanie veľvyslanca Choi Kyong-lima za predsedu UNHRC na rok 2016;
2. víta výročnú správu UNHRC určenú Valnému zhromaždeniu OSN zahŕňajúcu jeho 28., 29. a 30. zasadnutie;
3. pripomína svoju pozíciu, že v prípade volených členov UNHRC by malo ísť o štáty, ktoré podporujú dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie, a pripomína členským štátom OSN, aby okrem iného presadzovali plnenie kritérií v oblasti ľudských práv založených na výsledkoch ako podmienku, ktorú treba splniť, aby mohol byť ktorýkoľvek štát zvolený za člena UNHRC; požaduje vytvorenie záväzných postupov na overovanie súladu s kritériami členstva v UNHRC; vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v niektorých novozvolených členských štátoch UNHRC, a zdôrazňuje, že je dôležité chrániť nezávislosť UNHRC s cieľom zabezpečiť, aby mohla naďalej vykonávať svoju úlohu účinným a nestranným spôsobom;
4. opätovne vyjadruje svoju podporu osobitných postupov a nezávislého statusu držiteľov mandátu, na základe čoho môžu vykonávať svoju funkciu úplne nestranne, a vyzýva všetky štáty, aby pracovali v súlade s týmito postupmi;
5. opätovne potvrdzuje význam univerzálneho charakteru všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) so zreteľom na úplné pochopenie situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN, a pripomína, že podporuje druhý cyklus tohto preskúmania, ktorý je zameraný na plnenie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; vyzýva však znovu, aby sa odporúčania, ktoré štáty neschválili počas prvého cyklu, znovu posúdili v priebehu pokračovania postupu UPR;
6. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa široké spektrum zainteresovaných strán a najmä občianskej spoločnosti v plnej miere zúčastňovalo na procese všeobecného pravidelného hodnotenia (UPR), a zabrániť akýmkoľvek obmedzeniam v tomto smere;
7. vyzýva EÚ a Komisiu, aby vo všetkých dialógoch o politikách EÚ s príslušnými krajinami nadviazali na odporúčania UPR s cieľom preskúmať spôsoby a prostriedky vykonávania odporúčaní prostredníctvom celoštátnych a regionálnych stratégií;
8. víta iniciatívu na zmenu, ktorú navrhol vysoký komisár OSN pre ľudské práva, s cieľom zlepšiť a posilniť celosvetovú prítomnosť zastúpení OSN v oblasti ľudských práv vytvorením ôsmich regionálnych stredísk na monitorovanie a presadzovanie dodržiavania ľudských práv spoluprácou priamo s partnermi v záujme premeny odporúčaní mechanizmov v oblasti ľudských práv na skutočné zmeny v praxi;
Občianske a politické práva
9. vyjadruje znepokojenie nad zmenami ústavy v niektorých krajinách zameranými na zmenu obmedzenia počtu prezidentských funkčných období, ktoré v niektorých prípadoch viedli k násilnostiam súvisiacim s voľbami; opätovne potvrdzuje, že dodržiavanie občianskych a politických práv vrátane individuálnej a kolektívnej slobody prejavu a slobody zhromažďovania a združovania sú ukazovatele demokratickej, tolerantnej a pluralitnej spoločnosti;
10. opakuje, že slobodné a riadne voľby, ktoré sa uskutočňujú pravidelne na základe všeobecného a rovného volebného práva, sú v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (článok 21 ods. 3) a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (článok 25) základným právom všetkých občanov; opätovne potvrdzuje, že existencia slobody prejavu a dynamické prostredie vedúce k nezávislej a pluralitnej občianskej spoločnosti sú predpokladom podpory dodržiavania ľudských práv;
11. pripomína, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom, ktoré je uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN a zaručené článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny stále nedodržiavajú normy OSN a využívajú štátnu represiu, ktorá môže zahŕňať fyzické tresty, tresty odňatia slobody, vysoké pokuty či dokonca trest smrti, čím porušujú slobodu náboženského vyznania alebo viery; je znepokojený zvýšeným prenasledovaním náboženských menšín vrátane kresťanských komunít, ako aj nezákonného poškodzovania ich miest zhromažďovania; podporuje správu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery o násilí, ku ktorému dochádza v mene náboženstva; vyzýva EÚ, aby vykonávala jej odporúčania týkajúce sa iniciatív v oblasti medzináboženského dialógu;
12. víta odhodlanie EÚ presadzovať slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných fórach, a to aj podporou mandátu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; plne podporuje prax EÚ zaujať vedúce postavenie, pokiaľ ide o tematické rezolúcie UNHRC a VZ OSN o na túto tému; žiada konkrétne kroky a opatrenia na účinné vykonávanie a zlepšenie usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery; domnieva sa, že by sa mali podniknúť kroky na medzinárodných a regionálnych fórach zachovaním otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s náboženskými združeniami a spoločenstvami, ako sa uvádza v článku 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
13. odsudzuje pokračujúce obťažovanie a zadržiavanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície zo strany vládnych síl vo viacerých tretích krajinách; vyjadruje znepokojenie nad nespravodlivými a reštriktívnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa zahraničného financovania, následkom čoho sa zmenšuje priestor pre aktivity občianskej spoločnosti; vyzýva všetky vlády, aby presadzovali a podporovali slobodu médií, organizácie občianskej spoločnosti a činnosti obhajcov ľudských práv a umožnili im pôsobiť bez strachu, represií a zastrašovania;
14. opätovne pripomína svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti, mučeniu a krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností; znovu zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti, a opätovne potvrdzuje svoju podporu základnému právu každej osoby na život a ľudskú dôstojnosť;
15. oceňuje významný pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, keďže mnohé krajiny pozastavili vykonávanie trestu smrti, zatiaľ čo iné prijali legislatívne opatrenia smerujúce k zrušeniu trestu smrti; vyjadruje však poľutovanie nad obnovením popráv v niektorých krajinách v posledných rokoch; vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili, alebo uplatňujú dlhodobé moratórium na trest smrti, aby svoje záväzky dodržiavali;
16. domnieva sa, že moderné digitálne technológie predstavujú výhody a výzvy pre ochranu práva na súkromie, pre uplatňovanie slobody prejavu online na celom svete a pre bezpečnosť, keďže súčasné digitálne technológie sú často prostriedkami na propagandu extrémistov a teroristov a slúžia ako kanál na nábory; v tejto súvislosti víta vymenovanie osobitného spravodajcu OSN pre právo na súkromie v digitálnom veku, ktorého mandát zahŕňa otázky dohľadu a súkromia, ktoré postihujú ľudí na internete alebo mimo neho;
Sociálne a hospodárske práva
17. uznáva úsilie UNHRC postaviť všetky ľudské práva na rovnakú úroveň s rovnakým dôrazom, prostredníctvom zriadenia držiteľov mandátov v rámci osobitných postupov, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva;
18. vyjadruje hlboké znepokojenie z nárastu extrémnej chudoby, čo ohrozuje úplné uplatňovanie všetkých ľudských práv; v tejto súvislosti víta správu osobitného spravodajcu UNHRC pre extrémnu chudobu a ľudské práva (A/HRC/29/31) a podporuje jeho návrhy na odstránenie extrémnej chudoby; považuje za dôležité riešiť rastúce nerovnosti s cieľom bojovať proti chudobe vo všeobecnosti a na podporu sociálnych a hospodárskych práv zjednodušením prístupu k potravinám, vode, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu;
19. zastáva názor, že korupcia, daňové úniky, zlé riadenie verejných statkov a nedostatočná zodpovednosť sú hrozbami pre rovnaké uplatňovanie ľudských práv a podkopávajú demokratické procesy, ako sú zásady právneho štátu a spravodlivý výkon spravodlivosti; domnieva sa, že opatrenia na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, najmä práva na informácie, slobody prejavu a zhromažďovania, nezávislého súdnictva a demokratickú účasť na verejnom živote, sú kľúčové v boji proti korupcii;
Podnikanie a ľudské práva
20. podporuje účinné a komplexné vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci EÚ aj mimo nej, a to aj prostredníctvom tvorby národných akčných plánov; zdôrazňuje potrebu prijať všetky nevyhnutné opatrenia na odstránenie medzier v účinnom vykonávaní hlavných zásad OSN vrátane prístupu k spravodlivosti a opravným prostriedkom;
21. vyzýva OSN a EÚ, aby sa zaoberali otázkou obhajcov pozemkových práv, ktorí sú obeťami represálií vrátane hrozieb, zastrašovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vrážd; žiada, aby mechanizmy OSN a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu začlenili obhajcov pozemkových práv do projektov v oblasti ľudských práv;
22. víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva na posilnenie projektu v oblasti zodpovednosti a opravných prostriedkov s cieľom prispieť k spravodlivému a účinnejšiemu systému opravných prostriedkov vo vnútroštátnom práve, najmä v prípadoch hrubého porušovania ľudských práv v podnikateľskom sektore; vyzýva všetky vlády, aby si splnili svoje povinnosti v súvislosti so zabezpečením dodržiavania ľudských práv a prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým aj právnym problémom pri prístupe k opravným prostriedkom na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni;
23. konštatuje, že otvorená medzivládna pracovná skupina pre vypracovanie medzinárodne právne záväzného nástroja týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bola zriadená uznesením UNHRC z 26. júna 2014, po prvýkrát zasadla v júli 2015; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sledovali túto diskusiu o uvedených medzinárodných nástrojoch;
Migrácia
24. je znepokojený najvážnejšou migračnou krízou od druhej svetovej vojny, ktorá vznikla v dôsledku narastajúceho počtu osôb donútených opustiť svoje domovy v dôsledku prenasledovania, ozbrojeného konfliktu a všeobecného násilia, a v snahe nájsť ochranu a lepší život, ktorí riskujú svoje životy tým, že sa vydajú na nebezpečnú cestu;
25. vyzýva všetky krajiny, aby prijali prístup k migrácii založený na ľudských právach, pričom by mali venovať mimoriadnu pozornosť situácii marginalizovaných a znevýhodnených skupín migrantov, ako sú ženy a deti; vyzýva všetky štáty, aby riešili rodové násilie páchané na ženách a dievčatách, a zdôrazňuje význam navrhnutia migračných politík z rodového hľadiska s cieľom reagovať na ich osobitné potreby;
26. zdôrazňuje, že za súčasnú bezprecedentnú migračnú krízu je zodpovedné medzinárodné spoločenstvo, a to pokiaľ ide o jej príčiny, ako aj prostriedky potrebné na jej riešenie; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa zúčastňovali na odozve na príčiny krízy aj vplyvy migračnej krízy a prispievali k nej; pripomína, že všetky štáty majú povinnosť dodržiavať a ochraňovať ľudské práva všetkých osôb v rámci svojej jurisdikcie bez ohľadu na ich národnosť alebo pôvod; pripomína, že všetky dohody o spolupráci v oblasti migrácie a readmisii so štátmi mimo EÚ sú v súlade s medzinárodným právom;
27. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoju podporu boja proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom vonkajších politík s osobitným dôrazom na ochranu obetí, najmä maloletých; domnieva sa, že EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu s tretími krajinami a ďalšími relevantnými aktérmi s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a prispieť k rozloženiu medzinárodných sietí obchodovania s ľuďmi; víta správu z 3. augusta 2015, ktorú vypracovala osobitná spravodajkyňa OSN pre obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi;
28. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo všetky potrebné kroky s cieľom zabrániť akýmkoľvek ďalším migračným tlakom posilnením a modernizáciou príslušných agentúr, ako sú UNHCR a Frontex;
Zmena klímy a ľudské práva
29. víta parížsku dohodu v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa vzťahuje na adaptáciu, zmierňovanie, rozvoj a transfer technológií a budovanie kapacít; vyzýva všetky signatárske štáty, aby si plnili svoje záväzky;
30. pripomína, že nepriaznivé vplyvy zmeny klímy predstavujú okamžitú a potenciálne nezvratnú globálnu hrozbu pre plné uplatňovanie ľudských práv, a že jej vplyv na zraniteľné skupiny, ktorých situácia v súvislosti s ich právami je už teraz zúfalá, je značný; so znepokojením konštatuje, že udalosti súvisiace so zmenou klímy, ako sú zvýšenie hladiny morí a extrémne zmeny počasia spôsobujúce suchá a záplavy, podľa očakávaní povedú k ešte väčším stratám na životoch, presídľovaniu obyvateľstva a nedostatku potravín a vody;
Práva žien
31. víta nedávnu rezolúciu BR OSN č. 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti, na základe ktorej sa ženy stávajú ústredným prvkom celého úsilia o riešenie celosvetových problémov vrátane rastúceho násilného extrémizmu, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti; oceňuje zistenia globálnej štúdie OSN o vykonávaní rezolúcie BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorých sa zdôrazňuje význam vedúceho postavenia žien a ich účasti na riešení konfliktov a budovaní mieru, ako aj to, že ich zapojenie zlepšilo humanitárnu pomoc, posilnilo úsilie mierových síl a ukončenie mierových rozhovorov a pomohlo bojovať proti násilnému extrémizmu;
32. vyjadruje svoje zdesenie nad skutočnosťou, že odkedy sa objavili násilné extrémistické skupiny, ako napríklad Dá´iš v Sýrii a Iraku alebo Boko Haram v západnej Afrike, násilie páchané na ženách nadobudlo nový rozmer, pretože sexuálne násilie sa stalo pevnou súčasťou cieľov a ideológie týchto extrémistických skupín, ako aj zdrojom ich príjmov, čo pre medzinárodné spoločenstvo znamená zásadnú novú výzvu; vyzýva všetky vlády a inštitúcie OSN, aby posilnili svoje odhodlanie bojovať proti týmto zločinom a navrátili ženám dôstojnosť, aby mali prístup k spravodlivosti, náprave a podpore;
33. zdôrazňuje dôležitosť zaručenia nezávislosti žien zameraním sa na základné príčiny nerovností medzi ženami a mužmi, v dôsledku ktorých sú ženy a dievčatá počas konfliktov zraniteľné, a vyzýva OSN a všetky jej členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na zabezpečenie nezávislosti žien a ich zmysluplného začlenenia do predchádzania konfliktom a ich riešenia, mierových rokovaní a procesu budovania mieru zvýšením ich zastúpenia na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane v národných, regionálnych a medzinárodných inštitúcií a mechanizmov;
Práva detí
34. pripomína, že Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý v roku 1989 a predstavuje medzinárodnú zmluvu o ľudských právach s najvyšším počtom ratifikácií, stanovuje celý rad práv dieťaťa, medzi ktoré patrí právo na život, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a hranie, ako aj právo na rodinný život, ochranu pred násilím a diskrimináciou a na to, aby boli názory dieťaťa vypočuté; vyzýva všetkých signatárov tohto dohovoru, aby si plnili svoje povinnosti;
35. víta plánovanú globálnu štúdiu, ktorú má uskutočniť OSN s cieľom zmapovať, prostredníctvom monitorovania a hodnotiacej analýzy, ako sa platné medzinárodné právne predpisy a normy implementujú v praxi, a posúdiť konkrétne možnosti, ako môžu štáty zlepšiť svoje politiky a riešenia; nalieha na všetky štáty, aby štúdiu podporili a aktívne k nej prispievali;
Boj proti terorizmu
36. berie na vedomie ako pozitívum usmerňujúci dokument o boji proti terorizmu vypracovaný Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Komisiou s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv pri plánovaní a vykonávaní projektov na podporu boja proti terorizmu v tretích krajinách; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie základných práv a slobôd je základným prvkom úspešných protiteroristických politík vrátane využívania digitálnych technológií sledovania; zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné komunikačné stratégie – prispôsobené súčasným digitálnym technológiám – na boj proti terorizmu a extrémistickej propagande a metódam náboru; podporuje medzinárodné úsilie o zastavenie porušovania ľudských práv, ktorého sa dopúšťa ISIL/Dá’iš;
Demokratizácia
37. odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o vypracovanie komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, ktorého jedným rozmerom sú slobodné a spravodlivé voľby, s cieľom pozitívne prispieť k upevneniu demokratických inštitúcií; domnieva sa, že výmena najlepších postupov v oblasti transformácie v rámci politiky rozširovania a susedskej politiky by mala byť použitá na podporu a konsolidáciu iných demokratizačných procesov na celom svete;
Uplatňovanie hľadiska ľudských práv v EÚ
38. vyzýva EÚ, aby presadzovala univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;
39. opakuje svoju výzvu, aby EÚ zaujala prístup založený na právach a aby začlenila dodržiavanie ľudských práv do obchodu, investičných politík, verejných služieb a rozvojovej spolupráce a do svojej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských by mala zabezpečiť, aby vnútorné a vonkajšie politiky EÚ boli v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o EÚ;
40. zdôrazňuje význam, ktorý EÚ pripisuje cieľu trvalo udržateľného rozvoja (SDG) 16 o mieri a spravodlivosti v rámci agendy 2030, ktorý by mal byť prioritou pre všetky vonkajšie a vnútorné opatrenia, najmä pokiaľ ide o financovanie rozvojovej spolupráce;
Krajiny, na ktoré sa vzťahuje všeobecné pravidelné preskúmanie (UPR)
Gruzínsko
41. víta členstvo Gruzínska v UNHRC a nedávne UPR týkajúce sa Gruzínska; berie na vedomie významné legislatívne reformy, v dôsledku ktorých nastal určitý pokrok a zlepšenie v sektore spravodlivosti a presadzovania práva, úrade prokuratúry, v boji proti zlému zaobchádzaniu, práv dieťaťa a ochrany súkromia a osobných údajov, ako aj vnútorne vysídlených osôb;
42. naliehavo vyzýva gruzínske orgány, aby zastavili akékoľvek zlé zaobchádzanie, najmä pokiaľ ide o vyšetrovaciu väzbu a väznenie úradníkov pôsobiacich v rámci predchádzajúcej vlády, čo možno považovať za prípady uplatňovania selektívnej spravodlivosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad využívaním systému súdnictva na boj proti politickým oponentom; je stále znepokojený v súvislosti so slobodou prejavu, pluralitou médií a nedostatočným prístupom pozorovateľov na okupovaných územiach Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, v ktorých je naďalej rozšírené porušovanie ľudských práv, a vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť plnenie odporúčaní v procese UPR;
Libanon
43. oceňuje Libanon za niekoľkoročnú politiku otvorených hraníc a prijímania utečencov z Palestíny, Iraku a Sýrie, zdôrazňuje, že krajina má najvyššiu koncentráciu utečencov na celom svete, pričom každý štvrtý človek je utečenec, a vyzýva Európsku úniu, aby vyčlenila viac zdrojov a aby úzko spolupracovala s libanonskými orgánmi s cieľom pomáhať Libanonu pri zlepšovaní ochrany práv utečencov a žiadateľov o azyl; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad počtom prípadov detských manželstiev a/alebo manželstiev vynútených násilím, ktorých je údajne medzi sýrskymi utečencami veľa; nabáda libanonskú vládu, aby zvážila reformu právnych predpisov upravujúcich vstup, pobyt a odchod z Libanonu;
44. súhlasí s odporúčaniami Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), pokiaľ ide o výzvu na prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti migrantiek pracujúcich v domácnosti o svojich ľudských právach podľa dohovoru CEDAW, ktorého je Libanon zmluvnou stranou; zdôrazňuje najmä potrebu zrušiť tzv. systém kafala a zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti pre migrantky – pracovníčky v domácnosti, a to aj prostredníctvom zaručenia ich bezpečnosti a pobytu počas súdnych a správnych postupov týkajúcich sa ich postavenia;
Mauritánia
45. zdôrazňuje, že napriek pokroku dosiahnutému mauritánskou vládou pri prijímaní legislatívnych opatrení zameraných na boj proti všetkým formám otroctva a otroctvu podobných postupov otrocké praktiky stále pretrvávajú, k čomu prispieva neúčinné vykonávanie; vyzýva orgány, aby presadzovali protiotrocké právne predpisy s cieľom iniciovať celonárodné, systematické a pravidelné zbieranie diferencovaných údajov o všetkých formách otroctva a vypracovať podrobné štúdie založené na dôkazoch o histórii a povahe otroctva s cieľom odstrániť túto prax;
46. naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby umožnili slobodu prejavu a zhromažďovania v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi Mauritánie; požaduje tiež prepustenie Birama Dah Abeida, Bilala Ramdana a Djiby Sowa, aby mohli pokračovať vo svojej nenásilnej kampani proti otroctvu bez obáv z obťažovania či zastrašovania;
Mjanmarsko
47. víta, že 8. novembra 2015 sa konali voľby s viacerými kandidátmi, čo predstavuje významný medzník pri prechode krajiny k demokracii; s uspokojením berie na vedomie odhodlanie voličov Mjanmarska pokračovať v demokratizácii krajiny; zostáva však znepokojený ústavným rámcom pre tieto voľby, podľa ktorého je 25 % kresiel v parlamente vyhradených pre predstaviteľov armády; uznáva pokrok, ktorý bol do tejto chvíle dosiahnutý v oblasti ľudských práv, zároveň však nachádza viacero zvyšných oblastí, ktoré vyvolávajú veľké znepokojenie vrátane práv menšín a slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; podporuje Mjanmarsko v jeho prebiehajúcej politickej transformácii smerujúcej k demokracii, mieru, stabilite a hospodárskemu rozvoju;
48. odsudzuje diskrimináciu rohingyjského obyvateľstva, ktorého situáciu zhoršuje skutočnosť, že toto spoločenstvo nemá právnu subjektivitu a nárast prejavov nenávisti voči príslušníkom iných, než budhistického náboženstva; požaduje úplné, transparentné a nezávislé vyšetrenie všetkých prípadov porušovania ľudských práv rohingských obyvateľov a domnieva sa, že štyri právne predpisy prijaté parlamentom v roku 2015 zamerané na „ochranu rasy a náboženstva“ obsahujú diskriminačné aspekty, pokiaľ ide o rod; opakuje svoju žiadosť, aby sa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) povolilo otvoriť v Mjanmarsku zastúpenie; trvá na tom, že treba uskutočniť komplexné posúdenie vplyvu na udržateľnosť skôr, ako sa ukončia rokovania o investičnej dohode medzi EÚ a Mjanmarskom;
Nepál
49. víta nadobudnutie účinnosti novej ústavy Nepálu 20. septembra 2015, ktorá by mala položiť základy budúcej politickej stability a hospodárskeho rozvoja krajiny; dúfa, že v blízkej budúcnosti budú vyriešené zvyšné obavy o politické zastúpenie menšín vrátane Dalitov a zákony o občianstve;
50. ľutuje širokú beztrestnosť za porušovanie ľudských práv spáchaných oboma stranami v priebehu občianskej vojny napriek prijatiu Aktu o pravde, zmierení a zmiznutí v máji 2014; naliehavo žiada vládu Nepálu, aby pristúpila k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, vyjadruje poľutovanie nad obmedzeniami základných slobôd tibetských utečencov; naliehavo žiada Indiu, aby ukončila svoju neoficiálnu blokádu nepálskeho hospodárstva, ktorá spoločne so zničujúcim zemetrasením v apríli 2015 spôsobuje humanitárnu krízu a tlačí viac ako milión Nepálcov do bezvýchodiskovej situácie súvisiacej s chudobou;
Omán
51. oceňuje Omán za zriadenie vládnej národnej komisie pre ľudské práva a za pozvanie, ktoré v septembri 2014 umožnilo prelomovú návštevu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu pokojného zhromažďovania; vyjadruje nádej, že tieto konštruktívne kroky povedú k intenzívnejšej spolupráci Ománu so zástupcami OSN pre oblasť ľudských práv a nezávislými organizáciami pre ľudské práva;
52. nabáda Omán, aby podnikol kroky potrebné na zmiernenie toho, čo osobitný spravodajca OSN opísal ako pretrvávajúcu atmosféru strachu a zastrašovania v krajine, pričom uviedol, že „ľudia sa boja hovoriť to, čo si myslia, boja sa hovoriť do telefónu či stretávať sa“; naďalej vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o zákaz všetkých politických strán a nový zákon o národnosti prijatý v auguste 2014, podľa ktorého by občianstvo členov určitých skupín považovaných za škodcov národných záujmov mohlo byť zrušené, a vyzýva vládu, aby tento zákaz aj zákon prehodnotila; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby Ománu poskytli technickú a právnu pomoc s cieľom pomôcť krajine vytvoriť bezpečné a priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti;
Rwanda
53. vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Rwande vrátane obmedzovania slobody prejavu a združovania, zužovania demokratického priestoru pre opozičné politické strany a nezávislé aktivity občianskej spoločnosti, ako aj absenciou prostredia, ktoré je priaznivé pre nezávislosť súdnictva; vyzýva rwandskú vládu, aby vytvorila demokratický priestor, v ktorom budú môcť slobodne pôsobiť všetky zložky spoločnosti;
54. je znepokojený navrhnutou ústavnou zmenou, ktorej cieľom je umožniť súčasnému prezidentovi uchádzať sa o tretie funkčné obdobie; vyzýva rwandskú vládu, aby dodržiavala Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, ktorej článok 5 stanovuje, že zmluvné štáty majú prijať všetky primerané opatrenia na zabezpečenie ústavného poriadku, najmä ústavného prevodu moci, a ktorej článok 23 uvádza, že akékoľvek zmeny ústavy, ktoré porušujú zásady demokratickej zmeny vlády, sú nezákonné;
Venezuela
55. vyjadruje znepokojenie nad zúfalou situáciou v oblasti ľudských práv v krajine v dôsledku zhoršených hospodárskych, politických a sociálnych podmienok v posledných rokoch; pripomína, že sloboda prejavu, nezávislé súdnictvo a právny štát sú základnými zložkami každej demokratickej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva venezuelské orgány, aby zastavili akúkoľvek formu obmedzenia slobody tlače a práva na informácie, aby dodržiavali medzinárodné právo vo všetkých súdnych konaniach a okamžite prepustili všetkých politických väzňov; víta výsledok volieb zo 6. decembra 2015 a zostavenie nového národného zhromaždenia; odsudzuje akýkoľvek pokus o podlomenie úplného presadzovania volebných výsledkov, ako napríklad pozastavenie činnosti niektorých demokraticky zvolených poslancami; vyzýva zvolených členov, aby sa zapojili do konštruktívneho dialógu s cieľom riešiť hospodárske, politické, sociálne a bezpečnostné výzvy, pred ktorými Venezuela stojí;
Bielorusko
56. víta prepustenie zostávajúcich politických väzňov v auguste 2015 a vyzýva bieloruskú vládu, aby rehabilitovala prepustených politických väzňov a plne obnovila ich občianske a politické práva; berie na vedomie nedostatky zistené počas prezidentských volieb v roku 2015 nezávislými medzinárodnými pozorovateľmi a vyzýva Bielorusko, aby usporiadalo nadchádzajúce parlamentné voľby v súlade s medzinárodne uznávanými normami; nalieha na Bielorusko, ako jedinú krajinu v Európe, ktorá stále vykonáva trest smrti, aby sa zapojilo do globálneho moratória na vykonávanie trestu smrti, ktoré je prvým krokom k jeho trvalému zrušeniu;
o
o o
57. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 69. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.