NÁVRH UZNESENIA o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ)

14.1.2016 - (2015/3034(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Sabine Lösing, Neoklis Sylikiotis, Rina Ronja Kari, Fabio De Masi, Marina Albiol Guzmán, Martina Anderson, Sofia Sakorafa, Lynn Boylan, Matt Carthy, Liadh Ní Riada, Kostas Chrysogonos, Stelios Kouloglou, Kostadinka Kuneva, Dimitrios Papadimoulis, Javier Couso Permuy v mene skupiny GUE/NGL

B8-0057/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ)

(2015/3034(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 13. novembra 2015 boli v Paríži spáchané viaceré teroristické útoky skupinou Islamský štát/Dá’iš, ktoré si vyžiadali 130 mŕtvych, 352 zranených vrátane mnohých s trvalými následkami a mnohých ľudí, ktorí potrebujú psychologickú podporu;

B.  keďže po týchto útokoch požiadalo Francúzsko o aktiváciu článku 42 ods. 7 EÚ počas schôdze Rady EÚ pre zahraničné veci zo 17. novembra 2015; keďže išlo o prvý raz, kedy bol aktivovaný článok 42 ods. 7;

C.  keďže ministri obrany EÚ vyjadrili jednomyseľnú a plnú podporu Francúzsku a pripravenosť poskytnúť všetku potrebnú pomoc a podporu podľa článku 42 ods. 2), pričom uviedli, že na aktivovanie vzájomnej pomoci nie je podľa právnych predpisov potrebné žiadne formálne rozhodnutie alebo závery Rady;

D.  keďže následná činnosť bola vykonaná na úrovni bilaterálnej medzivládnej spolupráce, ktorá nevyžaduje účasť Rady ani Komisie; keďže niektoré členské štáty sa zaviazali pomôcť francúzsku, zatiaľ čo iné vyžadujú súhlas parlamentu, aby mohli pokračovať, a iné sa nepohli týmto smerom;

E.  keďže, ako ukazuje takzvaná vojna proti teroru, ktorú vedie USA, NATO a ich spojenci od roku 2001, vojny vedú len k ešte viac terorizmu, ničeniu štátov a ľudským stratám;

F.  keďže Parlament nemá žiadny zákonný spôsob kontroly procesu aktivácie článku 42 ods. 7);

G.  keďže Francúzsko požiadalo na jednej strane o podporu združovaním a zdieľaním spôsobilostí pre svoje operácie v Iraku a Sýrii, a na druhej strane podporu v iných oblastiach, kde sú nasadení francúzski vojaci, aby sa umožnil presun;

H.  keďže článok 42 ods. 7) ZEÚ stanovuje, že členské štáty budú mať povinnosť pomôcť členskému štátu, ak sa stane obeťou ozbrojenej agresie na svojom území; keďže toto sa deje na úrovni medzivládnej dvojstrannej spolupráce a malo by to byť v súlade s Chartou OSN;

I.  keďže článok 42 ods. 7) ZEÚ nemá žiaden názov, takže termín „doložka o vzájomnej pomoci“ nie je právnym termínom;

J.  keďže článok 42 ods. 7), pochádza pôvodne z článku 5 Bruselskej zmluvy Západoeurópskej únie a prvýkrát bol začlenený do Zmluvy o EÚ v roku 2009 prostredníctvom Lisabonskej zmluvy;

1.  odmieta aktiváciu článku 42 ods. 7) Zmluvy o EÚ, a odsudzuje skutočnosť, že tento krok prevádza Európsku úniu na vojenskú alianciu; varuje, že toto nemalo vytvoriť precedens pre budúce prípady;

2.  rozhodne nesúhlasí s výkladom článku ako povinnosti podporovať Francúzsko vojensky, vo vojenských operáciách, alebo ako ospravedlnenia a legitimizácie prebiehajúcich alebo už plánovaných vojenských akcií; ďalej odmieta prezentáciu útokov v Paríži ako aktov vojny s cieľom legitimizovať vojenskú reakciu a zdôrazňuje, že podľa medzinárodného práva nie je tzv. Islamský štát/Dá’iš štátom;

3.  zdôrazňuje, že vojenské operácie nikdy neobmedzili ani nezastavili terorizmus, ale naopak spôsobili viac obetí a rozptýlenie a zhoršili situáciu postihnutých národov; požaduje zastavenie takzvanej vojny proti teroru a trvá na tom, že s teroristickými aktivitami sa musí zaobchádzať v rámci právneho štátu prostredníctvom policajného vyšetrovania a presadzovania; zdôrazňuje skutočnosť, že boj proti terorizmu by nemal v žiadnom prípade slúžiť ako zámienka na obmedzenie osobnej slobody a základných práv, a odsudzuje všetky politiky zamerané na diskrimináciu časti obyvateľstva na základe ich pôvodu či náboženstva;

4.  vyzýva na prísne dodržiavanie medzinárodného práva, na žiadnu vojenskú alebo inú intervenciu do vnútorných záležitostí štátov, a na mierové riešenie konfliktov;

5.  žiada celkové prehodnotenie politiky EÚ, pokiaľ ide o vonkajšie záležitosti, ktorá by mala úplne vylúčiť vojenské intervencie a opatrenia a mala by byť zameraná výhradne na civilné opatrenia, zníženie chudoby a riešenie základných príčin jej vzniku, sociálny a hospodársky rozvoj a symetrickú spoluprácu;

6.  žiada skončenie obchodovania so zbraňami krajín EÚ a vývozu zbraní a vojenského vybavenia do konfliktných zón;

7.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vládam a parlamentom členských štátov, Rade a Komisii.