NÁVRH UZNESENIA o vykonávaní článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii
14.1.2016 - (2015/3034(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Rolandas Paksas v mene skupiny EFDD
B8-0060/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),
– so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti terorizmu,
– so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2015 o obnovenej stratégii vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2015 – 2020,
– so zreteľom na článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),
– so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na vymedzenie podrobností jeho vykonávania prostredníctvom rozhodnutia Rady 2014/415/EÚ,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v piatok 13. novembra 2015 v noci došlo v Paríži k sérii takmer simultánnych útokov, pri ktorých zahynulo 130 osôb a 368 bolo zranených;
B. keďže k zodpovednosti za tieto útoky sa prihlásila teroristická skupina Dá’iš, ktorá varovala, že v budúcnosti budú nasledovať ďalšie;
C. keďže Lisabonská zmluva zaviedla článok 42 ods. 7 ZEÚ („doložka o vzájomnej obrane“) a článok 222 ZFEÚ („doložka o solidarite“) s cieľom riešiť bezpečnostné obavy členských štátov;
D. keďže sedem rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stále ešte nie sú vymedzené podrobnosti vykonávania, na základe ktorých by sa doložka o vzájomnej obrane v článku 42 ods. 7 mohla uplatňovať;
E. keďže v pondelok 16. novembra 2015 na spoločnom zasadnutí oboch komôr parlamentu vo Versailles prezident Hollande vyhlásil, že „Francúzsko je vo vojne“, a prekvapujúco sa odvolal na článok 42 ods. 7 ZEÚ;
F. keďže článok 42 ods. 7 ZEÚ stanovuje, že „v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami“; keďže išlo o prvý prípad odvolania sa na túto doložku v histórii;
G. keďže na zasadnutí Rady pre zahraničné veci 17. novembra 2015 ministri obrany EÚ vyjadrili Francúzsku jednomyseľnú a plnú podporu, ako aj ochotu poskytnúť potrebnú pomoc a podporu;
H. keďže rozhodnutím odvolať sa na článok 42 ods. 7 ZEÚ namiesto článku 222 ZFEÚ (doložka EÚ o solidarite) francúzsky prezident uprednostnil čisto medzivládne riešenie (článok 42 ods. 7 ZEÚ) pred väčším zapojením inštitúcií EÚ (článok 222 ZFEÚ);
I. keďže najnovšie teroristické útoky na pôde EÚ preukázali nedostatočnú výmenu informácií a vážne nedostatky v oblasti spolupráce a koordinácie medzi európskymi spravodajskými službami;
J. keďže EÚ stále chýbajú koherentné a účinné stratégie na boj proti prvotným príčinám radikalizácie, ako je nezamestnanosť, najmä medzi mladými ľuďmi, nevzdelanosť a sociálne vylúčenie, a to tak v EÚ, ako aj mimo nej; konštatuje, že okrem nedostatočného uznania týchto základných príčin radikalizácie sa prejavuje aj chýbajúca jednotnosť zahraničných politík EÚ vo vzťahu ku krajinám, ktoré sú príliš mierne voči islamským extrémistickým skupinám, ich spolupracovníkom a darcom;
K. keďže reakcia na extrémistické násilie musí byť cielená, primeraná a zákonná, aby bola skutočne účinná, a keďže každé opatrenie by preto malo byť v plnom súlade s Chartou OSN, Chartou základných práv EÚ a medzinárodným právom;
1. čo najdôraznejšie odsudzuje desivé teroristické útoky spáchané skupinou Dá’iš; vyjadruje hlboký súcit, solidaritu a sústrasť všetkým obetiam teroristických útokov a ich rodinám;
2. berie na vedomie žiadosť Francúzska o aktivovanie článku 42 ods. 7 ZEÚ, vojenský charakter tohto článku a jeho čisto medzivládne dôsledky;
3. domnieva sa, že napriek mimoriadnej závažnosti útokov a vzhľadom na to, že absolútne nie je ochotný uznať Dá’iš ako zvrchovaný štát, by sa útoky v Paríži nemali považovať za vojenský útok patriaci do rozsahu pôsobnosti článku 42 ods. 7 ZEÚ;
4. víta jednomyseľné rozhodnutie ministrov obrany EÚ podporiť Francúzsko po útokoch v Paríži 13. novembra 2015; domnieva sa však, že aktivovanie článku 42 ods. 7 ZEÚ namiesto doložky o solidarite uvedenej v článku 222 ZFEÚ, ktorá je osobitne určená pre prípady „teroristického útoku“, je premárnenou príležitosťou, pretože aktivovanie spomínanej doložky by bolo prostredníctvom mobilizácie inštitúcií EÚ pomohlo posilniť koordináciu a výmenu informácií na úrovni EÚ;
5. zdôrazňuje, že v rámci boja proti terorizmu treba predovšetkým bojovať proti základným príčinám násilia a radikalizácie, a preto je potrebné zabezpečiť politiky zamerané na rozvíjanie sociálnej súdržnosti, inkluzívnosti, dialógu, tolerancie a porozumenia medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami a zaistiť väčšiu konzistentnosť a súdržnosť zahraničných politík EÚ vo vzťahu k tretím krajinám;
6. opakuje svoje presvedčenie, že len politické riešenie krízy v Iraku, Sýrii, Jemene a Líbyi by mohlo naozaj narušiť činnosť extrémistických skupín, zatiaľ čo vojenské zásahy často môžu viesť k zhoršeniu situácie a posilneniu radikalizačných procesov;
7. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili výmenu informácií a operačnú spoluprácu v oblasti spravodajstva prostredníctvom prepojenia národných databáz a plného využívania existujúcich rámcov, ako je napríklad platforma Europolu pre zabezpečenú výmenu informácií a spravodajstvo (SIENA), ako aj maximalizáciou využívania ďalších platforiem a služieb Europolu;
8. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby navrhla Rade praktické opatrenia a usmernenia, ktorými sa vymedzia podrobnosti vykonávania doložky o vzájomnej obrane, a to v súlade s ustanoveniami článku 42 ods. 7 ZEÚ, pričom sa objasní najmä rozsah pojmu „vojenský útok“, okolnosti, za ktorých sa daná doložka bude uplatňovať namiesto doložky o solidarite obsiahnutej v článku 222 ZFEÚ, a úloha, ktorú majú zohrávať inštitúcie EÚ;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Európskej komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a generálnemu tajomníkovi OSN.