NÁVRH UZNESENIA o prioritách EÚ pre zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016
14.1.2016 - (2015/3035(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Barbara Lochbihler, Judith Sargentini, Molly Scott Cato v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0050/2016
B8-0063/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ pre zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení o týchto otázkach,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[1],
– so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, články 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na výročnú správu Rady pre ľudské práva Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov z roku 2015,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže roky 2015 a 2016 sú rokmi významných výročí, pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, mieru a bezpečnosti: 70. výročie založenia Organizácie Spojených národov, 50. výročie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, 30. výročie Deklarácie o práve na rozvoj (1986) a 20. výročie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995), ako aj 15. výročie prelomovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (2000) a miléniových rozvojových cieľov (2000); keďže uvedené výročia si pripomíname v čase najzávažnejšej humanitárnej krízy od druhej svetovej vojny spôsobenej neustále sa zvyšujúcim počtom ľudí nútených opustiť svoje domovy v dôsledku zmeny klímy, prenasledovania, ozbrojených konfliktov a všeobecného násilia;
B. keďže presadzovanie ľudských práv bez ohľadu na rasu, pôvod, triedu, kastu, pohlavie, sexuálnu orientáciu alebo farbu pleti sa považuje za povinnosť všetkých štátov, opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie o nedeliteľnosti ľudských práv (bez ohľadu na to, či ide o politické, občianske, hospodárske, sociálne či kultúrne práva), ktoré sú navzájom spojené a jedno od druhého závislé, a domnieva sa, že porušenie jedného z uvedených práv má priamy a nepriaznivý vplyv na ostatné práva;
C. keďže všetky štáty sú povinné dodržiavať základné práva svojich obyvateľov, prijímať konkrétne opatrenia na uľahčenie dodržiavania týchto práv na národnej úrovni a spolupracovať na medzinárodnej úrovni s cieľom odstrániť prekážky uplatňovania ľudských práv vo všetkých oblastiach;
D. keďže rešpektovanie, podpora a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis Únie a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže situácia v oblasti ľudských práv v členských štátoch priamo ovplyvňuje dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v zahraničí;
E. keďže pôsobenie Únie vo vzťahoch s tretími krajinami je upravené článkom 21 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa opätovne potvrdzuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a potvrdzuje povinnosť EÚ rešpektovať v rámci jej pôsobenia na medzinárodnej scéne ľudskú dôstojnosť, zásady rovnosti a solidarity a zásady zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov a medzinárodnom práve;
F. keďže hľadisko dodržiavania ľudských práv by sa malo uplatňovať vo všetkých politických oblastiach vrátane mieru a bezpečnosti, rozvojovej spolupráce migrácie, obchodu a investícií, humanitárnej pomoci, zmeny klímy a boja proti terorizmu, keďže tieto aspekty nemožno vnímať izolovane od dodržiavania ľudských práv;
G. keďže riadne zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy týkajúce sa buď situácie v konkrétnych krajinách, alebo tematických otázok prispievajú k medzinárodnému úsiliu o podporu a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a právneho štátu;
H. keďže niektoré z členských štátov Rady OSN pre ľudské práva sú považované za krajiny, ktoré patria medzi najhorších porušovateľov ľudských práv, a majú zlú povesť, pokiaľ ide o spoluprácu s osobitnými postupmi OSN a dodržiavanie požiadaviek na podávanie správ orgánom OSN pre ľudské práva;
Rada OSN pre ľudské práva
1. opakovane pripomína svoje stanovisko, že členské štáty Rady pre ľudské práva by sa mali voliť spomedzi štátov, ktoré dodržiavajú najprísnejšie štandardy pri podpore a ochrane ľudských práv a zásady právneho štátu a demokracie a naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby podporovali kritériá založené na dodržiavaní ľudských práv pre všetky štáty, ktoré majú byť zvolené ako členské štáty Rady pre ľudské práva; vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlym a systematickým porušovaním ľudských práv v niekoľkých členských štátoch Rady pre ľudské práva vrátane Ruska, Číny a Saudskej Arábie; vyzýva členské štáty EÚ, aby nehlasovali za členstvo štátov, ktoré v takejto veľkej miere porušujú ľudské práva, a aby zverejnili svoje hlasovanie;
2. vyjadruje úplnú podporu nezávislosti a integrite Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva („Úrad“) a zdôrazňuje, že je dôležité brániť túto nezávislosť s cieľom zabezpečiť, aby Úrad mohol naďalej efektívne a nestranne plniť svoje úlohy; opätovne pripomína, že Úrad musí byť primerane financovaný a potrebuje úplnú podporu;
3. opätovne pripomína svoju podporu osobitným postupom a nezávislému postaveniu splnomocnencov s cieľom umožniť im úplne nestranné plnenie ich funkcií; úprimne ľutuje, že niektoré členské štáty, napríklad Venezuela, Saudská Arábia a Etiópia, a štáty s postavením pozorovateľa, ako sú Vietnam, Zimbabwe, Uzbekistan a Turkménsko, nespolupracovali s osobitnými postupmi týkajúcimi sa tematických otázok, ako aj to, že dotknuté krajiny, vrátane Izraela, nespolupracovali s osobitnými postupmi týkajúcimi sa situácie v konkrétnych krajinách; vyzýva všetky štáty, aby v plnej miere spolupracovali s uvedenými postupmi;
4. opätovne potvrdzuje význam univerzálnosti všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) v záujme úplného porozumenia situácii v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN a znova potvrdzuje svoju podporu druhého cyklu kontroly; znovu však žiada, aby odporúčania, ktoré štáty neprijali v prvom cykle, boli prehodnotené v ďalšom priebehu všeobecného pravidelného preskúmania;
5. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa do všeobecného pravidelného preskúmania plne zapojila široká skupina zúčastnených strán, predovšetkým občianska spoločnosť, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tvrdé a stále rozsiahlejšie obmedzovanie a neprestávajúce zastrašovanie bráni občianskej spoločnosti, aby sa zapojila do všeobecného pravidelného preskúmania;
6. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby dodržiavali odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania v rámci všetkých politických dialógov s dotknutými krajinami s cieľom preskúmať spôsoby a prostriedky vykonávania odporúčaní prostredníctvom stratégií pre krajiny a regióny;
7. vyzýva pri príležitosti 10. výročia založenia Rady pre ľudské práva, aby sa posúdil vplyv Rady a rozsah, v akom plní svoje poverenie, ako aj potreba venovať väčšiu pozornosť plneniu rezolúcií a ďalších rozhodnutí Rady; vyjadruje znepokojenie nad praxou štátov zodpovedných za porušovanie ľudských práv, ktoré navrhujú svoje vlastné rezolúcie, a upozorňuje, že tak často nerobia s úmyslom skutočne vyriešiť situáciu, ale s cieľom skryť vlastné skutky a opomenutia pred medzinárodnou kontrolou; zdôrazňuje, že je potrebné nepostupovať selektívne, ale riešiť konkrétnu situáciu vo všetkých krajinách; zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti do všetkých aspektov práce Rady a podpory zjednoteného postupu pri predchádzaní represáliám a ich riešení;
8. víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom Iniciatíva pre zmenu, ktorá má zlepšiť a posilniť celosvetovú prítomnosť kancelárií OSN pre ľudské práva a vytvoriť osem regionálnych centier na ochranu a propagáciu dodržiavania ľudských práv, ktoré budú priamo spolupracovať s partnermi s cieľom transformovať odporúčania mechanizmov ľudských práv do reálnych zmien priamo na mieste;
Členské štáty EÚ v Rade pre ľudské práva
9. ľutuje rozdelenie a nejednotnosť členských štátov EÚ, pokiaľ ide o situáciu viacerých krajín v posledných rokoch vrátane Azerbajdžanu, Bahrajnu, Egypta a Jemenu, keď niekoľko členských štátov EÚ odmietlo podpísať spoločné vyhlásenie EÚ, či dokonca aktívne oslabovali iniciatívy iných členských štátov EÚ;
10. ľutuje pasivitu niektorých členských štátov EÚ v Rade pre ľudské práva; ľutuje, že jediná nová rezolúcia o krajine, ktorú sa EÚ rozhodla viesť ako skupina od založenia Rady pre ľudské práva, je rezolúcia o Bielorusku; vyzýva všetky členské štáty EÚ v Rade pre ľudské práva, aby dôraznejšie presadzovali svoje vedúce postavenie, pokiaľ ide o situácie krajín a iniciovali prijatie opatrení v situáciách, ktoré Rada zatiaľ neriešila;
11. ľutuje hlasovanie členských štátov vo viacerých prípadoch, ktoré mali mimoriadny význam pre globálny Juh a v ktorých sa členské štáty EÚ zdržali alebo väčšinou hlasovali proti rezolúciám, ktoré boli napokon prijaté, napríklad o repatriácii financií nezákonného pôvodu, súkromných vojenských a bezpečnostných spoločnostiach, ozbrojených bezpilotných lietadlách, zahraničnom dlhu, práve na vzdelanie, ľudských právach a medzinárodnej solidarite, jednostranných donucovacích opatreniach, žoldnierstve, práve na mier, ľudských právach roľníkov, rasizme, obyvateľoch afrického pôvodu, práve na rozvoj a podpore demokratického a spravodlivého svetového poriadku; ľutuje tiež pretrvávajúce rozdelenie členských štátov EÚ v Rade OSN pre ľudské práva pri veľkom počte tematických rezolúcií o jednotlivých krajinách vrátane rezolúcie o ozbrojených bezpilotných lietadlách, o práve na mier, o boji proti rasizmu a práve na rozvoj;
12. domnieva sa, že prehľad o hlasovaní členských štátov EÚ v Rade pre ľudské práva ostro kontrastuje s prijatým záväzkom EÚ týkajúcim sa nedeliteľnosti práv, a najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, a uvedomuje si kolektívne zlyhanie EÚ, pokiaľ ide o úspešný príspevok k stanoveniu celosvetových štandardov v týchto oblastiach; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby podala Parlamentu správu o tejto situácii a nabáda na hĺbkové preskúmanie prístupu EÚ a členských štátov k hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam a tzv. právam novej generácie v Rade pre ľudské práva; vyzýva členské štáty EÚ, aby ich pôsobenie v Rade pre ľudské práva bolo zásadovejšie a neselektívne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali hľadisko ľudských práv vo všetkých svojich aktivitách a stanoviskách v rámci širšieho systému OSN;
Občianske a politické práva
13. opätovne pripomína, že slobodne zvolení politickí vodcovia v pravidelne konaných skutočných voľbách, na základe priameho a všeobecného volebného práva, predstavujú základné právo, ktoré by mali mať všetci občania v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach;
14. znovu potvrdzuje, že predpokladanou podmienkou podpory rešpektovania ľudských práv je existencia slobody prejavu a živé a priaznivé prostredie pre nezávislú a pluralitnú občiansku spoločnosť;
15. domnieva sa, že súčasné digitálne technológie ponúkajú výhody a výzvy, pokiaľ ide o ochranu práva na súkromie a vykonávanie práva slobody prejavu on-line po celom svete; víta v tejto súvislosti vymenovanie osobitného spravodajcu OSN pre právo na súkromie v digitálnom veku, ktorého mandát zahŕňa otázky sledovania a súkromia ovplyvňujúce ľudí on-line alebo offline;
16. opätovne pripomína svoj dlhodobý nesúhlas s trestom smrti, mučením, krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a trestami vo všetkých prípadoch a za každých okolností; znova zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k rozšíreniu ľudskej dôstojnosti;
17. chváli významný pokrok, ktorý sa už podarilo dosiahnuť, keďže mnohé krajiny zrušili trest smrti, zatiaľ čo iné prijali legislatívne opatrenia smerujúce k jeho zrušeniu; vyjadruje napriek tomu ľútosť nad obnovením popráv v niektorých krajinách v posledných rokoch; vyzýva tie štáty, ktoré zrušili trest smrti alebo naň vyhlásili dlhodobé moratórium, aby tento trest znova nezavádzali, a tie štáty, ktoré trest smrti stále vykonávajú, aby prijali moratórium ako prvý krok k jeho zrušeniu;
18. vyzýva všetky členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutne potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že priamo ani nepriamo žiadnym spôsobom neprispejú k uloženiu alebo vykonaniu trestu smrti v krajinách, ktoré tento trest zachovávajú, a to vrátane poskytnutia podpory pri presadzovaní práva alebo pomoci orgánom zodpovedným za stíhanie, ktoré by mohli prispieť k trestu smrti;
Sociálne a hospodárske práva
19. ľutuje, že viac ako 20 rokov od prijatia Viedenskej deklarácie o univerzálnosti a nedeliteľnosti, ako aj vzájomnej súvislosti a prepojenosti všetkých ľudských práv EÚ a jej členské štáty nepristupujú k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach s rovnakou vážnosťou a dôrazom ako k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ako sa ukázalo pri hlasovaní EÚ v Rade pre ľudské práva; uznáva úsilie Rady pre ľudské práva zamerané na dosiahnutie rovnakého postavenia všetkých ľudských práv s rovnakým dôrazom, a to prostredníctvom stanovenia splnomocnencov pre osobitný postup súvisiaci s hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami; trvá na tom, že by sa malo vynaložiť osobitné úsilie (vrátane členských štátov EÚ) na zabezpečenie širokej ratifikácie Opčného protokolu Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým sa zriaďuje mechanizmus podávania sťažností a predkladania otázok;
20. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastom extrémnej chudoby, ktorá ohrozuje úplné uplatňovanie všetkých ľudských práv; víta v tejto súvislosti správu osobitného spravodajcu Rady OSN pre ľudské práva o extrémnej chudobe a ľudských právach (A/HRC/29/31) a podporuje jeho návrhy na odstránenie extrémnej chudoby, ktoré zahŕňajú nasledujúce opatrenia: prikladať hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam rovnaký význam a dôležitosť ako občianskym a politickým právam; uznať právo na sociálne zabezpečenie; vykonávať fiškálne politiky osobitne zamerané na zmiernenie rozdielov; oživiť a naplniť obsahom právo na rovnosť; zamerať pozornosť diskusií o ľudských právach predovšetkým na otázky prerozdeľovania zdrojov;
21. domnieva sa, že korupcia, daňové úniky, chyby pri správe verejných statkov a nedostatočná zodpovednosť prispievajú k porušovaniu ľudských práv občanov, keďže odčerpávajú financie zo štátnych rozpočtov, ktoré by sa mali vynaložiť na presadzovanie ľudských práv vo veľmi potrebných verejných službách, ako sú vzdelávanie, základné zdravotné služby a ostatná sociálna infraštruktúra; domnieva sa, že zásadný význam v boji proti korupcii majú opatrenia zaručujúce rešpektovanie ľudských práv, predovšetkým práva na informácie, na slobodu prejavu a zhromažďovania, na nezávislé súdnictvo a demokratické zapojenie sa do vecí verejných;
22. zdôrazňuje, že menšinové komunity v tretích krajinách majú špecifické potreby a že by sa mala podporovať ich úplná rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;
Domorodé obyvateľstvo
23. vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali úplné a efektívne zapojenie domorodého obyvateľstva do všetkých zasadnutí Rady pre ľudské práva; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili, že domorodé obyvateľstvo je osobitne zraniteľné zmenou klímy, a aby aktívne podporovali jeho podiel na uplatňovaní Parížskej dohody; dôrazne vyzýva členské štáty EÚ, aby požadovali, aby všetci splnomocnenci pre osobitné postupy venovali osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa domorodých žien a dievčat, mladých ľudí a handicapovaných osôb a aby o svojich zisteniach systematicky informovali Radu OSN pre ľudské práva; naliehavo žiada ESVČ a členské štáty, aby aktívne podporili systémový akčný plán pre pôvodné obyvateľstvo, o ktorého vypracovanie požiadalo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii zo septembra 2014, najmä čo sa týka organizovania pravidelných konzultácií s pôvodným obyvateľstvom ako súčasti tohto procesu;
Obhajcovia ľudských práv
24. odsudzuje neustále zastrašovanie a zaisťovanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície zo strany vládnych síl v mnohých tretích krajinách; vyjadruje znepokojenie nad nespravodlivými a reštriktívnymi právnymi predpismi, vrátane obmedzenia zahraničných financií, ktoré vedú k zužovaniu priestoru pre aktivity občianskej spoločnosti; vyzýva všetky vlády, aby presadzovali a podporovali slobodu médií, organizácií občianskej spoločnosti a aktivity obhajcov ľudských práv a aby im umožnili pôsobiť bez strachu, represálií či zastrašovania;
25. vyzýva všetky vlády, aby umožnili organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv spolupracovať s Radou pre ľudské práva v rámci mechanizmu UPR a zabezpečili, aby krajiny zodpovedné za represálie proti aktivistom v oblasti ľudských práv boli vzaté na zodpovednosť;
26. domnieva sa, že pokračujúce zastrašovanie a zaisťovanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície mnohými členmi Rady OSN pre ľudské práva poškodzuje jej dôveryhodnosť; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporovali iniciatívu na úrovni OSN s cieľom navrhnúť koherentnú a komplexnú reakciu na veľké výzvy, ktorým čelia na celom svete obhajcovia ľudských práv pracujúci v oblasti práv žien, ochrany environmentálnych práv, práva na využívanie pôdy a práv domorodého obyvateľstva, v boji proti korupcii a beztrestnosti, ako aj novinári a ďalší obhajcovia ľudských práv používajúci médiá vrátane internetových a sociálnych médií a aby systematicky odsudzovali ich napadanie;
Podnikanie a ľudské práva
27. dôrazne podporuje účinné a komplexné uplatňovanie riadiacich zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci EÚ i za jej hranicami a naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby prijali a realizovali vnútroštátne akčné plány; zdôrazňuje potrebu prijať všetky nutné opatrenia na odstránenie nedostatkov pri účinnom vykonávaní riadiacich zásad OSN vrátane prístupu k spravodlivosti a nápravným prostriedkom;
28. vyzýva OSN a EÚ, aby riešili otázku obhajcov pozemkových práv, ktorí sú obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľných zadržaní, napadnutí a vrážd za kritizovanie rozsiahleho skupovania pôdy na úkor práv vidieckeho obyvateľstva tretích krajín na pôdu a potraviny, najmä v súvislosti s investíciami alebo aktivitami nadnárodných alebo európskych spoločností; požaduje, aby mechanizmy OSN s EÚ konzistentne reagovali v prvom rade na problém zaberania pôdy, ako aj na problémy obhajcov pozemkových práv;
29. víta iniciatívu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva na rozšírenie projektu zodpovednosti a nápravy s cieľom prispieť k spravodlivému a efektívnejšiemu systému domácich právnych prostriedkov nápravy, predovšetkým v prípadoch hrubého porušovania ľudských práv v podnikateľskom sektore; vyzýva všetky vlády, aby si plnili svoje povinnosti pri zabezpečení rešpektovania ľudských práv, prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým aj právnym výzvam s cieľom získať prístup k nápravným prostriedkom na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, so zreteľom na porušenia ľudských práv súvisiacich s podnikaním;
30. ľutuje negatívne hlasovanie a obštrukčné správanie členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zriadenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny na účely vypracovania medzinárodného právne záväzného nástroja týkajúceho sa nadnárodných korporácií a ďalších podnikov so zreteľom na ľudské práva; víta doterajšiu činnosť medzivládnej pracovnej skupiny a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do rokovaní;
Migrácia a utečenci
31. vyzýva Radu pre ľudské práva a jej mechanizmy, aby venovali mimoriadnu pozornosť vplyvu veľkého počtu utečencov a migrantov na celom svete na ľudské práva a aby predložili odporúčania v tejto súvislosti; so zdesením konštatuje, že európska vonkajšia hranica sa stala hranicou, na ktorej dochádza k najväčšiemu počtu úmrtí na svete; vyzýva, aby sa hľadisko ľudských práv uplatňovalo vo všetkých politikách a činnostiach riadenia hraníc vykonávaných agentúrou FRONTEX vrátane zriadenia mechanizmu súladu;
32. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili prácu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov a plnili jeho odporúčania vrátane požiadavky na intenzívnejšie hľadanie nových spôsobov poskytovania zákonných spôsobov migrácie pre tých, ktorí sa ocitli v humanitárnej situácii, rýchle uskutočnenie reforiem a poskytnutie a kontroly väčšieho počtu príležitostí na presídlenie;
33. je znepokojený pokračujúcou a rozšírenou diskrimináciou a porušovaním práv migrantov vrátane uchádzačov o azyl a utečencov; vyzýva všetky krajiny, aby zaujali prístup k migrácii založený na ľudských právach, ktorý sa v rámci migračných politík a riadenia zameriava v prvom rade na práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, pričom venuje osobitnú pozornosť situácii marginalizovaných a znevýhodnených skupín migrantov, ako sú ženy a deti; vyzýva všetky štáty, aby riešili rodovo podmienené násilie páchané na ženách a dievčatách a zdôrazňuje význam formovania migračnej politiky z rodovej perspektívy s cieľom reagovať na ich konkrétne potreby;
34. pripomína, že všetky štáty majú povinnosť rešpektovať a chrániť ľudské práva všetkých jednotlivcov, ktorí patria do oblasti ich právomoci, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo pôvod či prisťahovalecké postavenie; pripomína, že návrat migrantov sa musí realizovať len tak, že sa budú plne dodržiavať práva migrantov na základe slobodných a informovaných rozhodnutí, a len vtedy, ak je v ich krajine zaručená ochrana ich práv; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zadržiavanie a zaisťovanie migrantov a striktne presadzuje zákaz vracania cudzincov; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ, aby zabezpečila, aby všetky dohody o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, boli v súlade s medzinárodným právom;
Zmena klímy a ľudské práva
35. víta Parížsku dohodu na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa týka prispôsobenia, zmiernenia, rozvoja a transferu technológií a budovania kapacít; trvá na tom, že hľadisko zmeny klímy by sa malo uplatňovať vo všetkých oblastiach hospodárskej politiky; naliehavo žiada všetky štáty, ktoré sú signatármi dohody, aby prijali rýchle a ambiciózne opatrenia na zmiernenie a adaptáciu, a to tak, že budú uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo všetkých politických oblastiach; trvá na tom, aby všetky politiky a opatrenia v rámci UNFCCC boli založené na ľudských právach;
36. pripomína, že nežiaduci vplyv zmeny klímy predstavuje bezprostrednú a potenciálne nezvratnú celosvetovú hrozbu plnému požívaniu ľudských práv a že jej vplyv na zraniteľné skupiny, ktorých situácia v oblasti práv je už tak kritická, je značný; všíma si s obavami, že incidenty súvisiace s klímou, napríklad stúpanie hladiny mora a extrémne zmeny počasia vyvolávajúce sucho a záplavy, pravdepodobne povedú k ešte väčším stratám na životoch, premiestňovaniu obyvateľstva a nedostatku potravín a vody;
37. žiada medzinárodné spoločenstvo, aby riešilo právne nedostatky, pokiaľ ide o termín „klimatický utečenec“ vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu v medzinárodnom práve alebo v inej právne záväznej medzinárodnej dohode;
Práva žien
38. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálne rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístup k príslušným službám prispieva k zníženiu detskej a materskej úmrtnosti; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien a pomáhajú im znovu vybudovať svoje životy, ak sa stali obeťami znásilnenia; zdôrazňuje potrebu umiestniť tieto politiky do stredu rozvojovej spolupráce a humanitárnej činnosti s tretími krajinami;
39. víta nedávnu rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti, ktorá stavia ženy do centra celkového úsilia o riešenie globálnych zmien vrátane zvýšenia násilného extrémizmu, zmeny klímy, migrácie, udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti; chváli globálnu štúdiu OSN o vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorej sa zdôrazňuje význam ženského vedenia a účasti na riešení konfliktov a budovaní mieru, ako aj skutočnosť, že ich zapojenie zlepšuje humanitárnu pomoc, posilňuje úsilie obrancov mieru, podporuje závery mierových rokovaní a pomáha v boji proti násilnému extrémizmu;
40. vyjadruje rozčarovanie nad skutočnosťou, že od vzniku násilných extrémistických skupín, ako sú napríklad Dá’iš v Sýrii a Iraku alebo Boko Haram v Západnej Afrike, sa násilie na ženách a preukázateľné sexuálne násilie stalo integrálnou súčasťou cieľov, ideológie a zdrojov výnosov týchto extrémistických skupín a predstavuje kritickú novú výzvu pre medzinárodné spoločenstvo; vyzýva všetky vlády a inštitúcie OSN, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti týmto zavrhnutiahodným trestným činom a obnovili dôstojnosť žien s cieľom poskytnúť im spravodlivosť, nápravu a primerané opatrenia pomoci;
41. domnieva sa, že jedným zo spôsobov boja proti extrémizmu je zaručenie ženskej nezávislosti na základe odstránenia základných nerovností medzi ženami a mužmi, ktoré sú príčinou zraniteľnosti žien a dievčat v čase konfliktov; vyzýva OSN a všetky jej členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie ženskej nezávislosti, zmysluplné začlenenie žien do predchádzania konfliktom a ich riešenia a do mierových rokovaní a budovania mieru formou širšieho zastúpenia žien na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných inštitúcií a mechanizmov;
Práva detí
42. pripomína Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý v roku 1989 a predstavuje najširšie ratifikovanú medzinárodnú dohodu o ľudských právach, ktorým sa stanovuje viacero detských práv vrátane práva na život, zdravie, vzdelanie a hru, ako aj právo na rodinný život, ochranu pred násilím a diskrimináciou a vypočutie detských názorov; vyzýva všetkých signatárov tejto zmluvy, aby plnili svoje zmluvné záväzky; vyzýva USA ako jedinú krajinu vo svete, ktorá túto dohodu neratifikovala, aby k nej urýchlene pristúpila;
43. víta plánovanú globálnu štúdiu, ktorú má pripraviť OSN, zameranú na mapovanie (na základe monitorovania a hodnotiacej analýzy) spôsobov, akými sa v praxi vykonávajú existujúce medzinárodné právne predpisy a normy, a posúdenie konkrétnych možností štátov pri zlepšovaní ich politík a reakcií; naliehavo žiada všetky štáty, aby štúdiu aktívne podporili a zapojili sa do nej;
44. poznamenáva so znepokojením, že v roku 2015 bolo veľa ľudí odsúdených na smrť za trestné činy spáchané vo veku nižšom ako 18 rokov a popravených v krajinách na celom svete, a to napriek zákazu používania trestu smrti pre mladistvých zakotvenému v Dohovore OSN o právach dieťaťa;
Práva LGBTI osôb
45. vyjadruje obavy, pokiaľ ide o pretrvávanie diskriminačných zákonov a postupov a násilných skutkov proti jednotlivcom v rôznych krajinách na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity vrátane použitia trestu smrti v niektorých krajinách; vyzýva na dôkladné monitorovanie situácie LGBTI osôb v krajinách, kde nedávno zavedené zákony namierené proti LGBTI ohrozujú životy príslušníkov sexuálnych menšín; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s tzv. zákonmi proti propagande, ktorými sa obmedzuje sloboda prejavu a zhromažďovania, a to aj v európskych krajinách;
46. podporuje pokračovanie činnosti Vysokého komisára OSN pre ľudské práva zameranej na boj proti týmto diskriminačným právnym predpisom, a to najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampaní za slobodu a rovnosť, ako aj prácu ostatných orgánov OSN; je znepokojený obmedzeniami základných slobôd obhajcov ľudských práv LGBTI osôb a vyzýva EÚ, aby ich viac podporovala; konštatuje, že základné práva LGBTI osôb sa budú s väčšou pravdepodobnosťou rešpektovať, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad registrované partnerstvo alebo manželstvo; vyzýva Radu pre ľudské práva, aby vytvorila osobitný postup alebo iný mechanizmus na zabezpečenie systematickej pozornosti týmto otázkam;
Boj proti terorizmu a ľudské práva:
47. znova pripomína, že rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd je základom úspešných politík boja proti terorizmu vrátane použitia digitálnych sledovacích technológií a naliehavo žiada, aby sa vo všetkých činnostiach zameraných na boj proti terorizmu presadzovali ľudské práva a zásady právneho štátu, ktoré sú aj ústrednou myšlienkou celosvetovej stratégie boja proti terorizmu vypracovanej Organizáciou Spojených národov;
Šport a ľudské práva
48. odsudzuje čoraz častejšiu prax autoritárskych štátov usporadúvať obrovské športové alebo kultúrne podujatia s cieľom výrazne zvýšiť svoju medzinárodnú legitimitu pri súčasnom obmedzovaní domáceho disentu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne predkladali túto otázku, a to aj v Rade OSN pre ľudské práva, a spolupracovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti v súvislosti s praktickými aspektmi ich účasti na takýchto podujatiach vrátane Svetového pohára FIFA v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022 a Olympijských hier v Pekingu v roku 2022; požaduje vytvorenie politického rámca EÚ a OSN pre športy a ľudské práva;
Boj proti beztrestnosti/Medzinárodný trestný súd
49. opätovne potvrdzuje svoj záväzok ukončiť beztrestnosť za najzávažnejšie trestné činy ohrozujúce medzinárodné spoločenstvo a zabezpečiť spravodlivosť pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a preto opätovne pripomína svoju dôraznú podporu Medzinárodnému trestnému súdu; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o všetky pokusy oslabiť jeho legitimitu alebo nezávislosť; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa dosiaľ nevykonalo; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby s týmto súdom spolupracovali a poskytovali mu rozhodnú diplomatickú, politickú a finančnú podporu v bilaterálnych vzťahoch a na všetkých fórach vrátane OSN; vyzýva na zvýšenie úsilia o podporu univerzálnosti Rímskeho štatútu prostredníctvom jeho ratifikácie vrátane pozmeňujúcich návrhov z Kampaly a účinného vykonávania;
Dróny a autonómne zbrane
50. pripomína svoju výzvu Rade EÚ na vypracovanie spoločného stanoviska EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, v ktorej sa prikladá najväčší význam dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a riešia sa otázky, ako je právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilného obyvateľstva a transparentnosť; opäť naliehavo vyzýva EÚ, aby zakázala vývoj, výrobu a využívanie plne autonómnych zbraní, ktorými možno útočiť bez ľudského zásahu; trvá na tom, aby ľudské práva boli súčasťou všetkých dialógov s tretími krajinami o boji proti terorizmu; ľutuje, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo hlasovali proti poslednému uzneseniu Rady pre ľudské práva o ozbrojených drónoch v boji proti terorizmu a vojenských operáciách v súlade s medzinárodným právom;
Ľudské práva a protidrogová politika
51. víta spoločné vyhlásenie osobitných spravodajcov OSN o mučení a o mimosúdnych, hromadných a svojvoľných popravách zo 7. októbra 2015, v ktorom sa uvádza, že „popravy za trestné činy súvisiace s drogami predstavujú porušenie medzinárodného práva a sú nezákonným zabíjaním“ a že „medzinárodné agentúry, ako aj štáty poskytujúce dvojstrannú technickú pomoc v boji proti drogovej trestnej činnosti musia zabezpečiť, aby programy, ku ktorým prispievajú, v konečnom dôsledku neviedli k porušovaniu práva na život“;
52. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zdôraznili prvoradý význam zrušenia trestu smrti za drogovú trestnú činnosť v rámci osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a opätovne pripomína, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by sa malo stať podmienkou finančnej pomoci, technickej pomoci, budovania kapacít a ďalšej podpory protidrogovej politiky;
53. vyjadruje podporu zriadeniu funkcie osobitného spravodajcu pre ľudské práva a protidrogovú politiku;
Priority EÚ v otázkach týkajúcich sa jednotlivých štátov
Azerbajdžan
54. víta spoločné vyhlásenie o situácii v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane, ktoré bolo predložené v rámci 29. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, ľutuje však, že viacero členských štátov EÚ toto spoločné vyhlásenie nepodporilo; vyzýva členské štáty EÚ a ostatných členov Rady, aby dôkladne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane a snažili sa o prijatie rezolúcie, ktorá by vyzývala na okamžité a bezpodmienečné prepustenie obhajcov ľudských práv, politických a občianskych aktivistov, novinárov a blogerov, ktorí boli uväznení v politicky motivovaných procesoch, na úplné preskúmanie údajného mučenia vo väzení a na zrušenie právnych predpisov, ktoré neprimerane obmedzujú slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania v Azerbajdžane; vyzýva členské štáty, aby usilovali o vytvorenie poverenia osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane;
55. víta predbežné prepustenie Lejly a Arifa Junusových z humanitárnych dôvodov, vyzýva však, aby boli okamžite zrušené všetky tresty, ktoré im boli uložené; hlboko ľutuje, že v rámci poslednej prezidentskej amnestie nebol prepustený žiadny z azerbajdžanských väzňov svedomia;
Bielorusko
56. berie na vedomie prepustenie šiestich zvyšných väzňov ako ústretový krok; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody pokojného zhromažďovania a združovania; odsudzuje obťažovanie nezávislých a opozičných novinárov, ako aj obťažovanie a zaistenie aktivistov v oblasti ľudských práv a kritikov na základe falošných obvinení; odsudzuje pokračujúce používanie trestu smrti;
57. vyzýva na obnovenie poverenia osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 32. zasadnutí Rady a vyzýva vlády, aby plne spolupracovali s osobitným spravodajcom, aby sa angažovali v potrebných reformách na podporu a ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a ďalších mechanizmov v oblasti ľudských práv;
Gruzínsko
58. berie na vedomie zmysluplné legislatívne reformy, ktoré viedli k určitému pokroku a zlepšeniam v sektore presadzovania práva a spravodlivosti, na úrade prokurátora, v boji proti zlému zaobchádzaniu, v oblasti práv detí, ako aj pri ochrane súkromia, osobných údajov a vnútorne vysídlených osôb;
59. poznamenáva však, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, pokiaľ ide o zlé zaobchádzanie, najmä pri zaistení vo vyšetrovacej väzbe, a rehabilitáciu obetí, ako aj o zodpovednosť za zneužitia pri presadzovaní práva, vyšetrovanie prípadov zneužitia právomocí vládnymi úradníkmi a práva menšín a žien; neprestáva sa znepokojovať, pokiaľ ide o slobodu prejavu a médií a neumožnenie prístupu pozorovateľov do okupovaných regiónov Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska, kde je stále veľmi rozšírené porušovanie ľudských práv; vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť kontrolu plnenia odporúčaní v rámci všeobecného pravidelného preskúmania;
Rusko
60. dôrazne odsudzuje pokračujúce tvrdé zákroky vlády proti disidentom a postihovanie mimovládnych organizácií na základe tzv. zákona o zahraničných agentoch a zákona o nežiaducich zahraničných organizáciách, ktoré umožňujú úradom zakázať mimovládne organizácie považované za hrozbu pre obrannú spôsobilosť alebo ústavný poriadok Ruska, ako aj nepretržité represálie aktivistov, politických oponentov a kritikov režimu v rôznych podobách;
Ukrajina
61. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi nerozlišujúcimi útokmi v civilných oblastiach, cielenými útokmi na školy a používaním škôl na vojenské účely obomi stranami; odsudzuje neustále porušovanie ľudských práv v konflikte a plne podporuje misiu OSN monitorujúcu ľudské práva a osobitnú monitorovaciu misiu OBSE na Ukrajine; vyzýva ukrajinskú vládu, aby prijala opatrenia s cieľom umožniť dodávky určitých druhov liekov, vrátane liekov určených na substitučnú liečbu závislosti od opioidov, aby zlepšila registračné postupy a spôsoby dosiahnutia dávok v nezamestnanosti a štátnych príspevkov pre osoby, ktoré boli vysídlené z dôvodu konfliktu, aby zrušila právne predpisy, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť slobodu prejavu a združovania, aby prijala konkrétne opatrenia na odradenie používania škôl ozbrojenými silami a skupinami, od územia kontrolovaného vládou po oblasti kontrolované povstalcami, a aby ratifikovala Rímsky štatút a zapojila sa do činnosti Medzinárodného trestného súdu ako riadny člen;
62. vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili všetko možné úsilie na úrovni OSN v rámci boja proti beztrestnosti a nestranného vyšetrenia násilných udalostí a porušenia ľudských práv v súvislosti so zákrokmi proti demonštrantom na Majdane a používaním kazetovej munície provládnymi silami i povstalcami podporovanými Ruskom v priebehu ozbrojeného konfliktu na východnej Ukrajine, ako aj v rámci riešenia situácie v oblasti ľudských práv na Kryme a ďalších porušení súvisiacich s ozbrojeným konfliktom na východnej Ukrajine;
Uzbekistan
63. naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby sa zapojili do prípravy rezolúcie Rady pre ľudské práva o stanovení vyhradeného mechanizmu OSN pre Uzbekistan, ktorým by sa zabezpečilo monitorovanie zo strany OSN, verejné podávanie správ a diskusia v Rade pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane, s cieľom reagovať na skutočnosť, že Uzbekistan nespolupracuje s mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv, na pokračujúce zaistenie veľkého počtu politických oponentov vrátane obhajcov ľudských práv, obmedzovanie slobody združovania, slobody prejavu a médií a využívanie nútených prác a práce detí;
Bahrajn
64. ľutuje, že vláda Bahrajnu nedosiahla žiadny pokrok, pokiaľ ide o riešenie znepokojenia nad pokračujúcim zaistením mnohých osôb, vrátane obhajcov ľudských práv, politických aktivistov a novinárov, z dôvodu uplatnenia práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, nad nedostatočnou zodpovednosťou za porušovanie ľudských práv vrátane mučenia a nad nedostatočnou nezávislosťou a nestrannosťou súdneho systému v Bahrajne;
65. vyzýva členské štáty, aby riešili situáciu v oblasti ľudských práv v Bahrajne v rámci Rady pre ľudské práva prostredníctvom jednotlivých vyhlásení, nadväzujúcich spoločných vyhlásení alebo rezolúcií naliehavo žiadajúcich Bahrajn, aby ihneď a bezpodmienečne prepustil všetkých obhajcov ľudských práv, politických aktivistov a ďalšie osoby, ktoré sú zaistené a obvinené z údajného násilia súvisiaceho s právom na prejav, pokojné zhromažďovanie a združovanie, aby zabezpečil nestranné vyšetrenie všetkých prípadov údajného mučenia a zlého zaobchádzania a urýchlene umožnil návštevu osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a ďalšie mechanizmy OSN v oblasti ľudských práv; opakovane vyzýva EÚ, aby vypracovala komplexnú stratégiu postupu Únie a jej členských štátov pri aktívnom presadzovaní prepustenia uväznených aktivistov a väzňov svedomia;
Izrael/Palestína
66. vyzýva EÚ, aby zdôraznila svoje stanovisko k zodpovednosti, ako je uvedené v záveroch Rady pre zahraničné veci z júla 2015, a aby uviedla, že dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach zo strany štátov i neštátnych subjektov, vrátane zodpovednosti, je základnou podmienkou mieru a bezpečnosti v regióne;
67. vo svetle tohto záväzku zo zasadnutia Rady pre zahraničné veci v júli 2015 a výzvy tretím štátom v rezolúcii Rady pre ľudské práva z júla 2015 podporenej EÚ o podpore dodržiavania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva na okupovanom palestínskom území naliehavo žiada EÚ, aby vyzvala všetky strany, aby spoľahlivo vyšetrili údajné porušenia medzinárodného práva, aby aktívne sledovali a posudzovali súlad prebiehajúceho vyšetrovania s medzinárodnými normami týkajúcimi sa povinnosti uskutočniť vyšetrovanie vrátane snahy o vysvetlenie pri uzavretí prípadu, aby presadzovali vhodné kontrolné mechanizmy, ktorými sa zaručí plnenie odporúčaní správy vyšetrovacej komisie OSN z roku 2015 a predchádzajúcich správ a aby vyzvali Izrael, aby spolupracoval pri predbežnom vyšetrovaní Medzinárodného trestného súdu vrátane umožnenia prístupu a spolupráce pri riešení žiadostí o informácie;
68. ľutuje, že izraelské orgány odmietli spolupracovať s osobitným spravodajcom OSN pre okupované palestínske územie, čo viedlo k jeho rezignácii, keďže Izrael mu neumožnil prístup na uvedené územie;
Sýria
69. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Sýrii; dôrazne odsudzuje zneužitia, masakre, mučenie, vraždenie a sexuálne násilie páchané na sýrskom obyvateľstve Assadovým režimom, tzv. Islamským štátom a ďalšími extrémistickými a teroristickými skupinami; pripomína svoju výzvu na udržateľné riešenie sýrskeho konfliktu prostredníctvom politického procesu vedeného Sýriou, ktorý by viedol ku skutočnej politickej zmene napĺňajúcej legitímne ašpirácie sýrskeho ľudu a umožňujúcej Sýrčanom, aby si nezávisle a demokraticky určili svoju vlastnú budúcnosť; vyjadruje plnú podporu súčasnému úsiliu OSN zameranému na dosiahnutie politického riešenia konfliktu;
70. naliehavo žiada Radu pre ľudské práva, aby vyzvala Bezpečnostnú radu OSN na prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť, že tí, ktorí zodpovedajú za porušovanie ľudských práv, vrátane porušení, ktoré by mohli byť posudzované ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, budú vzatí na zodpovednosť i s využitím možnosti postúpiť vec Sýrie na Medzinárodný trestný súd;
Saudská Arábia
71. opätovne pripomína, že členovia Rady pre ľudské práva by mali byť volení zo štátov, ktoré ctia ľudské práva, právne normy a demokraciu; dôrazne nesúhlasí s rozhodnutím Organizácie Spojených národov, podporeným členskými štátmi EÚ, zveriť kľúčovú funkciu v oblasti ľudských práv veľvyslancovi Saudskej Arábie pri OSN v Ženeve, ktorý bol zvolený za predsedu panelu nezávislých expertov Rady pre ľudské práva;
72. zostáva hlboko znepokojený systematickým a rozsiahlym porušovaním ľudských práv v Saudskej Arábii; vyzýva saudskoarabské orgány, aby prepustili všetkých väzňov svedomia vrátane laureáta Sacharovovej ceny z roku 2015 Raifa Badawiho;
73. vyjadruje vážne znepokojenie nad hromadnou popravou 47 väzňov v Saudskej Arábii 2. januára 2016, ktorá nasledovala po alarmujúcom zvýšení počtu popráv v roku 2015;
74. so znepokojením si všíma správy, že medzi popravenými boli mladiství, duševne choré osoby a väzni odsúdení na trest smrti za menej závažné trestné činy, najmä tie, ktoré sa týkajú vykonávania práva na slobodné zhromažďovanie, združovanie a slobodu prejavu;
75. vyzýva saudskoarabské orgány, aby plne spolupracovali s osobitnými postupmi Rady pre ľudské práva a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva; vyzýva Saudskú Arábiu, aby zaviedla moratórium na trest smrti;
Západná Sahara
76. požaduje dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva zhromažďovať sa; požaduje prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; požaduje, aby poslanci, nezávislí pozorovatelia, MVO a tlač mali prístup na územie Západnej Sahary; naliehavo žiada OSN, aby Misii OSN pre referendum v Západnej Sahare (MINURSO) poskytla mandát v oblasti ľudských práv v súlade so všetkými ostatnými mierovými misiami OSN vo svete; podporuje spravodlivé a trvalé urovnanie konfliktu v Západnej Sahare, a to na základe práva západosaharského ľudu na sebaurčenie a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN;
Jemen
77. vyjadruje hlboké znepokojenie nad dramatickým a násilným konfliktom a bezprecedentnou humanitárnou krízou v tejto krajine; odsudzuje vážne porušenia pravidiel vedenia vojny a porušovanie ľudských práv, ktorých sa dopustili bojujúce strany, predovšetkým nerozlišujúce a neprimerané nálety koaličných síl vedených Saudskou Arábiou, ktoré viedli k úmrtiam a zraneniam civilného obyvateľstva a zničeniu mnohých civilných objektov; ľutuje vyhostenie zástupcu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva jemenskými úradmi; vyzýva EÚ, aby podporila medzinárodné vyšetrovanie v Rade pre ľudské práva na zdokumentovanie násilností, ktorých sa dopustili všetky strany od septembra 2014;
Burundi
78. vyjadruje hlboké znepokojenie nad cielenými útokmi na obhajcov ľudských práv, novinárov a ich rodinných príslušníkov; dôrazne odsudzuje politické násilie, popravy bez riadneho konania, porušovanie ľudských práv, zneužívanie a podnecovanie násilia na politickom, etnickom alebo inom základe v Burundi, ako aj trvalú beztrestnosť páchateľov uvedených činov vrátane polície a ozbrojených síl, skupín mládeže spojených s politickými stranami a úradníkov;
79. naliehavo žiada burundské orgány, aby v prvom rade a predovšetkým ukončili toto násilie a zneužívanie vrátane okamžitého ukončenia zabíjania a útokov na obhajcov ľudských práv, novinárov a skutočných alebo podozrievaných oponentov a kritikov a dôkladného, nestranného a nezávislého vyšetrenia s cieľom dostať zodpovedné osoby pred súd a poskytnúť nápravu obetiam;
80. víta uskutočnenie osobitného zasadnutia Rady pre ľudské práva o predchádzaní ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti ľudských práv v Burundi, ktoré sa konalo 17. decembra 2015, ľutuje však jeho omeškanie; požaduje urýchlené nasadenie misie nezávislých expertov a naliehavo žiada burundské orgány, aby s misiou všestranne spolupracovali;
Mauritánia
81. zdôrazňuje, že napriek pokroku dosiahnutému mauritánskou vládou pri prijímaní legislatívnych opatrení zameraných na boj proti všetkým formám otroctva a otroctvu podobných postupov otrocké praktiky stále pretrvávajú, k čomu prispieva neúčinné vykonávanie; vyzýva orgány, aby presadzovali protiotrocké právne predpisy s cieľom iniciovať celonárodné, systematické a pravidelné zbieranie diferencovaných údajov o všetkých formách otroctva a vypracovať podrobné štúdie založené na dôkazoch o histórii a povahe otroctva s cieľom odstrániť túto prax;
82. naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby umožnili slobodu prejavu a zhromažďovania v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi Mauritánie; požaduje tiež prepustenie Birama Dah Abeida, Bilala Ramdana a Djiby Sowa, aby mohli pokračovať vo svojej nenásilnej kampani proti otroctvu bez obáv z obťažovania či zastrašovania;
Južný Sudán
83. víta mierovú dohodu, podpísanú bojujúcimi stranami 28. augusta 2015, o ukončení občianskej vojny, ktorá zahŕňa prechodné rozdelenie moci, bezpečnostné usporiadanie a zriadenie hybridného súdu na preskúmanie všetkých trestných činov spáchaných od začiatku konfliktu; opätovne pripomína, že konflikt si vyžiadal tisícky životov a zapríčinil odsunutie stoviek tisícov ľudí a utečencov;
84. vyzýva všetky strany, aby sa zdržali páchania násilia v oblasti ľudských práv a porušovania medzinárodného humanitárneho práva vrátane tých trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať ako medzinárodná trestná činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia;
85. vyzýva Radu pre ľudské práva, aby podporila vymenovanie osobitného spravodajcu pre Južný Sudán s poverením monitorovať a verejne oznamovať násilie vrátane náboru a využívania detských vojakov a vojenského využívania škôl a poskytnúť odporúčania na dosiahnutie účinnej zodpovednosti;
Venezuela
86. víta skutočnosť, že 6. decembra 2015 sa vo Venezuele uskutočnili slobodné a spravodlivé voľby; víta, že vláda a opozičné sily prijali výsledky volieb; pripomína význam dodržiavania ústavy a rešpektovania ľudských práv, ako aj plnenia vôle venezuelského ľudu;
87. znova pripomína, že venezuelská vláda bude musieť riešiť celý rad otázok týkajúcich sa ľudských práv, od beztrestnosti a zodpovednosti za popravy bez riadneho konania, vrátane ozbrojených síl, po svojvoľné väznenie a zaistenie, právo politických väzňov na spravodlivý proces a nezávislosť súdnictva, slobodu zhromažďovania a združovania a slobodu médií;
KĽDR
88. víta uznesenie schválené Valným zhromaždením, ktorým sa odsudzuje „dlhodobé a nepretržité systematické, široké a hrubé porušovanie ľudských práv“ v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) a nabáda Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala primerané opatrenia na zabezpečenie zodpovednosti, vrátane posúdenia riešenia situácie v KĽDR na Medzinárodnom trestom súde, a vyzýva Radu pre ľudské práva, aby pripomenula svoju výzvu týkajúcu sa zodpovednosti vrátane osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti podľa politík stanovených pred desaťročiami na najvyššej štátnej úrovni;
Čína
89. vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcimi tvrdými zásahmi proti aktivistom a právnikom pôsobiacim v oblasti ľudských práv; poukazuje na skutočnosť, že od júla 2015 bolo za kladenie otázok predvolaných alebo odvolaných viac ako 200 advokátov a právnych zamestnancov v rámci najzávažnejšieho pokusu o umlčanie kritikov režimu za posledné desaťročia; je mimoriadne znepokojený správami o tom, že čínske orgány v posledných dňoch formálne uväznili za podvratnú činnosť minimálne sedem právnikov pôsobiacich v oblasti ľudských práv a ich kolegovia boli šesť mesiacov nezvestní;
Mjanmarsko
90. víta, že sa 8. novembra 2015 konali voľby s viacerými kandidátmi, čo predstavuje významný medzník pri prechode krajiny k demokracii; zostáva však znepokojený ústavným rámcom pre tieto voľby, podľa ktorého je 25 % kresiel v parlamente vyhradených pre predstaviteľov armády; uznáva pokrok, ktorý bol do tejto chvíle dosiahnutý v oblasti ľudských práv, zároveň však nachádza viacero zvyšných oblastí, ktoré vyvolávajú veľké znepokojenie vrátane práv menšín a slobody prejavu, združovania a mierového zhromažďovania;
91. odsudzuje závažnú a širokú diskrimináciu a represálie voči rohingskému obyvateľstvu, ktoré zhoršuje skutočnosť, že toto spoločenstvo nemá právne postavenie a že rastie počet nenávistných prejavov voči nebudhistom; požaduje úplné, transparentné a nezávislé vyšetrenie všetkých prípadov porušovania ľudských práv rohingských obyvateľov a domnieva sa, že štyri právne predpisy prijaté parlamentom v roku 2015 zamerané na „ochranu rasy a náboženstva“ obsahujú diskriminačné aspekty, pokiaľ ide o rod; ľutuje skutočnosť, že Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zatiaľ nedostal povolenie na zriadenie kancelárie v Mjanmarsku; trvá na potrebe úplného posúdenia udržateľnosti a vplyvu ľudských práv pred skočením rozhovorov o investičnej dohode medzi EÚ a Mjanmarskom;
Nepál
92. víta nadobudnutie účinnosti novej nepálskej ústavy 20. septembra 2015, ktorá by mala položiť základy budúcej politickej stability a hospodárskeho rozvoja Nepálu; dúfa, že v blízkej budúcnosti budú vyriešené zvyšné obavy o politické zastúpenie menšín vrátane Dalitov a zákony o občianstve;
93. ľutuje širokú beztrestnosť za porušovanie ľudských práv spáchaných oboma stranami v priebehu občianskej vojny napriek prijatiu Aktu o pravde, zmierení a zmiznutí v máji 2014; naliehavo žiada vládu Nepálu, aby pristúpila k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ľutuje obmedzenia základných slobôd tibetských utečencov; naliehavo žiada Indiu, aby ukončila svoju neoficiálnu blokádu nepálskeho hospodárstva, ktorá spoločne so zničujúcim zemetrasením v apríli 2015 vyvoláva humanitárnu krízu a tlačí viac ako jeden milión Nepálcov do bezvýchodiskovej situácie súvisiacej s chudobou;
°
° °
94. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 69. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.