Návrh uznesenia - B8-0064/2016Návrh uznesenia
B8-0064/2016

NÁVRH UZNESENIA o prioritách EÚ na zasadnutia UNHRC v roku 2016

14.1.2016 - (2015/3035(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo v mene skupiny EFDD

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0050/2016

Postup : 2015/3035(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0064/2016
Predkladané texty :
B8-0064/2016
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8-0064/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia UNHRC v roku 2016

(2015/3035(RSP))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a opčné protokoly ku nim vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení o týchto otázkach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[1],

–  so zreteľom na články 2, 3(5), 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže roky 2015 a 2016 sú rokmi významných výročí v oblasti uplatňovania ľudských práv, mieru a bezpečnosti: 70. výročie založenia OSN, 50. výročie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, 30. výročie Deklarácie OSN o práve na rozvoj (1986) a 20. výročie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995) a 15. výročie prelomovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (2000) a miléniových cieľov tisícročia (2000);

B.  keďže presadzovanie dodržiavania ľudských práv bez ohľadu na rasu, pôvod, pohlavie alebo farbu pleti je povinnosťou všetkých štátov; opakuje svoju oddanosť nedeliteľnosti ľudských práv, či už občianskych, hospodárskych, sociálnych alebo kultúrnych, ktoré sú vzájomne prepojené a závislé, a berúc do úvahy, že odňatie niektorého z týchto práv má priamy a nepriaznivý vplyv na ďalšie; keďže všetky štáty majú povinnosť rešpektovať základné práva svojich obyvateľov a povinnosť podniknúť konkrétne kroky s cieľom uľahčiť dodržiavanie týchto práv na vnútroštátnej úrovni a spolupracovať na medzinárodnej úrovni v záujme odstránenia prekážok uplatňovania ľudských práv vo všetkých oblastiach;

C.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis Európskej únie a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity;

D.  keďže činnosť Únie vo vzťahu k tretím krajinám sa riadi článkom 21 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa zdôrazňuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a zabezpečuje rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

E.  keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politík týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, rozvojovej spolupráce, obchodu a investícií, humanitárnej činnosti, zmeny klímy a boja proti terorizmu, pretože tieto sa nedajú riešiť izolovane od dodržiavania ľudských práv;

F.  keďže pravidelné zasadnutia Rady pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, všeobecné pravidelné preskúmanie (UPR) a osobitné postupy na riešenie situácií v konkrétnych krajinách alebo tematických otázok všetky prispievajú k podpore a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

G.  keďže bohužiaľ niektorí súčasní členovia Rady pre ľudské práva sú považovaní za najhorších porušovateľov ľudských práv a výrazne zaostávajú, pokiaľ ide o spoluprácu s osobitnými postupmi OSN a plnenie požiadaviek na podávanie správ orgánom zriadeným zmluvami OSN v oblasti ľudských práv;

Rada pre ľudské práva

1.  víta vymenovanie veľvyslanca Choi Kyong-lima za predsedu UNHRC na rok 2016;

2.  víta výročnú správu UNHRC určenú Valnému zhromaždeniu OSN zahŕňajúcu 28., 29. a 30. zasadnutie;

3.  pripomína svoju pozíciu, že členovia UNHRC by mali byť volení spomedzi štátov, ktoré podporujú dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokraciu, a naliehavo vyzýva členské štáty OSN, aby presadzovali plnenie kritérií v oblasti dodržiavania ľudských práv v prípade každého štátu, ktorý má byť zvolený za člena UNHRC; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi porušovania ľudských práv v niektorých novozvolených členských štátoch UNHRC a zdôrazňuje, že je dôležité chrániť nezávislosť UNHRC, aby mohla pokračovať vo výkone svojho mandátu účinným a nestranným spôsobom;

4.  opakuje svoju podporu osobitným postupom a nezávislému postaveniu držiteľov mandátov, ktoré im umožňujú plniť svoju funkciu úplne nestranne, hlboko ľutuje nedostatok spolupráce zo strany niektorých členských štátov, ako sú Venezuela, Saudská Arábia a Etiópia a pozorovateľských štátov, napríklad Zimbabwe, Uzbekistanu a Turkménska, pokiaľ ide o tematické osobitné postupy, ako aj osobitné postupy pre konkrétne krajiny, a vyzýva všetky štáty, aby plne spolupracovali s týmito postupmi;

5.  opätovne potvrdzuje význam univerzálneho charakteru všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) so zreteľom na úplné pochopenie situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN a pripomína, že podporuje druhý cyklus tohto preskúmania, ktorý je zameraný na plnenie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; vyzýva však znovu, aby sa odporúčania, ktoré štáty neschválili počas prvého cyklu, znovu posúdili v priebehu pokračovania postupu UPR;

6.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa široké spektrum zainteresovaných strán, najmä občianska spoločnosť, plne zúčastňovalo na procese všeobecného pravidelného preskúmania, a vyjadruje obavu z toho, že závažné a narastajúce obmedzenia oslabili účasť občianskej spoločnosti na procese UPR;

7.  vyzýva EÚ a Komisiu, aby vo všetkých dialógoch o politikách EÚ s príslušnými krajinami nadviazali na odporúčania UPR s cieľom preskúmať spôsoby a prostriedky vykonávania odporúčaní prostredníctvom celoštátnych a regionálnych stratégií;

8.  víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva na zmenu, ktorej cieľom je zlepšiť a posilniť prítomnosť úradov OSN pre ľudské práva na celom svete vytvorením ôsmich regionálnych centrál na sledovanie a podporu dodržiavania ľudských práv, ktoré by spolupracovali priamo s partnermi v záujme pretavenia odporúčaní mechanizmov v oblasti ľudských práv do skutočných zmien priamo na mieste ich pôsobenia;

Občianske a politické práva

9.  vyjadruje znepokojenie nad ústavnými zmenami vykonanými v niektorých krajinách, ktoré sú zamerané na zmenu trvania funkčného obdobia prezidenta a ktoré v niektorých prípadoch vyvolali násilie v súvislosti s voľbami; opätovne potvrdzuje, že dodržiavanie občianskych a politických práv vrátane individuálnej a kolektívnej slobody prejavu a slobody zhromažďovania a združovania, sú jedinými ukazovateľmi demokratickej, tolerantnej a pluralitnej spoločnosti;

10.  opakuje, že právo slobodne si zvoliť politických vodcov v pravidelných a správne uskutočňovaných voľbách konaných na základe všeobecného a rovného volebného práva, je základným právom všetkých občanov, ktoré im patrí v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (článok 21 ods. 3) a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (článok 25); a opätovne potvrdzuje, že sloboda prejavu a energické a priaznivé prostredie sú pre nezávislú a pluralitnú občiansku spoločnosť nevyhnutnými predpokladmi na podporu dodržiavania ľudských práv;

11.  odsudzuje pokračujúce obťažovanie a zadržiavanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície zo strany vládnych síl vo viacerých tretích krajinách; vyjadruje znepokojenie nad nespravodlivými a reštriktívnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa zahraničného financovania, následkom čoho sa zmenšuje priestor pre aktivity občianskej spoločnosti; vyzýva všetky vlády, aby presadzovali a podporovali slobodu médií, organizácií občianskej spoločnosti a aktivity obhajcov ľudských práv a umožnili im fungovať bez strachu, represií alebo zastrašovania;

12.  domnieva sa, že moderné digitálne technológie ponúkajú výhody a výzvy v súvislosti s ochranu práva na súkromie a slobodou prejavu na internete na celom svete; v tejto súvislosti víta vymenovanie osobitného spravodajcu OSN pre právo na súkromie v digitálnom veku, ktorého mandát zahŕňa otázky dohľadu a ochrany súkromia, týkajúce sa ľudí online alebo offline;

13.  opätovne pripomína svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti, mučeniu a krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností; zdôrazňuje ešte raz, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a opätovne potvrdzuje svoj úzky vzťah k právu každej osoby na život a ľudskú dôstojnosť;

14.  oceňuje významný doterajší pokrok, keďže mnohé krajiny pozastavili vykonávanie trestu smrti, zatiaľ čo iné prijali legislatívne opatrenia smerom k jeho zrušeniu; vyjadruje však poľutovanie nad obnovením popráv v niektorých krajinách za posledných niekoľko rokov; vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili, alebo majú dlhodobé moratórium na trest smrti, aby ho opätovne nezavádzali;

Sociálne a hospodárske práva

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po viac než 20 rokoch od prijatia Viedenskej deklarácie o univerzálnosti, nedeliteľnosti, vzájomnej závislosti a prepojenosti povahy všetkých ľudských práv sa k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nepristupuje rovnako a s rovnakým dôrazom, ako ku Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, uznáva snahy UNHRC pristupovať ku všetkým ľudským právam rovnako a pripisovať im rovnakú dôležitosť vytvorením držiteľov mandátov pre osobitné postupy, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva;

16.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom extrémnej chudoby, čo ohrozuje plné uplatňovanie všetkých ľudských práv; víta v tejto súvislosti správu osobitného spravodajcu UNHRC o extrémnej chudobe a ľudských právach (A/HRC/29/31) a podporuje jeho odporúčania na odstránenie extrémnej chudoby, v rámci ktorých sa navrhuje: priznať hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam rovnaké postavenie a dôležitosť, ako občianskym a politickým právam; uznať právo na sociálnu ochranu; uplatňovať fiškálne politiky osobitne zamerané na znižovanie nerovností; obnoviť a zvýšiť význam práva na rovnosť; a dať otázku prerozdeľovania zdrojov do centra diskusie o ľudských právach;

17.  zastáva názor, že korupcia, daňové úniky, zlé riadenie verejných statkov a nedostatok zodpovednosti prispievajú k porušovaniu ľudských práv občanov, keďže odčerpávajú finančné prostriedky zo štátnych rozpočtov, ktoré by mali byť určené na zlepšovanie presadzovania ľudských práv v tak potrebných oblastiach, ako sú verejné služby, základné zdravotné služby a ďalšia sociálna infraštruktúra; domnieva sa, že nástrojmi na boj proti korupcii sú opatrenia na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, najmä právo na informácie, slobodu prejavu a zhromažďovania, nezávislé súdnictvo a demokratickú účasť na verejnom živote;

Podnikanie a ľudské práva

18.  dôrazne podporuje účinné a komplexné vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci EÚ a mimo nej, a to aj prostredníctvom rozvoja národných akčných plánov; zdôrazňuje potrebu prijatia všetkých potrebných opatrení na riešenie nedostatkov v účinnom vykonávaní hlavných zásad OSN vrátane prístupu k spravodlivosti a opravným prostriedkom;

19.  vyzýva OSN a EÚ, aby sa zaoberali otázkou obhajcov práva na pôdu, ktorí sú obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vrážd za to, že kritizujú rozsiahleho skupovanie pôdy na úkor práva vidieckeho obyvateľstva v tretích krajinách na pôdu a výživu; žiada, aby sa do projektov v oblasti ľudských práv uskutočňovaných v rámci mechanizmov OSN a akčných plánov EÚ pre ľudské práva a demokraciu pravidelne začleňovali obhajcovia práva na pôdu;

20.  víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva na zlepšenie projektu v oblasti zodpovednosti a opravných prostriedkov s cieľom prispieť k spravodlivému a efektívnejšiemu systému opravných prostriedkov v rámci vnútroštátneho práva, najmä v prípadoch závažného porušovania ľudských práv v podnikateľskom sektore; vyzýva všetky vlády, aby si plnili povinnosti pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým a právnym problémom pri prístupe k opravným prostriedkom na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, s ohľadom na porušovania ľudských práv v oblasti podnikania;

21.  konštatuje, že otvorená medzivládna pracovná skupina na prípravu právne záväzného medzinárodného nástroja týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bola zriadená rezolúciou Výboru pre ľudské práva z 26. júna 2014, uskutočnila svoje prvé zasadnutie v júli 2015; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zapojili do rokovaní o uvedenom právne záväznom medzinárodnom nástroji;

Migrácia

22.  je znepokojený najhoršou humanitárnou krízou od druhej svetovej vojny, ktorá vznikla v dôsledku narastajúceho počtu osôb nútených opustiť svoje domovy v dôsledku prenasledovania, ozbrojeného konfliktu a všeobecného násilia a v snahe nájsť ochranu a lepší život a ktoré vydávaním sa na nebezpečnú cestu riskujú svoje životy; vyzýva Radu pre ľudské práva a jej mechanizmy, aby venovali náležitú pozornosť dôsledkom tejto krízy na ľudské práva a aby v tejto súvislosti navrhovali odporúčania;

23.  vyzýva všetky krajiny, aby k migrácii zaujali prístup založený na ľudských právach, ktorý do centra migračných politík a riadenia kladie práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, pričom sa v ňom venuje mimoriadna pozornosť situácii marginalizovaných a znevýhodnených skupín migrantov, akými sú ženy a deti; vyzýva všetky štáty, aby sa zaoberali rodovým násilím páchaným na ženách a dievčatách, a zdôrazňuje význam tvorby migračných politík na rodovom základe s cieľom reagovať na ich osobitné potreby;

24.  pripomína, že všetky štáty majú povinnosť rešpektovať a ochraňovať ľudské práva všetkých osôb pod svojou jurisdikciou bez ohľadu na ich národnosť či pôvod a bez ohľadu na ich postavenie prisťahovalcov; pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní ich práv, na základe slobodného a informovaného rozhodnutia a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v ich krajine; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov;

Zmena klímy a ľudské práva

25.  víta parížsku dohodu v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa vzťahuje na adaptáciu, zmierňovanie, rozvoj a transfer technológií a budovanie kapacít; trvá na tom, že otázka zmeny klímy by sa mala začleniť do všetkých oblastí hospodárskych politík; vyzýva všetky zmluvné štáty, ktoré sú signatármi dohody, aby prijali naliehavé a ambiciózne zmierňujúce a adaptačné opatrenia prostredníctvom začlenenia zmeny klímy do všetkých oblastí politiky;

26.  pripomína, že nepriaznivé vplyvy zmeny klímy predstavujú okamžitú a potenciálne nezvratnú globálnu hrozbu pre plné uplatňovanie ľudských práv, a že jej vplyv na zraniteľné skupiny, ktorých situácia v súvislosti s ich právami je už teraz zúfalá, je značný; konštatuje so znepokojením, že v dôsledku mimoriadnych udalostí súvisiacich so zmenou klímy, ako sú zvýšenie hladín morí a extrémne klimatické zmeny spôsobujúce suchá a záplavy, sa očakávajú ešte väčšie straty na životoch, presídľovanie obyvateľstva a nedostatok potravín a vody;

27.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa zaoberalo nedostatočnou právnou úpravou, pokiaľ ide o pojem „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného vymedzenia v medzinárodnom práve alebo v ktorejkoľvek právne záväznej medzinárodnej dohode;

Práva žien

28.  víta nedávnu rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorej sú ženy ústredným prvkom všetkých úsilí na riešenie globálnych výziev vrátane nárastu násilného extrémizmu, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti; víta zistenia globálnej štúdie OSN o vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorej sa zdôraznil význam vedúceho postavenia žien a ich účasti na riešení konfliktov a budovaní mieru a v ktorej sa poukázalo na to, že ich zapojenie zlepšilo humanitárnu pomoc, posilnilo snahy mierových jednotiek, podporilo uzatvorenie mierových rozhovorov a pomohlo v boji proti násilnému extrémizmu;

29.  vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že od vzniku násilných extrémistických skupín ako Dá’iš v Sýrii a Iraku a Boko Haram v západnej Afrike získalo násilie páchané na ženách nový rozmer, ktorý je desivejší ako kedykoľvek predtým, pretože sexuálne násilie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou ich cieľov, ideológie a zdrojom príjmov a ktoré pred medzinárodné spoločenstvo kladie nové zásadné výzvy; vyzýva všetky vlády a inštitúcie OSN, aby zintenzívnili svoje odhodlanie bojovať proti týmto ohavným zločinom a obnoviť dôstojnosť žien, aby sa mohli dovolať spravodlivosti, odškodnenia a podpory;

30.  domnieva sa, že zaručenie nezávislosti žien prostredníctvom zamerania sa na príčiny nerovností medzi ženami a mužmi, ktoré robia ženy a dievčatá zraniteľné v časoch konfliktov, je jedným zo spôsobov boja proti extrémizmu; a vyzýva OSN a všetky jej členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na zabezpečenie nezávislosti žien, ich zmysluplného začlenenia do predchádzania a riešenia konfliktov a do mierových rokovaní a procesu budovania mieru prostredníctvom zvýšenie ich zastúpenia na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane národných, regionálnych a medzinárodných inštitúcií a mechanizmov;

Práva detí

31.  pripomína, že v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý v roku 1989 a ktorý je najratifikovanejšou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, sa stanovujú viaceré práva dieťaťa vrátane práva na život, zdravie, vzdelávanie a hru, ako aj právo na rodinný život, ochranu pred násilím a diskrimináciou a vypočutie ich názorov; vyzýva všetkých signatárov tejto zmluvy, aby dodržali svoje záväzky;

32.  víta plánovanú globálnu štúdiu OSN, ktorá má prostredníctvom hodnotiacej a monitorovacej analýzy zmapovať, ako sa v praxi vykonávajú existujúce medzinárodné právne predpisy a normy a posúdiť konkrétne možnosti štátov na zlepšenie ich politík a riešení; naliehavo vyzýva všetky štáty, aby štúdiu podporili a aktívne sa jej zúčastnili;

Práva osôb LGBTI

33.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávaním diskriminačných zákonov a postupov, ako aj násilných činov voči jednotlivcom v rôznych krajinách na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; nabáda na dôkladné monitorovanie situácie osôb LGBTI v krajinách, v ktorých nedávno prijaté zákony namierené proti týmto osobám ohrozujú životy sexuálnych menšín; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s tzv. zákonmi proti propagande, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a zhromažďovania, a to aj v krajinách na európskom kontinente;

34.  opätovne potvrdzuje svoju podporu pokračujúcej práci vysokého komisára OSN pre ľudské práva v oblasti presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv osôb LGBTI, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampane „Slobodní a rovní“; nabáda vysokého komisára, aby pokračoval v boji proti diskriminačným zákonom a postupom;

Dróny a autonómne zbrane

35.  opätovne vyzýva Radu EÚ, aby vypracovala spoločnú pozíciu EÚ o používaní ozbrojených drónov a kládla mimoriadny dôraz na dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a zaoberala sa záležitosťami ako sú právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť naliehavo žiada EÚ, aby zakázala výrobu, vývoj a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; trvá na tom, aby ľudské práva boli súčasťou každého dialógu s tretími krajinami o boji proti terorizmu;

Začlenenie ľudských práv v EÚ

36.  vyzýva EÚ, aby presadzovala univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;

37.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ zaujala prístup založený na právach a začlenila dodržiavanie ľudských práv do politík v oblasti obchodu a investícií, verejných služieb, rozvojovej spolupráce a do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv by mala zabezpečiť koherentnosť vnútornej a vonkajšej politiky v súlade so záväzkom vyplývajúcim zo Zmluvy o EÚ;

Priority EÚ v otázkach týkajúcich sa jednotlivých štátov

Bielorusko

38.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obmedzovaním slobody prejavu a združovania a pokojného zhromažďovania, odsudzuje prenasledovanie nezávislých a opozičných novinárov a obťažovanie a zadržiavanie aktivistov za ľudské práva a kritikov na základe nepodložených obvinení; odsudzuje pokračujúce používanie trestu smrti; vyzýva na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 32. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa začať vykonávať dlho odkladané reformy na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

Ukrajina

39.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi bezohľadnými útokmi v civilných oblastiach, cielenými útokmi na školy a využívaním škôl na vojenské účely na oboch stranách; odsudzuje pokračujúce porušovanie ľudských práv v konflikte a plne podporuje misiu OSN na monitorovanie ľudských práv a osobitnú monitorovaciu misiu OBSE na Ukrajine; vyzýva ukrajinskú vládu, aby podnikla kroky na povolenie dodávok určitých druhov liekov vrátane substitučnej liečby opioidmi, zlepšila proces registrácie a možnosti prístupu k dávkam v nezamestnanosti a sociálnym dávkam pre ľudí vysídlených v dôsledku konfliktu, zrušila právne predpisy, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na slobodu prejavu a združovania, prijala konkrétne opatrenia na zabránenie používaniu škôl ozbrojenými silami a ozbrojenými skupinami, tak na území kontrolovanom vládou, ako aj v oblastiach ovládaných povstalcami a aby ratifikovala Rímsky štatút a stala sa riadnym členom Medzinárodného trestného súdu; vyzýva členské štáty EÚ, aby podporovali každé úsilie na úrovni OSN na boj proti beztrestnosti a viedli nestranné vyšetrovania násilných udalostí a porušovaní ľudských práv spojených s potláčaním demonštrácií na Majdane, ako aj používania kazetovej munície provládnymi silami a Ruskom podporovanými povstalcami počas ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny a aby sa zaoberali situáciou v oblasti ľudských práv na Kryme a inými porušovaniami súvisiacimi s ozbrojeným konfliktom na východnej Ukrajine;

Azerbajdžan

40.  víta spoločné vyhlásenie o situácii v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane na 29. zasadnutí Rady pre ľudské práva, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niekoľko členských štátov EÚ nepodporilo toto spoločné vyhlásenie; vyzýva členské štáty EÚ a ostatných členov Rady pre ľudské práva, aby pozorne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane a pracovali na prijatí uznesenia vyzývajúcom na okamžité prepustenie obhajcov ľudských práv, politických a občianskych aktivistov, novinárov a blogerov, ktorí boli zatknutí alebo uväznení na základe politicky motivovaných obvinení, úplné vyšetrenie obvinení z mučenia vo väzniciach a zrušenie zákonov, ktoré neprimerane obmedzujú slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania v Azerbajdžane;

Uzbekistan

41.  naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby pracovali na rezolúcii Rady OSN pre ľudské práva, ktorá by dala podnet na vznik osobitného mechanizmu OSN pre Uzbekistan zabezpečujúceho monitorovanie zo strany OSN, informovanie verejnosti a diskusie o situácii v oblasti ľudských práv na pôde Rady pre ľudské práva, a aby sa zaoberali neochotou Uzbekistanu spolupracovať s mechanizmami OSN pre ľudské práva, pretrvávajúcim zadržiavaním veľkého počtu politických oponentov vrátane obhajcov ľudských práv, pokračujúcim obmedzovaním slobody združovania, prejavu a médií a pokračujúcim využívaním detskej práce;

Sýria

42.  nalieha na Radu pre ľudské práva, aby vyzvala Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN) na prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv vrátane porušovania práv, ktoré môže predstavovať trestné činy proti ľudskosti a vojnové zločiny, niesli za svoje činy zodpovednosť, a to aj prostredníctvom postúpenia situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu;

Jemen

43.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnou krízou, ktorá sužuje krajinu od septembra 2014, keď došlo k vážnym porušovaniam pravidiel vedenia vojny a ľudských práv zo strany Húthíov a ďalších jemenských militantných skupín a od marca 2015, keď koalícia pod vedením Saudskej Arábie urobila to isté; odsudzuje predovšetkým bezohľadné a neprimerané vykonávanie leteckých útokov zo strany koalície, ktoré si vyžiadali životy a zranenia desiatok civilistov a zničili mnohé civilné budovy; keďže od vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa očakáva predloženie správy Rade pre ľudské práva o situácii v Jemene na jej nasledujúcom zasadnutí v marca 2016; vyzýva EÚ, aby podporila začatie medzinárodného vyšetrovania pri Rade pre ľudské práva s cieľom zdokumentovať porušovania, ktorých sa dopustili všetky strany od septembra 2014;

Bahrajn

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že bahrajnská vláda nedosiahla žiaden pokrok pri riešení obáv súvisiacich s pokračujúcim zadržiavaním mnohých politických aktivistov a novinárov vrátane obhajcov ľudských práv za uplatňovanie práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, pri riešení nedostatku zodpovednosti za porušovanie ľudských práv vrátane mučenia a nedostatku nezávislosti a nestrannosti súdnictva v Bahrajne; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa na zasadnutí Rady pre ľudské práva zaoberali situáciou v oblasti ľudských práv v Bahrajne prostredníctvom individuálnych vyhlásení, následného spoločného vyhlásenia alebo uznesenia, v ktorých by Bahrajn vyzvali, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých obhajcov ľudských práv, politických aktivistov a iné osoby zadržiavané a obvinené z údajných porušení pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie a aby zabezpečili nestranné vyšetrenie všetkých obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania a urýchlene uľahčili uskutočnenie návštevy osobitného spravodajcu pre mučenie a pôsobenie ďalších mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv; opakovane vyzýva EÚ, aby vypracovala komplexnú stratégiu zameranú na spôsoby, ktorými sa môže Únia a jej členské štáty aktívne podieľať na prepustení uväznených aktivistov a väzňov svedomia;

Južný Sudán

45.  vyzýva Radu pre ľudské práva, aby podporila vymenovanie osobitného spravodajcu pre Južný Sudán s mandátom monitorovať a verejne informovať o porušovaniach vrátane náborov a využívania detských vojakov a o využívaní škôl na vojenské účely a vypracovala odporúčania pre dosiahnutie účinnej zodpovednosti;

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)

46.  víta uznesenie prijaté valným zhromaždením, v ktorom sa odsudzuje dlhotrvajúce a pokračujúce systematické, rozsiahle a hrubé porušovanie ľudských práv v KĽDR a nabáda Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala vhodné opatrenia na zabezpečenie zodpovednosti, a to aj prostredníctvom zváženia postúpenia situácie v Kórejskej ľudovodemokratickej republike na Medzinárodný trestný súd a vyzýva Radu pre ľudské práva, aby zopakovala svoju výzvu na vyvodenie zodpovednosti vrátane zodpovednosti osôb za zločiny proti ľudskosti spáchané v súlade s politikami stanovenými na najvyššej úrovni za posledné desaťročia;

Krajiny v rámci všeobecného pravidelného preskúmania (UPR)

Gruzínsko

47.  víta členstvo Gruzínska v UNHRC a nedávne UPR v Gruzínsku; berie na vedomie zmysluplné legislatívne reformy, ktoré priniesli určitý pokrok a zlepšenia v oblasti súdnictva a presadzovania práva, prokuratúry, boja proti zlému zaobchádzaniu, práv detí, ochrany súkromia a osobných údajov a v súvislosti s vnútorne presídlenými osobami; konštatuje však, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, pokiaľ ide o zlé zaobchádzanie, najmä v súvislosti s vyšetrovacou väzbou a rehabilitáciou obetí, zodpovednosť za zneužívanie zo strany orgánov presadzovania práva, vyšetrovanie porušovaní práv v minulosti, ktorých sa dopustili vládni úradníci, a menšiny a práva žien; je naďalej znepokojený, pokiaľ ide o slobodu prejavu a médií a absenciu prístupu pozorovateľov na okupované územia Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, v ktorých je naďalej rozšírené porušovanie ľudských práv; a vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť nadviazanie na odporúčania vypracované počas procesu UPR;

Libanon

48.  vyjadruje uznanie Libanonu za otvorenie hraníc a prisťahovaleckú politiku, ktorú uplatňuje už niekoľko rokov vo vzťahu k utečencom z Palestíny, Iraku a Sýrie, a vyzýva Európsku úniu, aby vyčlenila viac zdrojov a úzko spolupracovala s libanonskými orgánmi, s cieľom pomôcť krajine podporiť ochranu práv utečencov a žiadateľov o azyl; je v tejto súvislosti znepokojený údajným vysokým počtom prípadov detských a nútených manželstiev medzi sýrskymi utečencami; nabáda libanonskú vládu, aby zvážila reformu právnych predpisov upravujúcich vstup, pobyt a odchod z Libanonu, ktoré nerozlišujú medzi žiadateľmi o azyl a utečencami na jednej strane a migrantmi na strane druhej; podporuje odporúčania Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý požaduje opatrenia na zvýšenie informovanosti migrantiek –  pracovníčok v domácnosti o ich ľudských právach podľa dohovoru CEDAW, ktorého je Libanon zmluvnou stranou; zdôrazňuje najmä potrebu odstrániť tzv. systém kafala a zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti pre migrantky –  pracovníčky v domácnosti, a to aj prostredníctvom zaručenia ich bezpečnosti a pobytu počas súdnych a správnych postupov týkajúcich sa ich statusu;

Mauritánia

49.  zdôrazňuje, že hoci vláda Mauritánie v legislatívnych opatreniach zameraných na boj proti všetkým formám otrokárstva a praktík podobných otrokárstvu dosiahla pokrok, slabé presadzovanie týchto opatrení prispieva k pretrvávaniu takýchto praktík; vyzýva orgány, aby prijali zákon na boj proti otroctvu, začali celoštátne, systematické a pravidelné zhromažďovanie rozčlenených údajov týkajúcich sa všetkých foriem otroctva a aby vypracovali podrobnú štúdiu o histórii a povahe otroctva, ktorá bude založená na faktoch, s cieľom odstrániť tento jav;

50.  naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby umožnili slobodu prejavu a zhromažďovania v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi Mauritánie; požaduje tiež prepustenie Birama Daha Abeidu, Bilala Ramdanea a Djibyho Sowa, aby mohli pokračovať v ich nenásilnom boji proti pretrvávajúcemu otroctva bez strachu z obťažovania alebo zastrašovania;

Mjanmarsko

51.  víta uskutočnenie pluralitných volieb dňa 8. novembra 2015, ktoré boli dôležitým míľnikom pri prechode krajiny k demokracii; ostáva však znepokojený ústavným rámcom pre tieto voľby, ktorým sa vyhradzuje 25 % kresiel v Parlamente pre armádu; uznáva doposiaľ dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o ľudské práva, pričom však poukazuje na niekoľko zostávajúcich oblastí, ktoré stále vzbudzujú obavy, vrátane práv menšín a slobody prejavu, práva združovania a pokojného zhromažďovania;

52.  odsudzuje diskrimináciu rohingyjského obyvateľstva, ktorého situáciu zhoršuje skutočnosť, že toto spoločenstvo nemá právnu subjektivitu, ako aj nárast prejavov nenávisti voči príslušníkom iných náboženstiev, než je budhistické; požaduje úplné, transparentné a nezávislé vyšetrenie všetkých správ o porušovaní ľudských práv rohingyjského obyvateľstva a domnieva sa, že štyri zákony prijaté parlamentom v roku 2015, ktoré sú zamerané na „ochranu rasy a náboženského vyznania“ majú v súvislosti s rodovou rovnosťou diskriminačné aspekty; opakuje svoju požiadavku, aby sa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) umožnilo zriadiť kanceláriu v tejto krajine; trvá na tom, že pred dokončením investičnej dohody medzi EÚ a Mjanmarskom je potrebné vykonať úplné posúdenie vplyvu na udržateľnosť;

Nepál

53.  víta skutočnosť, že 20. septembra 2015 nadobudla účinnosť nová nepálska ústava, ktorá by mala položiť základy pre budúcu politickú stabilitu a hospodársky rozvoj krajiny; dúfa, že v blízkej budúcnosti sa budú riešiť aj zostávajúce obavy týkajúce sa politického zastúpenia menšín vrátane Dalitov a zákony upravujúce občianstvo, vyjadruje poľutovanie nad všeobecným nedostatkom zodpovednosti za porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťali obe strany počas občianskej vojny, a to napriek prijatiu zákona o pravde, zmierení a zmiznutiach v máji 2014; naliehavo žiada nepálsku vládu, aby pristúpila k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím; odsudzuje obmedzenia základných slobôd tibetských utečencov; nalieha na Indiu, aby zrušila neoficiálnu blokádu hospodárstva Nepálu, ktorá spolu s ničivým zemetrasením z apríla 2015 spôsobuje humanitárnu krízu a uvrhuje takmer jeden milión Nepálčanov do špirály chudoby;

Omán

54.  vyzdvihuje Omán za zriadenie vládnej Národnej komisie pre ľudské práva a pozvanie, ktoré umožnilo prelomovú návštevu osobitného spravodajcu OSN pre právo na pokojné zhromažďovanie v septembri 2014; vyjadruje nádej, že tieto konštruktívne kroky povedú k intenzívnejšej spolupráci Ománu s predstaviteľmi OSN pre ľudské práva a nezávislými organizáciami pre ľudské práva; nabáda Omán, aby prijal potrebné opatrenia na zmiernenie toho, čo osobitný spravodajca OSN opísal ako všadeprítomnú atmosféru strachu a zastrašovania v krajine, v ktorej sa jednotlivci boja hovoriť otvorene, telefonovať a stretávať; je naďalej znepokojený zákazom, ktorý sa týka všetkých politických strán, a novým vnútroštátnym zákonom prijatým v auguste 2014, v ktorom sa stanovuje, že občanom, ktorí sa chcú pripojiť ku skupinám považovaným za škodlivé pre národné záujmy, možno odňať občianstvo, a vyzýva vládu, aby v tejto súvislosti zákaz prehodnotila; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby Ománu ponúkli technickú a právnu pomoc s cieľom pomôcť vytvoriť bezpečné a priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti;

Rwanda

55.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v krajine vrátane obmedzovania slobody prejavu a združovania, zmenšovania demokratického priestoru pre opozičné politické strany, nezávislej činnosti občianskej spoločnosti, ako aj nad neexistenciou vhodného prostredia pre nezávislosť súdnictva; vyzýva rwandskú vládu, aby vytvorila demokratický priestor, v ktorom môžu všetky segmenty spoločnosti fungovať slobodne;

56.  je znepokojený navrhovanou zmenou ústavy zameranou na umožnenie úradujúcemu prezidentovi kandidovať na tretie funkčné obdobie; vyzýva rwandskú vládu, aby dodržiavala Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, v ktorej článku 5 sa stanovuje, že zmluvné strany prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie ústavného poriadku, najmä ústavného odovzdania moci, a v ktorej článku 23 sa stanovuje, že akákoľvek zmena ústavy, ktorá porušuje zásady demokratickej zmeny vlády, je nezákonná;

°

°  °

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 69. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.