NÁVRH UZNESENIA o vykonávaní dohôd o pridružení/prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou

15.1.2016 - (2015/3032(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Petras Auštrevičius, Javier Nart, Marietje Schaake, Johannes Cornelis van Baalen, Dita Charanzová, Ilhan Kyuchyuk, Louis Michel, Norica Nicolai, Urmas Paet, Jozo Radoš, Pavel Telička, Ivo Vajgl v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0068/2016

B8‑0077/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní dohôd o pridružení/prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou

(2015/3032(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohody o pridružení z 27. júna 2014 medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej, spolu so sprievodnými prehĺbenými a komplexnými dohodami o voľnom obchode,

 

–  so zreteľom na ratifikáciu týchto dohôd Európskym parlamentom v septembri (Ukrajina), v novembri (Moldavsko) a v decembri 2014 (Gruzínsko) a na sprievodné uznesenia prijaté neskôr Európskym parlamentom,

–  so zreteľom na svoju správu o revízii európskej susedskej politiky prijatú v júni 2015 a na svoje príslušné uznesenia týkajúce sa politickej situácie v týchto troch krajinách,

–  so zreteľom na programy pridruženia na roky 2014 – 2016, ktoré nasledovali po akčnom pláne európskej susedskej politiky (ESP) pre tieto tri krajiny,

–  so zreteľom na správy o pokroku Gruzínska a Ukrajiny v oblasti vykonávania akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu z 18. decembra 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európska susedská politika (ESP) a Východné partnerstvo boli zriadené a navrhnuté na podporu mieru, stability a prosperity v Európe prostredníctvom presadzovania demokracie, právneho štátu a udržateľného hospodárskeho rozvoja; keďže ESP a angažovanosť EÚ a jej partnerstvo s východnými susedmi neboli nikdy mienené ako geopolitické hrozby proti ktorejkoľvek inej krajine;

B.  keďže dohody o pridružení sú v platnosti už jeden rok spolu s obchodnými dohodami s Gruzínskom a Moldavskom; keďže prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA) medzi Ukrajinou a EÚ začala platiť v plnom rozsahu 1. januára 2016; keďže vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi EÚ a Gruzínskom, EÚ a Moldavskom a EÚ a Ukrajinou predstavuje jednu z najvýznamnejších vzájomných výhod vyplývajúcej z dohôd, pretože význam obchodu pre rast, vytváranie pracovných miest, prosperitu a stabilitu je nepopierateľný;

C.  keďže v apríli 2014 sa zaviedol bezvízový styk medzi EÚ a Moldavskom a keďže najnovšie správy Komisie z decembra 2015 naznačujú, že Gruzínsko a Ukrajina v súčasnosti spĺňajú požiadavky stanovené v akčných plánoch liberalizácie vízového režimu;

D.  keďže partnerstvo EÚ s východnými susedmi sa stretlo s odporom Ruskej federácie, ktorá pravdepodobne vníma aktivity EÚ iba z hľadiska geopolitickej súťaže, v kontexte ktorej znamená príklon k EÚ odklon od Ruska;

E.  keďže Rusko je priamo alebo nepriamo zapojené do konfliktov a vnútorných sporov, ktoré sa týkajú všetkých troch pridružených krajín – konflikty v súvislosti s Abcházskom a Južným Osetskom v Gruzínsku, otázka Podnesterska v Moldavsku, ruská anexia Krymu a zapojenie sa do konfliktu vo východnej časti Ukrajiny; keďže tieto konflikty narúšajú územnú celistvosť partnerských krajín, sú v rozpore s medzinárodným právom a oslabujú celkovú bezpečnostnú situáciu na európskom kontinente;

F.  keďže Európska únia a jej členské štáty prijali súbor sankcií a reštriktívnych opatrení voči Ruskej federácii a ruským predstaviteľom, najmä v dôsledku ruskej anexie Krymu a priamej účasti Ruska v konflikte vo východnej časti Ukrajiny;

G.  keďže pridružené krajiny dosahujú značný pokrok v mnohých oblastiach, pričom zároveň čelia vnútornému politickému tlaku v dôsledku politických, sociálnych a hospodárskych reforiem a ešte sa iba rozvíjajúcej demokratickej kultúry, ako aj vonkajšieho tlaku;

H.  keďže v troch pridružených krajinách sú demokratické inštitúcie stále slabé; keďže hospodárske záujmy v niektorých politických stranách, a tým aj vo vládach a pri ich zostavovaní, rozhodujúcim spôsobom vplývajú na demokratické usporiadanie týchto krajín;

I.  keďže uzavretie dohôd o pridružení nie je samo osebe konečným cieľom, ale je súčasťou širšieho procesu na dosiahnutie užšej spolupráce EÚ s pridruženými krajinami z hľadiska právnych, hospodárskych, politických a sociálnych reforiem a konvergencie; keďže na tento účel má implementácia zásadný význam; keďže tento proces sa zakladá na spoločných hodnotách Európskej únie a pridružených krajín, ktoré sú všetky členmi Rady Európy;

1.  víta pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohôd o pridružení a pozitívny vplyv dohôd o voľnom obchode na nárast obchodu a obchodných kontaktov, reformných stimulov a prínos k hospodárskemu rastu a pripomína, že EÚ je pripravená vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom podporiť pozitívne výsledky uskutočnených reforiem, dôsledne monitorovať vplyv dohôd o voľnom obchode a minimalizovať akéhokoľvek možné negatívne vplyvy nového režimu voľného obchodu;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že pridružené krajiny sa slobodne rozhodli vstúpiť do zmluvných vzťahov s Európskou úniou a ich voľba sa musí plne rešpektovať; zdôrazňuje, že ESP a Východného partnerstvo nie sú geopolitickou hrozbou pre žiadnu tretiu stranu, ale dlhodobou politikou v prospech stability, prosperity a demokracie na európskom kontinente založenou na dodržiavaní ľudských práv, dobrej správe vecí verejných, právnom štáte a trhovom hospodárstve;

3.  zdôrazňuje, že Rada Európskej únie jednomyseľne podpísala dohody o pridružení;

4.  víta pozitívne hodnotenie Komisie, pokiaľ ide o liberalizáciu vízového režimu s Ukrajinou a Gruzínskom v poslednom posúdení vykonávania akčných plánov liberalizácie vízového režimu s týmito dvoma krajinami; očakáva, že Rada a členské štáty zriadia bezvízový režim cestovania pre tieto dve krajiny bez zbytočného odkladu;

5.  berie na vedomie rozhodnutie Rady z 21. decembra 2015, ktorým sa predĺžila platnosť hospodárskych sankcií voči Rusku, keďže dohoda z Minska nebola zatiaľ v plnej miere implementovaná; zdôrazňuje, že úplné vykonávanie dohody z Minska zostáva kľúčovou otázkou pre stabilizáciu východnej časti Ukrajiny a že sankcie EÚ zostanú v platnosti, pokiaľ Rusko nesplní svoju časť dohody; pripomína, že sankcie samy o sebe nie sú cieľom a vyjadruje nádej, že Ruská federácia bude čoskoro rešpektovať medzinárodné právo, v dôsledku čoho bude môcť EÚ zrušiť sankcie;

6.  zdôrazňuje, že konflikty v krajinách východného susedstva si vyžadujú ďalšiu politickú pozornosť zo strany Európskej únie a všetkých multilaterálnych bezpečnostných organizácií v Európe, najmä OBSE a nemeckého predsedníctva OBSE; vyzýva ESVČ, Radu a členské štáty, aby zaujali aktívnejší prístup a aby využili všetky diplomatické a politické mechanizmy vytvorené v záujme riešenia týchto konfliktov; poukazuje na to, že ak určitý diplomatický mechanizmus riešenia krízových situácií nedokáže napriek mnohoročnému úsiliu priniesť žiadne výsledky, malo by sa uvažovať o nových formátoch riešenia; pripomína, že EÚ sa na celosvetovej scéne môže najvýraznejšie presadiť vtedy, ak bude konať jednotne;

7.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolu s pridruženými krajinami vypracovali opatrenia na budovanie dôvery, ktoré by mohli znížiť napätie v sporných oblastiach a zmierniť utrpenie ľudí v týchto konfliktoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nepretržitej práce misií EÚ v rámci SBOP – pomocnej hraničnej misie Európskej únie (EUBAM) v Moldavsku a na Ukrajine a pozorovateľskej misie Európskej únie v Gruzínsku (EUMM);

8.  opätovne potvrdzuje svoju podporu suverenite a územnej celistvosti všetkých krajín vo východnom susedstve vrátane troch pridružených krajín a zdôrazňuje, že dohody vrátane ustanovení o voľnom obchode by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý uľahčuje riešenie územných sporov;

9.  zdôrazňuje, že prostredníctvom aproximácie právnych predpisov EÚ v oblastiach ako je hospodárska súťaž, verejné obstarávanie, ochrana práv duševného vlastníctva, bude DCFTA prispievať k modernizácii a diverzifikácii týchto ekonomík, a tým poskytovať impulz pre reformy a boj proti korupcii; zlepšenia v oblasti bezpečnosti potravín umožnia týmto krajinám, aby boli oprávnené na vývoz výrobkov živočíšneho pôvodu do EÚ; konštatuje, že aproximácia sanitárnych a fytosanitárnych noriem a technických predpisov a noriem s požiadavkami EÚ by mala viesť k pozitívnym rastovým účinkom v poľnohospodárstve a sektore spracovania potravín;

10.  zdôrazňuje potrebu úplne nezávislého súdnictva v Gruzínsku, na Ukrajine a v Moldavsku;

11.  zdôrazňuje tiež potrebu skutočnej slobody tlače; vyjadruje znepokojenie nad všetkými prípadmi, v ktorých je ohrozená sloboda prejavu a tlače;

12.  zastáva názor, že parlamentná kontrola je základným predpokladom demokratickej podpory pre politiky EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu včas uľahčila pravidelné a podrobné monitorovanie vykonávania DCFTA; vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala vykonávanie DCFTA s cieľom predchádzať sociálnemu a environmentálnemu dumpingu najmä počas prechodného obdobia v určitých odvetviach; zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie a v tejto súvislosti poukazuje na jasnú potrebu reformy Parlamentného zhromaždenia Euronest

13.  povzbudzuje tri pridružené krajiny v ich úsilí v nasledujúcich oblastiach:

pokiaľ ide o Gruzínsko:

i.  berie na vedomie zmenu predsedu vlády v Gruzínsku v decembri 2015 a víta vyhlásenia vyzývajúce na spoluprácu s parlamentnou opozíciou ako prostriedok na uľahčenie napätej politickej polarizácie v krajine; domnieva sa však, že podnikanie a politika by sa nemali prelínať pri riadení demokratickej krajiny;

ii.  víta nedávne reformy gruzínskych orgánov v záujme ďalšieho posilnenia stability, nezávislosti a efektívnosti štátnych inštitúcií, najmä súdnych orgánov, ako aj úsilie smerujúce k posilneniu ochrany ľudských práv a základných slobôd; domnieva sa však, že tieto reformy sú nedostatočné z hľadiska rozsahu a výziev, ktorým čelia justičné orgány, najmä pokiaľ ide o otázku nezávislosti a inštitucionálnej integrity vo vzťahu k nežiaducemu politickému vplyvu; osobitne žiada zavedenie transparentného výberu sudcov na základe zásluh a zmenu trojročného funkčného probačného systému pre sudcov;

iii.  zdôrazňuje, že všetky trestné stíhania musia byť transparentné, založené na dôkazoch, primerané a bez politických zámerov a mali by prebiehať prísne v súlade s vyšetrovacími postupmi a riadnym procesom a pri plnom dodržaní zásad spravodlivého procesu, ako je to zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach; je naďalej znepokojený nedostatočnou zodpovednosťou prokuratúry a nejasnými kritériami vymenúvania prokurátorov a vyšetrovateľov; vyzýva na pokračujúce úsilie zamerané na dosiahnutie úplnej nezávislosti, efektívnosti, nestrannosti a profesionality v súdnictve, na prokuratúre a ministerstve vnútra, ako aj v nedávno vytvorenej bezpečnostnej službe, a žiada o podporu politickej vôle na vytvorenie mechanizmov ich zodpovednosti;

iv.  víta zmeny v zákonníku práce v Gruzínsku; zdôrazňuje však, že právne predpisy o ochrane zdravia a bezpečnosti týkajúce sa pracovných práv musia byť na poprednom mieste agendy;

v.  opakuje svoje obavy v súvislosti s osudom detí umiestnených v ubytovacích náboženských inštitúciách bez štátneho dohľadu, zdôrazňuje zodpovednosť vlády podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv chrániť všetky deti pred násilím a žiada opatrenia na zabezpečenie účinného vyšetrovania a rehabilitácie detí postihnutých zlým zaobchádzaním alebo sexuálnym zneužívaním;

vi.  žiada jasnú a transparentnú politiku zameranú na ľudské práva a vytvorenie mechanizmov na vyšetrovanie a stíhanie porušovaní ľudských práv a odškodnenie obetí, a aby sa zabezpečilo, že tento proces bude plne v súlade so zásadou právneho štátu a riadneho procesu;

vii.  zdôrazňuje potrebu lepšej politickej kultúry a vytvorenie atmosféry národného zmierenia; domnieva sa, že zadržiavanie a väznenie úradníkov, ktorí slúžili počas predchádzajúcej vlády a členov súčasnej opozície, možno chápať ako náznaky selektívnej spravodlivosti; je znepokojený možným využívaním systému súdnictva v boji proti politickým oponentom, čo by mohlo ohrozovať európske smerovanie Gruzínska a podkopávať úsilie gruzínskych orgánov v oblasti demokratických reforiem; vyzýva všetky politické sily, aby sa vyhli tomuto spôsobu politického boja, a zároveň, aby sa skutočne zasadzovali za vykorenenie korupcie a zneužívania verejnej moci;

viii.  vyzýva gruzínsku vládu, najmä v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2016, aby vytvorila priaznivé prostredie pre slobodné médiá, ktoré podporuje slobodu prejavu a pluralitu médií, a aby médiám umožnila nezávislé a objektívne spravodajstvo bez politického či hospodárskeho nátlaku; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi pokusmi o zmenu vlastníctva a redakčnej politiky najpopulárnejšej gruzínskej nezávislej televíznej stanice, Rustavi 2,ako aj nad slobodou médií v krajine; vyzýva v tejto súvislosti na plné vykonávanie zákona o transparentnosti vlastníctva médií a opakuje, že žiadne súdne rozhodnutie by nemalo podkopávať nezávislosť redakčnej politiky médií;

ix.  vyzýva gruzínsku vládu, aby iniciovala reformu volebného práva s cieľom zabezpečiť lepšie pomerné a pluralitné zastúpenie v súlade s medzinárodnými a európskymi požiadavkami a rozhodnutím ústavného súdu Gruzínska;

x.  odsudzuje snahy postaviť pamätníky a sochy Jozefa Stalina a vyzýva gruzínske orgány, aby sa dištancovali od takýchto činností a prejavili patričnú úctu pamiatke miliónov obetí stalinizmu;

xi.  zdôrazňuje, že podľa gruzínskeho štatistického úradu (Geostat), prvých 12 mesiacov vykonávania DCFTA predstavuje nárast dovozu EÚ z Gruzínska o 15 %, zatiaľ čo vývoz EÚ do Gruzínska mierne klesol, o 6,2 %; žiada pristúpenie Gruzínska k Zmluve o energetickom spoločenstve s cieľom zabezpečiť úplný súlad s ustanoveniami kapitoly 11 dohody DCFTA;

xii.  zdôrazňuje potrebu urýchliť vykonávanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti potravín a zlepšiť spoluprácu medzi agentúrami v Gruzínsku s cieľom priniesť želané výsledky DCFTA;

xiii.   vyzýva gruzínsku vládu, aby zabezpečila, že občianska spoločnosť bude riadne zapojená do reformných procesov;

pokiaľ ide o Moldavsko:

i.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že moldavskému parlamentu a politickým stranám, ktoré sú v ňom zastúpené, sa od hlasovania o vyslovení dôvery 29. októbra 2015, ktoré viedlo k odstúpeniu vlády premiéra Valeria Streleța, nepodarilo vytvoriť novú vládu; domnieva sa, že súčasná bezvýchodisková politická situácia v Moldavsku dosiahla kritický bod, ktorý môže viesť k destabilizácii štátnych inštitúcií a ohrozuje hospodárstvo, politickú legitimitu všetkých politických strán a boj proti korupcii, čo má závažný vplyv na prílev priamych zahraničných investícií (PZI);

ii.  vyzýva všetky politické strany Moldavska, aby sa s vážnosťou zapojili do rokovaní o vytvorení väčšinovej vlády, ktorá bude môcť pokračovať v uskutočňovaní potrebných reforiem, najmä v oblasti stabilizácie hospodárstva v súlade s požiadavkami Svetovej banky a MMF s cieľom zabezpečiť investície a verejné obstarávanie;

iii.  zdôrazňuje, že finančné inštitúcie Moldindconbank, Moldova Agroindbank a Victoria Bank, by sa mali podrobiť diagnostickému auditu a že každý odhalený problém by sa mal okamžite riešiť; konštatuje, že dohľad v bankovom sektore je naďalej nedostatočný; zdôrazňuje, že sú to podnikateľské subjekty, ktoré znášajú dôsledky finančnej krízy prostredníctvom horšieho prístupu k úverom;

iv.  zdôrazňuje, že po jednom roku vykonávania DCFTA klesol celkový vývoz Moldavska o 14,8 %, pričom však obchod s EÚ bol najstabilnejší a vývoz do EÚ klesol iba o 1,4 %, kým vývoz do SNŠ a ostatných krajín klesol výraznejšie; poukazuje najmä na prípad poľnohospodárskych potravinárskych tovarov, v prípade ktorých boli očakávania vysoké a mnohí odporcovia tvrdili, že Moldavsko nie je konkurencieschopné, ale zmena vo vývoze do EÚ bolo pozitívna a predstavuje nárast o 10,8 %;

v.  poznamenáva, že čo sa týka služieb, zásadné nedostatky sa týkajú vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vymedzením usadzovania a pohybu kvalifikovaných pracovníkov a v súvislosti so sektorom poisťovníctva, čím sa Moldavsko vystavuje podobným rizikám, ako boli tie, ktoré viedli ku globálnej bankovej kríze;

pokiaľ ide o Ukrajinu:

i.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda z Minska sa nevykonáva v plnom rozsahu a nabáda ukrajinské, ako aj ruské orgány, aby nasmerovali všetko úsilie k úplnému a konečnému splneniu svojich záväzkov v zmysle tejto dohody; víta prácu na legislatívnych reformách potrebných na splnenie požiadaviek dohody z Minska, na plnení akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu a na dosiahnutí súladu s akčným plánom na pridruženie a zdôrazňuje, že tieto reformy po ich úplnej implementácii zásadným spôsobom zmenia ukrajinskú spoločnosť a zlepšia podmienky pre ukrajinských občanov;

ii.  vyzýva členské štáty, aby naďalej v plnom rozsahu zabezpečili personálne obsadenie misie OBSE a jej úplnú funkčnosť; berie na vedomie žiadosti ukrajinskej vlády o predĺženie mandátu pre medzinárodné mierové sily rozmiestnené pozdĺž ukrajinsko-ruských hraníc a v luhanskej a doneckej oblasti; súhlasí s tým, že ak to dovolí situácia a ako súčasť úplného vykonania dohody z Minska, by umiestnenie misie SBOP pod vedením EÚ malo byť ponúknuté obom stranám konfliktu, aby pomohla pri úlohách, ako sú odmínovanie, pomoc pri príprave miestnych volieb a zabezpečenie voľného prístupu humanitárnych organizácií;

iii.  opätovne vyzýva, aby sa nepretržitá osobitná pozornosť venovala justičnej reforme a boju proti korupcii, ako kritickým bodom pre úplné obnovenie dôvery v ukrajinský parlament a ukrajinské politické strany a ich legitímnosti;

iv.  vyzýva ukrajinské orgány, politikov, lídrov, politické strany a ďalšie mienkotvorné subjekty, aby vyvinuli ďalšie úsilie smerujúce k zjednoteniu krajiny, prekonali vzájomné rozpory a ukončili častú polarizáciu politickej kultúry v krajine; zdôrazňuje, že politické strany sa musia transformovať na plne demokratické organizácie zastupujúce záujmy občanov a nezávislé od financovania a vplyvu oligarchov; zdôrazňuje potrebu dôsledného vykonávania zákona o financovaní politických strán;

v.  víta vstup do platnosti prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode 1. januára 2016 a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Ruskej federácie obmedziť obchod s Ukrajinou, čo je v rozpore s pravidlami WTO a dvojstrannými záväzkami; pripomína, že Komisia viedla technické rokovania s Ukrajinou a Ruskom o dôsledkoch dohody o voľnom obchode, čo je po prvýkrát, keď EÚ vstúpila do rokovaní s treťou krajinou, pokiaľ ide o dvojstrannú dohodu; dúfa, že tieto rokovania môžu pokračovať a prinesú konkrétne výsledky; vyzýva preto Ruskú federáciu, aby sa zdržala ďalších obmedzení obchodu a žiada konštruktívnejšiu spoluprácu tak s EÚ, ako aj s Ukrajinou;

vi.  konštatuje, že Ukrajina zaznamenala v prvej polovici roka 2015 zníženie celkového vývozu, keďže zmena regionálnej štruktúry vývozu znamenala, že podiel vývozu smerujúceho do EÚ zostal stabilný na úrovni okolo 30 % celkového vývozu;

vii.  naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby zosúladila svoje právne predpisy s právnymi predpismi EÚ v oblasti práva obchodných spoločností, správy a riadenia spoločností, účtovníctva a auditu a aby zrušila opatrenia na obmedzenie vývozu dreva, ktoré porušujú článok 35 dohody o pridružení a pravidlá WTO;

viii.  víta rozhodnutie Ukrajiny zrušiť ochranné opatrenia týkajúce sa osobných automobilov v súlade s rozhodnutím WTO z 20. júla 2015 a uznáva odstránenie osobitného colného príplatku erga omnes z dôvodu nerovnováhy platobnej bilancie, ktorý Ukrajina zaviedla koncom roka 2014;

14.  žiada urýchlené dokončenie energetickej reformy, ktorá sa začala v roku 2015; konštatuje, že od 1. apríla 2016 by mali byť všetky ceny energie jednotné, aby sa zabránilo ďalším privilegovaným arbitrážam v prospech určitých informovaných osôb, a mal by sa vytvoriť skutočný trhu s plynom a elektrinou, ktorý by bol kontrolovaný skutočne nezávislým regulačným orgánom;

15.  zdôrazňuje potrebu podporovať slobodu médií a slobodu prejavu ako základných pilierov, pri súčasnom zintenzívnení úsilia v boji proti dezinformáciám a zlepšení strategickej komunikácie politík a činností EÚ v rámci východného susedstva, a to aj v prípade troch pridružených krajín, spolu s činnosťami, ktoré vykonáva pracovná skupina East StratCom, novozriadená štruktúra v rámci ESVČ;

16.  poznamenáva, že Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina majú podľa článku 49 ZEÚ – ako ktorákoľvek iná európska krajina – možnosť uchádzať sa o členstvo v Únii za podmienky, že dodržujú zásady demokracie, rešpektujú základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečujú uplatňovanie zásad právneho štátu;

17.  opakuje svoju požiadavku na obnovenie európskej susedskej politiky založenej na jasnej a ambicióznej politickej vízii a pripomína potrebu hovoriť jedným politickým hlasom; znovu žiada vymenovať osobitných zástupcov EÚ pre východ a juh, ktorých úlohou bude politická koordinácia revidovanej politiky;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentom, parlamentom a vládam Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny a Rade, Komisii, ESVČ a Rade Európy.