Postup : 2016/2529(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0149/2016

Predkladané texty :

B8-0149/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/02/2016 - 8.10
CRE 04/02/2016 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0051

NÁVRH UZNESENIA
PDF 283kWORD 82k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0149/2016
27.1.2016
PE576.509v01-00
 
B8-0149/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))


Bodil Valero, Alyn Smith, Bronis Ropė, Igor Šoltes v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))  
B8-0149/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, Sýrii, Líbyi a Egypte, najmä na uznesenie z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, predovšetkým v Maalule (Sýria) a Péšávare (Pakistan), a o prípade pastora Sahida Abediniho (Irán)(1), na uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(2), a na uznesenie z 27. novembra 2014 o Iraku: únosy a zneužívanie žien(3), na uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(4), na uznesenie z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(5) a na uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš(6),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš a na jej závery z 20. októbra 2014 o kríze ISIL/Dá’iš v Sýrii a Iraku, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o situácii v Sýrii a Iraku,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve, ochrancoch ľudských práv a presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídia,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na správu organizácie Amnesty International z 20. januára 2016 s názvom Vyhnaní a zbavení majetku: nútené vysídľovanie a zámerné ničenie v severnom Iraku,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže tzv. ISIL/Dá’iš sa naďalej zameriava na etnické a náboženské skupiny v Iraku a Sýrii vrátane chajdejských sýrskych Asírčanov, Faili Kurdov, kakajov, sabejcov, šabakov, šiítskych Arabov, Turkménov a jezídov, úmyselne ich vystavuje škále závažného zneužívania a porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, pričom niektoré prípady podľa odborníkov OSN predstavujú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a môžu tiež dosiahnuť úroveň genocídy;

B.  keďže tieto systematické a závažné činy proti konkrétnym etnickým a náboženským skupinám zahŕňajú hromadné popravy, etnické čistky, cielené zabíjanie, nútené prestúpenie na islam, únosy, nútené vysídľovanie, kameňovanie a amputácie, nedobrovoľné zmiznutie, mučenie, ničenie miest náboženského a kultúrneho dedičstva a nezákonné obchodovanie s kultúrnym majetkom; keďže OSN takisto informovala o systematickom sexuálnom a fyzickom násilí, masovom zotročovaní žien a detí a verbovaní detí na samovražedné bombové útoky;

C.  keďže Islamský štát doteraz úmyselne a systematicky napadol a zničil viac ako 100 náboženských a historických miest vrátane kostolov, mešít, pamiatok, svätýň a iných miest na konanie bohoslužieb, hrobiek a cintorínov, ako aj archeologických nálezísk a miest kultúrneho dedičstva v Sýrii a Iraku;

D.  keďže podľa OSN sa tieto akty zdajú byť súčasťou systematickej alebo rozsiahlej politiky zameranej na potlačenie, trvalé vyhostenie alebo zničenie týchto spoločenstiev v oblastiach, ktoré kontroluje Dá’iš;

E.  keďže v správe osobitného spravodajcu OSN zo 16. júna 2015 o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu sa uvádza, že „existujú dôkazy o tom, že ISIL spáchal závažné porušenia medzinárodného práva vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a prípadov vážneho porušovania ľudských práv“ (odsek 11);

F.  keďže mimoriadne závažné násilie a zneužívanie, ktorého sa dopúšťa Dá’iš, postihuje nielen náboženské menšiny, ako aj iné skupiny a jednotlivcov, ako sú sunitskí moslimovia, osoby LGBTI, ateisti a každý, kto nezodpovedá reakcionárskej a extrémistickej ideológii Islamského štátu;

G.  keďže Dá’iš sa podieľal na systematickom vraždení všetkých opozičných hlasov bez ohľadu na ich náboženské vyznanie, ako boli popravy mnohých sunitských novinárov a sunitských imámov, ktorí sa postavili proti Dá’iš, popravy 700 príslušníkov sunitských kmeňov v priebehu troch dní v auguste 2014 v meste Der Ezzor a popravy stoviek sunitských civilistov, naposledy 16. januára 2016;

H.  keďže vojnové zločiny a iné formy porušovania medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv ostatnými stranami konfliktu v regióne vrátane Asadovho režimu sú naďalej hlásené denne a vo veľkom rozsahu;

I.  keďže náboženské a etnické menšiny sú tiež terčom útokov Asadovho režimu a iných neštátnych ozbrojených skupín ako Dá’iš, predovšetkým organizácie Džabhatu-n-Nusra v Sýrii a šiítskych milícií v Iraku;

J.  keďže v niektorých prípadoch motivácia útokov na náboženské a etnické spoločenstvá vyplýva z toho, že páchatelia stotožňujú etnické a/alebo náboženské pozadie spoločenstva s jeho predpokladanou politickou lojálnosťou;

K.  keďže podľa medzinárodného práva má každý právo žiť podľa svojho svedomia a slobodne vyznávať a zmeniť náboženstvo alebo byť bez náboženského vyznania; keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť na všetkých úrovniach bojovať proti extrémizmu a podporovať vzájomné rešpektovanie medzi jednotlivcami a náboženskými skupinami;

L.  keďže doposiaľ len deväť členských štátov ratifikovalo Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, konkrétne Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Litva, Holandsko, Portugalsko, Slovensko a Španielsko;

1.  dôrazne odsudzuje mnohonásobné a závažné porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva všetkými stranami zapojenými do prebiehajúcich konfliktov v Iraku a Sýrii;

2.  pripomína, že dôrazne odsudzuje masívne a rozsiahle brutálne činy, ktoré spáchal Dá’iš, vrátane jeho úmyselných útokov na náboženské a etnické spoločenstvá v oblastiach, ktoré kontroluje;

3.  dôrazne odsudzuje ničenie nábožensky a kultúrne významných miest a artefaktov zo strany Dá’iš, čo predstavuje útok proti kultúrnemu dedičstvu všetkých obyvateľov Sýrie a Iraku a ľudstva ako celku; vyzýva všetky štáty, aby zintenzívnili vyšetrovanie trestnej činnosti a justičnú spoluprácu s cieľom identifikovať všetky skupiny zodpovedné za nezákonné obchodovanie s kultúrnymi predmetmi a za poškodzovanie alebo ničenie kultúrneho dedičstva v Sýrii, Iraku a širšom regióne Blízkeho východu a v severoafrických regiónoch, ktoré patrí celému ľudstvu;

4.  vyzýva bojujúce strany v regióne, aby okamžite zastavili všetky útoky proti civilnému obyvateľstvu, prepustili všetkých svojvoľne zadržiavaných väzňov a dodržiavali ľudské práva všetkých ľudí bez ohľadu na vieru, etnický pôvod alebo politickú príslušnosť;

5.  odsudzuje vystupňovanie slovných prejavov zo strany vplyvných náboženských vodcov na celom Blízkom východe a mimo neho, a to aj v Rusku, v súvislosti s konfliktom v Sýrii, čo rozdúchava plamene nenávisti a zvyšuje riziko násilia voči náboženským spoločenstvám; vyzýva náboženských vodcov na celom svete, aby upustili od akejkoľvek formy obhajovania náboženskej nenávisti a podnecovania k násiliu;

6.  uznáva, podporuje a požaduje dodržiavanie všetkými neodňateľného práva všetkých etnických a náboženských menšín a iných osôb, ktoré žijú v Iraku a Sýrii, na to, aby naďalej žili vo svojich historických a tradičných domovských oblastiach v dôstojnosti, rovnosti a bezpečí a mohli slobodne v plnej miere vyznávať svoje náboženstvo bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii; zdôrazňuje potrebu začleniť ich skutočných zástupcov do procesu na určenie politickej budúcnosti ich domovských oblastí v Iraku a Sýrii;

7.  uznáva, že násilie, ktoré pácha Dá’iš, je jeden z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k humanitárnej kríze v Sýrii, Iraku a širšom regióne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v tejto súvislosti aktívne prispievali a prijali praktické a politické opatrenia, najmä v rámci OSN, s cieľom nájsť riešenie týchto konfliktov, aby sa zmiernilo utrpenie a prenasledovanie miliónov ľudí zo všetkých náboženských a etnických skupín;

8.  opakuje, že plne a aktívne podporuje prácu osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu v súvislosti so začatím rokovaní medzi všetkými sýrskymi stranami, ktoré sa v blízkej budúcnosti uskutočnia v Ženeve; trvá na tom, že je dôležité, aby sa ochrana menšín náležite zohľadnila v akejkoľvek diskusii o politickom prechode a budúcnosti Sýrie; nalieha preto, aby zástupcovia sýrskych hnutí boli zapojení do mierových rozhovorov;

9.  pripomína, že Dá’iš je v prvom rade dôsledkom, a nie príčinou súčasných nepokojov, ktoré zachvátili Blízky východ a iné krajiny; pripomína, že Dá’iš vznikol na podloží dlhotrvajúceho porušovania ľudských práv a beztrestnosti, rodinkárskeho kapitalizmu, všadeprítomnej korupcie, sektárstva, marginalizácie a diskriminácie celých skupín vrátane arabských sunitov, ako aj dlhej histórie vonkajšej manipulácie a zasahovania zo strany regionálnych a západných aktérov; domnieva sa preto, že ak má byť reakcia medzinárodného spoločenstva na podlé činy a charakter skupiny Dá’iš účinná, vyžaduje si rozvážny, inkluzívny a strategický plán akcie zastrešený medzinárodným právom;

10.  zdôrazňuje, že nástup skupiny Dá’iš, ktorá sa od leta 2014 stala závažným regionálnym aktérom a ocitla sa v centre medzinárodnej pozornosti, by nemal znejasniť zodpovednosť ostatných aktérov v súčasnej humanitárnej katastrofe predovšetkým vrátane Asadovho režimu, ale aj bývalej irackej vlády a vedenia ďalších miestnych milícií a bojujúcich strán nehlásiacich sa k džihádu, a to aj v Líbyi;

11.  opakovane čo najdôraznejšie odsudzuje trestné činy spáchané Asadovým režimom na vlastnom obyvateľstve vrátane použitia chemických zbraní, zápalných zbraní, kazetových bômb, barelových bômb a pokračujúceho obliehania tisícov civilistov v celej Sýrii;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v súlade s medzinárodnými normami všetky strany v Sýrii a Iraku, ktoré sú zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, za svoje činy zodpovedali; opakuje svoju výzvu na postúpenie situácie v Sýrii a Iraku Medzinárodnému trestnému súdu a podporuje všetky iniciatívy v tomto smere;

13.  vyjadruje veľmi vážne znepokojenie v súvislosti s tým, že podľa viacerých osobitných spravodajcov OSN zločiny proti náboženským menšinám v Sýrii, ktoré spáchal Dá’iš, môžu dosiahnuť úroveň genocídy; trvá preto na historickej zodpovednosti medzinárodného spoločenstva zabezpečiť, aby o týchto trestných činoch rozhodli oficiálne jurisdikcie;

14.  vyzýva kurdskú regionálnu vládu v severnom Iraku, aby vyšetrila obvinenia z vážneho porušovania ľudských práv, ktoré spáchalo jej vojenské krídlo Pešmerga, a stíhala tých, ktorí sú zodpovední za tieto údajné trestné činy;

15.  je naďalej znepokojený tým, že humanitárne potreby obyvateľstva v Iraku, Sýrii a Líbyi stále prevyšujú medzinárodnú reakciu; naliehavo vyzýva všetkých darcov vrátane EÚ a jej členských štátov, aby splnili svoje sľuby a urýchlene poskytli pomoc, a to aj prostredníctvom miestnych skupín občianskej spoločnosti a organizácií pomáhajúcim menšinám, s cieľom čo najlepšie dosiahnuť na zraniteľné skupiny v núdzi; vyzýva Turecko a kurdskú regionálnu vládu, aby bezodkladne otvorili svoje hranice do severnej Sýrie a zrušili obmedzenia týkajúce sa humanitárnej pomoci, obnovy, médií a politických výmen a výmen v rámci občianskej spoločnosti;

16.  uznáva, že pretrvávajúce prenasledovanie náboženských a etnických skupín na Blízkom východe je faktorom, ktorý prispieva k masovej migrácii a vnútornému presídleniu; vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť naliehavej žiadosti Vysokého komisára OSN pre utečencov o oveľa silnejší záväzok týkajúci sa rozdelenia zodpovednosti, čo by utečencom umožnilo utiecť z vojnových oblastí, a to aj kvôli prenasledovaniu z náboženských alebo etnických dôvodov, nájsť ochranu hneď za hranicami susedného regiónu prostredníctvom presídľovania, humanitárnych programov prijímania do krajiny, zjednodušeného zlúčenia rodín alebo pružnejších nariadení o vízach; zdôrazňuje osobitnú potrebu riešiť situáciu osôb, ktoré sa ocitli v stave osobitnej zraniteľnosti, ako sú závažné zdravotné potreby a zdravotné postihnutie, a osôb, ktoré sa stali cieľom na základe ich sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodu;

17.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prednostne ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím; vyzýva Európska služba pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby podporovali všeobecnú ratifikáciu a vykonávanie tohto veľmi dôležitého nástroja v oblasti ľudských práv a aby podporovali činnosť Výboru OSN pre nútené zmiznutia zriadeného v súlade s uvedeným dohovorom;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii, Iraku a Líbyi.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0422.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0066.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0179.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia