Postup : 2016/2529(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0154/2016

Predkladané texty :

B8-0154/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/02/2016 - 8.10
CRE 04/02/2016 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0051

NÁVRH UZNESENIA
PDF 298kWORD 102k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0149/2016
27.1.2016
PE576.515v01-00
 
B8-0154/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))


Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Ryszard Antoni Legutko, Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Czarnecki, Tomasz Piotr Poręba, Karol Karski, Arne Gericke, Angel Dzhambazki, Marek Jurek, Raffaele Fitto, Peter van Dalen, Kosma Złotowski, Zdzisław Krasnodębski, Jadwiga Wiśniewska, Andrew Lewer, Beatrix von Storch, Zbigniew Kuźmiuk, Kazimierz Michał Ujazdowski, Timothy Kirkhope, Stanisław Ożóg, Mirosław Piotrowski, Bolesław G. Piecha, Czesław Hoc, Branislav Škripek, Jana Žitňanská v mene skupiny ECR

Uznesenie Európskeho parlamentu o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))  
B8-0154/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku a Sýrii, ISIS/Dá’iš a náboženskom prenasledovaní,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze v Sýrii a Iraku v súvislosti s ISIL/Dá’iš, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, usmernenia EÚ v súvislosti s násilím voči ženám a dievčatám a bojom proti všetkým formám ich diskriminácie, usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov, usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o Iraku a Sýrii a hrozbe ISIL/Dá’iš,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a jeho opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z roku 2000,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na jeho články 5 až 8,

–  so zreteľom na analytický rámec Úradu osobitného poradcu OSN pre predchádzanie genocíde,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 27. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami, najmä na jej odsek 16 o násilí páchanom organizáciou ISIS – útokoch proti náboženským a etnickým skupinám,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 25. augusta 2014 o civilných obyvateľoch Iraku trpiacich strašným, rozsiahlym a systematickým prenasledovaním,

–  so zreteľom na nedávne rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku a Sýrii, najmä na rezolúciu 2249 (2015), ktorá odsudzuje nedávne teroristické útoky organizácie ISIS,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 3. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu z 13. októbra 2015 o eskalácii a podnecovaní násilia v Sýrii z náboženských dôvodov,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 27. júla 2015 s názvom Technická podpora poskytovaná s cieľom pomôcť pri presadzovaní a ochrane ľudských práv v Iraku, najmä na jej odsek 18,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorá bola predložená 13. augusta 2015 na zasadnutí Rady pre ľudské práva, najmä na jej odseky 165 až 173,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorý podpísali a ratifikovali všetky členské štáty EÚ, potvrdzuje, že najzávažnejšie zločiny, ktoré vyvolávajú najväčšie znepokojenie medzinárodného spoločenstva ako celku, najmä vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, nesmú zostať nepotrestané a že treba zabezpečiť ich účinné stíhanie prostredníctvom prijatia opatrení na vnútroštátnej úrovni a posilnenia medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže medzinárodná právna definícia genocídy v súlade s článkom II dohovoru OSN z roku 1948 o zabránení a trestaní zločinu genocídy obsahuje toto znenie: „ktorýkoľvek z týchto činov spáchaných so zámerom úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú: a) usmrtenie príslušníkov skupiny, b) spôsobenie ťažkej fyzickej alebo duševnej ujmy príslušníkom skupiny, c) zámerné vytvorenie životných podmienok, ktoré majú viesť k úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu skupiny, d) zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie pôrodom v skupine a e) nútené premiestňovanie detí z jednej skupiny do druhej“; keďže článok III tohto dohovoru považuje za trestne postihnuteľnú nielen genocídu, ale aj sprisahanie s cieľom spáchať genocídu, priame a verejné podnecovanie k spáchaniu genocídy a spolupáchateľstvo pri genocíde;

C.  keďže viacero správ OSN uvádza, že na území pod kontrolou ISIL/Dá’iš sa páchajú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a možno genocída zamerané proti kresťanom, jezídom a iným menšinám;

D.  keďže napríklad 15. júla 2014 osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangura uviedla, že v Iraku „existujú správy o tom, že etnické a náboženské menšiny sa stali terčom fyzických útokov vrátane sexuálneho násilia“; keďže 3. augusta 2015 pri príležitosti prvého výročia tragédie v Sindžáre osobitná zástupkyňa OSN uviedla: „V nasledujúcich dňoch uprostred desivého zabíjania bojovníci ISIS prenasledovali a zajali stovky žien a dievčat z etnických a náboženských menšín, pričom zaviedli systém sexuálneho násilia, zotročovania, únosov a obchodovania s ľuďmi, ktorý pretrváva dodnes. (…) Tieto otrasné činy sexuálneho násilia počas konfliktov, ktoré možno považovať za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a/alebo akty genocídy, neupadnú do zabudnutia.“;

E.  keďže 13. augusta 2014 vydali osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangura a osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Irak Nickolay Mladenov spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili, že ISIS pravdepodobne uniesla a následne nútila k sexuálnemu otroctvu približne 1 500 kresťanských a jezídskych žien; keďže v danom vyhlásení obaja osobitní zástupcovia poukázali na výslovné zameranie sa Islamského štátu v Iraku a Levante na ženy a deti a upozornili na barbarské činy, ktoré táto organizácia páchala na menšinách v oblastiach pod jej kontrolou;

F.  keďže osobitný poradca generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitný poradca generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu 12. augusta 2014 v súvislosti so situáciou v Iraku uviedli, že prichádzajúce správy o činoch páchaných Islamským štátom môžu tiež poukazovať na riziko genocídy;

G.  keďže v správe Výboru OSN pre ľudské práva z 13. marca 2015, ktorá bola vypracovaná na žiadosť irackej vlády, sa uvádza, že medzi etnické a náboženské skupiny, ktoré sú terčom ISIS, patria jezídovia, kresťania, Turkméni, Sabejci-mandejci, Kakaji, Kurdi a šiiti a možno sa dôvodne domnievať, že niektoré incidenty v Iraku v rokoch 2014 a 2015 môžu predstavovať genocídu;

H.  keďže v Správe o ochrane civilistov v ozbrojenom konflikte v Iraku: 1. mája – 31. októbra 2015, ktorá sa týka situácie v Iraku a ktorú vypracovali a 19. januára 2016 uverejnili Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a Pomocná misia OSN v Iraku – úrad pre ľudské práva, sa uvádza, že násilie páchané na civilistoch v Iraku je naďalej ohromujúce, že takzvaný Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) sa naďalej dopúšťa systematického a rozsiahleho porušovania a zneužívania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a že tieto činy môžu v niektorých prípadoch predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, prípadne genocídu;

I.  keďže v správe Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 27. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami sa v odseku 16 o násilí páchanom organizáciou ISIS – útokoch proti náboženským a etnickým skupinám uvádza, že niektoré násilné činy spáchané na civilistoch pre ich príslušnosť alebo domnelú príslušnosť k etnickej alebo náboženskej skupine môžu na základe zhromaždených súhrnných informácií predstavovať genocídu;

J.  keďže podľa Správy o ochrane civilistov v ozbrojenom konflikte v Iraku (11. decembra 2014 – 30. apríla 2015), ktorú vypracovala Pomocná misia OSN v Iraku, sa ISIL aj naďalej dopúšťa systematického a rozsiahleho porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a tieto činy môžu v niektorých prípadoch predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, prípadne genocídu;

K.   keďže v správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 27. júla 2015 s názvom Technická podpora poskytovaná s cieľom pomôcť pri presadzovaní a ochrane ľudských práv v Iraku sa v odseku 18 uvádza, že Pomocná misia OSN v Iraku/OHCHR naďalej dostáva početné dôveryhodné správy o hrubom porušovaní ľudských práv a vážnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa ISIL v zjavne rozsiahlej miere a systematicky dopúšťa voči civilistom, pričom v niektorých prípadoch môžu tieto činy predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

L.  keďže v správe osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu zo 16. júna 2015 sa v odseku 11 uvádza, že existujú dôkazy o tom, že organizácia ISIL sa dopustila závažných porušení medzinárodného práva vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a závažných porušení ľudských práv;

M.  keďže v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/CFSP zo 16. júna 2003 sa genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny týkajú všetkých členských štátov, ktoré sú odhodlané spolupracovať, aby zabránili týmto trestným činom a skoncovali s beztrestnosťou ich páchateľov;

N.  keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 2249 (2015) sa uvádza, že násilná extrémistická ideológia tzv. ISIS/Dá’iš, jeho teroristické činy, jeho pokračujúce hrubé systematické a rozsiahle útoky namierené proti civilistom, jeho porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane porušení z náboženských alebo etnických dôvodov a jeho ničenie kultúrneho dedičstva a pašovanie kultúrnych statkov predstavujú globálnu a bezprecedentnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

O.  keďže predovšetkým kresťania utekajú z Iraku a zo Sýrie vo veľkom počte a ich komunity boli v absolútnych i relatívnych číslach výrazne zredukované; keďže najmä v prípade Iraku sa tento hromadný odchod začal už v roku 2003, dlho pred príchodom ISIL/Dá’iš; keďže kresťania neustále prúdia z väčšiny ostatných krajín na Blízkom východe, pretože tam už nevidia svoju budúcnosť; keďže v prípade, že bude súčasný trend pokračovať, vo veľkých častiach Blízkeho východu sa už nebudú vyskytovať žiadni kresťania, pričom ich komunity a kultúry, z ktorých niektoré sú 2 000 rokov staré, budú navždy stratené;

P.  keďže nedávno sa objavili správy o zhoršujúcej sa situácii náboženských menšín v oblastiach kontrolovaných Kurdmi;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje tzv. ISIL/Dá’iš a jeho mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv a vážne porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré táto organizácia pácha v rámci svojho ťaženia s cieľom vytvoriť kalifát a zlikvidovať všetkých nesunitských moslimov a všetky stopy ich kultúry a histórie v oblastiach pod jej kontrolou a v širšom regióne Blízkeho východu;

2.  je presvedčený, že OSN a jej orgány, viaceré členské štáty OSN, organizácie pre ľudské práva, osvetové organizácie a médiá predložili dostatočné dôkazy pre odôvodnený záver, že ISIL/Dá’iš pácha a pokúša sa páchať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu proti kresťanom (Chaldejcom/Asýrčanom/Aramejcom, Melkitom, Arménom), jezídom, Turkménom, Šabakom, Sabejcom-mandejcom, Kakajom, Kurdom, šiitom, umierneným sunitom a neveriacim;

3.  domnieva sa, že tí, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú organizácii ISIL/Dá’iš vrátane poskytovania finančnej, logistickej alebo politickej podpory, propagovania tejto teroristickej organizácie a jej ideológie online alebo offline či znemožňovania účinnej medzinárodnej reakcie, sú vinní z napomáhania uvedených trestných činov;

4.  žiada EÚ a jej členské štáty, najmä Francúzsko a Spojené kráľovstvo ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, aby požiadali o vydanie rezolúcie BR OSN podľa kapitoly VII Charty OSN s cieľom predložiť situáciu na územiach pod kontrolou ISIL/Dá’iš Medzinárodnému trestnému súdu na účel vyšetrovania a stíhania vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy;

5.  naliehavo vyzýva Sýriu a Irak, aby uznali právomoc Medzinárodného trestného súdu;

6.  naliehavo žiada všetky členské štáty OSN, aby zlepšili svoje právne systémy a systémy jurisdikcie s cieľom zabrániť svojim občanom pridať sa k ISIS/Dá’iš a podieľať sa na jej zločinoch; naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN, aby stíhali svojich občanov, ak sa na týchto zločinoch podieľajú;

7.  uznáva a podporuje neodňateľné právo všetkých pôvodných a iných náboženských a etnických menšín, ktoré žijú v Iraku a Sýrii, na to, aby naďalej žili vo svojich historických a tradičných domovských oblastiach v dôstojnosti, rovnosti a bezpečí a absolútne slobodne vyznávali svoje náboženstvo bez akéhokoľvek nátlaku, násilia alebo diskriminácie, a požaduje, aby všetci toto právo dodržiavali; domnieva sa, že v záujme zamedzenia utrpeniu a hromadnému odchodu kresťanov a iných pôvodných obyvateľov regiónu je nevyhnutné, aby všetci regionálni politickí a náboženskí vodcovia jasne a jednoznačne vyjadrili podporu ich ďalšiemu zotrvaniu, ako aj zabezpečeniu plných a rovnakých práv ako občanov ich rodných krajín;

8.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN, a najmä členské štáty EÚ, aby zdvojnásobili svoje úsilie s cieľom zachrániť a ochrániť prenasledované obyvateľstvo a jeho dedičstvo dovtedy, kým sa nebude môcť vrátiť do svojich domovov;

9.  domnieva sa, že súčasťou reakcie na obrovskú výzvu, ktorú predstavuje poskytnutie dočasnej ochrany miliónom utečencov, ktorí sú obeťami konfliktu v Sýrii a Iraku, by mohli byť bezpečné útočiská chránené jednotkami s mandátom OSN;

10.  odsudzuje a odmieta akýkoľvek výklad posolstva islamu, ktorý otvára cestu pre násilnú, krutú, totalitnú, represívnu a expanzívnu ideológiu legitimizujúcu vyhladzovanie kresťanov a iných menšín; naliehavo vyzýva Organizáciu islamskej spolupráce (OIC) a jej orgány, Ligu arabských štátov, Radu pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Radu pre spoluprácu v Perzskom zálive, GCC), ako aj moslimských vodcov na celom svete, aby v plnej miere odsúdili a označili kruté činy, ktoré pácha tzv. ISIL/Dá’iš na kresťanoch, jezídoch a iných pôvodných náboženských menšinách, právoplatnou terminológiou: zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocída;

11.  považuje za absolútne neprijateľné, aby sa teroristické skupiny natrvalo zmocnili územia kdekoľvek na svete, a vyzýva OSN a NATO, aby zvážili stratégie na boj proti vytváraniu takýchto entít zo strany teroristických organizácií, ako sú ISIL/Dá’iš, Boko Haram a Taliban;

12.  vyzýva koalíciu proti ISIL/Dá’iš, aby konkrétne a priamo podporovala všetky menšinové zoskupenia medzi svojimi existujúcimi partnermi s cieľom zahrnúť tieto menšiny do zabezpečenia, ochrany a oslobodenia ich domovských oblastí a zabrániť opätovnému vytvoreniu závislosti, bezmocnosti a poroby; pripomína, že multietnické a multináboženské obranné sily demokratickej samosprávy patria k najúčinnejším silám v boji proti organizácii ISIL/Dá’iš; vyzýva Turecko, aby ukončilo svoje nepriateľstvo voči demokratickej samospráve a jej silám, pretože pre Turecko nepredstavujú žiadnu hrozbu;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby jezídi, Turkméni a chaldejské, aramejské a asýrske obyvateľstvo zohrávali plnoprávnu a aktívnu politickú úlohu pri určovaní politickej budúcnosti svojich domovských oblastí a pri obnove a budúcej bezpečnosti týchto oblastí, najmä v Sindžáre, Tal Afare a na planinách Ninive; požaduje aktívnu účasť ESVČ pri hľadaní politického riešenia s cieľom obnoviť jednotu a mier v Sindžáre; vyzýva na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, napríklad Európsko-aramejskej únie, a náboženských predstaviteľov ako sprostredkovateľov medzi menšinami, kurdskou regionálnou vládou a vládou Iraku;

14.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi správami o diskriminácii menšín v oblastiach kontrolovaných Kurdmi; vyzýva kurdskú regionálnu vládu v Iraku a kurdské sily v Sýrii, aby naďalej poskytovali útočisko ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním; oceňuje iniciatívy, ako je multietnická demokratická samospráva v severnej Sýrii, a považuje ich za príklad spolupráce a riešenia konfliktov;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť poskytovanie pomoci tým najzraniteľnejším, a žiada Turecko a kurdskú regionálnu vládu v Iraku, aby okamžite otvorili svoje hranice pre demokratickú samosprávu v severnej Sýrii a zrušili obmedzenia, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, obnovu, médiá a výmeny na politickej úrovni a na úrovni občianskej spoločnosti, pretože demokratická samospráva poskytuje útočisko rastúcemu počtu vnútorne vysídlených osôb a jej izolovanosť škodí menšinám žijúcim v týchto oblastiach;

16.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zapojili humanitárne organizácie menšín, ktoré pôsobia v Sýrii a Iraku, do poskytovania pomoci vnútorne vysídleným osobám; domnieva sa, že existuje mnoho dobrých príkladov, ktoré si zaslúžia podporu, ako napríklad Aramejský kríž v Sýrii a úsilie vyvíjané pod vedením chaldejského katolíckeho arcibiskupa Baššára Mattiho Wardu;

17.  zdôrazňuje, že skutočné mierové rozhovory o budúcnosti Sýrie môžu byť úspešné len vtedy, ak do nich budú zahrnuté všetky strany, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že do týchto rokovaní sa zapojí multietnická a multináboženská delegácia Demokratickej rady pre Sýriu;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrie, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, inštitúciám Organizácie islamskej spolupráce (OIC), Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, GCC), generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, Valnému zhromaždeniu OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia