NÁVRH UZNESENIA o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS
27.1.2016 - (2016/2529(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Javier Nart, Petras Auštrevičius, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Filiz Hyusmenova, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Norica Nicolai, Urmas Paet, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Jasenko Selimovic, Pavel Telička, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0149/2016
B8-0157/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, Sýrii, Líbyi a Egypte, najmä na uznesenie z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, predovšetkým v Maalule (Sýria), Péšávare (Pakistan) a o prípade pastora Sahida Abediniho (Irán)[1], na uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín[2], na uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ [3] a na uznesenie z 27. novembra 2014 o nedávnych útokoch a únosoch, najmä Asýrčanov, ktoré spáchal ISIS/Dá’iš na Blízkom východe[4],
– so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze v Sýrii a Iraku v súvislosti s ISIL/Dá’iš, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,
– so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery a usmernenia EÚ pre podporu súladu s medzinárodným humanitárnym právom; so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov[5], so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde,
– so zreteľom na vyhlásenie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva Stavrosa Lambrinidisa, ktoré v mene Európskej únie predniesol 27. marca 2015 počas otvorenej diskusie v Bezpečnostnej rade OSN o obetiach útokov a zlého zaobchádzania z etnických alebo náboženských dôvodov na Blízkom východe,
– so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorá bola predložená 13. augusta 2015 na zasadnutí Rady pre ľudské práva, najmä na jej odseky 165 až 173,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015) o schválení plánu mierového procesu v Sýrii a stanovení harmonogramu rokovaní,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže, ako bolo uznané rezolúciou BR OSN 2249 (2015), násilná extrémistická ideológia tzv. ISIS/Dá’iš, jeho teroristické činy, jeho pokračujúce hrubé systematické a rozšírené útoky namierené proti civilistom , jeho porušovanie ľudských práv a porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, a to aj z náboženských alebo etnických dôvodov, a jeho ničenie kultúrneho dedičstva a pašovanie kultúrneho majetku predstavujú globálnu a bezprecedentnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;
B. keďže OSN a ďalšie medzinárodné organizácie informovali o rozsiahlom závažnom porušovaní medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, ktorého sa dopúšaťa organizácia ISIS/Dá'iš a pridružené skupiny na Blízkom východe, a najmä v Sýrii a Iraku, proti etnickým a náboženským menšinám vrátane cieleného zabíjania, nútenej konverzie, únosov, predaja žien, otroctva žien a detí, náboru detí na samovražedné bombové útoky, sexuálneho a fyzického zneužívania a mučenia; keďže rastú obavy o životné podmienky tých, ktorí zostávajú uväznení v oblastiach pod kontrolou síl ISIS/Dá'iš, pretože takmer žiadna medzinárodná humanitárna pomoc sa nedostane do týchto oblastí;
C. keďže terčom Dá’iš/ISIS sú etnické a náboženské menšiny vrátane kresťanských, jezídskych, turkménskych, šabakských, kakajských, sabejských a šiítskych komunít, ako aj mnoho Arabov a sunitských moslimov; keďže boli úmyselne a systematicky ničené mešity, pamätníky, svätyne, kostoly a iné miesta konania náboženských obradov, hrobky a cintoríny;
D. keďže vo februári 2015 organizácia Dá'iš/ISIS po prekročení niekoľkých poľnohospodárskych spoločenstiev na južnom brehu rieky Chábur v severovýchodnej provincii al-Hasaka uniesla viac než 220 asýrskych kresťanov a keďže len niekoľko z nich bolo prepustených, keď ich únoscovia dostali peniaze, zatiaľ čo osud ďalších je stále neznámy;
E. keďže nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia zdokumentovala a oznámila, že osoby z etnických a náboženských menšín odmietajúce organizáciu Dá’iš/ISIS a iné teroristické skupiny, milície a neštátne ozbrojené skupiny v oblastiach, ktoré sú skutočne pod ich kontrolou, sú aj naďalej vystavené hrozbe prenasledovania;
F. keďže v niekoľkých správach orgánov OSN vrátane osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre prevenciu genocídy, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa uviedlo, že činy páchané organizáciou Dá’iš/ISIS môžu predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a možno i genocídu;
G. keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny znepokojujú všetky členské štáty EÚ, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto zločinom a ukončiť beztrestnosť ich páchateľov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003;
H. keďže podľa medzinárodného práva má každý jedinec právo žiť podľa svojho svedomia a slobodne vyznávať náboženskú a nenáboženskú vieru; keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť bojovať na všetkých úrovniach proti extrémizmu a podporovať vzájomné rešpektovanie medzi jednotlivcami a náboženskými skupinami;
1. pripomína, že dôrazne odsudzuje organizáciu ISIS/Dá’iš a jej neslýchané porušovanie ľudských práv, ktoré predstavuje zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, a ktoré treba uznať za genocídu; je extrémne znepokojený cielenými útokmi tejto teroristickej skupiny na kresťanov, jezídov, turkménov, šabakov, kakajov, sabejov a sunitov, ktorí nesúhlasia s jej interpretáciou islamu, ktoré sú súčasťou úsilia skupiny o vyhladenie všetkých náboženských menšín na územiach pod jej kontrolou;
2. naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý bol podpísaný v Paríži 9. decembra 1948, a ďalších príslušných medzinárodných dohôd, aby zabránili vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a genocíde na svojom území; zdôrazňuje, že nesmie existovať beztrestnosť pre páchateľov týchto činov, a že zodpovedné osoby by mali byť postavené pred Medzinárodný trestný súd; nalieha na Sýriu a Irak, aby uznali jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu;
3. bezvýhradne odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vodcu tzv. ISIS/Dá’iš, že v oblastiach, ktoré v súčasnosti ovláda, bol zriadený tzv. kalifát; zdôrazňuje, že vytvorenie a rozpínanie tzv. islamského kalifátu, ako aj činnosti ďalších násilných extrémistických skupín na Blízkom východe predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť v regióne, ako aj európskych krajín a sú zjavným porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;
4. naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby sa aktívne podieľali na boji proti radikalizácii, aby upravili svoje právne systémy tak, aby zabránili svojim štátnym príslušníkom a občanom odcestovať s cieľom pripojiť sa k tzv. ISIS/Dá’iš, a aby zabezpečili, že ak tak urobia, budú čo najskôr trestne stíhaní, pričom by sa to malo týkať aj on-line podnecovania a podpory páchania týchto zločinov; zdôrazňuje význam prevencie, trestného stíhania, aktívnej pomoci, rehabilitácie a reintegrácie;
5. uznáva, podporuje a požaduje, aby všetci dodržiavali neodňateľné práva všetkých etnických a náboženských menšín a iných ľudí žijúcich v Iraku a Sýrii, aby mohli aj naďalej dôstojne a v rovnosti a bezpečí žiť vo svojich historických a tradičných vlastiach a praktizovať náboženstvo slobodne bez akéhokoľvek nátlaku, násilia alebo diskriminácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetci regionálni politickí a náboženskí vodcovia jasne a jednoznačne vyhlásili podporu etnickým a náboženským menšinám v tomto regióne, ich nepretržitej prítomnosti a plných a rovnakých práv ako občanov svojich domovských krajín;
6. žiada medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie a jej členských štátov, aby zabezpečili potrebné bezpečnostné podmienky a možnosti pre etnické a náboženské menšiny, ktoré boli nútené opustiť svoju vlasť alebo boli násilne vysídlené, aby sa čo najskôr stalo účinné ich právo na návrat do vlasti, zachovanie ich domovov, pozemkov, majetku a osobných vecí, rovnako ako ich kostolov a náboženských a kultúrnych pamiatok, a aby mohli mať dôstojný život a budúcnosť;
7. zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky subjekty a medzinárodné spoločenstvo poskytli vojenskú ochranu a pomoc vrátane primeranej vojenskej pomoci najmä zraniteľným skupinám, na ktoré sa zameriava organizácia Dá’iš/ISIS na Blízkom východe, ako sú etnické a náboženské menšiny, a aby zabezpečili ich účasť na budúcom politickom trvalom riešení s cieľom chrániť ich život a tradície medzikultúrneho, medzietnického a medzináboženského spolunažívania; vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby dodržiavali všeobecné ľudské práva a uľahčili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými spôsobmi; pripomína, že by to malo byť definitívnym záväzkom a povinnosťou všetkých regionálnych subjektov, ako aj EÚ, aby urobili všetko pre to, aby zaručili návrat tradičných menšín a všetkých občanov do ich domovov, kde predtým žili a z ktorých boli donútení utiecť;
8. pripomína všetkým sýrskym stranám, okrem teroristických skupín, ako sú al-Káida, Dá’iš a Džabhatu-n-Nusra a príbuzné skupiny, aby sa pod záštitou OSN spojili a s podporou celého medzinárodného spoločenstva rokovali o politickom prechode; opätovne potvrdzuje svoju plnú a účinnú podporu práci osobitného vyslanca OSN Staffana De Misturu súvisiacej so začatím rokovaní v Ženeve medzi všetkými sýrskymi stranami v nadchádzajúcich dňoch, ako aj jeho návrhov na miestne prímerie; žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli tlak na všetkých darcov, aby dodržali svoje sľuby a aby sa v plnej miere zaviazali poskytovať finančnú podporu hostiteľským krajinám, najmä pred konferenciou darcov pre Sýriu v Londýne 4. februára 2016;
9. žiada jednotky humanitárnej pomoci a spolupráce EÚ, aby pri svojej práci plne priamo spolupracovali s uznávanými predstaviteľmi cieľových etnických a náboženských menšín a aby ich zahrnuli do svojich plánov a praktického vykonávania a rozdeľovania pomoci s cieľom lepšie plniť ich potreby a potreby obyvateľstva vo všeobecnosti;
10.. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrie, vláda a Rade reprezentantov Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, inštitúciám Organizácie islamskej spolupráce (OIC), Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, GCC), generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, Valnému zhromaždeniu OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0422.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.
- [5] Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, s. 12.