Návrh uznesenia - B8-0159/2016Návrh uznesenia
B8-0159/2016

NÁVRH UZNESENIA o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS

27.1.2016 - (2016/2529(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Josef Weidenholzer, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Richard Howitt, Nikos Androulakis, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Nicola Caputo, Silvia Costa, Andi Cristea, Miriam Dalli, Viorica Dăncilă, Isabella De Monte, Tanja Fajon, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Eider Gardiazabal Rubial, Enrico Gasbarra, Neena Gill, Ana Gomes, Theresa Griffin, Enrique Guerrero Salom, Sergio Gutiérrez Prieto, Cătălin Sorin Ivan, Liisa Jaakonsaari, Afzal Khan, Kashetu Kyenge, Javi López, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Costas Mavrides, Marlene Mizzi, Luigi Morgano, Alessia Maria Mosca, Victor Negrescu, Momchil Nekov, Péter Niedermüller, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Vincent Peillon, Tonino Picula, Kati Piri, Miroslav Poche, Soraya Post, Gabriele Preuß, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Elena Valenciano, Julie Ward, Carlos Zorrinho v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0149/2016

Postup : 2016/2529(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0159/2016
Predkladané texty :
B8-0159/2016
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8-0159/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS

(2016/2529(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, Sýrii, Líbyi a Egypte, najmä z 12. marca o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom[1] a z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín[2],

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš a na jej závery z 20. októbra 2014 o kríze ISIL/Dá’iš v Sýrii a Iraku, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery a usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, a na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov[3] a na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN prevencii genocíde,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 27. marca 2015 v mene Európskej únie Stavrosa Lambrinidisa, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, počas otvorenej diskusie v Bezpečnostnej rade OSN o obetiach útokov a zlého zaobchádzania z etnických alebo náboženských dôvodov na Blízkom východe,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2249, 2253 a 2254,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže, ako bolo uznané rezolúciou BR OSN 2249 (2015) z 20. novembra 2015, násilná extrémistická ideológia, ktorú šíri tzv. ISIS/Dá’iš, jeho tero‑{}‑ristické činy, jeho pokračujúce hrubé systematické a rozšírené útoky namierené proti civilistom, jeho porušovania ľudských práv a porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane z náboženských alebo etnických dôvodov, jeho vyhladzovanie kultúrneho dedičstva a pašovanie kultúrneho tovaru, predstavujú globálnu a bezprecedentnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

B.  keďže rezolúcia BR OSN 2249 (2015) oprávňuje členské štáty, ktoré na to majú kapacitu, aby prijali všetky potrebné opatrenia v súlade s medzinárodným právom, najmä s Chartou OSN ,a s medzinárodným právom ľudských práv, utečencov a humanitárnym právom, na území pod kontrolou ISIS/Dá’iš , v Sýrii a Iraku, aby znásobili a koordinovali svoje úsilie o prevenciu a potlačovanie teroristických činov;

C.  keďže, rezolúcia BR OSN 2253 (2015) opätovne zdôrazňuje povinnosť členských štátov, aby zabezpečili, že ich štátni príslušníci a osoby na ich území nesprístupnia ISIS/Dá’iš, al-Kájde a pridruženým jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom hospodárske zdroje – pripomína, že táto povinnosť sa vzťahuje na priamy a nepriamy obchod s ropou a rafinovanými ropnými produktmi, a ďalej pripomína, že je dôležité, aby všetky členské štáty dodržiavali svoju povinnosť zabezpečiť, aby ich štátni príslušníci a osoby nachádzajúce sa na ich území neposkytli dary fyzickým a právnickým osobám označeným ako teroristi alebo osoby konajúce v mene alebo podľa pokynov takýchto označených jednotlivcov alebo subjektov;

D.  keďže rezolúcia BR OSN 2254 (2015) vyjadruje podporu politickému procesu vedenému Sýrčanmi, ktorý je uľahčený OSN a ktorého cieľom je zaviesť do šiestich mesiacov dôveryhodnú, inkluzívnu a nesektársku správu a určuje časový plán podľa harmonogramu a postup na vypracovanie návrhu novej ústavy; keďže toto uznesenie ďalej vyjadruje podporu slobodným a spravodlivým voľbám v súlade s novou ústavou, ktoré sa budú konať do 18 mesiacov a budú riadené pod dohľadom OSN, k spokojnosti správy a v súlade s najvyššími medzinárodnými štandardmi transparentnosti a zodpovednosti, so všetkými Sýrčanmi vrátane členov diaspóry, oprávneným k účasti, ako je uvedené vo vyhlásení zo 14.novembra 2015 medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie;

E.  keďže OSN a ďalšie medzinárodné organizácie hlásia rozšírené závažné porušovanie medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva, ktoré pácha ISIS/Dá'iš a pridružené skupiny na Blízkom východe, a najmä v Sýrii a Iraku, proti etnickým a náboženským menšinám, vrátane cieleného zabíjania, nútenej konverzie, únosov, predaja žien, otroctva žien a detí, náboru detí na samovražedné bombové útoky, sexuálneho a fyzického zneužívania a mučenia; keďže rastú obavy o životných podmienkach tých, ktorí sú naďalej uväznení v oblastiach pod kontrolou síl ISIS/Dá'iš, pretože takmer žiadna medzinárodná humanitárna pomoc nedosiahne tieto oblasti;

F.  keďže terčom ISIS/Dá’iš sú etnické a náboženské menšiny vrátane kresťanských, jezídskych, turkménskych, šabakských, kakajských, sabejských a šiítskych komunít, ako aj mnoho Arabov a sunitských moslimov; keďže sú úmyselne a systematicky ničené mešity, pamätníky, svätyne, kostoly a iné miesta konania náboženských obradov, hrobky a cintoríny;

G.  keďže Medzinárodná nezávislá vyšetrovacia komisia zdokumentovala a oznámila, že osoby z etnických a náboženských menšín, ktoré odmietajú ISIS/Dá’iš a iné teroristické skupiny, milície a neštátne ozbrojené skupiny v oblastiach pod ich účinnou kontrolou, sú aj naďalej v nebezpečenstve prenasledovania;

H.  keďže niekoľko správ orgánov OSN vrátane osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN o prevencii genocídy, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN o zodpovednosti za ochranu, a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, uviedli, že činy páchané ISIS/Dá’iš môžu predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a možno i genocídu;

I.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny znepokojujú všetky členské štáty EÚ, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto zločinom a ukončiť beztrestnosť ich páchateľov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003;

J.  keďže podľa medzinárodného práva má každý jedinec právo žiť podľa svojho svedomia a slobodne vyznávať náboženské a nenáboženské viery; keďže politickí a náboženskí vodcovia majú povinnosť na všetkých úrovniach bojovať proti extrémizmu a podporovať vzájomné rešpektovanie medzi jednotlivcami a náboženskými skupinami;

K.  keďže ISIS/Dá’iš sa dopustil ohavných vrážd členov komunity LGBTI; keďže podľa OutRightAction International bol 36 mužov zabitých v Sýrii a Iraku na základe obvinení zo sodomie; keďže strach z hroznej smrti medzi členmi komunity LGBTI pod vládou ISIS/Dá’iš ešte umocňuje ich izolácia v spoločnosti, ktorá sa im do značnej miery vyhýba;

1.  pripomína, že dôrazne odsudzuje ISIS/Dá’iš a jeho neslýchané porušovanie ľudských práv, ktoré predstavuje zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC), a zdôrazňuje, že je potrebné podniknúť kroky, aby boli tieto zločiny uznané za genocídu; je extrémne znepokojený cielenými útokmi tejto teroristickej skupiny na kresťanov, jezídov, Turkménov, Šabakov, Kakajov, Sabejov a sunnitov, ktorí nesúhlasia s jej interpretáciou Islamu, ktoré sú súčasťou úsilia skupiny o vyhladenie všetkých náboženských menšín na územiach pod jej kontrolou;

2.  vyzýva všetky zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý bol podpísaný v Paríži 9. decembra 1948, a ďalších príslušných medzinárodných dohôd, aby zabránili vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a genocíde na svojom území; zdôrazňuje, že nesmie existovať beztrestnosť pre páchateľov týchto činov, a že zodpovedné osoby by mali byť predvedené ICC; nalieha na Sýriu a Irak, aby prijali jurisdikciu ICC;

3.  pripomína, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 2253 uložila zákonnú povinnosť členských štátov OSN, aby zakázali akýkoľvek druh pomoci ISIS/Dá’iš a iným teroristickým organizáciám, najmä dodávky zbraní a finančnú pomoc vrátane nelegálneho obchodu s ropou, a nalieha na ne, aby sa tento druh pomoci stal trestným činom podľa ich vnútroštátneho práva; pripomína, že následná nečinnosť niektorých členských štátov by predstavovala porušenie medzinárodného práva a udelila by ostatným členským štátom zákonnú povinnosť vykonať rezolúciu BR OSN tak, aby zodpovedných jednotlivcov a subjekty postavili pred súd;

4.  vyzýva Turecko a štáty Perzského zálivu, aby zvýšili úsilie v oblasti prevencie a odstránenia akejkoľvek podpory, aktívnej alebo pasívnej, ISIS/Dá’iš a iným teroristickým organizáciám v týchto krajinách;

5.  nalieha na štáty Perzského zálivu, a najmä Saudskú Arábiu, aby silou konfrontovali extrémistickú ideológiu, ktorá narúša tradičné islamské hodnoty a vo svojej extrémnej interpretácii slúži ako nábožensko-politické zdôvodnenie aktov ISIS/Dá’iš a al-Kájdy;

6.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby aktualizovali svoje právne systémy tak, aby zabránili svojim štátnym príslušníkom a občanom v odcestovaní s cieľom pripojiť sa k ISIS/Dá’iš a ďalším teroristickým organizáciám, a aby zabezpečili, že ak tak urobia, budú trestne stíhaní čo najskôr – to by malo zahŕňať on-line podnecovanie a podporu páchania týchto zločinov; zdôrazňuje význam prevencie, trestného stíhania, aktívnej pomoci, rehabilitácie a opätovnej integrácie;

7.  uznáva, podporuje a požaduje dodržiavanie nikým neodňateľného práva všetkých etnických, náboženských a iných menšín žijúcich v Iraku a Sýrii môcť aj naďalej žiť v ich historických a tradičných vlastiach s dôstojnosťou, rovnosťou a v bezpečí, a praktizovať náboženstvo slobodne bez akéhokoľvek nátlaku, násilia alebo diskriminácie; zdôrazňuje potrebu jasného a jednoznačného vyhlásenia všetkých regionálnych politických a náboženských vodcov na podporu etnických a náboženských menšín v tomto regióne, ich ďalšej prítomnosti a plných a rovnakých práv ako občanov svojich domovských krajín;

8.  žiada medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie a jej členských štátov, aby zabezpečili potrebné bezpečnostné podmienky a možnosti pre etnické a náboženské menšiny, ktoré boli nútené opustiť svoju vlasť, alebo boli násilne vysídlené, aby sa čo najskôr stalo účinné ich právo na návrat do vlasti, zachovanie ich domovov, pozemkov, majetku a osobných vecí, rovnako ako ich kostolov a náboženských a kultúrnych pamiatok, a aby mohli mať dôstojný život a budúcnosť;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo vojenskú ochranu a pomoc vrátane vojenskej osobitne zraniteľným skupinám, ktoré sú terčom ISIS/Dá’iš a iných teroristických organizácií na Blízkom východe, ako sú etnické a náboženské menšiny, a účasti týchto skupín na budúcich politických trvalých riešeniach; vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby dodržiavali všeobecné ľudské práva a uľahčili poskytovanie humanitárnej pomoci a pomoci všetkými možnými spôsobmi;

10.  opakuje plnú podporu medzinárodnému diplomatickému úsiliu a práci osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu na začatí mierových rokovaní v Ženeve medzi všetkými sýrskymi stranami za účasti všetkých relevantných globálnych a regionálnych aktérov v najbližších dňoch;

11.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrie, vláde a Rade reprezentantov Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, inštitúciám Organizácie islamskej spolupráce (OIC), Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC), generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, Valnému zhromaždeniu OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.