Postup : 2016/2529(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0161/2016

Predkladané texty :

B8-0161/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/02/2016 - 8.10
CRE 04/02/2016 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0051

NÁVRH UZNESENIA
PDF 320kWORD 130k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0149/2016
27.1.2016
PE576.522v01-00
 
B8-0161/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))


Lars Adaktusson, Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Andrej Plenković, Antonio Tajani, Michael Gahler, Mariya Gabriel, David McAllister, Michèle Alliot-Marie, Esther de Lange, Kinga Gál, Tunne Kelam, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Lorenzo Cesa, Roberta Metsola, Philippe Juvin, Adam Szejnfeld, Davor Ivo Stier, Therese Comodini Cachia, Barbara Matera v mene poslaneckého klubu PPE

Uznesenie Európskeho parlamentu o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))  
B8-0161/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. februára 2014 o situácii v Iraku(1), z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(2), najmä na jeho odsek 4, z 27. novembra 2014 o Iraku: únosy a zneužívanie žien(3), z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(4), najmä na jeho odsek 27, z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(5), najmä na jeho odsek 2, z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(6), najmä na jeho odseky 129 a 211, z 12. marca 2015 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2015(7), najmä na jeho odseky 66 a 67, z 30. apríla 2015 o prenasledovaní kresťanov vo svete v súvislosti so zabitím študentov v Keni teroristickou skupinou aš-Šabáb(8), najmä na jeho odsek 10, a z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok páchané ISIS/Dá’iš(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o postavení žien v ozbrojených konfliktoch a ich úlohe pri obnove a demokratickom procese v krajinách po skončení konfliktu(10),

–  so zreteľom na svoje odporúčania Rade z 18. apríla 2013 o zásade zodpovednosti za ochranu stanovenej OSN (R2P)(11),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš a na jej závery z 20. októbra 2014 o kríze ISIL/Dá’iš v Sýrii a Iraku, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/JHA z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov(12),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, usmernenia EÚ pre oblasť násilia voči ženám a dievčatám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie, usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch, usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na intervencie EÚ v Rade OSN pre ľudské práva z 25. marca 2015 (interaktívny dialóg o správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o Iraku),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o Iraku a Sýrii, ako aj na jej odpovede na parlamentné otázky na témy: Genocída gréckych pravoslávnych kresťanov v Sýrii (E-004733/2015) vydaná 1. júna 2015, Irak – kresťania mučení a pripravovaní o svoje osobné veci (E-004152-15) vydaná 30. júna 2015; Prenasledovanie a genocída kresťanov (P-012721/2015) vydaná 30. októbra 2015, Únos kresťanov v Sýrii (E-004156-15) a Ochrana kresťanských spoločenstiev na Blízkom východe (E-004001/15), na ktoré poskytla spoločnú odpoveď 10. novembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva Stavrosa Lambrinidisa, ktoré v mene Európskej únie predniesol 27. marca 2015 počas otvorenej diskusie v Bezpečnostnej rade OSN o obetiach útokov a zlého zaobchádzania z etnických alebo náboženských dôvodov na Blízkom východe,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledkoch svetového samitu OSN (body 138 až 140) a na správu generálneho tajomníka OSN z 12. januára 2009 s názvom Uplatňovanie zodpovednosti za ochranu,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna o Iraku a o zodpovednosti za ochranu,

–  so zreteľom na brífing osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Irak Jána Kubiša Bezpečnostnej rade OSN z 11. novembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 25. augusta 2014 o civilných obyvateľoch Iraku trpiacich strašným, rozsiahlym a systematickým prenasledovaním,

–  so zreteľom na vyhlásenia osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainaby Hawy Bangurovej z 15. júla 2014 s názvom Irak: Bojovníci nesmú využívať sexuálne násilie na vojenský ani politický účel, a z 3. augusta 2015 na tému prvého výročia tragédie na hore Sindžár,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainaby Hawy Bangurovej a osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Irak Nikolaja Mladenova z 13. augusta 2014 s názvom Irak: Výzva úradníkov OSN na okamžité ukončenie sexuálneho násilia páchaného na irackých menšinách,

–  so zreteľom na nedávne rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku a Sýrii, najmä na rezolúciu 2249 (2015), ktorá odsudzuje nedávne teroristické útoky organizácie ISIS,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 3. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a jeho opčný protokol o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z roku 2000,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 26. februára 2007 vo veci týkajúcej sa uplatňovania dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocída (Bosna a Hercegovina/Srbsko a Čierna Hora), rozsudok z 2. augusta 2001, ktorý vydala Súdna komora Medzinárodného tribunálu pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 (prokurátor/Radislav Krstić), a rozsudok z 19. apríla 2004, ktorý vydala odvolacia komora tohto súdu v tej istej veci,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na jeho články 5 až 8,

–  so zreteľom na analytický rámec Úradu osobitného poradcu OSN pre predchádzanie genocíde,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 12. augusta 2014 o situácii v Iraku prostredníctvom osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu,

–  so zreteľom na správy misie OSN na pomoc Iraku (UNAMI) o ochrane civilistov v ozbrojenom konflikte v Iraku, ktoré sa týkajú obdobia od 11. septembra do 10. decembra 2014 a obdobia od 11. decembra 2014 do 30. apríla 2015,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 27. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami, najmä na jej odsek 16 o násilí páchanom organizáciou ISIS – útokoch proti náboženským a etnickým skupinám,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu zo 16. júna 2015, najmä na jej odsek 11,

–  so zreteľom na správu Rady pre ľudské práva z jej 28. zasadnutia dňa 8. júla 2015, ako aj na názory, ktoré vyjadrila delegácia Iraku, najmä v jej odseku 746,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu z 13. októbra 2015 o eskalácii a podnecovaní násilia v Sýrii z náboženských dôvodov,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 27. júla 2015 s názvom Technická podpora poskytovaná s cieľom pomôcť pri presadzovaní a ochrane ľudských práv v Iraku, najmä na jej odsek 18,

–  so zreteľom na správu Výboru OSN pre ľudské práva z 13. marca 2015 pripravenú na žiadosť vlády Iraku,

–  so zreteľom na správu Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorá bola predložená 13. augusta 2015 na zasadnutí Rady pre ľudské práva, najmä na jej odseky 165 až 173,

–  so zreteľom na prejav pápeža Františka v Santa Cruz de la Sierra (Bolívia) 9. júla 2015,

–  so zreteľom na Parížsky akčný plán z 8. septembra 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže, ako uznáva generálny tajomník OSN vo svojich poznámkach k neformálnemu interaktívnemu dialógu Valného zhromaždenia na tému Dôležitý a trvalý záväzok: uplatňovanie zodpovednosti za ochranu z 8. septembra 2015, medzinárodné spoločenstvo zradilo príliš veľa zraniteľných osôb od prijatia zodpovednosti za ochranu;

B.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, bez ohľadu na to kde a kedy k nim dôjde, nesmú zostať nepotrestané a keďže ich účinné stíhanie sa musí zabezpečiť prijatím opatrení na vnútroštátnej úrovni a posilnením medzinárodnej spolupráce;

C.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny znepokojujú všetky členské štáty EÚ, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto zločinom a ukončiť beztrestnosť ich páchateľov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003;

D.  keďže podľa judikatúry Medzinárodného súdneho dvora, „povinnosť štátu predchádzať [genocíde] a príslušná povinnosť konať, nastávajú v okamihu, keď štát zistí alebo by za bežných okolností mal zistiť existenciu vážneho rizika, že došlo ku genocíde“(13);

E.  keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 2249 (2015) sa uvádza, že násilná extrémistická ideológia tzv. ISIS/Dá’iš, jeho teroristické činy, jeho pokračujúce hrubé systematické a rozsiahle útoky namierené proti civilistom, jeho porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane porušení z náboženských alebo etnických dôvodov a jeho ničenie kultúrneho dedičstva a pašovanie kultúrnych statkov predstavujú globálnu a bezprecedentnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

F.  keďže kresťania sú najzraniteľnejšou skupinou v Iraku a Sýrii a sú trvalo a systematicky cieľom tzv. ISIS/Dá’iš, ktorej zámerom je ich zničenie a kultúrne zmiznutie na územiach pod jej kontrolou; keďže kresťania sú zabíjaní, masakrovaní, bití, vydieraní, unášaní a mučení; keďže sú zotročovaní (najmä ženy a dievčatá, ktoré boli tiež predmetom iných foriem sexuálneho násilia) a prinucovaní konvertovať na islam a sú obeťami manželstiev vynútených násilím a obchodovania s ľuďmi; keďže sa násilne verbujú aj deti; keďže sú pustošené kresťanské kostoly a náboženské a kultúrne pamiatky;

G.  keďže kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete a keďže údaje naznačujú, že počet každoročne zabitých kresťanov dosahuje viac než 150 000, čo uznal aj Európsky parlament vo svojom uznesení z 30. apríla 2015 o prenasledovaní kresťanov vo svete; keďže podpredseda Komisie Antonio Tajani, ktorý je zodpovedný za jej dialóg s cirkvami a náboženskými spoločenstvami podľa článku 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, počas ad hoc stretnutia na vysokej úrovni z 1. decembra 2015 o prenasledovaní kresťanov vo svete: výzva na prijatie opatrení uviedol, že: „žiadna iná náboženská komunita nie je cieľom takej nenávisti, násilia a systematickej agresie ako kresťania; keďže predseda Parlamentu Martin Schulz počas toho istého stretnutia uviedol, že prenasledovanie kresťanov je „podceňované“ a „nevenuje sa mu primeraná pozornosť“;

H.  keďže extrémizmus a neustále prenasledovanie kresťanov sa vynára ako významný faktor pri narastajúcom úkaze masovej migrácie a vnútorného vysídľovania; keďže v dôsledku prenasledovania kresťanov v Sýrii a Iraku ich počet prudko poklesol: v Iraku z 1 400 000 v roku 2003 na približne 300 000 a v Sýrii z 1,25 milióna v roku 2011 len na 500 000 dnes, a to podľa údajov poskytnutých pápežskou nadáciou Pomoc cirkvám v núdzi (ACN) vo jej správe s názvom Prenasledovaní a zabudnutí? Správa o kresťanoch utláčaných za svoju vieru 2013 – 2015 a podľa iných spoľahlivých verejných zdrojov;

I.  keďže medzinárodná právna definícia genocídy podľa článku II dohovoru OSN z roku 1948 o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy zahŕňa „všetky tieto činy spáchané so zámerom zničiť, celkom alebo čiastočne, národnostnú, etnickú, rasovú či náboženskú skupinu ako: a) usmrtenie príslušníkov skupiny, b) spôsobenie ťažkej fyzickej alebo duševnej ujmy príslušníkom skupiny, c) zámerné vytvorenie životných podmienok, ktoré majú viesť k úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu skupiny, d) zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie pôrodom v skupine a e) nútené premiestňovanie detí z jednej skupiny do druhej; keďže článok III tohto dohovoru považuje za trestne postihnuteľnú nielen genocídu, ale aj sprisahanie s cieľom spáchať genocídu, priame a verejné podnecovanie k spáchaniu genocídy a spolupáchateľstvo pri genocíde;

J.  keďže v rozsudku z 2. augusta 2001 vydanom Súdnou komorou Medzinárodného tribunálu pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991, v prípade prokurátor/Radislav Krstić, pokiaľ ide o genocídu v Srebrenici, sa uvádza, že „simultánne útoky na kultúrne a náboženské vlastníctvo a symboly cieľových skupín, ako aj (...) sa môžu oprávnene považovať za dôkaz o úmysle fyzicky zničiť skupinu“ (odsek 580);

K.  keďže v rozsudku z 19. apríla 2004 odvolacej komory Medzinárodného tribunálu pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991, v prípade prokurátor/Radislav Krstić, pokiaľ ide o genocídu v Srebrenici, sa uvádza, že „početnosť cieľovej skupiny je potrebným a dôležitým východiskovým bodom, hoci nie vo všetkých prípadoch konečným bodom vyšetrovania. Počet cieľových jednotlivcov treba hodnotiť nielen v absolútnom zmysle, ale aj vo vzťahu k celkovej veľkosti celej skupiny. Okrem početnosti cieľovej vzorky sa môže vziať do úvahy jej významnosť v rámci skupiny. Ak je určitá časť skupiny vzorom pre celú skupinu alebo má zásadný význam pre jej prežitie, môže to podporiť zistenie, že túto časť treba považovať za podstatnú v zmysle článku 4“;

L.  keďže celková moslimská populácia Srebrenice pred jej obsadením v roku 1995 predstavovala približne 40 000 ľudí, z ktorých bolo 7 000 až 8 000 moslimských mužov zabitých, čo je akt, ktorý Medzinárodný tribunál pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 vyhlásil za genocídu;

M.  keďže väčšina z ôsmich kategórií nekumulatívnych faktorov zahrnutých do rámca analýzy genocídy, ktorý vypracoval úrad osobitného poradcu OSN pre prevenciu genocídy (OSAPG) je už prítomná v prípade prenasledovaných kresťanov v Sýrii a Iraku (diskriminácia a porušovanie ľudských práv, okolnosti, ktoré ovplyvňujú schopnosť predchádzať genocíde, prítomnosť nezákonných zbraní a ozbrojené zložky, motivácia hlavnými aktérmi štátu/regiónu, akty, ktoré slúžia na podnecovanie rozdeľovania medzi národnými, rasovými, etnickými a náboženskými skupinami, okolnosti, ktoré napomáhajú spáchaniu genocídy, akty genocídy, dôkazy o úmysle „zničiť vcelku alebo sčasti“ a spúšťajúce faktory);

N.  keďže prebiehajúca vznikajúca genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny namierené voči kresťanom v Iraku sa skutočne začali sériou vrážd kresťanov v roku 2003 a keďže odvtedy ich počet vzrástol a ciele sa rozšírili tak, aby zahŕňali všetkých kresťanov na základe ich náboženského vyznania; keďže vo väčšine prípadov osoby zodpovedné za tieto zločiny uvádzajú, že chce Irak bez kresťanov;

O.  keďže 31. októbra 2010 bolo po útoku na sýrsky katolícky kostol spásy panny Márie v Bagdade zabitých 58 ľudí vrátane 51 rukojemníkov a 2 kňazov; keďže skupina prepojená na „al-Káidu, Islamský štát Iraku“ uviedla, že kresťania predstavujú „oprávnený cieľ“; keďže niekoľko týždňov po tomto prípade bola séria bombových útokov a cielených vražedných útokov namierená proti oblastiam kresťanskej menšiny v Bagdade;

P.  keďže za ostatné roky bolo obeťou útoku alebo bombového útoku systematickej bombovej kampane proti irackým kresťanským kostolom 66 kostolov (41 v Bagdade, 19 v Mosule, 5 v Kirkúku a 1 v Ramádí); keďže bombové útoky boli spáchané aj na dva konventy, kláštor a cirkevný sirotinec;

Q.  keďže v noci 6. augusta 2014 viac než 150 000 kresťanov utieklo pred postupom tzv. ISIS/Dá’iš cez Mosul, Qaraqosh a ďalšie dediny ninivskej planiny, keď boli pripravení o celý svoj majetok, a keďže do dnešného dňa sú naďalej vysídlení a žijú v neistých podmienkach v severnom Iraku;

R.  keďže 15. júla 2014 osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangura uviedla, že „podľa správ sa etnické a náboženské menšiny v Iraku stali terčom fyzických útokov vrátane sexuálneho násilia“; keďže 3. augusta 2015, pri prvom výročí tragédie na hore Sindžár, uviedla, že: „v nasledujúcich dňoch uprostred desivého zabíjania bojovníci ISIS prenasledovali a zajali stovky žien a dievčat z etnických a náboženských menšín, pričom zaviedli systém sexuálneho násilia, zotročovania, únosov a obchodovania s ľuďmi, ktorý pretrváva dodnes. (…) Tieto otrasné činy sexuálneho násilia počas konfliktov, ktoré možno považovať za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a/alebo akty genocídy, neupadnú do zabudnutia.“;

S.  keďže 13. augusta 2014 vydali osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangura a osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Irak Nickolay Mladenov spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili, že ISIS pravdepodobne uniesla a následne nútila k sexuálnemu otroctvu približne 1 500 kresťanských a jezídskych žien; keďže v danom vyhlásení obaja osobitní zástupcovia poukázali na výslovné zameranie sa Islamského štátu v Iraku a Levante na ženy a deti a upozornili na barbarské činy, ktoré táto organizácia páchala na menšinách v oblastiach pod svojou kontrolou;

T.  keďže osobitný poradca generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitný poradca generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu 12. augusta 2014 v súvislosti s Irakom uviedli, že „prichádzajúce správy o činoch páchaných Islamským štátom môžu tiež nasvedčovať riziku genocídy;

U.  keďže v správe Výboru OSN pre ľudské práva z 13. marca 2015, ktorá bola vypracovaná na žiadosť irackej vlády, sa uvádza, že medzi etnické a náboženské skupiny, ktoré sú terčom ISIS, patria jezídovia, kresťania, Turkméni, Sabejci-mandejci, Kakaji, Kurdi a šiiti a možno sa dôvodne domnievať, že niektoré incidenty v Iraku v rokoch 2014 a 2015 môžu predstavovať genocídu;

V.  keďže v správe s názvom Ochrana civilistov v ozbrojenom konflikte v Iraku: 1. mája – 31. októbra 2015 o situácii v Iraku, ktorú vypracoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a misia OSN pre pomoc Iraku – úrad pre ľudské práva a ktorá bola uverejnená 19. januára 2016, sa uvádza, že „násilie páchané na civilistoch v Iraku je naďalej šokujúce“, že „takzvaný Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) sa naďalej dopúšťa systematického a rozsiahleho porušovania a zneužívania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva“ a že „tieto činy môžu v niektorých prípadoch predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, prípadne genocídu“;

W.  keďže tzv. ISIS/Dá’iš zajal tých, ktorí nemohli utiecť z Mosulu a ninivskej planiny, a keďže nemoslimské žien a deti boli zotročené, pričom niektoré boli predané a iné brutálne zavraždené, o čom páchatelia natočili filmový záznam;

X.  keďže tzv. ISIS/Dá’iš a extrémistické milície v Sýrii sa úmyselne a systematicky zameriavajú na kresťanské kostoly a iné budovy, ako napr. na kostol sv. Františka v sýrskom Aleppe, kam boli vhodené granáty počas omše 25. októbra 2015;

Y.  keďže po únose jeho kňazov bol v máji 2015 kláštor Sv. Eliana z piateho storočia v sýrskom Karajtíne zničený buldozérmi a je len jedným z mnohých kresťanských budov zásadného kultúrneho významu, ktoré boli zničené zo strany tzv. ISIS/Dá’iš;

Z.  keďže po obsadení Karajtínu (Sýria) tzv. ISIS/Dá’iš násilne uniesol 230 obyvateľov, väčšinou kresťanov;

AA.  keďže vo februári 2015 organizácia ISIS/Dá’iš po zabratí niekoľkých poľnohospodárskych spoločenstiev na južnom brehu rieky Chábur v severovýchodnej provincii al-Hasaka uniesla viac než 220 asýrskych kresťanov a keďže len niekoľko z nich bolo prepustených, zatiaľ čo osud ďalších je stále neznámy;

AB.  keďže 2. apríla2015 sa útočníci v Garisse cielene zameriavali na nemoslimov a vyčlenili kresťanov, aby ich brutálne popravili; keďže skupina aš-Šabáb otvorene a verejne hlása, že v tomto regióne vedie vojnu proti kresťanom;

AC.  keďže v správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané tzv. Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami z 27. marca 2015 sa uvádza (v odseku 16 o priestupkoch páchaných organizáciou ISIL – útoky na náboženské a etnické skupiny), že „niektoré akty násilia spáchané proti civilistom z dôvodu ich príslušnosti alebo vnímanej príslušnosti k etnickej alebo náboženskej skupine (...) na základe zhromaždených informácií celkovo (...) môžu predstavovať genocídu.“;

AD.  keďže podľa Správy o ochrane civilistov v ozbrojenom konflikte v Iraku (11. decembra 2014 – 30. apríla 2015), ktorú vypracovala Pomocná misia OSN v Iraku, sa ISIL aj naďalej dopúšťa systematického a rozsiahleho porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a tieto činy môžu v niektorých prípadoch predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, prípadne genocídu;

AE.  keďže v správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 27. júla 2015 s názvom Technická podpora poskytovaná s cieľom pomôcť pri presadzovaní a ochrane ľudských práv v Iraku sa uvádza, že „Pomocná misia OSN v Iraku/OHCHR naďalej dostáva početné dôveryhodné správy o hrubom porušovaní ľudských práv a vážnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa ISIL v zjavne rozsiahlej miere a systematicky dopúšťa voči civilistom, pričom v niektorých prípadoch môžu tieto činy predstavovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu“, (odsek 18);

AF.  keďže v správe osobitného spravodajcu OSN zo 16. júna 2015 o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu sa uvádza, že „existujú dôkazy o tom, že ISIL spáchal závažné porušenia medzinárodného práva vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a prípadov vážneho porušovania ľudských práv“ (odsek 11);

AG.  keďže v správe Rady pre ľudské práva z jej 28. zasadnutia, ktoré sa konalo 8. júla 2015, iracká delegácia potvrdila, že „Dá’iš spáchal barbarské trestné činy, ktoré možno považovať za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny v podobe masakier a masových popráv väzňov a neozbrojených uväznených vojakov, kňazov, detí a žien, ktorí odmietli ich ideológiu“;

AH.  keďže podľa zásad zodpovednosti za ochranu, keď štát (alebo neštátny subjekt) preukázateľne zlyhá pri ochrane svojho obyvateľstva alebo je sám páchateľom takýchto zločinov, medzinárodné spoločenstvo je zodpovedné za prijatie spoločného postupu na ochranu obyvateľstva v súlade s Chartou OSN;

AI.  keďže v uznesení Parlamentu z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe, najmä Asýrčanov, sa uvádza, že (Parlament) „dôrazne odsudzuje ISIS/Dá’iš a ich mimoriadne závažné prípady porušovania ľudských práv, ktoré podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) predstavujú zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a mohli by sa nazývať genocídou (odsek 2);

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje tzv. ISIS/Dá’iš a jeho neslýchané prípady porušovania ľudských práv a závažné porušovania medzinárodného humanitárneho práva spáchané v rámci jeho cieľa úmyselne vyhubiť kresťanov a iné pôvodné náboženské a etnické menšiny z oblastí pod jeho kontrolou;

2.  vyjadruje názor, že tí, ktorí sa spolčia, plánujú, podnecujú, páchajú alebo sa pokúsia páchať sú spolupáchateľmi alebo podporujú zverstvá a medzinárodné trestné činy proti kresťanom (Chaldejcom/Asýrčanom/Aramejcom, Melchitom, Arménom) a iným etnickým a náboženským menšinám vrátane jezídov, Turkméncov, Šabakov, Sabejcov-mandejcov, Kakajov a Kurdov, a tí, ktorí sa na nich zámerne zameriavajú osobitne z etnických alebo náboženských dôvodov sa dopúšťajú, a týmto sa vyhlasujú za páchateľov a zodpovedné osoby, „vojnových zločinov“, „zločinov proti ľudskosti“ a „genocídy“;

3.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý bol podpísaný v Paríži 9. decembra 1948, a ďalších príslušných medzinárodných dohôd, aby zabránili vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a genocíde na svojom území; nalieha na Sýriu a Irak, aby uznali jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu;

4.  naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 a iných medzinárodných dohôd na prevenciu a trestanie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a najmä príslušné orgány krajín – a ich štátnych príslušníkov –, ktorí nejakým spôsobom tieto trestné činy podporujú, spolupracujú na nich, financujú ich alebo nesú za ne spoluvinu, aby si úplne splnili svoje právne záväzky v rámci tohto dohovoru a iných medzinárodných dohôd;

5.  naliehavo vyzýva príslušné orgány krajín, ktoré akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo tieto trestné činy, zločiny proti ľudskosti a genocídu podporujú, spolupracujú na nich, financujú ich alebo nesú za ne spoluvinu, aby si úplne splnili svoje právne záväzky v rámci medzinárodného práva a zastavili toto neprijateľné správanie, ktoré spôsobuje obrovské škody irackej a sýrskej spoločnosti, a najmä kresťanom a iným náboženským menšinám, a ktoré vážne destabilizuje susedné krajiny a medzinárodný mier a bezpečnosť;

6.  naliehavo vyzýva všetky krajiny medzinárodného spoločenstva, aby zlepšili svoje právne a jurisdikčné systémy s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom a občanom vycestovať a pripojiť sa k ISIS/Dá’iš a zúčastňovať sa na vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a genocíde proti kresťanom a iným náboženským menšinám v Iraku a Sýrii, a aby zabezpečili, aby v prípade, keď sa dopustia takýchto trestných činov, boli trestne stíhaní tak rýchlo, ako je to len možné, a to aj za podnecovanie k páchaniu týchto trestných činov a ich podporu na internete;

7.  naliehavo žiada všetky vlády a verejné orgány, a to aj EÚ (najmä Európsku službu pre vonkajšiu činnosť) a jej členské štáty, a medzinárodné orgány a inštitúcie a ich vedúcich predstaviteľov a zástupcov, aby nazývali zverstvá, ktoré pácha tzv. ISIS/Dá’iš proti kresťanom a iným pôvodným náboženským menšinám vrátane jezídov, ich pravým menom – zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocída;

8.  vyzýva OSN a jej generálneho tajomníka, osobitných zástupcov, osobitných spravodajcov a vysokého komisára pre ľudské práva, aby nazývali zverstvá, ktoré sa na týchto miestach páchajú proti kresťanom a iným náboženským menšinám v Iraku a Sýrii, ich pravým menom – vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída;

9.  uznáva, podporuje a požaduje dodržiavanie všetkými neodňateľného práva všetkých náboženských a etnických menšín, pôvodných obyvateľov a iných, žijúcich v Iraku a Sýrii, môcť aj naďalej žiť v ich historických a tradičných vlastiach s dôstojnosťou, rovnosťou a v bezpečí, a praktizovať svoje náboženstvo v plnej miere a slobodne bez akéhokoľvek nátlaku, násilia či diskriminácie; domnieva sa, že v záujme zamedzenia utrpeniu a hromadnému odchodu kresťanov a iných pôvodných obyvateľov regiónu je nevyhnutné, aby všetci regionálni politickí a náboženskí vodcovia jasne a jednoznačne vyjadrili podporu ich ďalšiemu zotrvaniu a plným a rovnakým právam ako občanov ich rodných krajín;

10.  žiada medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie a jej členských štátov, aby zabezpečili potrebné bezpečnostné podmienky a možnosti pre kresťanov a členov ostatných náboženských menšín, ktoré boli nútené opustiť svoju vlasť alebo boli násilne vysídlené, aby sa čo najskôr stalo účinné ich právo na návrat do vlasti, zachovanie ich domovov, pozemkov, majetku a osobných vecí, rovnako ako ich kostolov a náboženských a kultúrnych pamiatok, a aby mohli mať dôstojný život a budúcnosť;

11.  odsudzuje a odmieta akýkoľvek výklad posolstva islamu, ktoré by malo otvárať cestu pre násilnú, krutú, totalitnú, represívnu a expanzívnu ideológiu, ktorá legitimizuje vyhladzovanie kresťanských menšín; naliehavo vyzýva Organizáciu islamskej spolupráce (OIC) a jej orgány, Radu pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Gulf Cooperation Council – GCC) a moslimských vodcov, aby bezvýhradne odsúdili zverstvá, ktoré pácha tzv. ISIS/Dá’iš proti kresťanom a iným pôvodným náboženským menšinám, a aby ich nazývali pravým menom – zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocída;

12.  žiada Bezpečnostnú radu OSN, aby v prípade, že ostatné vnútroštátne alebo medzinárodné mechanizmy zlyhali, zvážila použitie kapitoly VII Charty OSN na zriadenie bezpečných útočísk, kde môžu byť násilne vysídlení kresťania a iné náboženské menšiny chránené jednotkami splnomocnenými OSN;

13.  žiada jednotky humanitárnej pomoci a spolupráce EÚ, aby pri svojej práci plne spolupracovali priamo s uznanými vodcami kresťanských cirkví a komunít a inými cieľovými náboženskými a etnickými menšinami a aby ich nevylučovali zo svojich plánov alebo z praktického vykonávania a distribúcie pomoci, a to s cieľom lepšie naplniť ich potreby a potreby obyvateľstva vo všeobecnosti; domnieva sa, že si možno vziať príklad z osvedčených postupov v irackom Erbile, kde pod vedením chaldejského katolíckeho arcibiskupa Bašara Mattiho Wardu, vnútorne vysídlené osoby vytvorili komunitu ponúkajúcu školské zariadenia (od predškolského až po vysokoškolské vzdelávanie), a po jednom roku otvorili malé obchody a podniky ponúkajúce služby hostiteľskej spoločnosti;

14.  zdôrazňuje, že v súlade s ustanoveniami uvedených dohovorov a dohôd OSN nesmie existovať beztrestnosť pre žiadneho z páchateľov vrátane tých, ktorí sa spolčovali, plánovali, podnecovali, páchali alebo sa pokúšali spáchať ktorýkoľvek z týchto činov, a že zodpovedné osoby by mali byť postavené pred príslušné vnútroštátne alebo medzinárodné tribunály, a to tak pred existujúce, ako aj pred tie, ktoré môžu byť vytvorené osobitne na tento účel;

15.  bezvýhradne odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vodcu tzv. ISIS/Dá’iš, že v oblastiach, ktoré v súčasnosti ovláda, bol zriadený tzv. kalifát; zdôrazňuje, že vytvorenie a rozpínanie tzv. islamského kalifátu, ako aj činnosti ďalších násilných extrémistických skupín na Blízkom východe predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť v regióne, ako aj európskych krajín a sú zjavným porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrie, vláda a Rade reprezentantov Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, inštitúciám Organizácie islamskej spolupráce (OIC), Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, GCC), generálnemu tajomníkovi OSN, Valnému zhromaždeniu OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0011.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.

 

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0066.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0178.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0179.

(10)

Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 287.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0180.

(12)

Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, s. 12.

(13)

Rozsudok z 26. februára 2007, pokiaľ ide o uplatňovanie Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (Bosna a Hercegovina/Srbsko a Čierna Hora), odsek 431.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia