NÁVRH UZNESENIA o situácii v Líbyi
1.2.2016 - (2016/2537(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis, Fabio De Masi, Ángela Vallina, Sofia Sakorafa, Kostas Chrysogonos, Stelios Kouloglou, Kostadinka Kuneva v mene skupiny GUE/NGL
Európsky parlament,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN č. 2009/2011 zo 16. septembra 2011, č. 1973/2011 zo 17. marca 2011, č. 2017/2011 z 31. októbra 2011, č. 2022/2011 z 2. decembra 2011, č. 2040/2012 z 13. marca 2012, č. 2174/2014 z 27. augusta 2014, č. 2238/2015 z 10. septembra 2015 a č. 2259/2015 z 23. decembra 2015 o Líbyi,
– so zreteľom na vymenovanie Martina Koblera za osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Líbyu 4. novembra 2015,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 30. augusta, 20. októbra, zo 17. a 18. novembra a z 15. decembra 2014, z 19. januára, 9. februára, zo 16. marca a z 12. októbra 2015 a z 18. januára 2016,
– zo zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej o Líbyi z 30. apríla, 26. a 27. mája, 30. júna, 12. júla, zo 17. augusta, z 13. a 22. septembra, 9. októbra a 19. a 26. novembra 2015 a zo 7. januára 2016 a na jej vyhlásenie o podpísaní líbyjskej politickej dohody zo 17. decembra 2015,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim z roku 1977 a povinnosť strán ozbrojeného konfliktu za každých okolností dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a zabezpečiť jeho dodržiavanie,
– so zreteľom na vyhlásenia podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL) spoločnú správu UNSMIL a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 4 septembra 2014 o porušovaní medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas pokračujúcich násilností v Líbyi a na jej aktualizované znenia z 27. decembra 2014 a 12. januára a 16. novembra 2015,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013, ktorým bola vytvorená integrovaná pomocná hraničná misia Európskej únie v Líbyi (EUBAM Líbya)[1],
– so zreteľom na líbyjskú politickú dohodu, ktorá bola podpísaná 17. decembra 2015 a ktorej súčasťou je dohoda o vláde národnej jednoty,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 15. septembra 2011[2], 18. septembra 2014[3] a 15. januára 2015[4] o situácii v Líbyi,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže zásah NATO vrátane vyslania francúzskych vojakov a zvláštnej leteckej jednotky Spojeného kráľovstva (SAS) do Líbye v roku 2011 mali za následok straty na životoch nevinných civilistov, humanitárnu krízu a masívne ničenie, ktoré viedlo k úplnej destabilizácii líbyjského štátu; keďže stupňujúce sa násilie vyvolalo v Líbyi chaos a nemilosrdnú vojnu, čo malo nepriaznivý vplyv na susediace krajiny;
B. keďže konflikt v krajine spôsobil, že dve súperiace vlády o sebe tvrdia, že sú legitímne: Všeobecné národné zhromaždenie zvolené v roku 2012 so sídlom v Tripolise a poslanecká snemovňa zvolená v júni 2014, ktorá sa potom, čo jednotky milície prevzali kontrolu nad dvoma najväčšími mestami, presunula do Tobruku a ktorú uznáva prevažná časť medzinárodného spoločenstva;
C. keďže po rokovaniach pod záštitou OSN, ktoré trvali 14 mesiacov, obidve uvedené strany 17. decembra 2015 podpísali líbyjskú politickú dohodu týkajúcu sa okrem iného vytvorenia vlády národnej jednoty, ktorej sídlo by malo byť v Tripolise; keďže líbyjská poslanecká snemovňa 25. januára 2016 zamietla vládu navrhovanú OSN;
D. keďže ozbrojené konflikty a iné formy násilia v celej krajine, ako aj porušovanie a zneužívanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva pretrvávajú, v dôsledku čoho prichádzajú o život stovky ľudí a v mnohých oblastiach dochádza k masovému vysídľovaniu a humanitárnej kríze; keďže podľa údajov OSN si viac ako 2,4 milióna ľudí vyžaduje okamžitú humanitárnu pomoc, približne 435 000 Líbyjčanov bolo vysídlených v rámci krajiny v dôsledku bojov a ďalších 150 000 osôb vrátane mnohých migrujúcich pracovníkov krajinu opustilo v snahe nájsť si útočisko v susedných krajinách, napríklad v Tunisku, čo vytvára tlak na jeho kapacity;
E. keďže mnohí migranti, najmä zo subsaharskej Afriky, sú svojvoľne zadržiavaní rôznymi ozbrojenými skupinami v krajine; keďže tisícky migrantov a utečencov utekajúcich pred násilím v Líbyi údajne zahynuli pri pokusoch prepraviť sa cez Stredozemné more do Európy;
F. keďže do tohto chaosu sa zapojili takzvaný Islamský štát (IŠ) a skupiny, ktoré mu deklarujú vernosť, Ansár aš-šaría a iné ozbrojené skupiny napojené na al-Káidu, pričom ťažia zo šírenia zbraní v krajine po vojenskom zásahu a pokračujúceho mocenského vákua, ktoré vládne v krajine;
G. keďže na východe krajiny, ktorý je bohatý na ropu a disponuje desiatimi najväčšími preukázanými zásobami ropy na svete a najväčšími zásobami ropy v Afrike, sa stupňujú boje o ropné sklady a prístavy; keďže bojovníci IŠ pri útoku na líbyjský ropný terminál Rás Lanúf 21. januára 2016 podpálili rezervné nádrže na ropu; keďže dva týždne predtým bolo pri zrážkach medzi IŠ a strážnymi hliadkami ropných zariadení, ktoré kontrolujú oblasť okolo Es Sider a Rás Lanúf, v dôsledku požiaru poškodených sedem ropných nádrží a o život prišlo minimálne 18 členov hliadky;
H. keďže armáda USA vyhlásila, že na zastavenie rozšírenia IŠ v Líbyi sú potrebné naliehavé a rozhodné vojenské kroky; keďže susedné krajiny ako Alžírsko odmietajú akékoľvek ďalšie vojenské zásahy v Líbyi; keďže sa zdá, že mnohé západné krajiny nenaliehajú na vytvorenie vlády národnej jednoty preto, že majú záujem na tom, aby sa našlo politické riešenie tejto situácie, ale preto, aby sa odôvodnil ďalší zahraničný vojenský zásah v krajine, tento krát pod zámienkou boja proti IŠ;
I. keďže akýkoľvek vojenský zásah spôsobí, že krajina bude ešte viac zničená a región destabilizovaný; keďže akýkoľvek zahraničný vojenský zásah by IŠ využil na ďalší nábor;
J. keďže sa predpokladá, že približne 3 000 Tunisanov a stovky Maročanov sa pripojilo k džihádistom v Líbyi; keďže IŠ nedávno oznámil, že sa pokúša najať viac džihádistov z krajín severnej Afriky v snahe rozšíriť sféru svojho vplyvu na celom kontinente; keďže v reakcii na masívny a mimoriadny prílev Maročanov z Casablanky, ktorí smerujú cez Alžírsko do Líbye, alžírske orgány zastavili stovky Maročanov bez legálneho pobytu v Líbyi; keďže Alžírsko práve zrušilo všetky komerčné lety do Líbye;
K. keďže zbrane, ktoré boli poskytnuté takzvaným rebelom, sa medzičasom rozšírili po celej severnej Afrike a využívajú sa v konfliktoch a na destabilizáciu krajín, ako napríklad Stredoafrická republika a Mali, a objavili sa už aj v Alžírsku;
L. keďže v roku 2011 vyjadrili členovia NATO v rozpore s medzinárodným právom značnú podporu jednej zo strán zapojených do konfliktu v Líbyi svojím vyhlásením, že bezletová zóna a dodávka zbraní (takzvaným) rebelom sú v súlade so zásadou „zodpovednosti za ochranu“ (R2P);
M. keďže Líbya aj naďalej podlieha medzinárodnému zbrojnému embargu, ktoré v roku 2011 vyhlásila Bezpečnostná rada OSN; keďže členovia NATO a ich spojenci (a to USA, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Katar a Spojené arabské emiráty) napriek tomu toto zbrojné embargo porušili; keďže napriek embargu zbrane prúdia do Líbye aj naďalej;
N. keďže Rada ministrov vo svojich záveroch z 18. januára 2016 vyhlásila, že je pripravená podporovať líbyjské orgány vytvorené vládou národnej jednoty pri reforme bezpečnostného sektora; keďže v máji 2013 zriadila EÚ v Líbyi pomocnú hraničnú misiu (EUBAM Líbya) s cieľom poskytovať vojenskú podporu líbyjským orgánom pri ochrane a kontrole hraníc; keďže prioritou tejto misie je predchádzať prílevu utečencov a migrantov do Európy a zabezpečiť kontrolu štátu nad ropnými poľami a podnikmi na výrobu ropy; keďže misia EUBAM Líbya, ktorej náklady predstavujú 30 miliónov EUR, je najdrahšou misiou, akú kedy EÚ vykonávala; keďže polovica rozpočtu sa vynakladá na súkromné bezpečnostné spoločnosti;
O. keďže v hre je jednota líbyjského štátu a existuje reálne nebezpečenstvo rozdelenia štátu, pokiaľ sa čoskoro nezrealizuje kompromisné riešenie, ako aj inkluzívny proces zmierenia;
P. keďže až 80 % HDP Líbye závisí od ropného odvetvia; keďže produkcia ropy bola pred zásahom NATO na úrovni 1,6 milióna barelov denne a v súčasnosti predstavuje približne 360 000 barelov denne, pričom v dôsledku nedávnych útokov na ropné nádrže a infraštruktúru pravdepodobne klesne omnoho nižšie; keďže podľa odhadov štátneho ropného podniku Líbya utrpela len od roku 2013 na príjmoch z ropy stratu viac ako 68 miliárd USD;
1. berie na vedomie podpísanie líbyjskej politickej dohody o vytvorení vlády národnej jednoty; so znepokojením konštatuje, že líbyjská poslanecká snemovňa túto vládu už zamietla;
2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasným hospodárskym a politickým rozkladom v krajine, ktorý ešte zhoršuje chúlostivú situáciu obyvateľstva; pripomína, že už odsúdil vojenský zásah, ktorý v roku 2011 pod záštitou NATO uskutočnili Francúzsko, Spojené kráľovstvo, USA a Kanada pod zámienkou takzvanej „zodpovednosti za ochranu“ a ktorý vyústil do súčasnej situácie; je presvedčený, že tento zahraničný vojenský zásah vytvoril živnú pôdu pre vznik súčasného stavu ničenia Líbye a destabilizácie regiónu;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad prítomnosťou IŠ v Líbyi, najmä v okolí Sirte; odsudzuje teroristické činy, ktoré v Líbyi páchajú skupiny hlásiace sa k IŠ, vrátane činov jednotlivcov alebo skupín napojených na IŠ alebo sieť al-Káida;
4. vyjadruje dôrazný odpor voči akémukoľvek ďalšiemu vonkajšiemu vojenskému zásahu v krajine; je hlboko znepokojený v súvislosti s informáciami o ďalšom vojenskom zásahu, ktorý v Líbyi plánujú USA, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko; varuje pred následkami ďalšieho zahraničného zásahu; potvrdzuje svoju oddanosť suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti Líbye;
5. odmieta použitie pojmu „zodpovednosť za ochranu“, keďže porušuje medzinárodné právo a nepredstavuje primeraný právny základ na odôvodnenie jednostranného použitia sily, v mnohých prípadoch s cieľom zmeniť režim; odsudzuje skutočnosť, že mocnosti, ako sú USA alebo NATO, jednostranne preberajú úlohu „celosvetového policajta“; odsudzuje tiež takzvané selektívne letecké útoky a vstupovanie cudzích vojsk na toto územie; odsudzuje pokus NATO nahradiť úlohy zamerané na upokojenie situácie a stabilizáciu, ktoré možno realizovať iba na základe širokej zhody v rámci Valného zhromaždenia OSN;
6. odsudzuje pretrvávajúce násilie v Líbyi; odsudzuje použitie násilia, ktoré vedie k vysokým počtom zranených, zabitých alebo vysídlených civilistov; požaduje, aby sa osoby zodpovedné za porušovanie a zneužívanie ľudských práv alebo porušovanie medzinárodného humanitárneho práva zodpovedali za svoje činy;
7. naliehavo vyzýva všetky strany, aby prestali porušovať medzinárodné právo a zdržali sa najmä všetkých tých aktov, ktoré možno považovať za vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, vrátane útokov bez rozlišovania nepriateľa, útokov na zdravotnícke zariadenia, nedobrovoľných zmiznutí, vrážd, brania rukojemníkov, mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania; pripomína všetkým stranám zapojeným do bojov v Líbyi, že sú viazané príslušnými ustanoveniami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva; pripomína, že všetky strany musia dodržiavať zákaz priamych útokov na civilné obyvateľstvo a civilné zariadenia, ako sú nemocnice, školy, letiská a prístavy;
8. nabáda krajiny tohto regiónu, Ligu arabských štátov a Africkú úniu, aby podporili pokračujúce konštruktívne úsilie strán o dosiahnutie riešenia; nabáda najmä štáty v regiónoch Sahelu, Maghrebu a Mašreku, aby skoordinovali svoje úsilie, ktorého cieľom je zabrániť teroristickým skupinám v prekročení hraníc a hľadaní útočiska v regióne Sahel; vyzýva tieto štáty, aby posilnili spoluprácu a koordináciu s cieľom rozvíjať inkluzívne a účinné stratégie, ktoré by bránili rozširovaniu týchto skupín, a predchádzať šíreniu všetkých zbraní a nadnárodného organizovaného zločinu v regióne vrátane obchodu s drogami; podporuje v tejto súvislosti výzvu alžírskej vlády na ďalšiu spoluprácu krajín v regióne v týchto otázkach;
9. žiada, aby sa zastavil vývoz a dodávka zbraní do Líbye a do tohto regiónu, vývoz zbraní do krajín Perzského zálivu a aby štáty Perzského zálivu a nepriamo aj západné štáty ukončili financovanie všetkých milícií, čo v prvom rade znamená prestať nakupovať ropu z ropných polí, ktoré riadia ozbrojené skupiny; žiada, aby sa preskúmalo porušovanie zbrojného embarga, ktoré bolo zavedené na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1970/2011;
10. opakuje, že podporuje nescudziteľné právo všetkých národov na prístup k vlastným zdrojom a kontrolu nad nimi; odsudzuje preto útoky na dôležitú ropnú infraštruktúru, ktorá je nevyhnutná pre blahobyt líbyjského obyvateľstva; odsudzuje aj akúkoľvek účasť na priamom alebo nepriamom obchode s IŠ alebo so skupinami napojenými na IŠ alebo al-Káidu, najmä s ropou a ropnými produktmi, modulárnymi rafinériami a súvisiacim materiálom vrátane chemikálií a mrazív; pripomína, že líbyjská ropa patrí líbyjskému ľudu a nemali by s ňou manipulovať žiadne skupiny;
11. domnieva sa, že EÚ by mala radikálne prehodnotiť svoju vonkajšiu politiku, najmä svoju stratégiu pre oblasť južného Stredozemia, ako súčasť revízie európskej susedskej politiky (ESP), vzhľadom na jej neúspech; vyzýva EÚ, aby vytvorila nový rámec pre vzťahy s týmito krajinami a regiónmi, ktorý bude založený na nezasahovaní do ich vnútorných záležitostí a rešpektovaní ich zvrchovanosti a ktorého cieľom bude podporovať skôr rozvoj susedných regiónov, a nie „dohody o pridružení“ používané najmä na vytvorenie zón voľného obchodu, ktoré slúžia obchodným záujmom na európskej strane, alebo vojenské zásahy zamerané na posilnenie ich geopolitického vplyvu v regióne;
12. pripomína skutočnosť, že Európska únia, mnohé jej členské štáty a Spojené štáty americké, ktoré po desaťročia podporovali Kaddáfího a neskôr aj vojenský zásah NATO v Líbyi, sú osobitne zodpovedné za súčasnú situáciu v Líbyi;
13. vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou krízou v Líbyi, ktorá prinútila tisícky utečencov k úteku z krajiny; vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby poskytli všetky finančné a ľudské zdroje potrebné na pomoc utečencom; zdôrazňuje potrebu poskytnúť náležitú humanitárnu pomoc vysídleným osobám; odmieta plány rozmiestniť sily EU NAVFOR Sophia v pobrežných vodách; vyzýva EÚ, aby okamžite zmenila politiku voči utečencom zo severnej Afriky; opätovne potvrdzuje svoj postoj voči agentúre Frontex a domnieva sa, že v súlade so zásadou zákazu vyhostenia zakotvenou v článku 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie nesmie činnosť tejto agentúry viesť k tomu, aby boli ľudia vracaní späť do Líbye alebo inej krajiny, kde sú ohrozené ich životy;
14. požaduje, aby EÚ zastavila obnovené vykonávanie misie EUBAM Líbya, pretože vedie k ďalšej militarizácii líbyjskej hranice a k smrti utečencov; domnieva sa, že EÚ musí do Líbye vysielať iba humanitárnu a civilnú pomoc;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentom a parlamentom členských štátov, pomocnej hraničnej misii EÚ (EUBAM) v Líbyi, podpornej misii OSN v Líbyi, poslaneckej snemovni a Všeobecnému národnému zhromaždeniu Líbye, Lige arabských štátov a Africkej únii.
- [1] Ú. v. EÚ L 138, 24.5.2013, s. 15.
- [2] Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 114.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2014)0028.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2015)0010.