NÁVRH UZNESENIA o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva
20.4.2016 - (2016/2662(RSP))
predložený v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku
Charles Goerens, Petras Auštrevičius, Marietje Schaake, Paavo Väyrynen, Louis Michel, Beatriz Becerra Basterrechea, Renate Weber v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0488/2016
B8-0488/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva
Európsky parlament,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a iné nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,
– so zreteľom na ženevské dohovory a ďalšie právne nástroje v oblasti medzinárodného humanitárneho práva (MHP),
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,
– so zreteľom na aktualizované usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva[1],
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN určenú Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť z 2. februára 2016,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1998 (2011) prijatú 12. júla 2011 a rezolúciu č. 2143 (2014) prijatú 7. marca 2014, v ktorých sa rieši ochrana detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktmi,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelávanie v núdzových situáciách,
– so zreteľom na vyhlásenie o bezpečných školách z mája 2015, ktoré bolo predložené na schválenie na konferencii o bezpečných školách v Osle, ktorú zvolalo nórske ministerstvo zahraničných vecí v máji 2015, a na súvisiace usmernenia na ochranu škôl a univerzít pred používaním na vojenské účely v ozbrojených konfliktoch,
– so zreteľom na uznesenie z 10. decembra 2015 z 32. medzinárodnej konferencie Červeného kríža a Červeného polmesiaca o posilňovaní dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci[4];
– so zreteľom na otázku Rade o útokoch na nemocnice a školy ako porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (O-000063/2016 - B8-0361/2016),
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže medzinárodné spoločenstvo sa stalo svedkom rastúceho trendu útokov na nemocnice a školy v ozbrojených konfliktoch počas uplynulých desiatich rokov na celom svete, ako sú posledné útoky na zdravotné strediská organizácie Lekári bez hraníc z 3. októbra 2015 v Kundúze (Afganistan), z 10. januára 2016 v Razahu (Jemen) a z 15. februára 2016 v mestách, ktoré ovládajú sýrski povstalci;
B. keďže v dňoch 23. a 24. mája 2016 sa v Istanbule uskutoční prvý Svetový humanitárny samit; keďže generálny tajomník OSN vo svojej správe určenej Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť upriamuje pozornosť na to, čo sám nazýva „nehanebným a neľútostným úpadkom v oblasti dodržiavania medzinárodne uznávaných ľudských práv a humanitárneho práva“ v situáciách ozbrojených konfliktov, čo môže spôsobiť návrat k ére bezhraničnej vojny; keďže v správe sa konštatuje, že ak nedokážeme vyžadovať a presadzovať rešpektovanie našich spoločných noriem ani podporovať existujúce mechanizmy presadzovania, monitorovania a zodpovednosti, prispievame tak k tomuto úpadku;
C. keďže medzinárodné humanitárne právo (MHP), známe tiež ako právo týkajúce sa ozbrojeného konfliktu, má za cieľ zmierniť účinky ozbrojeného konfliktu ochranou tých, ktorí sa nezúčastňujú na konflikte, a právnou úpravou prostriedkov a metód vedenia vojny;
D. keďže nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne chránení podľa medzinárodného humanitárneho práva a keďže každý zámerný útok voči civilným obyvateľom a na civilnú infraštruktúru je podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázaný a považuje sa za jeho vážne porušenie;
E. keďže 52 štátov vrátane niektorých členských štátov EÚ po skončení konferencie o bezpečných školách, ktorá sa uskutočnila v máji 2015 v Osle, schválilo 14. marca 2016 vyhlásenie o bezpečných školách;
F. keďže Rada pre zahraničné veci pri schvaľovaní usmernení EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva zdôraznila dôležitosť účinného riešenia dedičstva závažných porušení, a to podporovaním príslušných mechanizmov zodpovednosti, a zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú Medzinárodný trestný súd môže zohrať v prípadoch, keď príslušný štát alebo príslušné štáty nedokážu alebo nechcú uplatňovať svoju jurisdikciu; keďže na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v takýchto prípadoch odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP (odsek 15 písm. a));
G. keďže Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v rokoch 2012 až 2015 zorganizoval rozsiahly konzultačný proces zameraný na posilňovanie právnej ochrany obetí ozbrojených konfliktov a na zvýšenie efektívnosti mechanizmov dodržiavania MHP;
H. keďže štáty, ktoré sa v decembri 2015 zúčastnili 32. medzinárodnej konferencie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, sa nakoniec nedokázali dohodnúť o novom mechanizme, ktorý navrhovali MVČK a vláda Švajčiarska a ktorého úlohou malo byť posilnenie dodržiavania MHP; keďže navrhovaný nový mechanizmus mal obsahovať organizovanie výročných stretnutí zmluvných štátov ženevských dohovorov; keďže zúčastnené štáty sa dohodli na začatí nového medzivládneho procesu, v rámci ktorého sa budú hľadať spôsoby, ako zlepšiť uplatňovanie MHP, pričom výsledky tohto procesu by sa mali prezentovať na nasledujúcej medzinárodnej konferencii v roku 2019;
1. vyjadruje šok a vážne znepokojenie nad smrtiacimi útokmi na nemocnice a školy, ktoré sa objavujú v stále alarmujúcejšom počte v ozbrojených konfliktoch po celom svete, pričom pacienti, žiaci, zdravotnícki a pedagogickí pracovníci, pracovníci v oblasti humanitárnej pomoci a rodinní príslušníci sa stávajú terčom a obeťami, zatiaľ čo medzinárodné odsúdenie zriedka vedie k nezávislému vyšetrovaniu a uplatneniu skutočnej zodpovednosti; vyzýva členské štáty, inštitúcie EÚ a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby uznali skutočný rozsah tejto krízovej situácie a čo najrýchlejšie vypracovali konkrétny časovo ohraničený akčný plán s cieľom v plnom rozsahu využiť vplyv EÚ a členských krajín, aby sa skoncovalo s týmto porušovaním a zneužívaním;
2. odsudzuje útoky na nemocnice a školy, zakázané podľa medzinárodného práva, pričom uznáva, že takéto akty môžu predstavovať vážne porušenie ženevských dohovorov z roku 1949 a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; vyjadruje svoje presvedčenie, že ochrana zdravotníckych a školských zariadení ako neutrálnych, chránených priestorov počas situácií ozbrojeného konfliktu závisí od výsledku transparentných, nezávislých a nestranných vyšetrovaní brutálnych útokov, ku ktorým došlo, a od uplatnenia skutočnej zodpovednosti za spáchané zločiny;
3. vyzýva strany zúčastnené na konflikte, aby dodržiavali základné zásady MHP a aby upustili od úmyselného zamerania na civilné infraštruktúry; zdôrazňuje význam zlepšovania bezpečnosti pracovníkov pôsobiacich v oblasti pomoci s cieľom účinnejšie reagovať na útoky;
4. nabáda EÚ a jej členské štáty, aby plne podporili výzvu generálneho tajomníka OSN všetkým členským štátom OSN, aby využili príležitosť Svetového humanitárneho summitu a znovu sa zaviazali k ochrane civilného obyvateľstva a ľudských práv všetkých rešpektovaním pravidiel, s ktorými už súhlasili; zdôrazňuje význam, ktorý generálny tajomník OSN pripisuje posilneniu medzinárodných vyšetrovacích a súdnych systémov vrátane Medzinárodného trestného súdu tak, aby dopĺňali vnútroštátne rámce, s cieľom ukončiť beztrestnosť porušovania MHP;
5. uznáva význam a jedinečný charakter usmernení EÚ na podporu dodržiavania MHP, keďže žiadne iné štáty ani organizácie neprijali rovnocenný dokument; žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby účinne uplatňovali usmernenia EÚ;
6. vyzýva Radu pre zahraničné veci a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby s cieľom zabezpečiť, že sa politiky a opatrenia EÚ týkajúce sa medzinárodného humanitárneho práva budú vypracúvať súdržným a efektívnym spôsobom, preskúmali súčasné rozdelenie zodpovedností, podľa ktorého uplatňovanie usmernení MHP patrí predovšetkým do pôsobnosti pracovnej skupiny Rady pre medzinárodné právo verejné, ktorej predsedá predsedníctvo Rady; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v takýchto prípadoch odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP (odsek 15 písm. a)); vyzýva príslušné pracovné skupiny Rady, aby využili tento mandát na riešenie súčasnej naliehavej krízy v dôsledku nedodržiavania tohto práva;
7. pripomína pozíciu prijatú v usmerneniach EÚ, že v prípade potreby by sa malo zvážiť využitie služieb Medzinárodnej humanitárnej vyšetrovacej komisie (IHFFC) zriadenej na základe Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom z roku 1949, ktorá môže pomáhať pri podpore dodržiavania MHP prostredníctvom svojej vyšetrovacej a sprostredkovateľskej funkcie. konštatuje, že služby IHFFC sa nevyužívajú, a nalieha na Radu, členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vážne uvažovali o aktivácii tejto komisie, prvýkrát od jej vzniku, aby riešila útoky na nemocnice a školy ako naliehavú krízovú situáciu týkajúcu sa dodržiavania noriem MHP;
8. so znepokojením konštatuje, že v súčasnosti existuje obmedzený inštitucionálny priestor pre medzinárodné spoločenstvo na riešenie spoločných problémov v súvislosti s uplatňovaním MHP; v tejto súvislosti ľutuje, že štáty, ktoré sa zúčastnili na 32. medzinárodnej konferencii Červeného kríža a Červeného polmesiaca v decembri 2015, sa nedokázali dohodnúť na novom mechanizme, ktorý by posilnil systém riadenia MHP vytvorením výročného zasadnutia štátov na posilnenie dialógu a zavedením pravidelného podávania správ o dodržiavaní MHP na národnej úrovni; žiada, aby sa EÚ a jej členské štáty usilovali o dosiahnutie lepšieho výsledku v nadchádzajúcom medzivládnom procese;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.
- [1] Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, p. 12.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0066.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2015)0459.