Postup : 2016/2550(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0562/2016

Predkladané texty :

B8-0562/2016

Rozpravy :

PV 09/05/2016 - 15
CRE 09/05/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 11/05/2016 - 7.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0217

NÁVRH UZNESENIA
PDF 271kWORD 90k
3.5.2016
PE582.577v01-00
 
B8-0562/2016

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0364/2016

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti (2016/2550(RSP))


Iskra Mihaylova v mene Výboru pre regionálny rozvoj

-0562/2016 Uznesenie Európskeho parlamentu o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti (2016/2550(INI))  

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 4, článok 162, články 174-178 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“ (NSU)),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ z 23. júla 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(3),

–  – so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s EFSI,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(6),

–  so zreteľom na otázku Komisii o o zrýchlení vykonávania politiky súdržnosti (O-000070/2016 – B8-0364/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politika súdržnosti s rozpočtom viac ako 350 miliárd EUR do roku 2020 je nástrojom, ktorý pomáha priblížiť EÚ občanom a predstavuje hlavnú investičnú a rozvojovú politiku, ktorá sa týka všetkých regiónov EÚ; keďže v niektorých členských štátoch predstavuje hlavný zdroj verejných investícií;

B.  keďže ciele stratégie Európa 2020 možno dosiahnuť prostredníctvom koherentnej interakcie medzi rastom a rozvojovými politikami a v prípade potreby štrukturálnymi reformami, ako aj prostredníctvom aktívneho zapojenia regiónov a miest do ich realizácie; keďže politika súdržnosti zohráva z tohto hľadiska kľúčovú úlohu;

C.  keďže sa nariadeniami z rokov 2014 – 2020 zaviedlo niekoľko kľúčových reforiem politiky súdržnosti, napríklad tematické zameranie umožňujúce, aby požadovaná flexibilita lepšie zohľadnila miestne potreby, výraznejšiu orientáciu na výsledky, lepšiu koordináciu s hospodárskou a sociálnou politikou, lepšie prepojenie priorít EÚ s potrebami regiónov a lepšiu koordináciu využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov prostredníctvom spoločného strategického rámca;

D.  keďže investície v rámci politiky súdržnosti by sa mali koordinovať a zosúladiť s inými politikami EÚ, akými sú jednotný digitálny trh, energetická únia, sociálna politika, makroregionálna stratégia, mestská agenda, výskum a inovácie, dopravná politika atď., aby výraznejšie prispievali k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

E.  keďže podľa článku 136 ods. 1 NSU je Komisia povinná zrušiť viazanosť akejkoľvek časti sumy v operačnom programe, ktorá sa nepoužila na platbu počiatočného a ročného predbežného financovania a priebežných platieb do 31. decembra tretieho rozpočtového roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku v rámci operačného programu;

F.  keďže od začiatku nového programového obdobia uplynuli dva roky a vo vykonávaní politiky súdržnosti dochádzalo k oneskoreniam; keďže väčšina operačných programov bola schválená na konci roka 2014 a v roku 2015 ešte nebol splnený značný počet ex ante kondicionalít;

G.  keďže podľa článku 53 NSU je Komisia povinná od roku 2016 každý rok predkladať Európskemu parlamentu súhrnnú správu týkajúcu sa programov EŠIF vychádzajúcu z výročných správ o vykonávaní predložených členskými štátmi podľa článku 50 a v rokoch 2017 a 2019 je Komisia povinná vypracovať strategickú správu, v ktorej zhrnie správy o pokroku členských štátov;

1.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala aktuálny stav využívania EŠIF na roky 2014 – 2020 a vypracovala podrobnú analýzu rizík súvisiacich so zrušením viazanosti s uvedením súm za členský štát a analýz prognóz platieb, ktoré členské štáty predložia čo najskôr po termínoch 31. januára a 31. júla, ako je stanovené v NSU; vyzýva Komisiu, aby uviedla, aké opatrenia sú plánované na to, aby sa v čo najvyššej miere zabránilo zrušeniu viazanosti EŠIF;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere a v súlade so stratégiou Európa 2020 využívali potenciál EŠIF s cieľom zvýšiť sociálnu a hospodársku súdržnosť a obmedziť územné rozdiely tým, že sa všetkým regiónom umožní stať sa konkurencieschopnejšími a uľahčí sa investovanie vrátane investícií zo súkromných zdrojov;

3.  poznamenáva, že k najväčším prekážkam a problémom v rokoch 2007 – 2013, ktoré bránili uplatňovaniu politiky súdržnosti v niektorých členských štátoch, patrilo nedostatočné informovanie potenciálnych príjemcov, čo viedlo k nedostatku oprávnených projektov, pomalé a zdĺhavé schvaľovanie veľkých projektov spolu s nedostatkom administratívnych štruktúr na riadenie investícií pre veľké projekty, komplikované a časovo náročné postupy obstarávania, zložité pravidlá štátnej pomoci, komplikované postupy povoľovania, nevyriešené vlastnícke vzťahy, nadmerné tgrvanie povoľovacieho postupu a zložitý prístup k financovaniu; ďalej uznáva, že členské štáty a miestne orgány niekedy čelia ťažkostiam pri plnení požiadaviek týkajúcich sa interného a externého vykonávania Paktu stability a rastu; vyzýva Komisiu, aby poskytla tak informácie o prekážkach, ktorým čelia členské štáty pri uplatňovaní politiky súdržnosti v programovom období 2014-2020, ako aj posúdenie vplyvu, ktoré má splnenie ex-ante kondicionalít na účinné uplatňovanie politiky;

4.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie programov na roky 2007 – 2013 v ôsmich členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o dosiahnutých výsledkoch; žiada Komisiu, aby pomocou tejto pracovnej skupiny naďalej podporovala a zrýchľovala vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 v členských štátoch a aby Parlamentu predložila akčný plán činností pracovnej skupiny; vyzýva Komisiu, aby EŠIF v plnej miere zahrnula do stratégie EÚ v oblasti lepšej tvorby práva;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že administratívna kapacita na celoštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni je nevyhnutným predpokladom dobre načasovaného a úspešného uplatňovania politiky súdržnosti; v tejto súvislosti poukazuje na to, že nedostatok oprávnených projektov je často spojený s chýbajúcimi zdrojmi, ktoré miestne a regionálne orgány potrebujú na prípravu projektovej dokumentácie; žiada preto Komisiu, aby podporovala posilňovanie administratívnej kapacity pre štádiá uplatňovania a hodnotenia politiky a aby predkladala Parlamentu správy o činnostiach, ktoré sa v tomto smere plánujú; rovnako nabáda riadiace orgány, aby v plnej miere a účinne využívali ustanovenia tematického cieľa 11 – posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán, ako aj usmernenia Komisie, ktoré sú k dispozícii;

6.  vzhľadom na skutočnosť, že dobré riadenie môže prispieť k zvýšeniu absorpčnej kapacity, zdôrazňuje, že je potrebné nabádať k príslušným štrukturálnym reformám v súlade s cieľmi územnej súdržnosti a udržateľného rastu a zamestnanosti, ako aj s politikou na podporu investícií a bojom proti podvodom; so záujmom očakáva závery zo správy Komisie o zaostávajúcich regiónoch a ďalšie podrobnosti o tom, ako možno uvedené závery využiť pri riešení dlhodobých problémov, ktoré ovplyvňujú včasné vykonávanie a čerpanie EŠIF; vyzýva Komisiu, aby objasnila koncepciu rozpočtovania založeného na výkonnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť výdavkov;

7.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila nezávislú expertnú skupinu na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov; zdôrazňuje, že zjednodušenie je jedným z nevyhnutných predpokladov zrýchlenia vykonávania; preto naliehavo žiada Komisiu, aby zrýchlila činnosti súvisiace so zavádzaním zjednodušených postupov už počas prebiehajúceho programového obdobia a aby zachovala vysokú úroveň transparentnosti politiky súdržnosti; v tejto súvislosti je presvedčený, že sa musia bezodkladne zvážiť odporúčania skupiny na vysokej úrovni;

8.  vzhľadom na to, že hospodárska kríza spôsobila v mnohých členských štátoch nedostatok likvidity a dostupných verejných financií na uskutočnenie verejných investícií a že prostriedky v rámci politiky súdržnosti sa stali hlavným zdrojom verených investícií, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci Paktu stability a rastu v plnej miere uplatňovali a využívali existujúcu flexibilitu; navyše vyzýva Komisiu, aby viedla nepretržitý dialóg s členskými štátmi, ktoré požiadali o uplatňovanie súčasnej doložky o investíciách, s cieľom maximalizovať flexibilitu týkajúcu sa investícií do rastu a zamestnanosti; okrem toho vyzýva Komisiu, aby nabádala EIB, aby sa prostredníctvom lepšej technickej a finančnej podpory zapájala do prípravy a vykonávania projektov v tých členských štátoch, ktoré si to vyžadujú; domnieva sa, že v prípade, že sa finančné nástroje účinne uplatňujú na základe riadneho predbežného posúdenia a sú strategicky kombinované s grantmi, môžu významne posilniť vplyv financovania, a tým pomôcť prekonať negatívne účinky zmenšujúcich sa verejných rozpočtov a rozvíjať projekty prinášajúce príjmy; zdôrazňuje, že jasné, jednotné a cielené pravidlá o finančných nástrojoch prispievajúce k zjednodušeniu postupov prípravy a vykonávania pre správcov a príjemcov fondov, ktoré berú do úvahy rôzne úrovne rozvoja finančných trhov v členských štátoch EÚ, môžu pomôcť pri realizácii tohto cieľa; nazdáva sa, že zjednotenie všetkých príslušných právnych úprav o finančných nástrojoch do jediného, ľahko prístupného a zrozumiteľného dokumentu a zabránenie opakovanej zbytočnej revízii súvisiacich usmernení v priebehu období financovania, okrem prípadov, keď sa to vyžaduje z právneho hľadiska, by tiež pomohlo tomuto procesu;

9.  uznáva doplnkový charakter investícií z EFSI pre politiku súdržnosti a berie na vedomie oznámenie Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s EFSI, vyzýva Komisiu a miestne a regionálne orgány, aby náležite zvážili možnosti skombinovania prostriedkov EŠIF a EFSI vzhľadom na to, že hoci tieto dva nástroje majú odlišný charakter, môžu sa navzájom dopĺňať, pričom sa zvýši pákový efekt investícií;

10.  je znepokojený oneskoreniami, s ktorými sa stretávajú členské štáty pri určovaní programov a certifikačných orgánov, čo spôsobuje omeškania v predkladaní žiadostí o platbu členskými štátmi, a to bráni hladkému vykonávaniu programov;

11.  nazdáva sa, že nadmerná centralizácia a chýbajúca dôvera môžu takisto zohrávať úlohu pri čerpaní EŠIF, pričom sa znižuje ochota niektorých členských štátov a riadiacich orgánov presunúť väčšiu zodpovednosť za riadenie fondov EÚ do rúk miestnych a regionálnych orgánov, okrem iného prostredníctvom nových nástrojov rozvoja, ako je integrovaná územná investícia (ITI) a miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD); uznáva úlohu, ktorú zohráva regulačný rámec EÚ pri upevňovaní tohto postoja, a zároveň vyzýva Komisiu, aby prispela k ešte väčšiemu zjednodušeniu výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a regiónmi, ktoré sa týkajú úspešných príkladov takéhoto subdelegovania;

12.  poukazuje na význam včasných platieb pre riadne a včasné uplatňovanie a dôveryhodnosť politiky súdržnosti; vyzýva preto Komisiu, aby informovala Parlament o opatreniach plánovaných s cieľom zabezpečiť riadne plnenie plánu platieb v súvislosti s rozpočtom na rok 2016 a rovnako na nasledujúce roky;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že posúdenie (urýchlenia) uskutočňovania politiky súdržnosti by Komisii mohlo v súčasnosti poskytnúť dôležité ponaučenia do diskusie o budúcej politike súdržnosti po roku 2020; vyzýva Komisiu, aby sformulovala kľúčové body ponaučenia a aby sa spolu s Európskym parlamentom, členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami čo najskôr zamerala na otázku budúcnosti EŠIF po roku 2020, a to s cieľom zvýšiť ich cielené využívanie a včasné čerpanie;

14.  poukazuje na význam splnenia opatrení týkajúcich sa ex-ante kondicionalít členskými štátmi do konca roka 2016 s cieľom zabezpečiť hladké vykonávanie programov a zabrániť prípadnému pozastaveniu priebežných platieb; naliehavo žiada Komisiu, aby vydala ucelené usmernenia o verejnom obstarávaní a preventívnych opatreniach s cieľom zabrániť chybám a nezrovnalostiam vo verejnom obstarávaní a aby zverejnila štandardné postupy verejného obstarávania pre prijímateľov v záujme predchádzania finančným opravám a prípadnému zrušeniu príspevkov EÚ;

15.  vyzýva Komisiu, členské štáty a všetky zainteresované strany, aby lepšie koordinovali a iniciovali účinné iniciatívy komunikačnej politiky s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o uplatňovaní politiky súdržnosti a zvýšiť jej viditeľnosť v záujme lepšieho pochopenia výsledkov politiky súdržnosti a ich vplyvu na širokú verejnosť;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Výboru regiónov a členským štátom a ich národným a regionálnym parlamentom.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0068.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia