NÁVRH UZNESENIA o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Čínou a štatúte trhového hospodárstva
10.5.2016 - (2016/2667(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Helmut Scholz, Eleonora Forenza, Fabio De Masi, Stelios Kouloglou, Paloma López Bermejo, Barbara Spinelli, Merja Kyllönen, Patrick Le Hyaric, Lola Sánchez Caldentey, Tania González Peñas, Xabier Benito Ziluaga, Estefanía Torres Martínez, Miguel Urbán Crespo v mene skupiny GUE/NGL
B8-0610/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Čínou a štatúte trhového hospodárstva
Európsky parlament,
– so zreteľom na právne predpisy EÚ v oblasti ochrany proti dumpingu (nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1]),
– so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a na 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko), a so zreteľom na dohodu z Paríža,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. marca 2016 s názvom Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest v Európe (COM(2016)0155),
– so zreteľom na protokol o pristúpení Číny k Svetovej obchodnej organizácii (WTO),
– so zreteľom na stratégiu obchodnej politiky EÚ s názvom Obchod pre všetkých, a najmä jej orientáciu na spravodlivý obchod,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o obchodných vzťahoch EÚ a Číny,
– so zreteľom na rozhodnutie Čínskeho národného ľudového kongresu týkajúceho sa 13. päťročného plánu Číny,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska únia a Čína obe patria k najväčším hospodárstvam a obchodníkom na svete, Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny, pričom vzájomný obchodný tok predstavuje viac ako 1 miliardu EUR denne;
B. keďže aj bez toho, aby mala Čína štatút trhového hospodárstva (ŠTH), sú obchodné vzťahy Európy s Čínou nevyvážené a obchodný deficit medzi EÚ a Čínou dosiahol doteraz najvyššiu úroveň 180 miliárd USD, a to v roku 2015;
C. keďže v roku 2015 prvýkrát presiahli investície z Číny do EÚ úroveň investícií z EÚ do Číny; keďže čínsky trh je hlavnou hnacou silou ziskovosti pre mnohé priemyselné odvetvia a značky v EÚ;
D. keďže akékoľvek rozhodnutie o spôsobe pristupovania k dovozom z Číny a vývozom do Číny po decembri 2016 by malo zabezpečiť súlad práva Únie s medzinárodným právom a chrániť pracovné miesta a priemyselné odvetvia v EÚ, berúc do úvahy súčasný vývoj smerom k multipolárnemu svetu;
E. keďže dohody o voľnom obchode a WTO sú kľúčové nástroje na dereguláciu obchodných vzťahov a liberalizáciu hospodárstiev na úkor pracovníkov a obyvateľov; keďže prostredníctvom týchto dvoch nástrojov sa opakovane posilňuje nielen hegemónia bohatých a vyspelých krajín, ale zároveň sa využívajú najchudobnejšie regióny sveta, čím sa zväčšuje nerovnosť medzi krajinami a národmi;
F. keďže po vstupe Číny do WTO umožnili prechodné dojednania jej pristúpenia použitie osobitnej metodiky na výpočet dumpingu, ktorá bola zavedená oddielom 15 protokolu o pristúpení, a slúži ako základ odlišného prístupu k čínskemu dovozu;
G. keďže zostávajúce ustanovenia oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO predstavujú zo strany WTO uznanie toho, že voči Číne sa môžu uplatňovať osobitné pravidlá v oblasti antidampingových vyšetrovaní a zostávajú právnym základom pre uplatňovanie neštandardnej metodiky na dovoz z Číny po roku 2016; keďže v prípade, že by sa Čína rozhodla podať sťažnosť proti antidumpingovým opatreniam jednostranne uplatňovaným iným členom WTO po decembri 2016, panel WTO by prijal rozhodnutie, ktoré by do textu vnieslo jasnosť;
H. keďže príčinou súčasnej krízy v niekoľkých členských štátoch je jednak nedostatok dopytu, ktorý je dôsledkom tlaku na znižovanie príjmov pracovníkov a vysoká miera nezamestnanosti, a jednak nesprávne politické a ekonomické rozhodnutia, ako napríklad deregulácia a liberalizácia, vynútené na jednej strane jednotným trhom a ďalšími európskymi mechanizmami, a na druhej strane členstvom v inštitúciách, ako je WTO;
I. keďže tak čínska nadvýroba, ako aj výrazný pokles domáceho dopytu v EÚ v dôsledku pokračujúcej hospodárskej krízy, majú pre EÚ už teraz vážne sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky, čo dokazuje nedávny negatívny vplyv na oceliarsky priemysel v EÚ; keďže z hľadiska zamestnanosti v EÚ môže mať udelenia ŠTH vážne sociálne dôsledky;
J. keďže v oznámení Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva sa stanovuje cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na HDP EÚ na 20 %;
K. keďže úsporné a neoliberálne politiky zavedené rámcom správy ekonomických záležitostí EÚ voči členským štátom a ich obyvateľstvu majú zároveň vplyv aj ich priemysel, spôsobujú dlhotrvajúcu hospodársku stagnáciu a hospodársky prepad, vysokú nezamestnanosť, stratu pracovných miest a obmedzovanie sociálnych a pracovných práv; keďže je nevyhnutné čo najskôr upustiť od vykonávania rámca pre správu hospodárskych záležitostí EÚ, najmä súčasných politík v oblasti priemyslu a investícií a fiškálnych politík, a to aj pre jednotný trh, s cieľom uprednostniť a podporiť hospodársku obnovu, tvorbu pracovných miest a udržateľný rast prostredníctvom implementácie skutočného plánu verejných investícií;
1. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo verejnej konzultácii, ktorú zorganizovala Komisia, sa nevzali do úvahy najdôležitejší aktéri v oceliarskom priemysle;
2. pripomína dôležitosť strategického partnerstva EÚ a Číny, založeného na vzájomnej a čestnej spolupráci;
3. vyzýva Komisiu, aby pripravila návrh mandátu na rokovania medzi EÚ a Čínou o dvojstrannej dohode o spravodlivých pravidlách hospodárskej súťaže a na spoločné opatrenia proti hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu dampingu;
4. zdôrazňuje, že päť kritérií, ktoré EÚ určila na vymedzenie ŠTH, Čína stále nesplnila;
5. zdôrazňuje, že Čína sama seba definuje ako socialistické trhové hospodárstvo; pripomína, že vo všetkých trhových hospodárstvach by sloboda voľného trhu mala byť obmedzená a zodpovedné vlády by mali mať regulačné právomoci a práva zasahovať aspoň príležitostne v záujme zabezpečenia blahobytu obyvateľstva a podpory alebo utlmenia dopytu alebo podpory hospodárskej súťaže, aby zabránili vzniku monopolov; zdôrazňuje, že päť kritérií, ktoré EÚ určila na vymedzenie trhového hospodárstva, sa môže odlišovať od miery zásahov štátu do hospodárstva, ktorá je najviac na prospech ľuďom zapojeným do čínskeho trhového hospodárstva;
6. žiada Komisiu, aby so svojimi hlavnými obchodnými partnermi koordinovala spôsob, ako najlepšie zabezpečiť, že všetky ustanovenia oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, okrem ustanovení pododseku 15 písm. a) bodu ii), sa z právneho hľadiska plne zohľadnia v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch;
7. vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila obavy odborových zväzov, priemyselných odvetví a rôznych zainteresovaných strán v EÚ, pokiaľ ide o dôsledky pre zamestnanosť a udržateľný hospodársky rast v Únii, vo všetkých dotknutých výrobných odvetviach a pre priemysel EÚ ako celok, a aby zabezpečila ochranu pracovných miest v EÚ a jej sociálnych a environmentálnych noriem;
8. je presvedčený, že EÚ by nemala Číne udeliť tento neoliberálny ŠTH, najmä v súčasnej situácii, keď EÚ ešte nevypracovala modernizované, transparentné a spravodlivé právne predpisy v oblasti nástrojov na ochranu obchodu; domnieva sa, že EÚ by mala uplatňovať neštandardné metodiky pri antidumpingových a antisubvenčných vyšetrovaniach čínskych spoločností vyvážajúcich za podozrivo nízke ceny, pri plnom rešpektovaní tých častí oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny, ktorých platnosť sa neskončí v decembri 2016;
9. vyzýva Radu, aby rýchlo dosiahla dohodu s Parlamentom o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu v Únii;
10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila silný a účinný nástroj na ochranu obchodu, ktorý priemyslu EÚ zaručí rovnaké podmienky s Čínou, ako aj s ďalšími tretími krajinami;
11. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila pravidlá štátnej pomoci s cieľom umožniť zásah štátu v záujme zlepšenia sociálne a environmentálne prospešných projektov a poskytnutia pomoci malým a stredným podnikom (MSP) a priemyselným odvetviam, ktoré majú ťažkosti, a to tým, že prispeje k obnove ich výrobných kapacít, ktoré boli výrazne zasiahnuté krízou; požaduje komplexný prístup k obchodnej politike v rámci WTO, ktorý umožní účasť verejného sektora s cieľom udržať zamestnanosť a podporiť priemyselnú politiku;
12. opakuje svoju žiadosť o dôslednú reformu pravidiel WTO, aby v plnej miere zahŕňali rešpektovanie základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako aj príslušných environmentálnych a sociálnych noriem v medzinárodnom obchode;
13. požaduje začlenenie úpravy uhlíka na hraniciach pre určité dovážané výrobky v strategických odvetviach, ako je oceliarsky a keramický priemysel, priemysel iných kovov, plastov a iných foriem, ako dočasné opatrenie v súlade s pravidlami WTO, s cieľom dodržať dohodu COP21 a podporiť najekologickejšie továrne;
14. žiada vypracovanie opatrení na označovanie udržateľnosti priemyselných výrobkov s cieľom stimulovať najekologickejšie továrne a najekologickejší priemyselný tovar;
15. vyzýva Komisiu, aby presadzovala dohodu na medzinárodných fórach, akými sú WTO a UNCTAD, o modernej definícií hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dumpingu s cieľom hľadať multilaterálne riešenia jednak dnešných zložitých modelov vlastníctva a jednak potrieb ochrany pracovníkov a spotrebiteľov v rámci nových globálnych hodnotových reťazcov;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 143, 22.12.2009, s. 51.