Postup : 2016/2727(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0644/2016

Predkladané texty :

B8-0644/2016

Rozpravy :

PV 25/05/2016 - 18
CRE 25/05/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 26/05/2016 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0233

NÁVRH UZNESENIA
PDF 364kWORD 90k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0623/2016
23.5.2016
PE582.665v01-00
 
B8-0644/2016

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o transatlantických tokoch údajov (2016/2727(RSP))


Sophia in ‘t Veld v mene skupiny ALDE

Uznesenie Európskeho parlamentu o transatlantických tokoch údajov (2016/2727(RSP))  
B8-0644/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach, najmä jej články 7, 8, 47 a 52,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica“)(1), a najmä na jej článok 25,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“), ktoré vstúpilo do platnosti 24. mája 2016 a účinnosť nadobudne dva roky po tomto dátume,

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 4. decembra 2015 vo veci Roman Zakharov/Rusko,

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. januára 2015 vo veci Zsabó a Vissy/Maďarsko,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/komisár pre ochranu údajov,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie z 29. februára 2016 o primeranosti ochrany, ktorú poskytuje dohoda o ochrane súkromia medzi EÚ a USA, ako aj jej príloh vo forme listov od orgánov USA a Federálnej obchodnej komisie USA (FTC),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2016 na túto tému (COM(2016)0117), oznámenie Komisie z 27. novembra 2013 o fungovaní bezpečného prístavu z pohľadu občanov EÚ a spoločností usadených v EÚ (COM(2013)0847) a na oznámenie Komisie z 27. novembra 2013 s názvom Obnovenie dôvery v dátové toky medzi EÚ a USA (COM(2013)0846),

–  so zreteľom na stanovisko (WP 238), ktoré 13. apríla 2016 prijala pracovná skupina zriadená podľa článku 29 smernice, a na stanoviská už vypracované k tej istej otázke (WP 12, WP 27 a WP 32),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2), a najmä na jeho článok 5 týkajúci sa postupu preskúmavania,

–  so zreteľom na uznesenie z 5. júla 2000 o návrhu rozhodnutia Komisie o primeranosti ochrany poskytovanej zásadami bezpečného prístavu a súvisiacimi často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu Spojených štátov amerických(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(4), ako aj na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ(5),

–  so zreteľom na parafovanú dohodu medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o ochrane osobných informácií v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním, ktorej podpísanie Rade odporučila Komisia,

–  so zreteľom na právne stanovisko svojej právnej služby k dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva v EÚ a USA,

–  so zreteľom na predbežné stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k dohode medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o ochrane osobných informácií v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

–  so zreteľom na otázky Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Komisii z 9. marca 2016 o zastrešujúcej dohode a na odpovede Komisie na tieto otázky,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 zrušil rozhodnutie Komisie o primeranosti ochrany poskytovanej zásadami „bezpečného prístavu“ a súvisiacimi často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu USA, v ktorom sa zdôrazňuje najmä to, že právne predpisy USA v oblasti národnej bezpečnosti a presadzovania práva neboli obmedzené na to, čo je nevyhnutné, ak sa povolí, vo všeobecnosti, uchovávanie a spracovanie všetkých osobných údajov všetkých osôb, ktorých údaje sa prenášajú z EÚ do USA;

B.  keďže chrániť osobné údaje znamená chrániť jednotlivcov, ktorých sa spracúvané informácie týkajú, a keďže takáto ochrana je jedným zo základných práv, ktoré sú uznané Úniou (článok 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ);

C.  keďže v smernici 95/46/ES, ktorú v roku 2018 nahradí všeobecné nariadenie o ochrane údajov, sa stanovujú práva dotknutej osoby a zodpovedajúce povinnosti tých, ktorí osobné údaje spracúvajú alebo vykonávajú kontrolu nad takýmto spracovaním;

D.  keďže Komisia musí zabezpečiť, v mene občanov Únie a jej členských štátov, aby sa osobné údaje mohli prenášať do krajín mimo EÚ a EHP len vtedy, ak je zaručená primeraná úroveň ich ochrany;

E.  keďže pojem „primeraná úroveň ochrany“ sa musí chápať tak, že sa od tretej krajiny vyžaduje zabezpečiť prostredníctvom svojho vnútroštátneho práva alebo medzinárodných záväzkov takú úroveň ochrany základných práv a slobôd, aká je v podstate zaručená v Európskej Únii na základe smernice 95/46/ES vykladanej v kontexte charty;

F.  keďže pri posudzovaní úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou je Komisia povinná posúdiť obsah pravidiel uplatniteľných v danej krajine a vyplývajúcich z vnútroštátneho práva alebo medzinárodných záväzkov, ako aj postupy, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie týchto pravidiel, keďže musí podľa článku 25 ods. 2 smernice 95/46/ES zohľadniť všetky okolnosti prenosu osobných údajov do tretej krajiny; keďže toto posúdenie by sa nemalo týkať len právnych predpisov a postupov týkajúcich sa ochrany osobných údajov na komerčné a súkromné účely, ale musí tiež pokrývať všetky aspekty rámca uplatniteľného na túto krajinu alebo odvetvie, a predovšetkým, ale nie výlučne, vymožiteľnosť práva, národnú bezpečnosť a rešpektovanie základných práv,

G.  keďže pracovná skupina pre ochranu údajov podľa článku 29 (WP 29) posúdila dôsledky rozsudku vo veci Schrems na všetky prenosy údajov do Spojených štátov amerických, prostredníctvom prehľadu a analýzy judikatúry Súdneho dvora súvisiacej s článkami 7, 8 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len: „charta“) a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len: ESĽP) týkajúcej sa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len: EDĽP) o aspektoch dohľadu v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami EDĽP; keďže to viedlo k tomu, že WP 29 identifikovala štyri „základné európske záruky“, konkrétne, že spracovanie by malo byť založené na jasných, presných a dostupných pravidlách; nevyhnutnosť a primeranosť by mala byť preukázaná vzhľadom na sledované legitímne ciele; mal by existovať nezávislý mechanizmus dohľadu; a účinné opravné prostriedky musia byť dostupné pre jednotlivcov;

H.  keďže cezhraničné toky údajov medzi USA a Európou sú najvyššie na svete, o 50 % vyššie ako toky údajov medzi USA a Áziou a takmer dvojnásobné v porovnaní s tokmi údajov medzi USA a Latinskou Amerikou, a keďže prenos a výmena osobných údajov sú zásadným prvkom podporujúcim úzke vzťahy medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi (USA), tak v obchodnej oblasti, ako aj v oblasti presadzovania práva;

I.  keďže dôležitým rozmerom transatlantických vzťahov je schopnosť EÚ, členských štátov a USA účinne reagovať na spoločné bezpečnostné hrozby a problémy kooperatívnym a koordinovaným spôsobom, spoliehajúc sa najmä na možnosť výmeny osobných údajov v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, čo si vyžaduje komplexný a právne vyhovujúci rámec s cieľom zabezpečiť zákonnosť takýchto prenosov;

J.  keďže v lete 2015 EÚ a USA dokončili rokovania o medzinárodnej dohode o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva, „zastrešujúcej dohode“ medzi EÚ a USA o ochrane údajov parafovanej 8. septembra 2015 v Luxemburgu, a keďže americký zákon o súdnej náprave, ktorým sa stanovuje rovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ, ktorí majú občianstvo USA podľa zákona z roku 1974 o ochrane súkromia, schválil kongres 10. februára 2016 a zákonom sa stal 24. februára 2016;

1.  víta úsilie Komisie a vlády USA dosiahnuť v dohode o ochrane súkromia značný posun vpred v porovnaní s rozhodnutím o bezpečnom prístave, najmä zahrnutie kľúčových pojmov, ako sú „osobné údaje“, „spracovanie“ a „prevádzkovateľ“, teda mechanizmov na zabezpečenie dohľadu nad zoznamom v dohode o ochrane súkromia a teraz už aj povinných vonkajších alebo vnútorných kontrol súladu;

2.  uznáva úsilie, ktoré vláda USA vynakladá v záujme poskytnutia hlbšieho pochopenia právneho rámca týkajúceho sa zásahov do osobných údajov prenášaných v rámci mechanizmu na ochranu údajov medzi EÚ a USA na účely presadzovania práva, ako aj príslušných obmedzení a záruk;

3.  konštatuje s uspokojením, že podľa článku 3 návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie dozorné orgány EÚ na ochranu údajov stále môžu zakázať prenos osobných údajov k prevádzkovateľom zapojeným do dohody o ochrane súkromia; poukazuje na to, že je to v súlade s článkom 4 rozhodnutia Komisie 2001/497/ES o štandardných zmluvných doložkách na prenos osobných údajov do tretích krajín;

4.  uznáva a víta pokrok dosiahnutý smerom k väčšiemu prístupu k prostriedkom súdnej nápravy pre občanov EÚ v USA prijatím zákona o súdnej náprave Kongresom USA, ktorý nadobudol účinnosť 24. februára 2016;

Zabezpečenie zákonného a udržateľného nástroja upravujúceho transatlantické toky údajov

5.  trvá na tom, že právna istota, pokiaľ ide o prenos osobných údajov medzi EÚ a USA, je nevyhnutným predpokladom dôvery spotrebiteľov, rozvoja transatlantického obchodu a spolupráce v oblasti presadzovania práva, čím sa stáva nevyhnutnou z hľadiska ich účinnosti a dlhodobého vykonávania nástrojov umožňujúcich súlad takýchto prenosov s primárnym a sekundárnym právom EÚ;

6.  trvá na tom, že dohoda o ochrane súkromia musí byť v súlade s primárnym a sekundárnym právom EÚ, ako aj s príslušnými rozsudkami Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby tomu prispôsobila dohodu, ako aj jej návrh rozhodnutia;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala úplnú jednoznačnosť, pokiaľ ide o právne vymedzenie „písomných záruk“ zo strany USA;

Aspekty týkajúce sa oblasti súkromia

8.  trvá na tom, že v zásadách ochrany súkromia (príloha II) sa poskytuje v podstate rovnocenný súbor zásad vrátane zásady minimalizácie údajov, ktoré umožňujú spracovanie osobných údajov výlučne na účely zlučiteľné s účelom, na ktorý sa údaje zhromaždili; považoval by za znepokojujúce, ak by určité spracovanie osobných údajov bolo povolené bez potreby získania súhlasu dotknutej osoby alebo jej plného práva namietať proti takémuto spracovaniu;

9.  pripomína, že prijatie rozhodnutia o primeranosti dáva prevádzkovateľom údajov z tretej krajiny zvýhodnený prístup na trh EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa požiadavky zásad ochrany súkromia napokon ukážu ako nižšie, než sú tie, ktoré poskytujú právne predpisy EÚ o ochrane údajov, prevádzkovatelia a spracovatelia so sídlom v Spojených štátoch môžu získať konkurenčnú výhodu voči tým, ktorí majú sídlo v Únii;

Vládny dohľad, prístup k presadzovaniu práva a výnimka z dôvodu národnej bezpečnosti

10.  pripomína, že pri preukazovaní zásahu do základného práva na rešpektovanie súkromného života nezáleží na tom, či majú dotknuté informácie týkajúce sa súkromného života citlivú povahu, ani či dotknuté osoby utrpeli týmto zásahom akúkoľvek ujmu (rozsudok vo veci Digital Rights Ireland and Others, C-293/12 and C-594/12, EU:C:2014:238, odsek 33);

11.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa prílohy VI (list od Roberta S. Litta, ODNI) je v zmysle politickej smernice prezidenta č. 28 (ďalej len „PPD-28“) v šiestich prípadoch aj naďalej povolený hromadný zber osobných údajov a komunikácie osôb, ktoré nie sú občanmi USA; zdôrazňuje, že  PPD-28 síce zavádza nové pravidlá obmedzujúce využívanie a šírenie osobných údajov a komunikácie osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi USA, neobmedzuje však ich hromadný zber; konštatuje, že pod hromadným zberom vláda USA nechápe aj hromadné sledovanie a prístup k osobným údajom alebo komunikácii, ale iba na hromadné uchovávanie takýchto údajov alebo komunikácie, čo by mohlo byť v rozpore s rozsudkom ESD vo veci Schrems, v ktorom sa uvádza, že právne predpisy, ktoré na všeobecnom základe umožňujú prístup k obsahu elektronickej komunikácie, treba považovať za ohrozenie podstaty základného práva na rešpektovanie súkromného života;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že všeobecná výnimka z dôvodu národnej bezpečnosti v prílohe II bode 5 k zásadám ochrany súkromia medzi EÚ a USA je doslovne prevzatá zo zásad bezpečného prístavu a nie je obmedzená;

13.  poukazuje na to, že Komisia nevypracovala žiadne posúdenie týkajúce sa práv a ochrany osôb z EÚ v prípadoch, keď sa ich osobné údaje prostredníctvom prevádzkovateľa z USA, na ktorého sa vzťahuje dohoda o ochrane súkromia medzi EÚ a USA, poskytujú orgánu presadzovania práva v USA; poukazuje na to, že v prílohe VII (list Brucea C. Swartza, ministerstvo spravodlivosti) o prístupe orgánov presadzovania práva k údajom sa odkazuje len na prístup k údajom uloženým spoločnosťami, ale nerieši sa dotknutá osoba, ani práva jednotlivcov, ktorých údaje sa sprístupňujú, na súdnu nápravu;

Mechanizmy nápravy

14.  je znepokojený zložitosťou a nejasnosťou celkovej štruktúry mechanizmu na výkon práv jednotlivcov z EÚ na nápravu, čo môže mať negatívny vplyv na jeho účinné uplatňovanie;

15.  víta zriadenie úradu ombudsmana ako nového mechanizmu nápravy zo strany orgánov USA, ale domnieva sa, že táto nová inštitúcia nie je dostatočne nezávislá, nemá primerané právomoci na uplatňovanie a presadzovanie svojich povinností a nezaručuje preto uspokojivú nápravu v prípade nesúhlasu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dotknuté osoby z EÚ nemajú k dispozícii žiadne súdne prostriedky nápravy proti rozhodnutiu ombudsmana, čo je v rozpore s požiadavkami EDĽP;

Odporúčania

16.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila a reagovala na úvahy obsiahnuté v tomto uznesení, ako aj stanovisko 01/2016 pracovnej skupiny pre ochranu údajov podľa článku 29 k návrhu rozhodnutia o primeranosti dohody o ochrane súkromia medzi EÚ a USA, a to pred prijatím vlastného rozhodnutia o primeranosti, s osobitným zreteľom na tieto štyri základné záruky: spracovanie údajov by sa malo zakladať na jasných, presných a dostupných pravidlách; nevyhnutnosť a primeranosť by mala byť preukázaná vzhľadom na sledované legitímne ciele; mal by existovať nezávislý mechanizmus dohľadu; a účinné opravné prostriedky musia byť dostupné pre jednotlivcov;

17.  nalieha predovšetkým na Komisiu, aby sa vo svojom súvisiacom stanovisku zaoberala obavami vyjadrenými pracovnou skupinou pre ochranu údajov podľa článku 29, konkrétne tým, že znenie rozhodnutia o primeranosti neukladá organizáciám vymazať údaje, ak už nie sú potrebné, že vláda USA úplne nevylúčila pokračovanie hromadného a plošného zberu údajov, aj keď takýto zber údajov predstavuje neodôvodnené zasahovanie do základných práv jednotlivcov, a že právomoci a pozíciu ombudsmana treba jasne vymedziť, aby sa preukázalo, že je skutočne nezávislý a môže poskytovať účinnú nápravu nezákonného spracúvania údajov;

18.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala rozhodnutie o primeranosti iba dočasne do skončenia nových rokovaní so Spojenými štátmi americkými o zlepšenom rámci na základe všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

19.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s chartou zabezpečila, že dotknuté osoby z EÚ budú mať k dispozícii účinné správne a súdne prostriedky nápravy, ak ich osobné údaje prenášané v rámci dohody o ochrane súkromia medzi EÚ a USA budú ďalej prístupné a spracúvané orgánmi presadzovania práva na účely presadzovania práva;

20.  nalieha na Komisiu, aby sa obavami zaoberala, keďže v opačnom prípade môže prekročiť svoju vykonávaciu právomoc rozhodnutím o tom, že dohoda o ochrane súkromia medzi EÚ a USA zabezpečuje primeranú úroveň ochrany v USA bez toho, aby vykonala komplexné posúdenie systému USA;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

(1)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(2)

Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3)

Ú. v. ES C 121, 24.4.2001, s. 152.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0388.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia