Postup : 2016/2699(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0726/2016

Predkladané texty :

B8-0726/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/06/2016 - 12.17
CRE 08/06/2016 - 12.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 216kWORD 114k
1.6.2016
PE596.892v01-00
 
B8-0726/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii vo Venezuele (2016/2699(RSP))


Javier Couso Permuy, Marina Albiol Guzmán, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis, Miguel Viegas, João Ferreira, Eleonora Forenza, Paloma López Bermejo, Takis Hadjigeorgiou, Sofia Sakorafa v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii vo Venezuele (2016/2699(RSP))  
B8-0726/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na kapitolu 1 článok 1 ods. 2 Charty OSN z roku 1945, v ktorej sa ako cieľ uvádza „rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, ako aj prijať všetky ostatné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru“,

–  so zreteľom na článok 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článok 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v ktorých sa uvádza, že „všetky národy majú právo na sebaurčenie“ a že „na základe tohto práva slobodne určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj“,

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na samite hláv štátov a predsedov vlád Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) a EÚ 27 z januára 2013, v ktorom podpísané strany opätovne potvrdili svoje odhodlanie uplatňovať všetky ciele a zásady zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov a svoje rozhodnutie podporovať každé úsilie o presadzovanie zvrchovanej rovnosti všetkých štátov a rešpektovanie ich územnej celistvosti a politickej nezávislosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie Latinskej Ameriky a Karibiku za oblasti mieru, ktoré bolo schválené na samitoch spoločenstva CELAC konaných v Havane (Kuba) v roku 2014, Beléne (Kostarika) v roku 2015 a Quite (Ekvádor) v roku 2016,

–  so zreteľom na politické vyhlásenie a Bruselskú deklaráciu zo samitu hláv štátov a predsedov vlád EÚ – CELAC konaného 10. a 11. júna 2015, v ktorom signatári opätovne potvrdili svoje odhodlanie riadiť sa všetkými cieľmi a zásadami zakotvenými v Charte OSN a svoje rozhodnutie podporovať akékoľvek úsilie o dodržiavanie zásady zvrchovanej rovnosti všetkých štátov a rešpektovanie ich územnej celistvosti a politickej nezávislosti a podporovať riešenie sporov mierovými prostriedkami a v súlade s právnymi predpismi a medzinárodným právom, a konštatujúc, že spoločenstvo CELAC vyhlásilo Latinskú Ameriku a Karibik za oblasti mieru,

–  so zreteľom na zásadu nezasahovania stanovenú v Charte OSN,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na opätovné zvolenie Venezuelskej bolívarovskej republiky za člena Rady OSN pre ľudské práva v októbri 2015 a na závery ostatného všeobecného pravidelného preskúmania Rady pre ľudské práva o Venezuele,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických vzťahoch z roku 1961,

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenie generálneho tajomníka Únie juhoamerických národov (UNASUR) z 23. mája 2016 po návšteve UNASUR vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 21. mája 2016,

–  so zreteľom na rozhodnutie najvyššieho súdu Venezuely týkajúce sa ústavnosti dekrétu č. 2323 o výnimočnom stave a hospodárskej núdzi, ktoré schválila vláda,

–  so zreteľom na iniciatívu prezidenta Nicolása Madura vytvoriť a podporovať komisiu pre pravdu a odškodnenie pre obete násilia v súlade so zásadami právneho štátu a dodržiavania ústavného rámca,

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia o situácii vo Venezuele, ktoré vydali Mercosur, UNASUR a CELAC, a najmä na vyhlásenia všetkých troch organizácií, ktorými sa odmietajú jednostranné donucovacie opatrenia USA proti Venezuelskej bolívarovskej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenia argentínskeho nositeľa Nobelovej ceny za mier Adolfa Péreza Esquivela a pápeža Františka o Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Venezuele, najmä na najnovšie vyhlásenie jej hovorkyne z 24. februára 2015,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenia z 24. mája 2007(1), 23. októbra 2008(2), zo 7. mája 2009(3), z 11. februára 2010(4), 8. júla 2010(5), 24. mája 2012(6), 27. februára 2014(7), 18. decembra 2014(8) a 9. marca 2015(9),

–  so zreteľom na úradné oznámenie generálneho tajomníka Únie juhoamerických národov (UNASUR) z 28. mája 2016 a predchádzajúce vyhlásenia bývalého prezidenta Dominikánskej republiky Leonela Fernándeza počas návštevy hospodárskeho tímu z Venezuely,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže niektoré odvetvia vo Venezuele viedli hospodársku vojnu, ktorá sa v posledných mesiacoch prejavila v rastúcej miere, prostredníctvom zvyšovania cien, pašovania tovaru a hromadenia zásob; keďže Venezuela čelí vnútorným aj vonkajším ohrozeniam mieru a zvrchovanosti a zároveň mimoriadnym sociálnym, hospodárskym, politickým a environmentálnym problémom, ako aj problémom súvisiacim s prírodou;

B.  keďže vláda Venezuelskej bolívarovskej republiky pri niekoľkých príležitostiach kritizovala destabilizačné opatrenia, ktoré presadzuje opozícia a stavajú sa proti mieru a demokratickej stabilite v krajine a proti Venezuelčanom a ku ktorým došlo 12. februára 2014 „Operáciou Jericho“, t. j. pokusom o prevrat namiereným proti demokraticky zvolenej vláde, ktorý naplánovala ultrapravicová opozícia a financovala a podporovala vláda USA za podpory niekoľkých najvyšších venezuelských vojenských hodnostárov, ako aj zintenzívnenie hospodárskej vojny v posledných mesiacoch, podporu násilných činov voči civilistom, verejným inštitúciám, armáde a polícii a sabotáž verejných služieb, ktoré sa týkali vedúcich predstaviteľov opozície, okrem iných primátora Caracasu Antonia Ledezmu, Maríu Corinu Machada a Leopolda Lópeza, ktorí spáchali závažné trestné činy a snažia sa teraz ovplyvniť medzinárodnú verejnú mienku, aby boli pokladaní za politických väzňov;

C.  keďže Antonio Ledezma bol zatknutý na základe zatýkacieho rozkazu, ktorý vydala generálna prokuratúra, a bol obvinený zo sprisahania a spolčovania sa s úmyslom spáchať trestný čin v súvislosti s jeho údajnou účasťou na sprisahaní; keďže oba trestné činy, z ktorých je obvinený, sú vymedzené a postihované podľa venezuelského trestného zákonníka a ústavného zákona proti organizovanej trestnej činnosti a financovaniu terorizmu;

D.  keďže násilie, ktorého iniciátormi sú venezuelskí ultrapravičiari, prispelo k vraždám niekoľkých vedúcich osobností Zjednotenej socialistickej strany Venezuely (PSUV) – Omara Arcadia Guararimu a Jhonnyho Rodrígueza v roku 2013; Juancha Montoyu, Eliézera Otaizu, Efraína Enriqueho Larreala a Roberta Serru v roku 2014; Dimasa Gómeza Chirinosa, Césara Cristóbala Grisela Salazara, Josého Coraspeho a Jeana Carlosa Añangurena v roku 2015; a Alfredisa Josého Escandelu Sáncheza, Ricarda Durána, Césara Veru a Marca Tulia Carrilla v roku 2016, nehovoriac o nedávnom incidente z 28. mája tohto roku, kedy bola spáchaná násilná vražda armádneho generálmajora vo výslužbe a bývalého veliteľa bolívarovskej národnej milície Félixa Velásqueza, ktorý zomrel následkom strelných rán v Caracase; keďže minister vnútra, spravodlivosti a mieru Gustavo González López uviedol, že dve osoby zo všetkých zatknutých na základe podozrenia zo spáchania vraždy sú aktívnymi členmi polície v štvrti Chacao, ktorá sa zodpovedá primátorovi Caracasu podporujúcemu opozíciu;

E.  keďže v decembri 2014 prezident Spojených štátov amerických Barack Obama oznámil návrh zákona, ktorým sa ukladajú jednostranné a extrateritoriálne sankcie voči Venezuele, ktoré schválil Senát USA a ktoré predlžujú platnosť jednostranných a exteritoriálnych sankcií, ktoré uvalili Spojené štáty americké na obyvateľov a bolívarovskú vládu Venezuely, až do roku 2019; keďže všetkých 33 krajín Latinskej Ameriky a Karibiku odsúdilo a zamietlo tieto jednostranné sankcie, ktoré uvalili Spojené štáty americké na Venezuelu; keďže v Bruselskej deklarácii druhého samitu EÚ – CELAC vzali hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ na vedomie fakt, že spoločenstvo CELAC odmietlo sankcie USA proti Venezuelskej bolívarovskej republike; keďže vláda Venezuely reagovala oznámením súboru opatrení na vykonávanie článkov Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch;

F.  keďže 10. mája 2016 v Štrasburgu podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová vyzvala intervenčným a alarmujúcim spôsobom Európsky parlament na podporu vykonania „akéhokoľvek užitočného riešenia“ situácie vo Venezuele;

G.  keďže 17. mája 2016 na zasadaní Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia v Lisabone podpredseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani vyzval EÚ, aby zasiahla vo Venezuele;

H.  keďže jedným z prvkov prebiehajúcej destabilizácie vo Venezuele bolo a naďalej zostáva mnohomiliónové dolárové financovanie protivládnych organizácií a politických strán zo strany agentúr USA, ako napríklad USAID a Národnej nadácie pre demokraciu, ktoré prebieha už viac ako 12 rokov; keďže prezident Obama vydal súhlas so zriadením osobitného fondu na sumu vo výške 5,5 milióna EUR na financovanie protivládnych skupín vo Venezuele prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí USA;

I.  keďže vo februári 2014 sa začal uskutočňovať plán známy ako „La Salida“ („Výstup“) s demonštráciou organizovanou študentmi po výzve zo strany pravicových a krajne pravicových politických strán, ktorá prerástla do násilností, ktoré pokračovali niekoľko mesiacov s jasným cieľom destabilizovať demokraticky zvolenú venezuelskú vládu; keďže od februára do júna 2014 bolo zabitých 43 a zranených 878 ľudí; keďže táto stratégia nie je nová, pretože ide o podobný scenár ako pri prevrate v roku 2002 a násilnostiach, ktoré nasledovali po demokratickej voľbe prezidenta Madura v apríli 2013; keďže opoziční lídri odmietli uznať volebné výsledky a odvtedy opakovane stupňujú úroveň násilia; keďže počas volebnej noci zomrelo 11 Venezuelčanov vrátane 2 detí po útokoch na bolívarovských oslavách;

J.  keďže venezuelský výbor obetí násilia na barikádach a pokračujúceho štátneho prevratu (Comité de Víctimas de la Guarimba y el Golpe Continuado), ktorý tvoria obete násilia a ich rodinní príslušníci, vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby nevyužívalo ľudské práva na politické ciele a nespolupracovalo s politickými aktérmi vo Venezuele, ktorí sa snažia zakrývať alebo manipulovať skutky násilia a nenávisti, ktorými Venezuela trpí od februára 2014; keďže príbuzní obetí požiadali, aby boli zodpovedné osoby stíhané, a vyzvali na ukončenie beztrestnosti porušovania ľudských práv v krajine;

K.  keďže v máji 2016 na žiadosť a podnet prezidenta Madura bol zriadený výbor UNASUR s cieľom pokročiť v úsilí o podporu dialógu medzi vládou Venezuely a opozíciou s cieľom riešiť základné otázky národa; keďže do tímu, ktorý pracuje na programe dialógu, patrí bývalý španielsky predseda vlády José Luis Rodríguez Zapatero, bývalý panamský prezident Martín Torrijos a bývalý prezident Dominikánskej republiky Leonel Fernández; keďže v tejto súvislosti generálny tajomník OSN Pan Ki-mun podporil prebiehajúce iniciatívy bývalých hláv štátov a predsedov vlád, aby bol pod záštitou UNASUR posilnený dialóg medzi vládou Venezuely a opozíciou;

L.  keďže väčšina národných a medzinárodných médií zobrazuje situáciu vo Venezuele jednostranne; keďže v dôsledku zmanipulovania informácií, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, sa šíria fámy a dezinformácie o Venezuele, okrem iného o údajnej humanitárnej kríze, s cieľom odôvodniť intervenciu voči Venezuele;

M.  keďže nositeľ Nobelovej ceny za mier Adolfo Pérez Esquivel vyzval niekoľkokrát na ochranu demokracie vo Venezuele proti snahám o destabilizáciu vlády a varoval, že v Latinskej Amerike sa rozmáhajú pokusy o prevrat pomocou nových metód, pričom odsúdil nadnárodné mediálne spoločnosti, ako sú CNN a Fox News za to, že prostredníctvom svojho vysielania šíria vojnovú propagandu v mene mieru a nenávisť v mene slobody;

N.  keďže za uplynulých 15 rokov sa vo Venezuele konalo 20 rôznych volieb; keďže posledné parlamentné voľby vyhrala opozícia, čo dokazuje, že tvrdenie, že vo Venezuele neexistuje demokracia, je úplne nesprávne; keďže napriek všetkým demokratickým voľbám časť opozície stále odmieta uznať legitímnosť vlády; keďže v posledných voľbách opozícia oportunisticky potvrdila výsledok a vyzvala na dodržiavanie venezuelskej ústavy napriek tomu, že sa vždy stavala proti nej; keďže Ústava Venezuelskej bolívarovskej republiky obsahuje mechanizmy zastupiteľskej demokracie, ako je ustanovenie referenda o zrušení mandátu prezidenta;

O.  keďže ultrapravica vo Venezuele sa snaží zavádzať verejnosť tvrdením, že národná volebná rada blokuje referendum o odvolaní; keďže opozícia mala možnosť začať proces 10. januára 2016, ale z nejakého dôvodu to neurobila a namiesto toho čakala až do poslednej chvíle, aby podala návrh, a to napriek tomu, že poznala všetky kroky, ktoré má vykonať; keďže ultrapravica nedodržala postupy a sústavne kritizuje národnú volebnú radu len z toho dôvodu, že chce oportunisticky upraviť právne predpisy podľa vlastného programu;

P.  keďže ultrapravica sa pokúsila schváliť zákon o amnestii, ktorý, keby existoval v niektorých európskych krajinách, by znamenal prepustenie vrahov a teroristov; keďže však ultrapravica tvrdí, že cieľom tohto zákona by bolo prepustenie politických väzňov; keďže väzni vo Venezuele sú zodpovední za zločiny proti venezuelskému ľudu a jeho legitímnej vláde, za vraždy obyčajných ľudí počas protestov (tzv. guarimbas) a iné teroristické činy;

Q.  keďže Venezuelská bolívarovská republika bola zvolená za širokej podpory ako člen Rady OSN pre ľudské práva; keďže Venezuela prijala 97 % odporúčaní z ostatného všeobecného pravidelného preskúmania Rady pre ľudské práva z roku 2011; keďže 80 % odporúčaní bolo priamo uplatniteľných a venezuelský štát sa zaviazal k vykonávaniu ostatných prijatých odporúčaní; keďže Venezuela bola 181 hlasmi zo 193 členských štátov OSN v októbri 2014 zvolená aj za jedného z piatich rotujúcich členov Bezpečnostnej rady OSN na obdobie rokov 2015 – 2016; keďže 6. a 7. novembra 2014 sa venezuelský štát dostavil pred Výbor OSN proti mučeniu, ktorý skúmal plnenie Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zo strany Venezuely;

R.  keďže medzi rokmi 2006 a 2013 Venezuela postúpila o 13 miest v rámci indexu ľudského rozvoja OSN na 71. miesto zo 187 krajín; keďže venezuelská vláda zvýšila sociálne výdavky za posledných desať rokov o viac ako 60,6 %; keďže Venezuela je dnes krajinou s najnižšou mierou nerovnosti v regióne;

S.  keďže podľa CEPAL (Hospodárska Komisia OSN pre Latinskú Ameriku) Venezuela výrazne znížila svoju mieru chudoby a zvýšila priemernú dĺžku života; keďže úroveň extrémnej chudoby klesla na rekordne nízku úroveň 5,4 % v roku 2015 v porovnaní s 21 % v roku 1998; keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zablahoželala venezuelskej vláde k podstatnému zníženiu počtu ľudí trpiacich podvýživou, čím sa dosiahol jeden z miléniových rozvojových cieľov OSN;

T.  keďže Venezuela je piatym najväčším vývozcom ropy na svete a disponuje preukázateľne najväčšími zásobami ropy na svete; keďže podľa návrhu rozpočtu na rok 2015 bude 38 % verejných výdavkov vyčlenených na sociálne investície, a to aj v oblasti vzdelávania, bývania a rozvoja miest, zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, kultúry, komunikácií, vedy a technológií, čo tvorí 8,2 % HDP Venezuely;

U.  keďže Venezuela čelí vážnym útokom zo strany USA a EÚ, ktoré sú politickej, diplomatickej, finančnej, hospodárskej a mediálnej povahy, pričom súčasne musí čeliť javu El Niño, ktorý v posledných troch rokoch spôsobil nedostatok zrážok, čo viedlo k zvýšeniu počtu oblasti postihnutých suchom a vysokými teplotami; keďže táto situácia spôsobila zníženie výšky vodnej hladiny priehrady Guri, čo prispelo k energetickej kríze v krajine; keďže hospodársku situáciu vo Venezuele ovplyvňujú klesajúce ceny ropy a jej vláda sa snaží zachovať súčasný sociálny model a udržať dosiahnutý sociálny pokrok;

V.  keďže vzhľadom na mimoriadnu situáciu, ktorej Venezuela momentálne čelí, sa venezuelský prezident Maduro rozhodol vydať dekrét č. 2323 o výnimočnom stave a hospodárskej núdzi, čo už prinieslo určité pozitívne výsledky, pokiaľ ide o ochranu práv pracovníkov, pôvodných obyvateľov a dôchodcov, ako aj iných skupín, ktoré sú ovplyvnené súčasnou mimoriadnou situáciou;

W.  keďže sa začal dialóg medzi predstaviteľmi vlády Venezuelskej bolívarovskej republiky a opozíciou, ktorý sprostredkúvajú José Luis Rodríguez Zapatero, Leonel Fernández a Martín Torrijos;

1.  výrazne odsudzuje pretrvávajúce destabilizačné kampane, ktoré prebiehajú proti Venezuelskej bolívarovskej republike prostredníctvom aktov násilia, ku ktorým dochádza v situácii podobnej ako pri predchádzajúcom pokuse o prevrat v roku 2002; trvá na tom, že intervenčné opatrenia proti zvrchovanosti Venezuely, ktoré ani zďaleka nevytvárajú priestor na dialóg a mier, podporujú extrémistické názory, ktoré sa vymykajú inštitucionálnemu a ústavnému poriadku krajiny;

2.  kritizuje tvrdenia o údajnej humanitárnej kríze vo Venezuele, ktoré sú zamerané na podporu medzinárodnej kampane v prospech intervencie;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami životov a vyjadruje sústrasť rodinám obetí hnevu opozície; žiada, aby boli osoby zodpovedné za páchanie alebo podnecovanie príslušných trestných činov za svoje skutky odsúdené; váži si súdny systém Venezuelskej bolívarovskej republiky, a preto odmieta akékoľvek zasahovanie do súdnych konaní, ktoré prebiehajú na vnútroštátnej úrovni;

4.  vyjadruje poľutovanie nad pokusmi o štátny prevrat zo strany niektorých členov opozície, napríklad Antonia Ledezmu, Maríu Corinu Machada a Leopolda Lópeza, ktorí sa v minulosti sami dostali mimo demokratického rámca tým, že sa pokúsili narušiť venezuelský ústavný poriadok;

5.  opakuje svoju plnú podporu venezuelskému ľudu, bolívarovskému procesu a zvolenému prezidentovi Nicolásovi Madurovi a vyjadruje solidaritu s nimi; pripomína, že v plnej miere dodržiava zásadu nezasahovania do vnútroštátnych záležitostí jednotlivých štátov, ktorá je v súlade s medzinárodným právom; hlboko odsudzuje akýkoľvek zásah zo strany EÚ alebo ktoréhokoľvek iného štátu do vnútorných záležitostí tretích krajín a takisto odsudzuje najnovšie vyhlásenia Federicy Mogheriniovej a Antonia Tajaniho; v súlade s tým odsudzuje tiež rozhodnutie USA uvaliť sankcie na Venezuelu;

6.  odsudzuje nesprávne využívanie ľudských práv na politické účely zo strany Európskeho parlamentu, najmä v prípade Venezuely; pripomína, že toto je desiate uznesenie Parlamentu o tejto krajine od roku 2007, pričom väčšina predchádzajúcich uznesení bola predložená pred voľbami alebo súčasne s prebiehajúcim procesom destabilizácie; varuje a je pevne presvedčený, že existuje úmysel použiť Európsky parlament ako priestor pre manipuláciu, v ktorom sa interné záležitosti Venezuely využívajú v prospech španielskej volebnej kampane, čo zodpovedá osobitným záujmom niektorých politických strán v tejto krajine a nemá nič spoločné s prioritami EÚ, ktorá by mala zamerať svoje úsilie na riešenie hlavných sociálnych a politických problémov, ktoré ovplyvňujú jej vlastných občanov a územie;

7.  kritizuje nedemokratické a povstalecké ciele destabilizačnej kampane; zdôrazňuje imperialistický záujem USA zaistiť si prístup k ropným zdrojom Venezuely a ich politický cieľ oslabiť štáty Bolívarovskej aliancie za ľud našej Ameriky – Obchodnej dohody národov (ALBA-TCP);

8.  podporuje zásady stanovené vo vyhlásení Latinskej Ameriky a Karibiku za oblasti mieru a naliehavo vyzýva celé medzinárodné spoločenstvo, aby plne rešpektovalo toto vyhlásenie vo svojich vzťahoch s krajinami CELAC vrátane záväzku, aby sa priamo ani nepriamo nezasahovalo do vnútorných záležitostí iných štátov a dodržiavali zásady národnej suverenity, rovnaké práva a sebaurčenie národov;

9.  zdôrazňuje, že dialóg s tretími krajinami by za žiadnych okolností nemal vyústiť do obmedzení práva národov na sebaurčenie; odsudzuje skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty príliš často uprednostňujú diplomatické, politické alebo hospodárske hľadisko pred hľadiskom ľudských práv, čo je prístup, ktorý navyše vedie k politike vyznačujúcej sa dvojakými normami, ktorá je v rozpore so všeobecnou predstavou o ľudských právach; odmieta akýkoľvek scenár podobný napr. scenáru v Iraku, Afganistane, Sýrii a Líbyi, ktorý pod zámienkou „nastoliť demokraciu a ľudské práva“ spôsobil, že celé regióny upadli do stavu zničenia, vojny, chaosu a humanitárnej krízy;

10.  odsudzuje úlohu, ktorú zohráva väčšina medzinárodných médií pri šírení fám a dezinformácií, aby navodili atmosféru násilia a destabilizácie, ktorá oslabuje venezuelskú vládu; pripomína, že sloboda informácií je základným ľudským právom, a vyzýva medzinárodné médiá, aby konali zodpovedne a informovali o udalostiach spravodlivým, presným a vyváženým spôsobom, a nie tak, ako to robia v súčasnosti;

11.  odsudzuje návrh zákona o amnestii, ktorý predložila ultrapravica vo Venezuele, ktorej hlavným cieľom je prepustiť vrahov, teroristov a osoby zodpovedné za smrť nevinných ľudí;

12.  vyjadruje svoju hlbokú solidaritu s Venezuelou a Latinskou Amerikou v súvislosti s javom El Niño a jeho rozsiahlymi dôsledkami vo Venezuele; dôrazne vyzýva na medzinárodnú solidaritu s cieľom pomôcť regiónom, ktoré trápi tento prírodný jav, a podporiť ich;

13.  víta vykonávanie politík v oblasti sociálneho začlenenia vo Venezuele založené na sociálnej zodpovednosti a spravodlivosti, rovnosti, solidarite a ľudských právach, ktoré pomohlo znížiť nerovnosť v krajine, najmä pokiaľ ide o opatrenia sociálneho rozvoja a významný pokrok v znižovaní chudoby alebo v oblasti vzdelávania vrátane odstránenia negramotnosti v roku 2005 a zvýšenia počtu vysokoškolských študentov;

14.  pripomína význam úlohy, ktorú Venezuela zohráva pri vytváraní a posilňovaní procesu spolupráce a integrácie v prospech národov Latinskej Ameriky; zdôrazňuje významný pokrok dosiahnutý pri regionálnej integrácii a spolupráci v prospech obyvateľov Latinskej Ameriky; víta významné úspechy organizácií ALBA-TCP a CELAC v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, kultúry a finančnej integrácie;

15.  uznáva, že členské štáty ALBA-TCP sú si vedomé intenzívneho úsilia venezuelskej vlády o presadzovanie a ochranu ľudských práv, spravodlivosti a mieru a s cieľom zamedziť plánom na medzinárodnú intervenciu voči Venezuele, ktoré ohrozujú stabilitu nielen jej sesterskej krajiny, ale aj celého regiónu;

16.  schvaľuje vyhlásenie zhromaždenia EuroLat vydané na samite v Lisabone 16. až 18. mája 2016, ktoré sa týka problémov, ktorým čelia niektoré členské štáty dvojregionálneho združenia, vyjadruje „znepokojenie nad politickými, hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami hospodárskej krízy, ktoré postihujú mnohé európske a latinskoamerické krajiny“ a okrem toho „vzhľadom na venezuelskú krízu“ odporúča „hľadať východiskový bod, ktorý by zástupcom vlád, zhromaždeniu a politickým stranám umožnil spolu nachádzať riešenia v rámci venezuelskej ústavy“;

17.  víta iniciatívu, ktorú podporuje prezident Maduro za pomoci únie UNASUR, s cieľom nadviazať dialóg medzi predstaviteľmi vlády Venezuelskej bolívarovskej republiky a opozíciou a podporuje úlohu, ktorú zohráva UNASUR, obhajujúc ako priority tohto dialógu blahobyt všetkých občanov, mier, spravodlivosť, pravdu, dobré inštitucionálne vzťahy, posilnenie hospodárstva, obranu zásad právneho štátu, demokracie a dodržiavania národnej zvrchovanosti, pričom prvé stretnutie sa uskutočnilo v Dominikánskej republike za prítomnosti bývalých premiérov a prezidentov Josého Luisa Rodrígueza Zapatera (Španielsko), Leonela Fernándeza (Dominikánska republika) a Martína Torrijosa (Panama);

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Venezuelskej bolívarovskej republiky, parlamentu Mercosuru, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a regionálnym orgánom Latinskej Ameriky vrátane UNASUR, ALBA-TCP a CELAC.

(1)

Ú. v. EÚ C 120 E, 24.4.2008, s. 484.

(2)

Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 85.

(3)

Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 113.

(4)

Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 69.

(5)

Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 130.

(6)

Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 88.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0176.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0106.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0080.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia