Návrh uznesenia - B8-0858/2016Návrh uznesenia
B8-0858/2016
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými európskymi fondmi v záujme inovácií

29.6.2016 - (2016/2695(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Matthijs van Miltenburg, Lieve Wierinck, Iskra Mihaylova, Ivan Jakovčić v mene skupiny ALDE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0851/2016

Postup : 2016/2695(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0858/2016
Predkladané texty :
B8-0858/2016
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8-0858/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými európskymi fondmi v záujme inovácií

(2016/2695(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)[1],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[5],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[6],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005[7],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti[8],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii[9],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020[10],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2014 s názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. júla 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 20. novembra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií,

–  so zreteľom na tematický cieľ 1 (posilnenie výskumu, technologického vývoja a inovácií z fondov ESI),

–  so zreteľom na tematickú koncentráciu v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a najmä na priority podpory pre malé a stredné podniky (MSP), ako aj pre COSME, nástroj pre MSP v rámci programu Horizont 2020 a zložku MSP v EFSI,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politika súdržnosti vo finančnom programovom období na roky 2014 – 2020 naďalej predstavuje hlavný nástroj EÚ, ktorý zahŕňa všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a zároveň vyjadruje európsku solidaritu, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré boli ešte zhoršené hospodárskou a finančnou krízou;

B.  keďže politika súdržnosti by mala byť v plnom súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a je založená na prepojení svojich troch fondov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), ako aj na všeobecnejšej koordinácii spoločného strategického rámca (SSR) s fondmi na rozvoj vidieka, konkrétne Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a námorného a rybného hospodárstva, konkrétne Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF);

C.  keďže spoločné ustanovenia boli stanovené pre všetkých päť týchto fondov – európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) – podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom špecifické pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ európskej územnej spolupráce, boli predmetom osobitných nariadení;

D.  keďže nedávne reformy politiky súdržnosti zaviedli obmedzený počet cieľov a priorít, čím sa vytvorilo tematické zameranie/tematická koncentrácia, ale umožnila sa súčasne určitá miera flexibility a prispôsobenia sa určitým charakteristikám; keďže okrem toho zaistila posilnenie zásady partnerstva a stabilného viacúrovňového riadenia, riadne definovanú stratégiu územného rozvoja, zvýšenú súčinnosť medzi týmito piatimi fondmi,ale aj ďalšími relevantnými fondmi (napr. Horizont 2020, PSCI, COSME, LIFE, nástroj na prepájanie Európy, Erasmus +, NER 300) ďalšie zjednodušenie pravidiel vykonávania, účinný systém monitorovania a hodnotenia, transparentný rámec výkonnosti, jasnú regulácia používania finančných nástrojov, kvalitný systém riadenia a kontroly a účinného finančného hospodárenia;

E.  keďže na uľahčenie zamerania na výkon a dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 sa zaviedla výkonnostná rezerva pre každý členský štát, ktorá pozostáva zo 6 % zdrojov pridelených EFRR (bez cieľa Európska územná spolupráca), ESF, KF, EPFRV a ENRF, a na základe preskúmania výkonnosti v roku 2019 sa predpokladá, že rezerva sa vyčlení len na programy a priority, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele; keďže užšie prepojenie medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie bolo taktiež zavedené s cieľom zabezpečiť účinnosť výdavkov v rámci EŠIF, pričom dôsledné monitorovanie a hodnotenie zabezpečuje, že politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 je najviac hodnotenou politikou v rámci rozpočtu EÚ;

F.  keďže Komisia prijala 14. decembra 2015 oznámenie o príspevku EŠIF na podporu stratégie rastu EÚ, investičného plánu a priorít Komisie v priebehu nasledujúceho desaťročia, čo je v skutočnosti správa uvedená v článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach o EŠIF o ich doterajšom vykonávaní, ktorá obsahuje aj výsledky rokovaní so všetkými členskými štátmi o dohodách o partnerstve, operačných programoch a hlavných výzvach jednotlivých krajín;

1.  pripomína, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ, programami financovania a iniciatívami (napr. Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, jednotný digitálny trh, rozvoj vidieka, Únia inovácií a hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020) bolo posilnené v spoločnom strategickom rámci zavedenom nariadením o spoločných ustanoveniach, a preto prostredníctvom všetkých nástrojov a cieľov – vrátane mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, stratégií inteligentného rastu a inteligentnej špecializácie, potenciálom pre a investovania do zavádzania inovatívnych riešení okrem iného otázok životného prostredia, energetiky, zdravotníctva, klímy, digitalizácie, dopravy a mestskej problematiky – výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

2.  zdôrazňuje, že uvedená súčinnosť je zabudovaná už od štádia strategického plánovania a preto vyžaduje už od začiatku strategické voľby a plánovanie na strane regiónov a členských štátov, aby sa našli a vytvorili príležitosti napr. na posilňovanie excelentnosti v oblastiach inteligentnej špecializácie; poukazuje na to, že v prípade programu Horizont 2020 ide o zvyšovanie povedomia, poskytovanie informácií (najmä o výsledkoch výskumu z projektov RP7 a programu Horizont 2020), účasť na komunikačných kampaniach, otvorenie existujúcich sietí novým subjektom a prepojenie národných kontaktných miest (NKM) v čo najväčšej miere s národnými a regionálnymi tvorcami politík a riadiacimi orgánmi EŠIF;

3.  zdôrazňuje, že rozvoj stratégií pre inteligentnú špecializáciu zapojením národných a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú napríklad univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu podnikateľského objavovania, je povinný v prípade regiónov a členských štátov, ktoré chcú investovať prostriedky z EFRR do výskumu a inovácií; pripomína, že vzhľadom na to, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali zahŕňať činnosti smerom hore (budovanie kapacít a zlepšovanie vnútroštátnych/regionálnych systémov výskumu a inovácií) a dole (preberanie výsledkov výskumu, podpora inovácií a a prístup na trh) v rámci programu Horizont 2020, ktoré zasa povzbudia spoluprácu na úrovni EÚ na uzatvorenie inovačnej priepasti v Európe a posilnenie globálnej konkurencieschopnosti Únie, pri investovaní aj do prepojení medzi priekopníkmi a následníkmi v kontexte šírenia excelentnosti a rozširovania účasti, by metodika inteligentnej špecializácie mala zostať vzorom pre prepojenie politiky súdržnosti po roku 2020;

4.  vyjadruje spokojnosť s tým, že v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti umožňuje, aby finančné nástroje zohrávali významnejšiu úlohu, a konštatuje, že finančné nástroje, keďže sú komplementárne ku grantom, majú dôležitý pákový efekt a môžu prispieť k zvýšeniu miery čerpania poskytnutím nevyhnutného spolufinancovania; zdôrazňuje však, že granty sú naďalej nevyhnutné pre projekty, ktoré nie sú úplne ziskové, ako sú projekty a projekty VaI a projekty so silným zameraním na spoločenské výzvy;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali nepretržitú pozornosť potrebám MSP pri navrhovaní a vykonávaní EŠIF a programu Horizont 2020, ako aj súčinnosti medzi nimi; pripomína uznesenie Parlamentu z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám (P7_TA(2013)0036) a preto zdôrazňuje, že akékoľvek dodatočné financovanie zo strany EÚ je veľmi žiaduce; žiada Komisiu, aby vypracovala koordinované výzvy na predkladanie návrhov s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu z viacerých fondov; vyzýva na dôkladné zhodnotenie relevantných programov pre MSP ako napríklad COSME, nástroj pre MSP programu Horizont 2020 a zložky pre MSP v rámci EFSI, tak z hľadiska pridelených rozpočtových prostriedkov a miery úspešnosti projektu, ako aj administratívneho zaťaženia a jednoduchšieho vykonávania;

6.  poznamenáva, že súčinnosť s inými politikami a nástrojmi sa musí ďalej posilniť s cieľom maximalizovať vplyv investícií; v tejto súvislosti pripomína pilotný projekt rozpočtu EÚ Cesta k excelentnosti (S2E), ktorý naďalej podporuje členské štáty a regióny v rozvoji a využívaní súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi; žiada dostatočnú pružnosť pre členské štáty pri využívaní známky excelentnosti; navrhuje, aby sa projekty so známkou excelentnosti mohli použiť ako vzor na zosúladenie a lepšiu súdržnosť, pokiaľ ide o štátnu pomoc a pravidlá verejného obstarávania v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že je tiež dôležité určiť súvisiace oblasti špecializácie v iných regiónoch a v členských štátoch na spoluprácu s nimi a na lepšiu pripravenosť na príležitosti projektov zahŕňajúcich viac krajín a medzinárodné prepojenie;

7.  zdôrazňuje, že EFSI musí byť doplnkový a dodatočný k EŠIF a iným programom EÚ, ako sú Horizont 2020, a k tradičným činnostiam Európskej investičnej banky; konštatuje, že EFSI sa preto zameriava na iné projekty než na tie, na ktoré by mohli byť zamerané 2,2 miliardy EUR v rámci programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť úplná súdržnosť a súčinnosť medzi všetkými nástrojmi EÚ, aby sa dosiahli celkové strategické ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a aby sa zabránilo duplicite alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky a zároveň dopĺňali vnútroštátne a regionálne fondy a programy; pripomína, že preskúmanie stratégie Európa 2020 sa musí zamerať na riešenie tejto otázky s cieľom efektívne využiť všetky dostupné zdroje a dosiahnuť očakávané výsledky, pokiaľ ide o celkové strategické ciele, pretože množstvo, kvalita a vplyv investícií VaI by sa mali zvýšiť prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020; konštatuje však, že excelentnosť by mala zostať kľúčovým kritériom pri výbere projektov v rámci programu Horizont 2020;

8.  vyzýva Komisiu, aby sledovala a oznamovala úspech súčinnosti s cieľom šíriť osvedčené postupy a zvýšiť ich vplyv v rámci príprav na preskúmanie stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že takýto systém by nemal zvýšiť administratívnu záťaž;

9.  zdôrazňuje prieskumnú prácu komisára pre výskum, inováciu a vedu vo veci možného zriadenia Európskej rady pre inováciu pre lepšiu koordináciu inovačných iniciatív v Európskej únii;

10.  upriamuje pozornosť na otázku súvislosti medzi programom Horizont 2020 a EŠIF, pokiaľ ide o procesy auditu; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla jasný, zosúladený a koordinovaný prístup na obdobie po roku 2020 k budúcemu vývoju EŠIF a rámcového programu v oblasti VaI s osobitným zameraním na administratívne a kontrolné postupy, proporcionalitu a zodpovednosť;

11.  žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania EŠIF v polovici obdobia vydala oznámenie o vykonávaní súčinnosti, pretože okrem spomenutia jej potenciálu pri využívaní obmedzených investičných zdrojov a všeobecných vyhliadok na riešenie nových výziev v budúcnosti túto otázku neuviedla o svojej správe podľa článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach, hoci ich súčasťou sú odporúčania pre jednotlivé krajiny;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a národným a regionálnym vládam členských štátov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia