NÁVRH UZNESENIA o súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými európskymi inovačnými fondmi v záujme inovácií
29.6.2016 - (2016/2695(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Christian Ehler, Lambert van Nistelrooij v mene skupiny PPE
Constanze Krehl, Soledad Cabezón Ruiz, Derek Vaughan v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0851/2016
B8-0860/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými európskymi inovačnými fondmi v záujme inovácií
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)[1],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[4],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[5],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[6],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005[7],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES[8],
– so zreteľom na správu svojho Výboru pre regionálny rozvoj o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (A8-0159/2016),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s Európskym fondom pre strategické investície,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020[12],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),
– so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),
– so zreteľom na pracovný dokument Komisie z roku 2014 s názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. júla 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 20. novembra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže politika súdržnosti vo finančnom programovom období na roky 2014 – 2020 naďalej predstavuje hlavný nástroj, ktorým sa EÚ pokúša priblížiť k svojim občanom a ktorý zahŕňa všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a zároveň vyjadruje európsku solidaritu, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré boli ešte zhoršené hospodárskou a finančnou krízou;
B. keďže politika súdržnosti by mala byť v plnom súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a je založená na prepojení svojich troch fondov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), ako aj na všeobecnejšej koordinácii v rámci spoločného strategického rámca (SSR) s fondmi na rozvoj vidieka, konkrétne Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a námorného a rybného hospodárstva, konkrétne Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF);
C. keďže spoločné ustanovenia boli stanovené na základe všetkých týchto piatich fondov – európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom špecifické pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ európskej územnej spolupráce boli predmetom osobitných nariadení;
D. keďže nedávne reformy politiky súdržnosti zaviedli obmedzený počet cieľov a priorít, čím sa vytvorilo tematické zameranie/tematická koncentrácia, ale umožnila sa súčasne určitá miera flexibility a prispôsobenia sa určitým charakteristikám; keďže okrem toho zaistili posilnenie zásady partnerstva a stabilného viacúrovňového riadenia, riadne definovaná stratégia územného rozvoja, zvýšená súčinnosť medzi týmito piatimi fondmi, ale aj ďalšími relevantnými fondmi (napr. Horizont 2020, PSCI, COSME, LIFE, nástroj na prepájanie Európy, Erasmus +, NER 300) ďalšie zjednodušenie pravidiel vykonávania, účinný systém monitorovania a hodnotenia výkonnosti, transparentný rámec, jasnú reguláciu používania finančných nástrojov, kvalitný systém riadenia a kontroly a účinné finančné hospodárenie;
E. keďže Komisia prijala 14. decembra 2015 oznámenie o príspevku EŠIF k podpore stratégie rastu EÚ, investičného plánu a priorít Komisie v priebehu nasledujúceho desaťročia, čo je v skutočnosti správa ustanovená v článku 16 nariadenia o spoločných ustanoveniach o EŠIF o ich doterajšom vykonávaní, ktorá obsahuje aj výsledky rokovaní so všetkými členskými štátmi o dohodách o partnerstve, operačných programoch a hlavných výzvach jednotlivých krajín;
1. pripomína, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ, financovaním programov a iniciatívami (napr. Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, jednotný digitálny trh, rozvoj vidieka, energetická únia, Únia inovácií a hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020) bolo posilnené v spoločnom strategickom rámci zavedenom nariadením o spoločných ustanoveniach, a preto prostredníctvom všetkých svojich nástrojov a cieľov vrátane mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu, potenciálu verejných a investícií do zavádzania inovatívnych riešení pre, okrem iného, životné prostredie, energetiku, zdravotníctvo, klímu, digitalizáciu a dopravu výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;
2. zdôrazňuje, že uvedená súčinnosť je zabudovaná už od štádia strategického plánovania a preto vyžaduje už od začiatku strategické voľby a plánovanie na strane regiónov a členských štátov, aby sa našli a vytvorili príležitosti napr. na posilňovanie excelentnosti v oblastiach inteligentnej špecializácie; poukazuje na to, že v prípade programu Horizont 2020 ide o zvyšovanie povedomia, poskytovanie informácií (najmä o výsledkoch výskumu z projektov RP7 a programu Horizont 2020), účasť na komunikačných kampaniach, vypracovávanie memoránd o porozumení pre systematickú výmenu informácií s riadiacimi orgánmi, otvárenie existujúcich sietí novým subjektom a prepojenie národných kontaktných miest (NKM) v čo najväčšej miere s celoštátnymi a regionálnymi tvorcami politík a riadiacich orgánov EŠIF;
3. zdôrazňuje, že rozvoj stratégií pre inteligentnú špecializáciu zapojením celoštátnych a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú napríklad univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu podnikateľského objavovania, je povinný v prípade regiónov a členských štátov, ktoré chcú investovať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja do výskumu a inovácií; pripomína, že vzhľadom na to, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali zahŕňať činnosti smerom hore (budovanie kapacít a zlepšovanie vnútroštátnych/regionálnych systémov výskumu a inovácií) a dole (preberanie výsledkov výskumu, podpora inovácií a a prístup na trh) v rámci programu Horizont 2020, ktoré zasa povzbudzujú spoluprácu na úrovni EÚ na uzatvorenie inovačnej priepasti v Európe a posilnenie globálnej konkurencieschopnosti Únie, pri investovaní aj do prepojení medzi priekopníkmi a následníkmi v kontexte šírenia excelentnosti a rozširovania účasti, by metodika inteligentnej špecializácie mala zostať vzorom pre prepojenie politiky súdržnosti po roku 2020;
4. domnieva sa, že v politike súdržnosti by sa mala ešte viac posilniť orientácia na výsledky; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zvýšiť synergie s inými politikami EÚ venovanými konkurencieschopnosti, najmä v oblasti výskumu a vývoja, IKT, obnoviteľných zdrojov energie a MSP, a to s cieľom zvýšiť mieru využívania výsledkov výskumu a vývoja v EÚ, vytvoriť nové, kvalitné pracovné miesta a zachovať tie existujúce, a presadzovať ekologické hospodárstvo;
5. konštatuje, že v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti umožňuje, aby finančné nástroje zohrávali významnú úlohu, a pripomína, že finančné nástroje, keďže sú komplementárne ku grantom, majú dôležitý pákový efekt a môžu prispieť k zvýšeniu dosahov financovania na aktualizáciu inovácií na trhu, napríklad prostredníctvom energetickej účinnosti, a môžu prispieť k lepšej miere čerpania poskytnutím nevyhnutného spolufinancovania, najmú v členských štátoch a regiónoch s nízkou vnútroštátnou kapacitou spolufinancovania; zdôrazňuje však skutočnosť, že granty sú naďalej nevyhnutné na niektoré projekty, ako sú projekty na výskum a inovácie a projekty so silným zameraním na spoločenské výzvy; pripomína, že granty a finančné nástroje nefinancujú rovnaký druh činností a že tieto odlišné formy podpory sú zacielené na rôzne druhy príjemcov a projektov; zdôrazňuje význam pokračovania grantového financovania v budúcich programoch EÚ; zdôrazňuje, že v budúcnosti treba zachovať vhodnú rovnováhu medzi grantmi a finančnými nástrojmi; pripomína nevyhnutnosť ešte viac posilniť spoľahlivosť finančných nástrojov, ich transparentnosť a orientáciu na výsledky;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali nepretržitú pozornosť potrebám MSP pri navrhovaní a vykonávaní EŠIF a programu Horizont 2020, ako aj súčinnosti medzi nimi; žiada Komisiu, aby vypracovala koordinované výzvy na predkladanie návrhov s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu z viacerých fondov; vyzýva na dôkladné zhodnotenie relevantných programov pre MSP ako napríklad COSME, nástroj pre MSP programu Horizont 2020 a zložky pre MSP v rámci EFSI, tak z hľadiska pridelených rozpočtových prostriedkov a miery úspešnosti projektu, ako aj administratívneho zaťaženia a jednoduchšieho vykonávania;
7. poznamenáva, že súčinnosť s inými politikami a nástrojmi sa musí ďalej posilniť s cieľom maximalizovať vplyv investícií; v tejto súvislosti pripomína pilotný projekt rozpočtu EÚ Cesta k excelentnosti (S2E), ktorý naďalej podporuje regióny 13 členských štátov v rozvoji a využívaní súčinnosti medzi EŠIF; žiada flexibilitu pre členské štáty pri využívaní známky excelentnosti; zdôrazňuje ďalej, že rovnako je dôležité určiť súvisiace oblasti špecializácie v iných regiónoch a členských štátoch na spoluprácu s nimi a na lepšiu pripravenosť na príležitosti projektov zahŕňajúcich viac krajín a medzinárodné prepojenie;
8. pripomína, že vzhľadom na obmedzenia programu Horizont 2020 jestvuje riziko, že projekty vyhodnotené ako excelentné nebudú financované; zdôrazňuje, že treba uvoľniť alternatívne financovanie; napríklad granty EŠIF by sa mohli udeľovať excelentným projektom programu Horizont 2020 pomocou známky excelentnosti;
9. konštatuje, že plnenie podstatných častí rozpočtu programu Horizont 2020 sa deleguje na verejné a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré ponúknu možnosti na využívanie mechanizmov riadenia verejných partnerstiev na optimalizáciu súčinnosti s iniciatívami a programami inteligentnej špecializácie (RIS3) tvorbou ročných pracovných plánov;
10. zdôrazňuje, že EFSI musí byť doplnkový a dodatočný k EŠIF a iným programom EÚ, ako sú Horizont 2020, a k tradičným činnostiam Európskej investičnej banky; konštatuje, že EFSI sa preto zameriava na iné projekty než na tie, na ktoré by mohli byť zamerané 2,2 miliardy EUR v rámci programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť úplná súdržnosť a súčinnosť medzi všetkými nástrojmi EÚ, aby sa dosiahli celkové strategické ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a aby sa zabránilo duplicite alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky a zároveň dopĺňali vnútroštátne a regionálne fondy a programy; pripomína, že v preskúmaní stratégie Európa 2020 sa musí určiť, ktoré prostriedky sú potrebné, pri súčasnom efektívnom využití všetkých dostupných zdrojov a dosiahnutí očakávaných výsledkov, pokiaľ ide o celkové strategické ciele, pretože množstvo, kvalita a vplyv investícií na výskum a vývoj by sa mali zvýšiť prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020;
11. vyzýva Komisiu, aby systematicky dohliadala nad súčinnosťou medzi fondmi a vydávala oznámenie o tejto súčinnosti, najmä o súčinnosti medzi programom Horizont 2020 a RIS3, a to v záujme šírenia príkladov najlepších postupov a zvyšovania ich dosahu pred revíziou stratégie Európa 2020; pripomína, že takýto systém by nemal zvýšiť administratívnu záťaž;
12. zdôrazňuje prípravu komisára pre výskum, inováciu a vedu vo veci možného zriadenia Európskej rady pre inováciu pre lepšiu koordináciu inovačných iniciatív v Európskej únii; konštatuje, že hlavným cieľom Európskej rady pre inováciu by mala byť pomoc pri znižovaní prekážok komercionalizácie v Európe a odstraňovanie rozdielov oblasti inovácií; zdôrazňuje, že Európska rada pre inováciu by mala zapájať všetky relevantné zainteresované strany a mala by transparentne a rýchlo konzultovať a rozhodovať snažiac sa zamedziť prekrývaniu; ďalej zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré sa v súčasnosti poskytujú v rámci rozpočtu na program Horizont 2020, by sa nemali ďalej znižovať vzhľadom na to, že už boli krátené v rámci EFSI;
13. zdôrazňuje prepojenie medzi programom Horizont 2020 a EŠIF v zmysle bezpečnosti (nevyhnutnosť rovnakej úrovne infraštruktúry IKT v celej EÚ); vyslovuje sa za harmonizáciu bezpečnostných štruktúr IKT; požaduje ďalej, aby sa tieto fondy prepojili z hľadiska procesov auditu a vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasný, zosúladený a koordinovaný prístup na obdobie po roku 2020 s osobitným zameraním na administratívne a kontrolné postupy, proporcionalitu a zodpovednosť;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a národným a regionálnym vládam členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.13, s. 320
- [2] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
- [3] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
- [4] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
- [5] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
- [6] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
- [7] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.13, s. 487.
- [8] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.13, s. 104.
- [9] Prijaté texty, P7 TA(2013)0036.
- [10] Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.
- [11] Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
- [12] Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.