Návrh uznesenia - B8-0861/2016Návrh uznesenia
B8-0861/2016
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o synergiách medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a inými európskymi inovačnými fondmi v záujme inovácií

29.6.2016 - (2016/2695(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Younous Omarjee, Merja Kyllönen, Jiří Maštálka, Ángela Vallina, Martina Michels v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2016/2695(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0861/2016
Predkladané texty :
B8-0861/2016
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B8-0861/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o synergiách medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a európskymi fondmi v záujme inovácií

(2016/2695(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)[1],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[5],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[6],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005[7],

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie[8],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii[9],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020[10],

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na príručku, ktorú Komisia vydala v roku 2014 pod názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou,

–  so zreteľom na dohodu podpísanú na konferencii COP 21 v Paríži v roku 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politika súdržnosti vo finančnom programovom období na roky 2014 – 2020 naďalej predstavuje hlavný nástroj EÚ, ktorý zahŕňa všetky regióny, a je jediným fondom, ktorý umožňuje rozdelenie bohatstva medzi regióny EÚ, pričom jej cieľom je rozšíriť prosperitu a znížiť hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré sa prehĺbili v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a úsporných opatrení;

B.  keďže politika súdržnosti je založená na prepojení svojich troch fondov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), ako aj na všeobecnejšej koordinácii v rámci spoločného strategického rámca (SSR) s fondmi na rozvoj vidieka, konkrétne Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a s Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF) na rozvoj námorného a rybného hospodárstva;

C.  keďže spoločné ustanovenia boli stanovené pre všetkých päť fondov – európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) – podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach, pričom špecifické pravidlá pre jednotlivé EŠIF, ako aj pre cieľ európskej územnej spolupráce boli predmetom osobitných nariadení;

D.  keďže nedávnymi reformami politiky súdržnosti bol zavedený obmedzený počet cieľov a priorít, čo viedlo ku koncentrácii tém;

1.  pripomína, že súčinnosť nemožno využívať na to, aby sa fondy EŠIF používali na iné účely, ako je cieľ územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

2.  pripomína, že cieľom politiky súdržnosti je rozšírenie prosperity a zníženie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, ktoré sa prehĺbili v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, ako aj úsporných opatrení; v tejto súvislosti dôrazne odmieta prepojenie medzi správou hospodárskych záležitostí a politikou súdržnosti;

3.  pripomína, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami a iniciatívami EÚ bolo posilnené v rámci spoločného strategického rámca zavedeného nariadením o spoločných ustanoveniach, a teda prostredníctvom všetkých jeho nástrojov a cieľov vrátane mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, najmä mikropodnikov, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu, a musí prispievať k dosahovaniu cieľov súdržnosti;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že nariadenie o spoločných ustanoveniach týkajúce sa EŠIF zahŕňa po prvýkrát právny mandát na čo najväčšie využitie súčinnosti nielen medzi týmito dvomi nástrojmi, ale aj s inými programami, ako sú COSME, Erasmus+ a Nástroj na prepájanie Európy; pripomína, že nový rámec politiky súdržnosti sa zameriava len na obmedzený počet politických cieľov a štyri prioritné oblasti;

5.  zdôrazňuje, že súčinnosť je stanovená už vo fáze strategického plánovania, a preto si už od začiatku vyžaduje strategické voľby a plánovanie zo strany regiónov a členských štátov, aby sa určili a vytvorili príležitosti; poukazuje na to, že v prípade programu Horizont 2020 to spočíva vo vykonávaní programov spôsobom zohľadňujúcim súčinnosť, a to prostredníctvom zvyšovania povedomia, poskytovaním informácií, účasťou na komunikačných kampaniach a nadväzovaním čo najužšej spolupráce národných kontaktných miest s národnými a regionálnymi tvorcami politík EŠIF a riadiacimi orgánmi;

6.  zdôrazňuje, že tvorba stratégií pre inteligentnú špecializáciu prostredníctvom zapojenia národných alebo regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú univerzity a iné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, a sociálnych partnerov prináša úžitok regiónom a tým členským štátom, ktoré majú záujem o investovanie prostriedkov EFRR do výskumu a inovácií;

7.  berie na vedomie väčšie využívanie finančných nástrojov v rámci rozpočtu Únie ako doplnkovej formy financovania v porovnaní s dotáciami a grantmi; konštatuje, že finančné nástroje môžu poskytnúť alternatívny a doplnkový spôsob financovania, mali by sa však uplatniť len v prípade projektov, pre ktoré predstavuje tento druh financovania pridanú hodnotu a zlepšuje riadne hospodárenie s verejnými financiami;

8.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu používania finančných nástrojov od začiatku súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že pri posudzovaní finančného nástroja nemôže byť jediným hodnotiacim kritériom rozmer pákového efektu; pripomína v tejto súvislosti význam kritéria doplnkovosti a posúdenia prínosu k splneniu cieľov EÚ v oblasti súdržnosti, pretože právnym základom EFSI je článok 175 ods. 3 ZFEÚ;

9.  vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad nedostatkom geografických kritérií a kritérií rozvoja v Európskom fonde pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že politiky EFSI a fondov EŠIF (vrátane súdržnosti, rozvoja vidieka a rybolovu) sú zamerané na rôzne politické oblasti a inštitucionálne úrovne; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť plná súdržnosť a synergia medzi všetkými nástrojmi EÚ tak, aby sa zabránilo duplicite alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že vytvorenie EFSI spôsobilo škrty v rozpočtoch Nástroja na prepájanie Európy a Horizontu 2020, čo obmedzilo ich schopnosť splniť príslušné ciele a poukázalo na nezlučiteľnosť tohto fondu s cieľmi sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti vymedzenými v zmluvách;

10.  pripomína, že v rámci programu Horizont 2020 nie je dostatok finančných prostriedkov, najmä pre menej rozvinuté regióny a najvzdialenejšie regióny, a že projekty, ktoré boli vyhodnotené ako výborné, nedostávajú finančné prostriedky; zdôrazňuje, že treba uvoľniť alternatívne financovanie (napr. granty z EŠIF by sa mohli začať poskytovať výborným projektom programu Horizont 2020); navrhuje, aby sa predbežne uznalo označenie ich úrovne excelentnosti, ktorá bola v rámci programu Horizont 2020 vyhodnotená ako výborná, pretože kritériá hodnotenia zodpovedajú kritériám vymedzeným v nariadení o spoločných ustanoveniach v prípade príslušného tematického cieľa (napr. „posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií“);

11.  vyjadruje poľutovanie nad územnou koncentráciou finančných prostriedkov EÚ na výskum v niektorých krajinách a na niektorých univerzitách; požaduje inovačnú politiku, ktorá zaručí spravodlivé geografické rozloženie, ktoré bude v podstate zodpovedať cieľom politiky súdržnosti;

12.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila rámec na posilnenie účinnej súčinnosti medzi EFRR a ERF;

13.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rámca synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a stratégiou nazvanou Modrý rast;

14.  pripomína, že základom nariadenia o spoločných pravidlách je horizontálny cieľ trvalo udržateľného rozvoja, a v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné posilniť súčinnosť medzi EŠIF a inými politikami EÚ, najmä v súlade s cieľmi EÚ zameranými na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov vrátane cieľov COP 21, ako aj so všetkými fondmi EÚ, ktoré podporujú ochranu prírody a biodiverzity;

15.  domnieva sa, že súčinnosť medzi politikou súdržnosti a programom Horizont 2020 by sa nemala zameriavať na vojenský výskum;

16.  vyzdvihuje problémy, ktoré úsporné opatrenia a fiškálne obmedzenia spôsobujú národným, regionálnym a miestnym orgánom pri zabezpečovaní miery spolufinancovania vo vzťahu k fondom EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné miery spolufinancovania a umožnila dočasné výnimky pre členské štáty a regióny EÚ, ktoré majú vážne ekonomické problémy;

17.  požaduje systém sledovania úspechu súčinnosti s cieľom šíriť osvedčené postupy a poučiť sa zo skúseností ešte pred preskúmaním stratégie Európa 2020;

18.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť uplatniť tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície, na základe ktorého by sa verejné investície vyňali z údajov o verejnom deficite a členské štáty by mohli tvoriť verejné investície vrátane investícií podporovaných z fondov EÚ;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia