Návrh uznesenia - B8-0886/2016Návrh uznesenia
B8-0886/2016

NÁVRH UZNESENIA o prioritách Parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017

4.7.2016 - (2016/2773(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 37 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou

João Pimenta Lopes, Tania González Peñas, Marina Albiol Guzmán, Javier Couso Permuy, Martina Anderson, Lynn Boylan, Matt Carthy, Liadh Ní Riada, Nikolaos Chountis, Paloma López Bermejo, Ángela Vallina, Takis Hadjigeorgiou, Rina Ronja Kari, Stelios Kouloglou, Merja Kyllönen, Maria Lidia Senra Rodríguez, Marisa Matias, Dimitrios Papadimoulis, Marie-Christine Vergiat, Fabio De Masi, Stefan Eck, Xabier Benito Ziluaga, Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez, Miguel Urbán Crespo v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2016/2773(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0886/2016
Predkladané texty :
B8-0886/2016
Prijaté texty :

B8-0886/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách Parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017

(2016/2773(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[1], a najmä na jej prílohu IV,

–  so zreteľom na článok 37 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ a jej členské štáty stále zápasia s najhlbšou hospodárskou a sociálnou krízou od jej založenia; keďže neoliberálne politiky EÚ a politiky úsporných opatrení zavedené Európskou úniou v rámci správy hospodárskych záležitostí podľa očakávania prehĺbili sociálno-ekonomické rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi, zvýšil sa počet osôb vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia (v roku 2015 v EÚ-28 predstavoval 24,4 %); keďže deregulácia trhu práce a regresívne daňové systémy prispeli k presunu výnosov od pracovníkov k veľkým kapitalistom a zväčšili rozdiely v oblasti príjmov a majetku;

B.  keďže stagnujúce hospodárstva, vysoká nezamestnanosť, oslabené sociálne a pracovné práva, ako aj rastúce sociálno-ekonomické rozdiely si vyžadujú zásadný posun od doterajších politík EÚ smerom k politikám, ktoré posilňujú úsilie členských štátov o vytvorenie udržateľného hospodárskeho rastu a plnej zamestnanosti, boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a rozdielom v príjmoch, konkrétne prostredníctvom redistribučných politík a verejných investícií do tvorby pracovných miest;

C.  keďže dlhové zaťaženie, ktoré je výsledkom HMÚ, je mimoriadne neprimerané, pričom niektoré krajiny z tejto situácie profitujú, zatiaľ čo iné sú zatlačené do vážnej hospodárskej krízy; keďže tento dlh bol zámienkou na zavedenie neprijateľných úsporných programov, čo prostredníctvom konverzie súkromného dlhu na verejný dlh viedlo k zvýšeniu dlhu, pričom tieto opatrenia boli rozpočtovými dôsledkami následnej recesie pri súčasnom plnení cieľov v oblasti zavádzania štrukturálnych reforiem a odstraňovania sociálnych funkcií štátu a práva pracovníkov; keďže tieto politiky majú za následok rastúcu nezamestnanosť, chudobu, výrazné znižovanie miezd, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a nižšie verejné výdavky v takých oblastiach, ako sú vzdelávanie, kultúra a zdravie; keďže tieto politiky spôsobili realizáciu radikálnych privatizačných programov a naďalej budú znižovať dopyt;

D.  keďže reakcia Európskej komisie na hospodársku, sociálnu a demokratickú krízu, akou je napríklad rámec správy hospodárskych záležitostí, natrvalo odstránila možnosti výberu politík zvrchovaných a demokraticky zvolených vlád a národných parlamentov, znemožňujúc tak demokratickú kontrolu zo strany európskych národov a zavádzajúc trvalé úsporné opatrenia; keďže medzi ľuďmi narastá odpor voči tomuto európskemu kapitalistickému integračnému procesu, čo odráža naliehavú potrebu zaviesť integračný proces, ktorý slúži sociálnemu a demokratickému pokroku, spravodlivému a mierovému riešeniu medzinárodných výziev a kultúrnemu dialógu na celom svete, a vedie k spolupráci medzi krajinami s rovnakými právami;

E.  keďže daňové systémy sú navrhované tak, aby boli na prospech veľkému kapitálu, a nie pracujúcej triede; keďže úsporné a tvrdé opatrenia na zabezpečenie fiškálnej disciplíny spolu s vysokými výpadkami vládnych príjmov v dôsledku daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti vyvíjajú ešte väčší tlak na rozpočty členských štátov a oslabujú záujmy národov a pracovníkov; keďže daňová politika je stále v právomoci členských štátov; keďže tajné daňové dohody, globálne vyhýbanie sa daňovej povinnosti, daňové úniky a presuny ziskov do daňových rajov sú stále povolené alebo nie sú primerane upravené právnym rámcom;

F.  keďže rozpočtové rozhodnutia EÚ neodrážajú priority potrebné na stimulovanie udržateľného, kvalitatívneho a sociálne vyváženého rastu, ani sa v nich nezohľadňuje potreba solidarity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi členskými štátmi;

G.  keďže EÚ dnes čelí najväčšej utečeneckej humanitárnej kríze od druhej svetovej vojny; keďže EÚ a niektoré členské štáty nesú priamu zodpovednosť za primárne príčiny tohto vysťahovalectva, ktoré ľudí nútia opustiť svoje domovy v dôsledku vojen, zmeny klímy, nerovností, politík zasahovania a agresie uplatňovaných na Blízkom východe a v severnej Afrike, konkrétne formou vojenských zásahov a podnecovania regionálnych konfliktov a za plnej koordinácie s geopolitickými strategickými záujmami USA a NATO; keďže spôsob, akým sa táto humanitárna kríza rieši, je jasným dôkazom triednej povahy EÚ, ktorá zlyháva pri plnení svojich záväzkov vrátane tých, ktoré vyplývajú z medzinárodného práva;

H.  keďže EÚ uplatňuje viacero politík, ktoré pripravujú pôdu pre xenofóbiu, rasizmus a vznik radikálnych, xenofóbnych a rasistických strán a hnutí, keďže sa nimi presadzuje diskriminácia pri zaobchádzaní s pracovníkmi, utečencami a migrantmi na základe štátnej príslušnosti;

I.  keďže návrh novej dohody so Spojeným kráľovstvom v rámci EÚ, ktorý by sa uplatňoval, keby bol výsledok britského referenda opačný, by podporil program deregulácie a konkurencieschopnosti a podkopal slobodu pohybu a zásadu nediskriminácie; keďže toto bolo prejavom dvojakého prístupu k členským štátom EÚ; keďže jednostranné záujmy väčších členských štátov by nemali prevažovať nad záujmami tých najmenších;

J.  keďže právo každého členského štátu vystúpiť z EÚ by malo byť uznané;

K.  keďže výsledok britského referenda ukazuje, že je potrebné vytvoriť inú Európu, ktorá bude budovaná so súhlasom občanov očakávajúcich konkrétne riešenia problémov v sociálnych oblastiach, ako sú zamestnanosť, transparentnosť, sociálne zabezpečenie, a odmietajúcich úsporné opatrenia;

L.  keďže všetky rozhodnutia týkajúce sa budúceho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení musia byť výsledkom demokratického procesu, do ktorého musí byť zapojený Európsky parlament aj národné parlamenty; keďže všetky členské štáty majú právo a povinnosť slobodne rozvíjať hospodárske, politické a kultúrne vzťahy so Spojeným kráľovstvom, a to na základe zásad vzájomných záujmov, priateľstva medzi národmi a spolupráce medzi zvrchovanými štátmi;

M.  keďže referendum v Spojenom kráľovstve poukázalo na potrebu pokročiť v procese zjednotenia Írska na základe hlasovania o hranici, ako sa ustanovuje v Dohode z Veľkého piatka (Good Friday Agreement); keďže vytvorenie medzinárodnej hranice medzi severom a juhom by malo pre Írsko vážne negatívne dôsledky; keďže EÚ by mala naďalej aktívne podporovať mierový proces v Írsku a zabezpečiť jeho pokračovanie v rámci všetkých rokovaní o vystúpení Británie;

N.  keďže vzniká nedostatok demokracie, ktorý je výsledkom politiky a možností EÚ a ktorý predstavuje veľký problém, keďže mnohí občania majú pocit, že ich inštitúcie nezastupujú; keďže toto je možné riešiť iba prostredníctvom transparentnosti, otvorenosti a obrany hodnôt demokracie vrátane výraznejšej účasti občanov, mieru, tolerancie, pokroku, solidarity a spolupráce medzi národmi;

O.  keďže zvrchovaná vôľa národov rozhodovať o vlastnej ceste rozvoja v každom členskom štáte by sa mala ochraňovať ako absolútne právo;

P.  keďže kríza v oblasti zmeny klímy naďalej predstavuje hrozbu pre stabilitu, zdravie a živobytie spoločenstiev na celom svete, ako aj pre dobré životné podmienky zvierat a biodiverzitu; keďže záväzky z konferencie COP21, nech sú akokoľvek ambiciózne, by sa mali opatrne posilniť správnym smerom;

Makroekonomické a úsporné politiky

1.  vyzýva Európsku komisiu, aby predložila pracovný program, ktorý bude zameraný na hlavné výzvy, ktorým dnes čelia národy a členské štáty, napríklad stagnujúce hospodárstva, defláciu, rastúce sociálno-ekonomické rozdiely a chudobu, nevyvážené investície a hospodársky rast, vysokú nezamestnanosť a narastajúcu pracovnú neistotu, oslabené sociálne a pracovné práva, vysokú zadlženosť, zvýšenú potrebu medzinárodnej ochrany, ako aj klimatickú krízu; je hlboko znepokojený zámerom Európskej komisie pokračovať v politikách fiškálnej konsolidácie, privatizácie, štrukturálnych reforiem a deregulácie, čo je v rozpore so záujmami obyvateľov; tvrdí, že sociálne, hospodárske, klimatické a politické výzvy možno prekonať iba výraznou zmenu smerom k progresívnym politikám, ktoré umiestnia ľudí a životné prostredie do stredu rozvojových stratégií, namiesto záujmov finančných trhov a veľkých kapitalistov;

2.  hlboko odsudzuje skutočnosť, že inštitúcie EÚ naďalej uplatňujú v členských štátoch úsporné opatrenia, a najmä vydieranie zo strany inštitúcií EÚ smerom k niektorým krajinám, ktoré vyjadrujú vlastné voľby pre rast a rozvoj; trvá na tom, že európske inštitúcie by mali rešpektovať zvrchovanosť každého členského štátu a rozhodnutie národov ísť cestou rozvoja, rastu a sociálnej súdržnosti, a že žiadna krajina by nemala byť postihovaná za to, že oživuje svoje hospodárstvo prostredníctvom verejných investičných plánov alebo prostredníctvom redistribučných fiškálnych politík a politík progresívneho zdaňovania;

3.  požaduje okamžité zrušenie tzv. memoránd o porozumení a kontraproduktívnych a sociálne ničivých úsporných opatrení a neoliberálnych politík, ktoré spôsobili; zastáva názor, že dôsledkom týchto memoránd sú nespravodlivé daňové politiky, ktoré porušujú zásadu pomernej rovnosti a progresívneho zdaňovania; požaduje vytvorenie núdzového plánu na podporu hospodárstiev tých krajín, na ktoré mali negatívny dosah zásahy trojky;

4.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou odpoveďou EÚ na daňové škandály; je zástancom povinnosti zverejňovania tak daňových rozhodnutí, ako aj vykazovania podľa jednotlivých krajín, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a kontrolu; obhajuje ukončenie činnosti tzv. off-shores a iných daňových rajov, spoluprácu pri zrušení bankového tajomstva na daňové účely, podporu spolupráce pri predchádzaní a boji proti praniu špinavých peňazí a daňovým podvodom, ako aj postihovanie špekulatívnych transakcií prostredníctvom opatrení v oblasti daňovej politiky a zabezpečenie, aby sa dane platili tam, kde sa vytvára hodnota; požaduje usporiadanie medzinárodného samitu pod vedením Organizácie Spojených národov s cieľom stanoviť cestovnú mapu a spoločný akčný plán na elimináciu dosahov daňových rajov a daňového dampingu;

5.  požaduje okamžité ukončenie procesu vytvorenia únie kapitálových trhov; opakuje potrebu oddeliť investičné bankovníctvo od retailového bankovníctva a posilniť verejnú kontrolu finančného sektora; zdôrazňuje, že deregulácia finančných trhov, ničivý proces privatizácie vo finančnom sektore, následný fenomén zlúčení a akvizícií, ktorý viedol k obrovskému zvýšeniu koncentrácie odvetví a vzniku bánk, ktoré boli „priveľké nato, aby padli“, ako aj financializácia hospodárstva, spôsobili rozvrat hospodárstiev krajín; odmieta bankovú úniu;

6.  žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila účinnú a včasnú realizáciu investícií, ktoré uprednostňujú krajiny, ktoré využívajú finančnú pomoc, najmä regióny postihnuté hospodárskou krízou a recesiou, vysokou mierou nezamestnanosti a chudobou, stimulujú rast a zamestnanosť, presadzujú mikropodniky, malé a stredné podniky (MMSP) a zabezpečujú riadny hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť;

Správa hospodárskych záležitostí a HMÚ

7.  domnieva sa, že zmluva o fiškálnej stabilite, rozpočtová dohoda a európsky semester by sa mali zrušiť, keďže predstavujú nedemokratickú a hospodársku brzdu, ktorá negatívne vplýva na investície, rast a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje naliehavú potrebu toho, aby členské štáty znova dostali možnosť rozhodovať o hospodárskych politikách, ktoré najlepšie riešia ich konkrétne potreby;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že úroveň verejného a zahraničného dlhu v okrajových krajinách EÚ je jedna z najvyšších na svete, čo je dôsledkom asymetrického charakteru integračného procesu; považuje za nevyhnutné znížiť dlhové zaťaženie prostredníctvom opätovného prerokovania dlhu (súm, splatnosti a úrokových sadzieb) a zrušenie jeho špekulatívnej a nezákonnej zložky, aby sa dostalo na udržateľnú úroveň, pretože ide o naliehavú záležitosť, ktorá má zásadný význam z hľadiska spravodlivosti; požaduje medzivládnu konferenciu s cieľom zrušiť zmluvu o fiškálnej stabilite;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby umožnila – do definitívneho zrušenia zmluvy o fiškálnej stabilite – fiškálny priestor na manévrovanie, s cieľom poskytnúť ďalšiu likviditu pre investície, rozvoj v oblasti vzdelávania, kultúry a zdravia a holistického sociálneho rozvoja, čo uľahčí vytváranie kvalitných a bezpečných pracovných miest a posilnení sociálny štát;

10.  naliehavo žiada vytvorenie núdzového plánu na podporu hospodárstva krajín, na ktoré mala negatívny vplyv intervencia trojky;

11.  požaduje vytvorenie programu na podporu tých členských štátov, ktoré by si mohli želať rokovať o svojom odchode z eurozóny z dôvodu, že ich členstvo sa stalo neudržateľné a neznesiteľné; zdôrazňuje, že tento program by mal počítať s primeraným odškodnením za spôsobené sociálne a hospodárske škody;

12.  dôrazne preto odmieta správu piatich predsedov, keďže neponúka odklon od prevládajúcej politiky úspor, ale namiesto toho navrhuje prehĺbenie zavedených politík vrátane väčšej konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, a ukladá prísne fiškálne politiky a úsporné opatrenia;

Pracovné a sociálne práva

13.  dôrazne kritizuje úsporné politiky – tzv. politiky konkurencieschopnosti, liberalizáciu a dereguláciu trhu práce, ktoré oslabujú základné sociálne a pracovné práva v členských štátoch; bráni právo na kolektívne vyjednávanie, a to s priamym zapojením organizácií pracovníkov ako kľúčový nástroj na ochranu a posilnenie práv na boj proti diskriminácii, sociálnemu dampingu, neistým pracovným miestam, deregulácii pracovného času a podvodom, atypickej práci, rozširovaniu odvetvia s nízkymi mzdami, čoraz nižším mzdám, fenoménu chudobných pracujúcich, sociálnemu vylúčeniu, chudobným dôchodcom a obťažovaniu a násiliu na pracovisku, a na ochranu pracovníkov pred využívaním v nových formách práce vrátane digitálnej práce a hromadnej práce, a právo na odhlásenie;

14.  odmieta kritiku zo strany Európskej komisie tých politík, ktoré sa usilujú o zvyšovanie miezd a prerozdelenie príjmu a bohatstva v prospech pracovníkov; zdôrazňuje potrebu zavedenia účinných opatrení v boji proti diskriminácii v oblasti odmeňovania, ktoré zohľadňujú koncept rovnakej odmeny za rovnakú prácu; zdôrazňuje potrebu zavedenia rozvojových politík, ktoré podporujú rast a tvorbu pracovných miest a riešia vysokú nezamestnanosť, ktorá najviac postihuje ženy a mládež;

15.  naliehavo žiada Európsku komisiu, aby prestala s odporúčaniami pre vládne rezorty členských štátov, aby reorganizovali svoju správu a znižovali náklady a prestala podporovať flexiistotu v oblasti zamestnávania či privatizáciu verejných služieb, pretože tieto prístupy nepochybne viedli k oslabeniu sociálnych práv pracovníkov a zvýšeniu presunu bohatstva k veľkým kapitalistom;

16.  pripomína Európskej Komisii jej záväzok pristúpiť k obnovenej Európskej sociálnej charte, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh na pristúpenie k charte; ďalej dôrazne nalieha na Komisiu, aby predložila návrh sociálneho protokolu, ktorý kladie sociálne a kolektívne záujmy nad hospodárske slobody;

17.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že smernica o vysielaní pracovníkov vo svojej súčasnej podobe nerieši hlavné problémy mobility pracovníkov v rámci EÚ; vyzýva Európsku komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi pristúpila k revízii tejto smernice, bojovala proti sociálnemu dumpingu vo všetkých jeho prejavoch a zabezpečila prístup pre vyslaných pracovníkov k rovnakým sociálnym výhodám ako majú pracovníci v prijímajúcej krajine vrátane zaručenia zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste; uvádza, že pracovník by v žiadnom prípade nemal čeliť regresívnej mzde alebo regresívnym sociálnym právam; ďalej požaduje, aby sa v rámci nadchádzajúcej revízie nariadenia č. 883/2004 posilnila koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov; zdôrazňuje potrebu posilnenia presadzovania pracovných a sociálnych právnych predpisov vo všetkých sektoroch;

18.  v rámci EÚ požaduje čiernu listinu spoločností vrátane schránkových spoločností zodpovedných za opakované porušenia pravidiel v oblasti pracovného a sociálneho práva na úrovni EÚ a členských štátov, a aby boli tieto spoločnosti na určité obdobie vylúčené z verejného obstarávania a poskytovania dotácií vrátane financovania EÚ;

19.  vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci diskusií a odporúčaní týkajúcich sa národných rámcov pre platobnú neschopnosť zabezpečili účasť a informovanie pracovníkov a organizácií pracovníkov vo všetkých fázach postupu a aby zabránili taktickému využívaniu postupov platobnej neschopnosti s cieľom znižovať úroveň pracovných podmienok pracovníkov alebo uľahčiť hromadné prepúšťanie; v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby uľahčovala prevzatia podnikov čeliacich platobnej neschopnosti do rúk ich zamestnancov s cieľom zachovať ich hospodársku činnosť a minimalizovať stratu pracovných miest;

20.  podčiarkuje potrebu integrovanej stratégie proti chudobe zameranej okrem iného na zníženie detskej chudoby a sociálneho vylúčenia detí; vyzýva na vyhodnotenie a vytvorenie systémov minimálneho príjmu na úrovni členských štátov, ktoré zaručia percentuálny podiel z priemerného príjmu v príslušných členských štátoch v minimálnej výške aspoň 60 %, čo je dôležitý krok k odstráneniu chudoby;

21.  zdôrazňuje potrebu chrániť a rozvíjať v členských štátoch sociálne funkcie štátu a ponuku verejných služieb, ktorá by mala zahŕňať, okrem iného, prístup k spravodlivosti a všeobecnému, bezplatnému a kvalitnému verejnému vzdelávaniu a systémom zdravotnej starostlivosti, ako aj službám starostlivosti o deti, chorých a starších ľudí, ako aj vysokú úroveň sociálnej ochrany vo všeobecnosti;

22.  domnieva sa, že všetky opatrenia EÚ a programy v oblasti kultúry a vzdelávania by mali mať systematický, sociálne inkluzívny rozmer, podporovať politiky kvalitného verejného vzdelávania a prispievať k zabezpečeniu úplného prístupu ku kultúre a rekreačným aktivitám pre všetkých; vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby vyňali všetky verejné výdavky na vzdelávacie a kultúrne aktivity z výpočtu deficitu verejných financií v rámci Paktu stability a rastu;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že programy mobility EÚ nesplnili v plnej miere svoj účel a zaviedla sa nimi neprijateľná diskriminácia v oblasti prístupu; žiada preto Európsku komisiu, aby posilnila prístup ku všetkým programom mobility pre všetkých, ktorí sa ich chcú zúčastniť, najmä znevýhodnené skupiny, a zlepšila informovanosť a prístup k programom mobility v systémoch odborného vzdelávania a prípravy; vyjadruje poľutovanie nad nedávnym trendom v určitých programoch nahradiť systémy grantov programami záruk za pôžičky, ako sú napríklad Erasmus + a Kreatívna Európa; požaduje preto primerané systémy grantov umožňujúce pokrytie celého obdobia mimo krajiny pôvodu s cieľom zabezpečiť univerzálny prístup k týmto programom mobility;

24.  zdôrazňuje, že online služby, elektronický obchod, doména autorských práv (týkajúca sa nielen autorov, ale aj umelcov, výkonných umelcov a výrobcov), ochrana, správa a uchovávanie údajov a neutralita siete, si vyžadujú spoločný prístup na úrovni Spoločenstva a na medzinárodnej úrovni, ktorého hlavnou zásadou je, že ochrana verejného záujmu má vždy prednosť pred logikou podnikania a zisku; zdôrazňuje, že internet je verejným priestorom a že zabezpečenie zásady neutrality siete má zásadný význam;

Práva žien a rodová rovnosť

25.  vyjadruje poľutovanie, že Európska komisia nepredložila novú stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti žien a mužov na obdobie 2015 – 2020, a požaduje predloženie takejto stratégiu;

26.  vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila návrh komplexnej stratégie EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách, ktorá sa zaoberá všetkými formami násilia; víta návrh Európskej komisie na pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru a iniciatívu začať v roku 2017 kampaň na zvýšenie informovanosti o boji proti násiliu páchanému na ženách;

27.  odsudzuje stiahnutie smernice o materskej dovolenke; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila nový návrh, ktorý rešpektuje pozíciu Parlamentu presadzujúcu predĺženie súčasnej plne platenej minimálnej garantovanej materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov a záväzné právo na platenú otcovskú dovolenku; domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch je potrebné prijať osobitné opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre ženy a mužov, a že je potrebné urobiť kroky na predĺženie rodičovskej dovolenky, platenej v plnej výške a presadiť spravodlivejší systém rodičovskej dovolenky;

28.  vyzýva zároveň Európsku komisiu, aby zaručila všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam a zahrnula ho do všetkých súvisiacich oblastí politiky v EÚ aj mimo nej;

Demokracia, ľudské práva a slobody

29.  dôrazne odsudzuje dohodu medzi EÚ a Tureckom, ako aj všetky ostatné návrhy zamerané na externalizáciu hraníc EÚ s cieľom udržať ľudí, ktorí potrebujú ochranu, mimo EÚ, ako prejavy absolútnej neúcty voči záväzkom EÚ a jej členských štátov v oblasti medzinárodného práva vrátane zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia; odsudzuje silný dôraz na prevenciu a potláčanie nelegálnej migrácie, a to aj prostredníctvom zadržiavania, bez ohľadu na rastúci počet žiadateľov o azyl, ktorí utekajú pred vojnami, prenasledovaním, hladom a klimatickými katastrofami; odsudzuje nárast represívnych návrhov a vojenských opatrení, ktoré Európska komisia prijala v rokoch 2015 a 2016 vo vzťahu k tejto humanitárnej krízy, ako sú operácia EUNAVFOR MED operácia NATO v Egejskom mori, návrh na posilnenie právomoci FRONTEX-u prostredníctvom vytvorenia európskej pohraničnej stráže, vytvorenie detenčných centier pre utečencov, urýchľovanie vracania migrantov vrátane žiadateľov o azyl a nátlak Európskej komisie vyhlásiť Turecko (krajinu so zlou reputáciou v oblasti ľudských práv) za bezpečnú tretiu krajinu pre všetkých žiadateľov o azyl;

30.  vyzýva Európsku komisiu, aby presmerovala finančné prostriedky vyčlenené na zvýšenú kontrolu hraníc a posilnenie tzv. pevnosti Európa na prijímanie utečencov a migrantov, a to predovšetkým prostredníctvom programov presídľovania a premiestňovania, proaktívnych pátracích a záchranných opatrení, otvorených a dôstojných prijímacích centier a sociálneho začleňovania utečencov a migrantov; vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala návrhy na bezpečné a legálne spôsoby, ako sa dostať do EÚ, pre všetky ženy, mužov a deti, ktorí potrebujú ochranu, ako aj migrujúcich pracovníkov vrátane okamžitého, ambiciózneho a záväzného programu presídľovania, a podporila návrh Európskeho parlamentu na humanitárne víza v rámci revízie vízového kódexu, aby ľudia už neboli nútení riskovať svoje životy v Stredozemnom mori alebo v púšťach na ich ceste do Európy;

31.  víta návrhy Európskej komisie na zavedenie dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany, ktoré pomôžu Taliansku a Grécku; vyjadruje poľutovanie nad nečinnosťou členských štátov, pokiaľ ide o plnenie ich záväzkov v tejto súvislosti;

32.  požaduje uplatňovanie práva na rodinný život zakotvené v EDĽP, či už z tretej krajiny alebo v rámci EÚ, ako aj naliehavú potrebu urýchliť premiestňovanie vrátane rýchleho identifikovania zraniteľných žiadateľov; pripomína, že určenie krajiny pridelenia by malo vychádzať z rodinných, jazykových a kultúrnych väzieb utečencov; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v sociálnom začleňovaní a integrácii utečencov a migrantov na trhu práce, uznávať a zohľadňovať, v ich prospech, ich zručnosti a kvalifikácie, a zabezpečiť ochranu pred vykorisťovaním a diskrimináciou;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla alternatívu k dublinskému nariadeniu na základe rozdelenia zodpovednosti; vyjadruje najväčšie obavy, pokiaľ ide o povinnosť členských štátov preskúmať, či sa žiadosť osoby môže vyhlásiť za neprípustnú na základe konceptu bezpečnej tretej krajiny alebo prvej krajiny azylu;

34.  vyzýva na okamžité prijatie horizontálnej antidiskriminačnej smernice s cieľom pokročiť v boji proti diskriminácii vrátane útokov na menšiny, migrantov a žiadateľov o azyl a iné zraniteľné skupiny; zastáva názor, že nárast rasistických a xenofóbnych nálad a organizácií sa viaže na vzostup fenoménu krajnej pravice a fašizmu v Európe, ktorý nemožno vnímať izolovane od politík, ktoré sa v EÚ a členských štátoch presadzovali v poslednom desaťročí;

35.  odsudzuje zvyšujúci sa počet činov a nenávistných prejavov namierených voči etnickým a náboženským menšinám, osobám LGBTI, žiadateľom o azyl a osobám bez domova;

36.  žiada Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (NRIS) a odporúčanie Rady o opatreniach účinnej integrácie Rómov v členských štátoch a aby v prípade potreby navrhla ďalšie opatrenia na účinné začleňovanie Rómov;

37.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad jednostranným a represívnym EÚ európskym programom v oblasti bezpečnosti, ktorý je veľmi jednorozmerne zameraný na represívne politiky a na rozšírenie právomocí orgánov EÚ na presadzovanie práva; kritizuje rastúcu sekuritizáciu politík vrátane zhromažďovania osobných údajov a profilovania občanov, pričom sa využívajú oprávnene zvýšené obavy ľudí, boj proti terorizmu sa používa na útoky na práva a slobody občanov a posilňuje sa štátny dohľad; poukazuje na to, že napriek vyše 80 záväzným právnym nástrojom uzatvorených za posledných 12 rokov v oblasti boja proti terorizmu nedávne násilné útoky kruto preukázali zlyhanie slepo represívneho smerovania inštitúcií EÚ a vlád členských štátov; odsudzuje represívne právne predpisy, ktoré nielenže vo veľkej miere porušujú ľudské práva všetkých občanov a obyvateľov EÚ, ale zároveň aktívne prispievajú k ohrozovaniu a oslabovaniu existujúcich politík prevencie, ako je práca s mládežou, politiky sociálno-ekonomickej súdržnosti a iné preventívne nástroje zamerané na podporu ľudí ohrozených sociálnym vylúčením;

38.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala skutočné úsilie zamerané na ochranu občanov pred rastúcim štátnym dohľadom; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozsiahlymi právomocami novej vnútornej jednotky Europolu pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), ktoré jej umožňujú monitorovať a kontrolovať internet bez súdneho zásahu; pripomína, že nové nariadenie o Europole neposkytlo výslovný právny základ pre vytvorenie jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu;

39.  nazdáva sa, že revízia smernice o boji proti terorizmu extrémne prekračuje svoje hranice, keďže ustanovuje ako trestné činy niektoré potenciálne prípravné akty bez toho, aby musel existovať explicitný zámer úmyselne spáchať teroristický trestný čin; zdôrazňuje skutočnosť, že to odporuje dlhodobo etablovanej zásade trestného práva, podľa ktorej je úmyselný zámer kľúčovým prvkom akéhokoľvek vymedzenia trestného činu;

40.  požaduje aktualizáciu smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, aby mohla byť podaná v súlade s nedávno prijatým nariadením o ochrane údajov;

41.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadňovala rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C 293/12 a C 594/12 z 8. apríla 2014; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby upustila od navrhovania akýchkoľvek ďalších opatrení založených na všeobecnom uchovávaní údajov;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán pre členské štáty na zlepšenie podmienok zadržiavania, najmä vzhľadom na rozsiahle využívanie vyšetrovacej väzby, a to aj v prípadoch, keď bol vydaný európsky zatykač; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadňovala judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa väzenských podmienok;

43.  vyjadruje hlboké sklamanie v súvislosti s nečinnosťou Komisie, pokiaľ ide o legislatívnu iniciatívnu správu o revízii európskeho zatykača; vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh s ohľadom na správu Parlamentu o tejto záležitosti, najmä otázku testov proporcionality;

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia do svojich nových iniciatív nezahrnula obnovený aktuálny návrh na verejný prístup k dokumentom, ktorý odzrkadľuje dohodu dosiahnutú v prvom čítaní Parlamentu v roku 2011;

45.  naliehavo žiada Komisiu, aby reagovala na žiadosti Parlamentu vyslovené v jeho uzneseniach o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA, najmä po správe Senátu USA o mučení zo strany CIA;

46.  poukazuje na hlboko nedemokratický charakter tejto EÚ, čo možno dokázať tým, ako sa európske inštitúcie sa zaoberajú výsledkami účasti občanov a bojom pracovníkov, naliehavo preto žiada Európsku komisiu, aby brala účasť občanov vážne v jej rôznych demokratických prejavoch, aby rešpektovala akékoľvek ďalšie referendá o záležitostiach EÚ, a vyzýva, aby sa dodržiavalo neodňateľné právo ľudí na diskusiu a vyjadrenie svojej vôle; v tejto súvislosti odmieta argument nevyhnutnosti;

47.  pripomína Komisii jej záväzok predložiť návrh medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti pre všetky inštitúcie EÚ; opätovne potvrdzuje, že treba posilniť zastupiteľskú a participatívnu demokraciu;

48.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu európskej iniciatívy občanov na základe záverov správy Parlamentu o vykonávaní;

49.  domnieva sa, že treba zlepšiť kvalitu tvorby právnych predpisov EÚ; trvá však na tom, že program lepšej právnej regulácie a program REFIT by nemali slúžiť ako zámienka na dereguláciu, ktorá oslabuje sociálnu ochranu, ochranu spotrebiteľa, environmentálne normy, normy dobrých životných podmienok zvierat a sociálny dialóg; trvá preto na tom, aby boli zverejnené všetky hodnotenia vplyvu a rozhodnutia výboru pre kontrolu regulácie;

50.  namiesto toho naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky budúce právne predpisy podliehali hodnoteniu vplyvu na sociálne a základné práva a aby obsahovali doložky, ktorými sa zaistí, že právne predpisy EÚ budú pravidelne revidované;

Vnútorný trh a medzinárodný obchod

51.  zastáva názor, že jednotný trh vo svojich mnohorakých odvetvových prístupoch zvýraznil/uľahčil rozklad zvrchovaných nástrojov hospodárskej regulácie, hospodársku dominanciu, rozdiely a nerovnomerný vývoj a podporil vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj presuny ziskov do daňových rajov, privatizáciu, dereguláciu obchodných vzťahov a sústredenie kapitálu; prostredníctvom jednotného trhu a v mene konkurencieschopnosti EÚ sponzorovali/podporovali a presadzovali útoky na práva pracovníkov, čo viedlo k sociálnej nerovnosti, deregulácii pracovného trhu, znižovaniu miezd a čoraz neistejšiemu zamestnaniu, pričom spravodlivejšie, výraznejšie prerozdeľujúce daňové politiky stroskotali alebo boli zmarené; poznamenáva, že v rozpore s tým, čo sa systematicky uvádza, má jednotný trh za následok zvýšené náklady pre spotrebiteľov a úpadok poskytovaných služieb;

52.  vyjadruje poľutovanie nad časovým sklzom oznámenia Komisie Parlamentu a Rade o opravných aktoch k delegovaným a prechodným delegovaným aktom k Colnému kódexu Únie (CKÚ); považuje za neprijateľné, aby tieto oneskorené oznámenia komplikovali Parlamentu využívanie jeho kontrolnej právomoci; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu spoluprácu svojich útvarov s Parlamentom a včas podávala informácie o finalizácii a vykonávaní CKÚ;

53.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ďalej oslabuje ochranu oznamovateľov korupcie, novinárov, spotrebiteľov a pracovníkov prostredníctvom smernice o obchodnom tajomstve; nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že oznamovatelia korupcie budú právne a hmotne chránení v prípade, že sa dá dôvodne predpokladať, že chránia verené záujmy; konštatuje však, že normy ochrany sú v rámci EÚ naďalej nerovnomerné a neponúkajú dostatočnú ochranu, ako to dokazujú nedávno medializované prípady; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa minimálnej ochrany oznamovateľov korupcie;

54.  zdôrazňuje, že každá krajina musí mať právo vymedziť svoju obchodnú politiku a uzavrieť také obchodné dohody, ktoré najviac vyhovujú jej záujmom a jej hospodárskym charakteristikám a potrebám, s prihliadnutím na jej príslušný stupeň komplementárnosti s tretími krajinami;

55.  zastáva názor, že výsledok referenda v Spojenom kráľovstve je ďalším z dôvodov, prečo by ratifikácia akýchkoľvek obchodných dohôd EÚ s tretími stranami, o ktorých sa rokuje, mala byť dočasne pozastavená; odmieta prístup k obchodnej politike založený na liberalizácii, deregulácii a privatizácii, ktorý presadzuje Európska komisia s mnohými partnermi na celom svete, ako aj dogmatickú logiku voľného obchodu, ktorá určuje tento postoj obchodnej politiky, a odmieta najmä megaregionálne dohody ako TTIP, CETA a TiSA a odlišným spôsobom aj DHP; vyjadruje poľutovanie nad všeobecnou obchodnou orientáciou EÚ, ktorá oslabuje suverenitu členských štátov a slúži geopolitickým záujmom najbohatších krajín a nadnárodných korporácií na riadenie a drancovanie aktív tretích krajín, čím vyostruje asymetriu v rámci regiónov a medzi nimi a udržiava závislosť najmenej rozvinutých krajín (v rámci EÚ i mimo nej); uvádza, že tieto dohody prispievajú k ničeniu a deregulácii práce, nárastu chudoby, zvyšovaniu špekulácií (predovšetkým v oblasti potravín) a k rozkladu verejných služieb a predstavujú hrozbu pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat, udržateľné poľnohospodárstvo a životné prostredie a kultúrnu rozmanitosť; žiada regulovaný medzinárodný obchod založený na komplementárnosti;

56.  žiada regulovaný medzinárodný obchod založený na komplementárnosti; odmieta predovšetkým zahrnutie akejkoľvek doložky o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom do obchodných dohôd alebo do rámca EÚ, či už v tradičnej forme alebo vo forme systému investičných súdov, pretože zastáva stanovisko, že nie je žiadny dôvod, prečo by sa mali pre investorov vytvárať špecializované súdy, ktoré nútia štáty vynakladať obrovské sumy peňazí a ktoré zmenšujú priestor na pôsobenie ich politík; trvá na tom, že všetky rokovacie dokumenty musia byť zverejňované a že všetky národné parlamenty musia byť konzultovaný pred prijatím takýchto dohôd, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú každodenný život ľudí;

Regionálny rozvoj, výroba a strategické odvetvia

57.  odmieta prístup Komisie spočívajúci v podriadení politiky súdržnosti správe ekonomických záležitostí EÚ; zdôrazňuje, že regionálna politika je dôležitým nástrojom podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti, pričom hlavnými cieľmi sú znižovanie rozdielov medzi regiónmi, najmä chudobnejšími a najvzdialenejšími regiónmi, podpora reálnej konvergencie a podnecovanie rastu a zamestnanosti; trvá na tom, že politika súdržnosti by sa nemala používať ako nástroj finančných sankcií, ak región alebo členský štát odmieta politiky deregulácie a privatizácie;

58.  odporúča vykonať naliehavé opatrenia týkajúce sa výrobných odvetví, ktoré sú nevyhnutné pre každé hospodárstvo, a zohrávajú tak zásadnú úlohu pri potenciálnom rozvoji každej krajiny; vyzýva na presadzovanie verejných projektov na podporu mikropodnikov, malých a stredných podnikov, družstiev a miestnej správy a žiada posilnenie prostriedkov Spoločenstva a ich zameranie týmto smerom;

59.  naliehavo žiada Komisiu, aby uprednostňovala tie členské štáty, ktoré boli najviac zasiahnuté hospodárskou krízou, a aby sa zamerala najmä na tie regióny, ktoré prekonávajú recesiu a zaznamenávajú vysokú mieru nezamestnanosti a chudoby;

60.  je presvedčený, že existujúce financovanie EÚ a súčasné finančné zdroje EÚ na politiku súdržnosti sú nedostačujúce na pokrytie potrieb skutočnej konvergencie a na prekonanie regionálnych rozdielov, vysokej úrovne nezamestnanosti, príjmovej nerovnosti a chudoby v Európskej únii; zdôrazňuje, že treba posilniť rozpočet EÚ v oblasti politiky súdržnosti; zdôrazňuje význam zabezpečenia územného riadenia a plánovania, ktoré zostávajú v zodpovednosti jednotlivých členských štátov; konštatuje, že pre zabezpečenie úspešnej realizácie politík súdržnosti EÚ v budúcnosti má zásadný význam zabránenie oneskoreným platbám;

61.  berie na vedomie nedostatočné investície navrhnuté v rozpočte EÚ na výskum a vývoj; žiada Európsku komisiu, aby nesústreďovala vyčleňovanie finančných prostriedkov v oblasti výskumu na niekoľko univerzít, výskumných centier a spoločností;

62.  opätovne potvrdzuje, že voda je univerzálnym právom a mala by byť zaručená pre každého človeka a nemala by byť predmetom privatizácie;

63.  vyzýva na vytvorenie decentralizovanej spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá bude podporovať modernizáciu a udržateľný rozvoj rybárstva a zabezpečovať jeho sociálno-ekonomickú životaschopnosť, udržateľnosť zdrojov, zachovanie a vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných podmienok pracovníkov v tomto sektore; vyzýva na zavedenie opatrení na zabezpečenie národnej suverenity nad výhradnými hospodárskymi zónami členských štátov a ich rybolovnými zdrojmi;

64.  vyzýva na zachovanie biodiverzity v morskom prostredí, čím sa zabezpečia priaznivé podmienky na doplnenie populácií rýb prostredníctvom vykonávania primeraných postupov udržateľného riadenia; opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby sa v SRP uznali osobitné vlastnosti drobného a pobrežného rybolovu a vhodnosť existujúcich nástrojov voči potrebám odvetvia;

65.  zastáva názor, že 30 rokov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) si vybralo v odvetví poľnohospodárstva v členských štátoch veľkú daň a že táto politika prispela ku kríze v odvetví poľnohospodárstva; žiada, aby sa opätovne venovala pozornosť jednej zo základných zásad financovania SPP (článok 39 ods. 2), a to „zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov“, s cieľom bojovať proti rastúcej koncentrácii výroby a zvýšeniu úrovne intenzívneho poľnohospodárstva, zníženiu počtu malých poľnohospodárov a organizácií poľnohospodárov, ako aj nárastu regionálnych nerovností a zahraničnej vonkajšej závislosti od tovaru, čo je v prospech najväčších európskych ekonomík; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento jav ohrozuje významné poľnohospodárske a vidiecke dedičstvo svetového významu, zatiaľ čo veľké poľnohospodársko-obchodné firmy zároveň zvyšujú svoje marže a vnucujú svoj model globálneho potravinového systému, ktorý má ničivé vplyvy na životné prostredie; zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodári, a nie veľké podniky, musia byť základom každej poľnohospodárskej a potravinovej politiky, aby sa mohla skutočne povzbudiť udržateľnosť, rast a zamestnanosť vo všetkých regiónoch;

66.  vyjadruje poľutovanie, že súčasné politiky spôsobujú ničenie tradičných rodinných fariem v celej Európe a následne aj pokles sociálneho a hospodárskeho života vo vidieckych oblastiach;

67.  rozhodne zavrhuje zaberanie pôdy, ako aj trhovú dominanciu a nespravodlivé stanovovanie cien zo strany veľkých agropotravinárskych podnikov, ktoré vykorisťujú poľnohospodárov a presadzujú nadprodukciu na úkor kvality potravín, dobrých životných podmienok ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia;

68.  vyzýva Európsku komisiu, aby zakázala všetky formy patentovania osiva s cieľom chrániť poľnohospodárov pred tlakom a moci nadnárodných spoločností, ktoré produkujú osivá, a aby chránila miestne odrody, ako aj naše genetické a kultúrne dedičstvo; vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi, aby zakázala povoľovanie, pestovanie a uvádzanie GMO na trh, a aby prijala opatrenia na obmedzenie rozsiahleho používania pesticídov;

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne vykonala zvyšné body stratégie Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie 2012 – 2015; vyzýva Komisiu, aby vypracovala novú ambicióznu stratégiu v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2016 – 2020 s cieľom prekonať súčasné nedostatky a medzery, vytvoriť rovnaké podmienky a zlepšiť životné podmienky zvierat v celej EÚ;

70.  zastáva názor, že financovanie EÚ v oblasti poľnohospodárstva by sa malo zamerať na rozvoj poľnohospodárskych systémov členských štátov tak, aby sa znížila ich vonkajšia závislosť od dodávok a zachovalo poľnohospodárske a vidiecke dedičstvo;

71.  vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala potrebu vytvoriť verejné nástroje na reguláciu výroby a trhov v mliekarenskom sektore, ako aj v iných odvetviach, ktoré zabezpečia spravodlivé ceny za produkciu, pričom sa zohľadnia vstupné náklady a spotrebiteľské ceny, s cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie pridanej hodnoty v rámci reťazca pridanej hodnoty tohto odvetvia a zabrániť koncentrácii a intenzifikácii výroby a zabezpečiť právo každého členského štátu na pestovanie a chov a právo zaručiť svoju potravinovú sebestačnosť;

72.   zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a vytvoriť diverzifikovanú priemyselnú základňu vo všetkých členských štátoch a regiónoch s prihliadnutím na regionálne špecifiká, keďže je to nevyhnutné na zaručenie vysokej miery zamestnanosti, hospodárskej činnosti a rozvoja;

73.  vyzýva Európsku komisiu, aby zhodnotila problém premiestňovania priemyselnej výroby v rámci celosvetových hodnotových reťazcov a navrhla zákaz financovania EÚ v prípade premiestňovania výroby do tretích krajín, aby sa zachovali pracovné miesta v členských štátoch;

74.  odmieta európsku energetickú úniu, ktorá je projektom pre najvýznamnejšie európske monopoly v tomto odvetví; požaduje verejnú kontrolu tohto strategického odvetvia, pretože zlepšenie energetickej účinnosti a zabezpečenie diverzifikácie zdrojov, prechod k obnoviteľným zdrojom energie, trvalo udržateľné využívanie vnútorného potenciálu každej krajiny a bezpečnosť dodávok a mnoho iných si vyžaduje plánovanie a verejnú a demokratickú kontrolu nad odvetvím energetiky; zdôrazňuje potrebu predložiť záväzné kritériá udržateľnosti pre využívanie energie a biomasu;

75.  opakuje, že energia je verejným statkom a mal by sa zabezpečiť rovnaký prístup k energii za dostupné ceny energie, čo by bolo v prospech spotrebiteľov; zdôrazňuje, že EÚ by mala úzko zamerať na problematiku energetickej chudoby, keďže energetická chudoba postihuje takmer 11 % obyvateľov EÚ; v tomto smere nalieha na Komisiu, aby v nadchádzajúcich legislatívnych návrhoch dala prioritu opatreniam na zmiernenie energetickej chudoby a do polovice roku 2017 predložila akčný plán;

76.  domnieva sa, že energetická transformácia by mala viesť k účinnejšiemu, transparentnému, udržateľnému, decentralizovanejšiemu a demokratickejšiemu energetickému systému založenému na obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý bude prospešný pre spoločnosť ako celok, pričom bude zároveň chrániť najzraniteľnejšie skupiny ľudí a zaistí, aby mali prístup k prínosom opatrení v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

77.  opakuje výzvu Parlamentu, aby bol do roku 2030 dosiahnutý záväzný cieľ v podobe 30 % podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % podielu úspor energie; žiada preto Komisiu, aby toto zohľadnila počas nadchádzajúcej revízie smernice o obnoviteľných zdrojov energie a smernice o energetickej efektívnosti aby podporila tieto záväzné ciele počas rokovaní o smerniciach; ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila záväzné kritériá udržateľnosti pre energiu a biomasu;

78.  konkrétne vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla kritériá udržateľnosti pre priemyselné výrobky a aby v plnej miere začlenila „obehové hospodárstvo“ do všetkých príslušných politík, a to s prihliadnutím na celý životný cyklus výrobkov; ďalej zdôrazňuje potrebu plne vykonávať opatrenia identifikované v pláne realizácie iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“, ako aj postupne odstraňovať dotácie, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie; zastáva názor, že trhový prístup k obehovému hospodárstvu má nebezpečné dôsledky pre verejný záujem a že je potrebná veľká adresná zodpovednosť členských štátov a verejných politík;

79.  odmieta modely liberalizácie, ktoré boli vnútené členským štátom v odvetví dopravy; naopak vyzýva na ich okamžité zrušenie v súlade s potrebou chrániť záväzky vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, pričom sa náležite zohľadní presadzovanie dopravných politík, ktoré rešpektujú zvrchovanosť členského štátu a ich vlastný strategický prístup k územnej súdržnosti a vnútroštátnemu rozvoju; žiada, aby sa podporoval sociálny dialóg medzi všetkými dotknutými pracovníkmi, ako aj spolupráca zameraná na umožnenie lepšej integrácie medzi vnútroštátnymi dopravnými sieťami a ich interoperabilita; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať verejnú dopravu, spoločné riešenia v oblasti mobility, pešiu chôdzu a cyklistiku, a to najmä v mestských oblastiach;

80.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila dopravné predpisy EÚ a vo vhodných prípadoch ich prispôsobila digitálnemu veku; žiada Komisiu, aby opätovne nastavila regulačný rámec rôznych spôsobov dopravy s cieľom podporovať nové inovácie a služby pre mobilitu a logistiku, a pritom zaručila vysoké normy týkajúce sa bezpečnosti, pracovných podmienok a ochrany spotrebiteľa, ako aj spravodlivého zdaňovania a predchádzania škodlivým účinkom na životné prostredie;

81.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré sú potrebné na dekarbonizáciu sektora dopravy;

82.  požaduje ambiciózny plán na zníženie počtu úmrtí na cestách, čo zahŕňa jasné ciele zníženia;

Životné prostredie

83.  vyjadruje presvedčenie, že kríza v oblasti klímy, ako sa uvádza v 5. hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy, ktorá bola prijatá a schválená na poslednej konferencii COP 21, je spôsobená škodlivou ľudskou činnosťou, zneužívaním energeticky náročného výrobného systému a využívaním fosílnych palív;

84.  zdôrazňuje preto, že riešenie v rámci boja proti zmene klímy je možné sledovať tým, že sa všetky príslušné krajiny zaviažu k zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s ich historickou zodpovednosťou, a pretože by sa táto záležitosť nemala prenechávať na trhové nástroje, žiada odklonenie od kapitalistických rozvojových politík, pretože bez tohto opatrenia nie je možné zmeniť spôsoby výroby alebo režimy distribúcie a spotreby;

85.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že záväzky COP 21 na jednej strane nezaručujú znižovanie emisií skleníkových plynov – a teda ani nezabezpečujú pokles koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úroveň považovanú za zlučiteľnú s nárastom priemernej teploty o maximálne 2 °C –, a na druhej strane zachovávajú a posilňujú trhové mechanizmy, ktoré so sebou prinášajú určitú formu privlastnenia si prírody a jej zdrojov;

86.  zasadzuje sa za zvýšenie pridelených finančných prostriedkov na politiky ochrany životného prostredia; požaduje výrazné zvýšenie programu LIFE vo výške aspoň 1 % rozpočtu EÚ; odmieta oslabenie právnych predpisov o ochrane biotopov a ohrozených voľne žijúcich druhov; vyzýva na vytvorenie špecifického finančného nástroja určeného na financovanie siete Natura 2000 a prijatie koherentných opatrení na zachovanie hodnoty, ktorú predstavuje;

87.  vyzýva Európsku komisiu, aby zahrnula klimatickú politiku a politiku v oblasti zmeny klímy do všetkých svojich politík; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými ambíciami, pokiaľ ide o záväzné ciele, ktoré doposiaľ uviedla Komisia;

88.  vyzýva Európsku komisiu, aby bolo dôsledná a aby v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti v rámci svojho mandátu nenavrhovala ďalšie odchýlky pri používaní chemických látok, škodlivých pesticídov a endokrinných disruptorov pôsobiacich na ľudské zdravie a životné prostredie, obmedzila vystavenie účinkom chemických látok vo vode, pôde, vzduchu a strave, ktoré majú negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie na celom svete, a predložila legislatívne návrhy na zníženie tohto vystavenia;

Za mier a proti militarizmu a NATO

89.  odsudzuje intenzívnejšie kroky smerom militarizácii EÚ; odmieta Európsku bezpečnostnú stratégiu a jej spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP); žiada ukončiť spoluprácu EÚ s NATO a odmieta súčasnú politiku rozširovania NATO; trvá na zrušení všetkých zahraničných vojenských základní v Európe;

90.  trvá na tom, že akákoľvek zahraničná činnosť EÚ musí rešpektovať zásady čisto civilnej zahraničnej politiky, ktorá je v súlade s medzinárodným právom a ktorá sa uplatňuje nediskriminačným spôsobom, na základe prevzatia vedúcej úlohy pri diplomatickom a mierovom riešení konfliktov vrátane mediačných iniciatív a programov odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie v súlade s Chartou OSN; zdôrazňuje význam úsilia o posilnenie medzinárodného režimu kontroly vývozu zbraní (zmluva o obchode so zbraňami) a zlepšenie režimu kontroly vývozu zbraní EÚ, podporu režimu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jadrového odzbrojenia a o podporu opatreniam na odstránenie chudoby, poskytovanie humanitárnej pomoci, udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a cieľov udržateľného rozvoja, ktoré stavajú do popredia vyvážené hospodárske vzťahy, spravodlivý obchod a spravodlivé rozdelenie zdrojov a bohatstva v krajinách susediacich s EÚ a vo svete;

91.  vyzýva Európsku komisiu, aby dodržala svoj záväzok spolupracovať s partnermi ESP pri vykonávaní rozvojových cieľov OSN; zdôrazňuje, že vytváranie pracovných miest je rozhodujúce pre budúcnosť väčšiny susedných krajín; podporuje konkrétne zameranie na zamestnateľnosť mládeže, pričom sa podporia malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že toto úsilie si vyžaduje viacúrovňový prístup, od vnútroštátnej po regionálnu a miestnu úroveň, ako aj regionálnu, subregionálnu a cezhraničnú spoluprácu, ktorá je schopná mobilizovať členské štáty EÚ, partnerské krajiny a ich miestne a regionálne orgány; žiada realistické prístupy a programy, ktoré majú konkrétny prínos pre ľudí; vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu pre spoluprácu so susedmi susedov, ktorá bola ohlásená v kontexte revízie európskej susedskej politiky;

92.  odmieta akékoľvek použitie rozpočtu EÚ na vojenské alebo civilno-vojenské účely; odmieta vykonávanie pilotného projektu týkajúceho sa výskumu SBOP, ktorý spoločne uskutočňuje Komisia a EDA a ktorý sa okrem iného venuje diaľkovo riadeným leteckým systémom (RPAS); rozhodne nesúhlasí s akýmkoľvek použitím programu Horizont 2020 alebo všeobecne rozpočtu EÚ na vojenský, civilno-vojenský alebo bezpečnostný výskum vo všeobecnosti, a najmä nie na vývoj RPAS; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa dodržia záväzky Únie v oblasti odstraňovania chudoby, udržateľného rozvoja, miléniových rozvojových cieľoch, kontroly zbraní, režimu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jadrového odzbrojenia;

93.  vyzýva Európsku komisiu, aby zlepšila transparentnosť výdavkov v oblasti medzinárodných aktivít, a to vo všetkých fázach – od programovania až po hodnotenie ex ante; opakuje svoju ostrú kritiku pretrvávajúcemu nedostatku parlamentnej kontroly v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

94.  potvrdzuje, že vonkajšie záležitosti sú zvrchovanou právomocou jednotlivých členských štátov, a odmieta jednohlasnú zahraničnú politiku v mene EÚ; pripomína, že zahraničné politiky členských štátov, či už jednotlivo alebo v spolupráci, musia rešpektovať zásady čisto civilnej zahraničnej politiky v súlade s medzinárodným právom, ktoré sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom, a že úloha v diplomatickom a mierovom riešení konfliktov by sa mala plniť pod záštitou Organizácie Spojených národov a mala by sa viesť v duchu partnerstva a vzájomnej solidarity, rešpektujúc zvrchovanosť tretích krajín;

95.  dôrazne odmieta propagovanie a podporu európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) a rozvoj vojensko-priemyselného komplexu a zvyšovanie a prehlbovanie spolupráce v oblasti obrany; odmieta akékoľvek použitie rozpočtu EÚ na vojenské alebo civilno-vojenské účely; žiada politiky zasadzujúce sa o skutočný mier, solidaritu a rovnosť, ktorých cieľom bude kontrola zbrojenia, úplné odzbrojenie, najmä jadrové, a demilitarizácia EÚ;

96.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mnohé vlády dokonca ani nerešpektujú vnútroštátne, európske a medzinárodné záväzky, ktoré prijali v súvislosti s vývozom zbraní; žiada, aby sa ukončil obchod EÚ so zbraňami, ako aj vývoz zbraní a vojenského vybavenia do oblastí konfliktu;

_____________________

97.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoj pracovný program v súlade s uznesením Parlamentu;

98.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.